Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne Y. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. P., M. XXX/X, zastúpenej Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Ružomberok, Štiavnická 2018/7, proti žalovanému P. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. P.Á., W., D. XX/XX, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Y. T. a žalovaného P. O. k pozemku zapísanému ako parc. č. KN- C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a k stavbe rodinného domu súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec Liptovský Mikuláš, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, sa zrušuje.

Pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a stavba rodinného domu súpisné číslo XX, postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec Liptovský Mikuláš, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne Y. T., rodenej O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D.Ý. P., F., M. XXX/X.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 15000 eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 6. 2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a k stavbe rodinného domu súpisné číslo XX, postavanej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, tak, že nehnuteľnosti sa prikazujú do jej výlučného vlastníctva, s povinnosťou vyplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 15000 eur. V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3- iny, žalovaný v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1-ina. Spolu so svojou matkou, od ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1-ice, sa viackrát snažili so žalovaným dohodnúť o úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, žalovaný však nebol ochotný meniť daný stav. Keďže ich matka nebola schopná uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľností, na ktorých sa žalovaný nebol ochotný podieľať, dohodli sa, že zostane užívať predmetné nehnuteľnosti a súčasne si sem presunie aj svoju podnikateľskú činnosť. Predpokladom je však vykonanie nevyhnutnej rekonštrukcie, ktorá dispozične zabezpečí samostatné bývanie a oddelenie priestorov na podnikateľskú činnosť. Žalovaný nehnuteľnosti dlhodobo neužíva, neprejavuje záujem o ich základnú údržbu, ani o prípadnú rekonštrukciu a svoje bývanie má vyriešené bývaním v inej nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností bola určená obchodnou spoločnosťou TINAPOL, s. r. o. na 60000 eur. Rodinný dom nie je možné stavebne rozdeliť na samostatné bytové jednotky. Vzhľadom na odmietavý a pasívny prístup žalovaného nechce s ním zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

2. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 23. 5. 2018 do 7. 6. 2018 (č. l. 45). Pri doručovaní žaloby žalovanému Mestskou políciou Liptovský Mikuláš bolo zistené, že by sa mal zdržiavať v Nemecku, pričom na územie Slovenska prichádza 3 krát ročne (č. l. 21). Následne súd kontaktoval žalovaného telefonicky (č. l. 26). Žalovaný uviedol, že sa zdržiava v Rakúsku, avšak mení miesto výkonu práce, preto mu nie je možné doručovať súdne zásielky. Súčasne tvrdil, že na Pošte v Liptovskom Mikuláši má zriadený P. O. Box, z ktorého mu zásielky vyberá priateľ, ktorého na úkon splnomocnil. V súlade s tvrdením žalovaného súd opätovne doručoval žalobu na adresu jeho trvalého bydliska, opätovne neúspešne. Súd vykonal úkony za účelom zistenia pobytu žalovaného aj jeho lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne (č. l. 37). Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši, oddelenie pátrania a kriminalisticko-technických činností, súdu oznámilo (č. l. 41), že žalovaný s terajšou partnerkou býva v Rakúsku, na bližšie neurčenom mieste. S nikým z rodiny neudržiava kontakt a telefón nikomu nedvíha. Súd mal preukázané, že žalovaný o prebiehajúcom konaní vedel, nakoľko bol telefonicky súdom kontaktovaný. Napriek tomu však súdu neoznámil adresu, na ktorú by bolo možné doručovať mu písomnosti a písomnosti, doručované na adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky si nepreberal. Následne, v súlade so zákonným ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd doručoval žalovanému písomnosti na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, t. j. D. P., W., D. XX/XX. Už len okrajom súd poukazuje na to, že aj po doručení žaloby žalovanému sa opakovane pokúsil so žalovaným kontaktovať na telefónnych číslach, ktoré boli zistené v priebehu sporu (č. l. 49, 55), avšak neúspešne.

3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 18. 7. 2017, ktoré mu bolo doručené fikciou doručenia podľa zákonného ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu jeho trvalého bydliska, evidovanú v Registri obyvateľov SR, dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t. j. dňa 14. 8. 2018 (č. l. 48).

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia podľa zákonného ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu jeho trvalého bydliska, evidovanú v Registri obyvateľov SR, dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t. j. dňa 25. 2. 2019 (č. l. 55, rub). Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.

