Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-14-2021.pdf
PDF · 124.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: U. P., nar. XX.XX.XXXX, N. 9, XXX XX B., proti žalovanému: HC Košice s.r.o., Nerudova 12, 040 01 Košice, IČO: 36 198 072, zastúpenému JUDr. Vojtechom Pettym, advokátom, Hlavná 52/98, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 31 300 481, o zaplatenie 9.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cb/6/2019-97 zo dňa 17. februára 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cb/6/2019-97 zo dňa 17. februára 2020. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9.000 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.5.2016 uzavrel ako tréner so žalovaným Profesionálnu zmluvu o spolupráci pri výkone športovej činnosti (ďalej len „zmluva“) na dobu určitú od 1.5.2016 do 30.4.2017. V zmluve sa strany dohodli, že žalovaný mu bude platiť za služby trénera mesačnú odmenu vo výške 1.500 eur. V priebehu trvania zmluvy mu ale žalovaný doručil list zo dňa 21.9.2016 označený ako „Ukončenie Profesionálnej zmluvy o spolupráci pri výkone športovej činnosti“, z obsahu ktorého ale nevyplýva, z akého dôvodu s ním spoluprácu ukončil. Dôvodil, že zmluva umožňovala jej ukončenie iba z dôvodov v nej taxatívne vymedzených, pričom žiaden z nich v danom prípade nebol naplnený. Mal za to, že takéto ukončenie zmluvy je pre neurčitosť a nedôvodnosť neplatné. Argumentoval, že nakoľko žalovaný mu od 30.9.2016 neumožnil vykonávať činnosť hlavného trénera družstva Juniorov HC Košice v zmysle zmluvy, porušil povinnosti ňou vymedzené a spôsobil mu škodu v podobe ušlého zisku tým, že mu nebola vyplatená odmena za služby trénera spolu vo výške 9.000 eur za obdobie 6 mesiacov (november 2016 až apríl 2017), ktorej sa žalobou domáha.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podľa článku IV. bodu 3 zmluvy mohol jednostranne ukončiť platnosť zmluvy na základe rozhodnutia konateľov a správnej rady HC Košice. Rozhodnutie konateľov a správnej rady bolo žalobcovi doručené a teda relevantne oznámené. Poukázal, že strany si podmienky zmluvy vrátane jej ukončenia mohli dohodnúť ľubovoľne a ukončenie zmluvy so žalobcom nie je porušením zmluvnej povinnosti žalovaného, ale výkonom jeho práva. Dôvodil, že je nepochybné, že žalobca porozumel prejavu jeho vôle, ktorým sledoval ukončenie zmluvy, čo vyplýva aj z nároku žalobcu, a vyvracia tak jeho tvrdenie o neurčitosti.
4. Žalobca argumentoval, že v zmysle ust. § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) mal žalovaný zápis zo zasadnutia správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016 a prezenčnú listinu k nej priložiť už k odporu proti platobnému rozkazu, čo ale nespravil. Uviedol, že vyššie označené listiny mu od sporného ukončenia platnosti zmluvy žalovaný nepredložil a nemal tak možnosť sa s nimi až do času konania oboznámiť. Vyjadril preto pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Ďalej dôvodil, že listom zo dňa 21.9.2016, ktorý mu žalovaný doručil, nemohlo platne dôjsť k ukončeniu zmluvy, pretože k nemu neboli priložené listiny preukazujúce splnenie predpokladov na jej ukončenie podľa článku VI. bodu 3 zmluvy, na ktorý sa žalovaný odvolával. Okrem toho namietal absenciu rozhodnutia konateľov spoločnosti Ing. Juraja Q. a Ing. Moniky B., ktorí by pred vyhotovením označenej listiny rozhodli o jeho odvolaní z funkcie trénera.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu dňa 1.5.2016 uzavreli zmluvu na dobu určitú od 1.5.2016 do 30.4.2017, v rámci ktorej si dohodli vzájomné práva a povinnosti aj mesačnú odmenu žalobcu za služby trénera vo výške 1.500 eur (článok III. zmluvy). V článku VI. bode 3 zmluvy sa strany dohodli na jej ukončení zo strany klubu iba v nasledovných prípadoch : (i) ak tréner nie je podľa posudku klubového lekára schopný si plniť povinnosti podľa ustanovení tejto zmluvy; (ii) ak tréner neplní, odmieta alebo zanedbáva dodržiavanie podmienok tejto zmluvy, alebo akýmkoľvek spôsobom poruší ustanovenia tejto zmluvy a bola voči nemu použitá sankcia klubu; (iii) na základe rozhodnutia konateľov spoločnosti a správnej rady HC Košice. Z listu zo dňa 21.9.2016 označeného ako „Ukončenie platnosti Profesionálnej zmluvy o spolupráci pri výkone športovej činnosti“ súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný ukončil zmluvu so žalobcom podľa jej článku VI. bodu 3 na základe rozhodnutia konateľov žalovaného a správnej rady HC Košice ku dňu 30.9.2016. Z listiny označenej ako „Zápis zo zasadnutia Správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016“ súdu prvej inštancie vyplynulo, že generálny manažér žalovaného Ing. Q. navrhol hlasovať členom správnej rady HC Košice o odvolaní žalobcu z funkcie trénera kategórie Juniorov ku dňu 30.9.2016 v súlade s článkom VI. bodom 3 zmluvy, pričom všetci šiesti prítomní členovia správnej rady hlasovali za jeho odvolanie. Z rozhodnutia konateľov žalovaného Ing. Juraja Q. a Ing. Moniky B. zo dňa 20.9.2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že títo rozhodli o ukončení platnosti zmluvy so žalobcom ku dňu 30.9.2016.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 13 ods. 1, 2; 133 ods. 1, 2; 261 ods. 1; 266 ods. 1; 269 ods. 2; 344 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu konania podnikateľa, konateľov, obchodného charakteru záväzkového vzťahu, niektorých ustanovení o právnych úkonoch, právnu úpravu a uzavieranie obchodných zmlúv a odstúpenia od zmluvy. Ďalej podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje úpravu formy právneho úkonu a podľa §§ 153 ods. 1, 2; 154 CSP, ktoré obsahujú úpravu sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že stany sporu uplatnili prostriedky procesného útoku aj procesnej obrany včas a v súlade s §§ 153, 154 CSP. Dôvodil, že listinné dôkazy predložil žalovaný v rámci prípravy na pojednávanie a aj na samotnom pojednávaní, avšak pred vyhlásením dokazovania za skončené. S poukazom na uvedené konštatoval, že nemal dôvod neprihliadať na všetky dôkazy predložené sporovými stranami.
8. Pokiaľ ide o charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti a zmluvu, ktorú uzavreli, posúdil vzhľadom na jej obsah uvedený v odseku 5. tohto rozsudku ako zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal, že podľa článku VI. bodu 3 zmluvy mohol žalovaný zmluvu ukončiť na základe rozhodnutia jeho konateľov a správnej rady HC Košice. Dôvodil, že v predmetnom článku pri označenom spôsobe ukončenia zmluvy je slovo „rozhodnutie“ uvedené s malým písmenom „r“, čo znamená, že sa nejedná o vlastné podstatné meno. Argumentoval, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že rozhodnutie konateľov nemuselo mať osobitnú formu a ani listina obsahujúca takýto prejav vôle nemusela byť označená ako „Rozhodnutie konateľov o ukončení zmluvy“. Poukázal, že žalobca súdu predložil list zo dňa 21.9.2016, ktorý bol označený ako „Ukončenie platnosti Profesionálnej zmluvy o spolupráci pri výkone športovej činnosti“. Z jeho obsahu mal súd prvej inštancie preukázané rozhodnutie konateľov žalovaného, že podľa článku VI. bodu 3 zmluvy a na základe rozhodnutia správnej rady HC Košice žalovaný ukončil zmluvu uzavretú so žalobcom ku dňu 30.9.2016. Dodal, že predmetný list je podpísaný spôsobom uvedeným vo výpise z obchodného registra žalovaného obomi jeho konateľmi, jedná sa o platný právny úkon a v zmysle § 344 Obchodného zákonníka aj o dohodnutý a možný spôsob
ukončenia zmluvy. Z obsahu zmluvy a ani z iných dôkazov nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že by označené rozhodnutie muselo byť akýmkoľvek ďalším spôsobom odôvodnené.
9. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky pre platné ukončenie zmluvy, ktorou bolo rozhodnutie správnej rady HC Košice, súd prvej inštancie uviedol, že zo zápisu z jej zasadnutia a prezenčnej listiny k nej zo dňa 8.9.2016 mal preukázané, že na tomto zasadnutí správna rada schválila odvolanie žalobcu z funkcie trénera ku dňu 30.9.2016, pričom tento jej úmysel je v zápisnici vyjadrený nepochybne a jasne. Obe označené listiny považoval za dostatočný dôkaz na preukázanie tvrdenia žalovaného o takomto rozhodnutí správnej rady bez potreby vykonania dokazovania výsluchom jej členov ako svedkov.
10. Z dôvodov uvedených v odsekoch 7. až 9. tohto rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že ku dňu 30.9.2016 došlo k platnému ukončeniu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP).
13. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom napáda aj postup súdu prvej inštancie, ktorý pripustil dôkazné prostriedky predložené žalovaným a zaoberal sa nimi napriek tomu, že žalovaný ich nepredložil včas. Poukázal pritom na sudcovskú koncentráciu konania vyjadrenú v ust. § 153 ods. 1 CSP, ktorá má nútiť sporovú stranu, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas. Argumentoval, že súd prvej inštancie napriek tomu pripustil dôkazy žalovaného a to (i) zápis zo zasadnutia správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016, (ii) prezenčnú listinu k zápisu zo zasadnutia správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016 a (iii) rozhodnutie konateľov žalovaného zo dňa 20.9.2016, ktoré dôkazy mohol žalovaný predložiť už skôr, ak by konal starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, čím konanie zaťažil procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 267 ods. 1 CSP mal žalovaný tieto listiny doložiť ako prílohy už k odporu proti platobnému rozkazu a to osobitne s ohľadom na poučenie súdu o povinnosti pripojiť listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo ale nespravil. Vo vzťahu k označeným dôkazom namietal i to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že nemusia byť pravdivé a skutočné. Argumentoval, že v čase podania žaloby mu nebola známa informácia o tom, že by sa malo v rozhodujúcom čase konať zasadnutie správnej rady, na ktorom by malo byť prijaté rozhodnutie o jeho odvolaní. Dozvedel sa o tom až vtedy, keď žalovaný k týmto skutočnostiam predložil v konaní dôkazy. V nadväznosti na to súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal s tým, že pokiaľ v rozhodujúcom čase existoval zápis zo zasadnutia správnej rady, na ktorom sa rozhodlo o jeho odvolaní a prezenčná listina s podpismi zúčastnených na tomto zasadnutí, žalovaný mu ich mal predložiť k ukončeniu zmluvy. Argumentoval tiež, že jedným z dôvodov, prečo sa má jednať o nedôveryhodné listiny je i to, že konateľ žalovaného Ing. Juraj Q. mu dňa 15.9.2016 povedal, že je na základe istých okolností suspendovaný s okamžitou účinnosťou a to až do času, kým sa celá záležitosť prešetrí. Toto suspendovanie teda nemalo mať podľa oznámenia Ing. Juraja Q. trvalý charakter. Považoval preto za kontralogické, aby bol suspendovaný do času, kým sa vec vyšetrí, keď niekoľko dní pred tým už bolo na zasadnutí správnej rady rozhodnuté o jeho odvolaní s účinnosťou ku dňu 30.9.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom ďalej zistený skutkový stav nemôže obstáť, pretože sú prípustné ďalšie procesné prostriedky, ktoré neboli uplatnené.