5. Advokát žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na to, že od podania žaloby došlo k zápisu exekučného a daňového záložného práva na list vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané, avšak boli v kontakte aj so súdnym exekútorom, aj s daňovým úradom, od ktorých zisťovali výšku nedoplatkov. Výška nedoplatku, vymáhaného súdnym exekútorom, predstavuje 847,66 eura, výška nedoplatku, vymáhaného daňovým úradom, činí 399,41 eura. Žalobkyňa si je vedomá, že v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, prejde na ňu záložné právo. Žalobkyňa však vymáhané sumy vyplatí za účelom výmazu záložných práv a následne si vyplatené sumy započíta formou jednostranného zápočtu vo vzťahu k žalovanému. So žalovaným sa pokúšali mimosúdne jednať, kontaktovali ho telefonicky, avšak neúspešne. Poukázal na to, že dom chátra, je potrebné do neho investovať, avšak pre vykonanie rekonštrukcie je potrebné vyporiadanie. Poukázal tiež na to, že rozdelením pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/8 by žalobkyňa stratila možnosť hospodárskeho využitia pozemku, nakoľko na pozemku je hospodársky dvor, záhradka.

6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že brat sa vždy choval vo vzťahu k domu nezodpovedne, do domu neinvestoval. Dom bol 2 roky vykurovaný len v jednej miestnosti, mame bolo v dome zima. Brat býval v dome pred 4 rokmi, avšak do domu nikdy neinvestoval. Problémy nastali už pred 10 rokmi, po smrti otca. Do domu investovať nemôže, pokiaľ nie je vyporiadaný, nakoľko má aj svoju rodinu. Brat chodí mamu pozrieť sporadicky, jeden krát za pol roka. Rodinný dom je 40-ročný, tehlový, pozostávajúci z 2 podlaží, na jednom podlaží sa nachádza obývačka s jedálenským kútom, kuchyňa, WC, kotolňa a dielňa, na poschodí sú 4 izby a WC. Stavba má staré okná, nevykonávala sa na nej žiadna rekonštrukcia a opravy. Strecha je pôvodná, zateká. Dom nie je reálne deliteľný. Priestory na podnikanie by zriadila na spodnom podlaží a hore by boli priestory na bývanie. Pri dome sa nachádza trávnatá plocha, políčko. Má predbežne prisľúbený úver v banke za účelom výplatku žalovaného, ktorého poskytnutie v lehote 60 dní je reálne.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území W., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Na liste vlastníctva je zapísaná poznámka - začatie daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina, číslo 101966794/2017, 100211993/2019 a zákaz akéhokoľvek nakladania s majetkom dlžníka. V časti „C“ listu vlastníctva je zapísané záložné právo pre Daňový úrad Žilina, číslo 102035735/2017 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva, vydaný JUDr. Martinom Janecom pod sp. zn. EX 34/2018.

9. Podľa emailovej správy od zamestnankyne JUDr. Mariána Janeca, súdneho exekútora, zo dňa 7. 3. 2019 (č. l. 69), v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 34/2018, predstavuje výška vymáhaného nedoplatku 847,66 eura. Daňový úrad Žilina dňa 17. 1. 2019 pod číslom 100211993/2019 (č. l. 73) rozhodol o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 399,41 eura od žalovaného ako daňového dlžníka, na základe exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina číslo 101966794/2017 a súčasne zakázal Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, akokoľvek nakladať s majetkom dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii.

10. Obchodná spoločnosť TINAPOL s.r.o. v odborných vyjadreniach o hodnote nehnuteľností zo dňa 29. 5. 2017 a zo dňa 25. 1. 2019 (č. l. 4, 68) ohodnotila nehnuteľnosti, ktorých zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa voči žalovanému domáha, na 60000 eur. V odbornom vyjadrení uviedla, že rodinný dom je samostatne stojaci, podpivničený, s jedným nadzemným podlažím. Hlavný vstup je z východnej dvornej strany, vstup je na úrovni I. podzemného podlažia, na ktorom sa nachádza chodba, kuchyňa, obývačka, kotolňa, sociálne zariadenie a pivničné priestory. Prvé nadzemné podlažie má chodbu so schodišťom, komoru, kúpeľňu s WC a 2 izby. Rodinný dom je v dobrom technickom stave, primeranom veku stavby, stavba je napojená na inžinierske siete, a to vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu, komunikáciu. V blízkosti domu sa na pozemku nachádzajú drobné stavby (garáž, sklad). Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti TINAPOL s.r.o. (č. l. 63) mal súd preukázané, že predmetom činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti, a to odo dňa jej vzniku, t. j. od 6. 9. 2008, je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).