14. Ďalej žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal dôveryhodnosťou listín predložených žalovaným a bez ďalšieho ich pripustil ako relevantné dôkazy. Navrhol preto odvolaciemu súdu zopakovať a doplniť dokazovanie podľa § 383 a nasl. CSP a nariadiť podľa § 385 ods. 1 CSP pojednávanie za účelom zistenia skutkového stavu a vykonať výsluchy svedkov - osôb podpísaných na prezenčnej listine k zápisu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 8.9.2016 k okolnostiam, či sa v tento deň uskutočnilo zasadnutie správnej rady, či sa na ňom tieto osoby zúčastnili a najmä, či na ňom došlo k jeho odvolaniu.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené pochybenia súdu namietal aj inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú videl v tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP a trpí vo vzťahu k kvantitatívnym požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia vadami.
16. Ohľadne výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že nezvažoval, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v súlade s § 257 CSP umožňovali nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Dôvodil, že súd má v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa povinnosť prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán. Následne v prípade, že u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu, je oprávnený aplikovať § 257 CSP. Dôvodil, že súd má z úradnej povinnosti vždy skúmať, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom v danom prípade takto súd prvej inštancie nepostupoval a to napriek tomu, že je dlhodobo nezamestnaný a už viac ako tri roky je bez akéhokoľvek príjmu. Preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach nahradiť žalovanému trovy konania bez toho, aby sa nezadlžil. Naproti tomu žalovaný je úspešnou a ziskovou spoločnosťou. Súd prvej inštancie mal tiež prihliadať na to, že žalovaný ako úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť už vtedy mohla. Sumarizujúc uvedené uzavrel, že napadnuté rozhodnutie trpí viacerými vadami, ktoré zakladajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP, pretože súd prvej inštancie opomenul uviesť, prečo nevzal do úvahy vyššie uvedené okolnosti oprávňujúce využite § 257 CSP a ani z úradnej povinnosti si nesplnil svoju povinnosť skúmať predpoklady pre uplatnenie tohto ustanovenia.
17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, strany sporu mali možnosť sa ku všetkým dôkazom vyjadriť a aj tak spravili. Súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav, rozhodol v súlade s platným právom a svoje rozhodnutie riadne a podrobne odôvodnil.
18. Ďalej žalovaný argumentoval, že pokiaľ žalobca spochybňuje hodnovernosť niektorých listín z toho dôvodu, že mu nemala byť známa informácia o tom, že sa konalo zasadnutie správnej rady, tak vedomosť žalobcu o predmetom zasadnutí je irelevantná. Argumentoval, že správna rada ani konatelia žalovaného nemali povinnosť informovať žalobcu o zasadnutiach správnej rady (ktorej žalobca nebol členom). O schválení ukončenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným správnou radou informovali žalobcu konatelia žalovaného, ktorí konali za žalovaného navonok a to listom zo dňa 21.9.2016, ktorý žalobca prevzal a nespochybňuje. Ďalej dôvodil, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný mu mal spolu s ukončením zmluvy predložiť aj zápis zo zasadnutia správnej rady spolu s prezenčnou listinou, tak takáto povinnosť žalovanému nevyplývala zo žiadneho predpisu ani zmluvy. Správna rada mala ukončenie zmluvy so žalobcom schváliť a nie žalobcovi predložiť zápis zo svojho zasadnutia aj s prezenčnou listinou. Zápis zo zasadnutia správnej rady je vnútro-organizačnou administratívnou písomnosťou, ktorou správna rada uschováva pre svoje potreby písomnú informáciu o jednotlivých zasadnutiach a nie je možné, aby do nej nahliadali neoprávnené osoby (jej nečlenovia). Za spoločnosť navonok konajú a zámery správnej rady vo výkonnej činnosti realizujú konatelia. Preto keď žalovaný nepripojil zápis zo zasadnutia správnej rady s prezenčnou listinou už k podávanému odporu vychádzal z toho, že žalobca sám pripojil ku svojej žalobe listinu „Ukončenie platnosti profesionálnej zmluvy o spolupráci pri výkone športovej činnosti“, ktorú považoval za dostatočnú a právne relevantnú ako z hľadiska preukázania rozhodnutia konateľov, tak aj z hľadiska preukázania schválenia ukončenia zmluvy správnou radou. Zároveň dodal, že zápis zo zasadnutia správnej rady predložil súdu dňa 26.5.2019, teda ešte pred tým, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení platobného rozkazu a zároveň deväť mesiacov pred nariadením pojednávania vo veci.
19. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní žalovaný poukázal, že na pojednávaní dňa 17.2.2019 sporové strany na otázku súdu prvej inštancie, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zhodne odpovedali, že nemajú. Preto ak žalobca nenavrhol v zákonnej lehote ďalšie dokazovanie k hodnovernosti listín alebo údajných vyjadrení konateľa žalovaného, a to pre preukázanie tvrdení, ktoré už vykonal na pojednávaní v prvej inštancii, nemôže už v tomto štádiu konania navrhovať ďalšie dokazovanie.
20. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru ide o snahu formálne naplniť zákonnú podmienku pre prípustnosť odvolania, pretože žalobca neuvádza, o ktoré konkrétne nesprávne skutkové zistenia by malo ísť. Vo vzťahu k žalobcom namietaným vadám odôvodnenia rozsudku žalovaný rovnako uviedol, že súd prvej inštancie v jednotlivých odsekoch rozsudku vysvetlil všetky skutočnosti, ktoré v konaní zistil, dôkazy, ktorými sa riadil a svoje rozhodnutie odôvodnil.
21. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu v tomto smere nevie posúdiť a ponecháva rozhodnutie na súd.
22. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo spolu s výzvou na vyjadrenie doručené dňa 27.7.2020.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či zistený skutkový stav obstojí s ohľadom na prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
27. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
28. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
30. K odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza :
31. Podľa ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz listinami predloženými žalovaným a to konkrétne (i) zápisom zo zasadnutia správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016, (ii) prezenčnou listinou k zápisu zo zasadnutia správnej rady HC Košice zo dňa 8.9.2016 a (iii) rozhodnutím konateľov žalovaného zo dňa 20.9.2016 napriek tomu, že žalovaný predmetné dôkazné prostriedky nepredložil včas. V tejto súvislosti apeloval najmä na sudcovskú koncentráciu konania a dôvodil, že tieto dôkazné prostriedky mal žalovaný v súlade s § 267 ods. 1 CSP predložiť už skôr ako prílohy k odporu proti platobnému rozkazu, čo ale nespravil.
32. Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že z odvolania nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie tým, že vykonal dôkaz označenými listinami, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. A už vôbec z odvolania nevyplýva, porušenie konkrétne ktorého svojho procesného práva žalobca v uvedenom postupe súdu prvej inštancie vzhliadol. Takáto všeobecná formulácia odvolacieho dôvodu žalobcom neumožňuje odvolaciemu súdu iné, ako vyjadriť sa iba k otázke sudcovskej koncentrácie konania, na ktorú v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca v odvolaní poukázal.
33. Zmyslom sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP), ktorá je v diskrečnej právomoci súdu, je zabrániť tomu, aby sporové strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi a to napr. aj tým, aby nepredkladali dôkazné návrhy až na pojednávaní a zmarili by tak už nariadené pojednávanie a vznikla by tým potreba vytýčenia ďalšieho.