11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., zapísaným na liste vlastníctva číslo XX, keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností navrhla podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Žalobkyňa navrhla všetky nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný voči navrhnutému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenamietal. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením nie je možné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stavba rodinného domu súpisné číslo XX nie je vertikálne deliteľná. Reálnu nedeliteľnosť stavby rodinného domu mal súd preukázanú najmä z výsluchu žalobkyne, ako aj z odborného vyjadrenia, ktorým bola určená hodnota nehnuteľností, a to vzhľadom na jej stavebné usporiadanie a dispozičné riešenie. Medzi stranami sporu bola rovnako nesporná reálna nedeliteľnosť pozemkov. Pokiaľ ide o pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/23, jedná sa o pozemok zastavaný stavbou rodinného domu. Preto, vzhľadom na reálnu nedeliteľnosť stavby, je potrebné považovať aj pozemok stavbou zastavaný za reálne nedeliteľný. Pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/8 je pozemkom priľahlým k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 292/23 a k stavbe rodinného domu, tvorí s nimi jeden funkčný celok a slúži na ich lepšie využívanie. Preto, hoc by aj bolo technicky možné jeho reálne rozdelenie, z hľadiska jeho hospodárskeho využitia a účelu, nepovažoval súd jeho rozdelenie za „dobre možné“. Pozemok parc. č. KN-C 292/8 je v katastri nehnuteľností evidovaný ako trvalý trávny porast, podľa tvrdení žalobkyne sa na ňom nachádza aj „políčko“ (záhradka), preto zlepšuje využitie rodinného domu a súčasne blízkosť domu umožňuje lepšie obhospodarovanie pozemku. Navyše, reálnym rozdelením pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu by žalovanému pripadol pozemok o výmere 152 m2, ktorý, práve vzhľadom na výmeru, by boli hospodársky ťažko využiteľný.

14. Keďže súd mal preukázané, že nehnuteľnosti, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ktorých sa žalobkyňa domáha, nie sú reálne deliteľné, resp. ich rozdelenie nie je dobre možné vzhľadom na ich využitie, bolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo len prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa navrhla prikázať všetky nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Súd pri rozhodovaní prihliadol na zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a účelné využitie nehnuteľností. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 3-iny, teda v trojnásobne vyššom ako žalovaný. Hoci má žalovaný v rodinnom dome súpisné číslo 92 evidované trvalé bydlisko, v dome dlhodobo nebýva (podľa tvrdení žalobkyne 4 roky) a zdržiava sa v zahraničí. Žalobkyňa hodlá vykonať v rodinnom dome rekonštrukciu a následne dom užívať aj na výkon podnikania. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou navrhovaným spôsobom teda budú nehnuteľnosti reálne využívané jedným zo spoluvlastníkov. Súd preto prikázal všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktorá bola preukázaná odborným vyjadrením obchodnej spoločnosti TINAPOL s.r.o. v sume 15000 eur (1-ina zo sumy 60000 eur). Žalovaný určenú hodnotu nehnuteľností nenamietal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vyjadrenie obchodnej spoločnosti TINAPOL s.r.o. považoval za odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle zákonného ustanovenia § 206 Civilného sporového poriadku. Uvedená obchodná spoločnosť vykonáva realitnú činnosť od svojho vzniku dňa 6. 9. 2008, teda viac ako 10 rokov, preto nepochybne disponuje odbornými znalosťami a skúsenosťami nevyhnutnými na určenie hodnoty nehnuteľností. V súlade so zákonným ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 15000 eur v lehote 60 dní (t. j. v dlhšej ako zákonnej trojdňovej paričnej lehote), prihliadajúc k výške plnenia a ku skutočnosti, že žalobkyňa si bude uvedené prostriedky zabezpečovať formou úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že schopnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu mal preukázanú výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že už má predbežne prisľúbený úver v banke na uvedený účel.

15. Už len okrajom súd poukazuje na to, že pokiaľ aj po podaní žaloby bolo na list vlastníctva zapísané daňové záložné právo a exekučné záložné právo, nebolo to prekážkou pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na právny názor Krajského súdu v Trnave, uvedený v uznesení sp. zn. 23Co/41/2015, podľa ktorého: „Zriadenie exekučného záložného práva, ako ťarchy zapísanej na liste vlastníctva týkajúcej sa nehnuteľnosti sa nepovažuje za dôvod, pre ktorý by nebolo možné vlastníctvo vyporiadať.” Advokát žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si je vedomá, že v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, prejde na ňu záložné právo a že hodlá vymáhané sumy vyplatiť za účelom výmazu záložných práv.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Nakoľko v spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, vznikol jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.