34. V prípade, ak súd rozhodne o žalobe platobným rozkazom platí síce, že jeho povinnosťou je žalovaného poučiť, že k odporu má pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 267 ods. 1 CSP), uvedené však neznamená, že na dôkazy, ktoré žalovaný v odpore neoznačil a na listiny, ktoré k nemu nepripojil, súd po uplynutí lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu už prihliadať nemôže, pretože tomu bráni sudcovská koncentrácia konania. Takáto interpretácia zásady koncentrácie konania je nesprávna a nemá oporu v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, ktoré obsahujú jej úpravu a ani v ust. § 267 ods. 1 CSP. Riešenie otázky včasnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a obrany je v prípade sudcovskej koncentrácie konania ponechané súdu, ktorý ju hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu.
35. Pokiaľ ide o zápis zo zasadnutia Správnej rady HC Košice a prezenčnú listinu k nemu, tieto listiny žalovaný predložil súdu prvej inštancie ako prílohy k podaniu zo dňa 25.6.2019. A ako správne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný poukázal, spravil tak ešte pred tým, než uznesenie o zrušení platobného rozkazu nadobudlo právoplatnosť a 8 mesiacov pred nariadením pojednávania. Rozhodnutie konateľov žalovaného o ukončení zmluvy so žalobcom predložil žalovaný na pojednávaní dňa 17.2.2020, pričom súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dôkaz touto listinou jej prečítaním v súlade s § 204 CSP so súhlasom oboch sporových strán. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadal na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného, nakoľko v súvislosti s ich uplatnením nedošlo k porušeniu sudcovskej (a ani zákonnej) koncentrácie konania a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP naplnený nie je.
36. K odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) odvolací súd uvádza :
37. Vo vzťahu k právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právu na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu odvolací súd poukazuje, že toto právo je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Odhliadnuc od uvedeného za relevantné odvolací súd považuje, že z odvolania žalobcu nevyplýva, konkrétne ktorá náležitosť vyžadovaná ust. § 220 ods. 2 CSP v napadnutom rozhodnutí absentuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že sa zaoberal všetkými podstatnými argumentmi žalobcu, na ktoré dal jednoznačnú a zrozumiteľnú odpoveď. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stručne a výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, ktoré vykonal a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno súhlasiť so žalobcom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami vo vzťahu ku kvalitatívnym požiadavkám na jeho odôvodnenie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP naplnený nie je.
38. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza:
39. Podľa ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca v odvolaní argumentoval najmä tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
- nevysporiadal sa s tým, že listinné dôkazy týkajúce sa splnenia podmienok ukončenia zmluvy nemusia byť pravdivé a skutočné, nakoľko v čase podania žaloby mu nebola známa informácia, že by sa v rozhodujúcom čase konalo zasadnutie správnej rady, na ktorom by bolo prijaté rozhodnutie o jeho odvolaní;
- nevysporiadal sa s tým, že ak v rozhodujúcom čase existoval zápis zo zasadnutia správnej rady, na ktorom sa rozhodlo o jeho odvolaní a prezenčná listina s podpismi zúčastnených na tomto zasadnutí, žalovaný mu ich mal predložiť k ukončeniu zmluvy.
40. K tvrdeniu žalobcu, že listinné dôkazy týkajúce sa splnenia podmienok ukončenia zmluvy nemusia byť pravdivé a skutočné vzhľadom na dôvod uvedený v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje nárok byť informovaný o zasadnutiach správnej rady, ktorej nebol členom. Pravdivosť označených listín navyše spochybňuje de facto len na základe svojej subjektívnej nedôvery v žalovaného. V tejto súvislosti neuvádza žiadne okolnosti objektívneho charakteru, ktoré by indikovali, že listiny nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o to, že zápis zo zasadnutia prezenčnej rady a zápisnica k nej neboli pripojené k listine, ktorým mu žalovaný oznámil ukončenie zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že z obsahu zmluvy a ani z iných dôkazov nebolo preukázané, že by označené rozhodnutie muselo byť akýmkoľvek ďalším spôsobom odôvodnené. Navyše odvolací súd ešte dodáva, že žalovanému nevyplývala zo zmluvy ani zákona povinnosť predložiť žalobcovi k listu, ktorým mu oznámil ukončenie zmluvy, aj zápis zo zasadnutia správnej rady spolu s prezenčnou listinou. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP naplnený nie je.
41. K odvolaciemu dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) odvolací súd uvádza :
42. Nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania žalobca odôvodnil tým, že je potrebné, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie, na ktorom vykoná výsluchy svedkov a to osôb podpísaných na prezenčnej listine k zápisu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 8.9.2016 k okolnostiam, či sa v tento deň uskutočnilo zasadnutie správnej rady, či sa na ňom tieto osoby zúčastnili a najmä, či na ňom došlo k jeho odvolaniu.
43. Podľa Civilného sporového poriadku vykonáva odvolací súd dokazovanie vtedy, ak
- má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1 CSP),
- súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy, hoci ich strana navrhla (§ 384 ods. 2 CSP),
- boli v odvolacom konaní uplatnené novoty v súlade s § 366 CSP (§ 384 ods. 3 CSP),
- je potrebné vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky (§ 384 ods. 4 CSP).
44. Pokiaľ ide o otázku, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tejto sa odvolací súd osobitne venoval v odseku 40. tohto rozsudku a odkazuje na závery v ňom uvedené. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca výsluch označených svedkov nenavrhol, preto nemožno uvažovať ani o dokazovaní odvolacieho súdu v intenciách ust. § 384 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o tretí prípad, kedy odvolací súd vykonáva dokazovanie, je potrebné vziať na zreteľ, že právo na uvedenie novôt v odvolacom konaní je podmienené nezavinením doterajšieho použitia dôkazu a je úlohou žalobcu ako odvolateľa dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré označuje až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania uplatniť bez svojej viny. Nakoľko žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne tvrdenia, prečo návrh na výsluch svedkov bez svojej viny nemohol uplatniť už v
konaní pred súdom prvej inštancie, nie je dôvod na vykonanie dokazovania odvolacím súdom podľa ust. § 384 ods. 3 CSP. A keďže výsluch svedkov v zmysle návrhu žalobcu nie je potrebný na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, odvolací súd dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP naplnený nie je.
45. Ohľadne napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to (i) existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a (ii) výnimočné okolnosti. 46. Žalobca v odvolaní ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa argumentoval svojou nepriaznivou sociálnou situáciu. K výnimočným okolnostiam dôvodil, že žalovaný ako úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP a nepriznať žalovanému náhradu trov konania. 47. Pokiaľ ide o nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu odvolací súd uvádza, že túto žalobca prezentoval až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý podal. Súdny poplatok za žalobu vo výške 470 eur žalobca zaplatil a v konaní pred súdom prvej inštancie bol navyše zastúpený advokátkou, pričom podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 544/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. V čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nič nenasvedčovalo existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu spočívajúcich v jeho nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že i keď podľa § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. môže advokát poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa, žalobcom nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie ani len tvrdené, že z dôvodov jeho majetkových pomerov mu advokátka poskytuje právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne. Pokiaľ ide o výnimočné okolnosti, ktoré žalobca odôvodnil tým, že žalovaný neuviedol skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý mu patril, hoci tak urobiť mohol, odvolací súd odkazuje na závery uvedené v odsekoch 33. až 35. tohto rozsudku, z ktorých vyplýva, že uvedená argumentácia žalobcu nemá oporu v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, ktoré obsahujú úpravu koncentrácie konania a ani v ust. § 267 ods. 1 CSP. 48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. Napriek tomu, že súd prvej inštancie po vyhlásení napadnutého rozhodnutia priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, podmienku výnimočných okolností, ktorá je jednou z kumulatívnych podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP v danom prípade odvolací súd nepovažoval za splnenú, preto o nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní nerozhodol podľa § 257 CSP. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).