Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9C/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcov 1/ R. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., Y. XXXX/XX a 2/ U.. C. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., B. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Radovan Hrádek, so sídlom Bratislava, Drieňová 3, proti žalovaným: 1/ L. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., Y. XXX/XX a 2/ W. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., Y. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Edita Lehocká, so sídlom Šaštín - Stráže, Štúrova 1267, o ochranu vlastníckeho práva a usporiadanie susedských vzťahov takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. a 2. rade.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2018 domáhajú ochrany vlastníckeho práva a usporiadania susedských vzťahov podľa § 123, § 124 a § 127 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade obmedzujú žalobcov v riadnom užívaní nehnuteľností a vo výkone ich vlastníckeho práva a nelegálnou stavbou neprimeraným spôsobom ohrozujú riadne užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Poukázali, že na hospodársku budovu postavenú na pozemku žalovaných (na pozemku parc. č. 4155/4, ďalej len hospodárska budova) neexistuje žiadne povolenie alebo schvaľovacia dokumentácia, pričom je postavená v tesnej blízkosti hranice pozemkov medzi stranami sporu (25 cm) a tieni nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Zároveň uviedli, že jej strecha sa dotýka strechy nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a tiež že nemá odkvapy na zvádzanie vody, čím spôsobuje vlhnutie steny priľahlej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Predmetná hospodárska budova spôsobuje aj tienenie pri výhľade z okna rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Uviedli, že žalovaní nemali žiadnu snahu o mimosúdne vysporiadanie susedského sporu a uvádzajú zavádzajúce a nepravdivé fakty. Uvedené tvrdenia podložili listinnými dôkazmi a fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností. Vyplýva z nich, že korene hrušky nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných zasahujú do nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade, a to rodinného domu súpisné číslo 1010, v ktorom vydúvajú dlážku. Z priložených listín tiež možno usúdiť, že žalovaní nesúhlasia s vybudovaním oplotenia na hranici pozemkov vo vlastníctve strán sporu. Na základe návrhu žalobcov zo dňa 1.3.2019 súd na pojednávaní dňa 11.3.2019 v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní na vlastné náklady odstrániť hospodársku budovu postavenú na pozemku parc. č. 4155/4 zapísanú na liste vlastníctva č. 4144 vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie Brodské, alternatívne že sú povinní na vlastné náklady odstrániť súčasnú strechu na predmetnej hospodárskej budove a vybudovať novú plochú strechu s odkvapmi a s 35 % stúpaním smerom k nehnuteľnostiam žalobcov. Druhým výrokom navrhli, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť odstránenie murovaného plota z tehál, ktorý vo výške 1,50 m zo strany z Dukelskej ulice zasahuje na pozemky žalobcov a nebrániť vybudovaniu nového oplotenia - murovaného plotu z tehál o šírke 10 cm, ktoré bude vybudované na náklady žalobcov tak, aby tento plot bol spoločným plotom medzi žalobcami a žalovanými, kde 5 cm murovaného plotu bude zasahovať na pozemky vo vlastníctve žalobcov a 5 cm bude zasahovať na pozemky vo vlastníctve žalovaných. Tretím výrokom žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady odstrániť hrušku nachádzajúcu sa na ich pozemku vo vzdialenosti 130 cm od nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade, ktorej korene prerastajú do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a vydúvajú podlahu v poslednej miestnosti uvedenej nehnuteľnosti.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne X. X., výsluchom svedkyne U. V., geometrickými plánmi č. 8/2018 zo dňa 9.2.2018, č. 325/2000 zo dňa 5.7.2000, satelitnou snímkou, fotodokumentáciami nehnuteľností vyhotovenými stranami sporu, žiadosťami právneho zástupcu žalobcov na Obecný úrad Brodské zo dňa 26.2.2018, odpoveďou obecného úradu Brodské zo dňa 28.2.2018, oznámením o výkone štátneho dohľadu, záznamom o vykonaní štátneho stavebného dohľadu, záznamom z výkonu štátneho stavebného dohľadu, žiadosťou o vyhľadanie archívneho dokumentu, oznámeniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, stavebným povolením č. XI.711.2/1952 zo dňa 28.8.1952, žiadosťou právneho zástupcu žalobcov adresovanou žalovaným zo dňa 17.4.2018, výzvou právneho zástupcu žalobcov adresovanou žalovaným zo dňa 4.6.2018, dohodou o mimosúdnom vysporiadaní susedského sporu a prílohou k nej (nákres), splnomocnením žalovaných pre U. V., písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 12.6.2018, písomným vyjadrením žalovaných zo dňa 25.9.2018, rozhodnutím Komisie výstavby pri Miestnom národnom výbore v Brodskom zo dňa 15.12.1970 spolu s prílohou, oznámením Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru zo dňa 3.12.2018, výpismi z listu vlastníctva č. 1020, č. 1550, č. 2934 a č. 4144, rozhodnutím Okresného úradu v Skalici zo dňa 27.2.2002, rozhodnutím Okresného úradu v Skalici zo dňa 14.12.2001, žiadosťou o zápis stavby zo dňa 21.5.2018, oznámením Obce Brodské o vydaní súpisného čísla a orientačného čísla, kópiou katastrálnej mapy, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Senici zo dňa 30.9.2005, obhliadkou a fotodokumentáciou vyhotovenou na obhliadke, písomným vyjadrením žalobcov zo dňa 29.10.2018, doplnením žaloby a návrhom žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 1.3.2019, vytyčovacím náčrtom Z. I. č. 004/2019 zo dňa 6.2.2019, vytyčovacím náčrtom C. T. č. 7/2019 zo dňa 19.2.2019, odborným textom obchodnej spoločnosti SAGARMATHA Co. a zistil tento stav veci: 3. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú výlučnými, resp. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie Brodské, a to pozemku parc. č. 4157/9 vo výmere 94 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. 2934 (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov), pozemkov parc. č. 4157/5 vo výmere 69 m2, parc. č. 4157/6 vo výmere 73 m2, parc. č. 4157/7 vo výmere 26 m2, parc. č. 4157/10 vo výmere 92 m2 a rodinného domu súpisné číslo 1010 zapísaných na liste vlastníctva č. 1020 (vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade) a pozemkov parc. č. 4157/3 vo výmere 487 m2, parc. č. 4157/4 vo výmere 103 m2, parc. č. 4158/8 vo výmere 67 m2 a rodinného domu súpisné číslo 450 zapísaných na liste vlastníctva č. 1550 (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade). Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 4144 evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie Brodské, a to pozemkov parc. č. 4155/1 vo výmere 233 m2, parc. č. 4155/2 vo výmere 438 m2, parc. č. 4155/3 vo výmere 144 m2, parc. č. 4155/4 vo výmere 54 m2, rodinného domu súpisné číslo 449 a hospodárskej budovy bez súpisného čísla.

4. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

5. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

7. Podľa § 127 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

8. Podľa § 417 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

9. Podľa § 137 písm. c/ Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku v znení účinnom do 30.9.1976 (ďalej len zákon č. 87/1958 Zb.) pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení neplynie niečo iné. Stavebným úradom je a) výkonný orgán miestneho národného výboru, ktorý má riadne vybudovanú stavebnú službu a ktorý určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady okresného národného výboru vyhláškou v úradnom liste, b) inak výkonný orgán okresného národného výboru. Vykonávacie predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch vykonávajú výkonné orgány miestnych národných výborov pôsobnosť stavebného úradu, prípadne v ktorých prípadoch môže výkonný orgán okresného národného výboru preniesť pôsobnosť stavebného úradu na výkonný orgán miestneho národného výboru. Ak ide o stavbu prevádzanú v obvode niekoľkých stavebných úradov, povedie konanie a vydá rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že konanie povedie a rozhodnutie vydá niektorý z podriadených výkonných orgánov národných výborov.

11. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 87/1958 Zb. pred začatím stavebných prác je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť predpísanú dokumentáciu. Pred vydaním rozhodnutia vykoná stavebný úrad miestne vyšetrenia, ku ktorému pozve stavebníka a ostatných účastníkov konania, dotknuté orgány štátnej správy a orgány inšpekcie práce, projektanta a organizáciu, ktorá prevedie stavbu. Od miestneho vyšetrenia môže upustiť, len ak sú mu dobre známe pomery staveniska a jeho okolia a ak to dovoľuje druh, rozsah alebo spôsob stavby. Pri stavbách, ktorých dokumentácia sa schvaľuje podľa predpisov o dokumentácii investičnej výstavby, stavebný úrad a) preskúma súlad dokumentácie s územnými plánmi, či sú dodržané podmienky územného rozhodnutia a zastavovacieho plánu a či je zaručená komplexnosť a plynulosť výstavby; b) zabezpečí vyjadrenie všetkých dotknutých orgánov štátnej správy a orgánov inšpekcie práce a ich vzájomný súlad; c) preskúma vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Stavebný úrad môže preskúmať dokumentáciu aj z hľadísk iných predpisov o prevádzaní stavieb a vyžiadať si na to jej doplnenie. Pri stavbách, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o schvaľovaní dokumentácie investičnej výstavby, preskúma stavebný úrad dokumentáciu z hľadísk uvedených v odseku 3 a z hľadísk požiadaviek kladených na vykonanie a vybavenie stavby (použitie typov, dodržanie technických predpisov a technických noriem, požiadaviek zdravotných, požiarnych, prevádzkovobezpečnostných a pod.). Vykonávacie predpisy určia, kedy možno vykonávať zjednodušené stavebné konanie, najmä ho obmedziť na preverenie zastavovacieho plánu.

12. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi žalobcami a žalovanými existuje spor týkajúci sa usporiadania susedských vzťahov. Žalobcovia odvolávajúc sa na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka tvrdia, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom obťažujú imisiami (tekutými odpadmi, tienením) a tým vážne ohrozujú výkon ich práv ako vlastníkov susediacich nehnuteľností. Okrem toho požadujú od žalovaných, aby strpeli postavenie plota na hranici susediacich pozemkov, ktorý by v rovnakej miere zasahoval na oba susediace pozemky. Zároveň sa domáhajú odstránenia stromu (hrušky) nachádzajúceho sa na pozemku žalovaných (na pozemku parc. č. 4155/2) v blízkosti nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade (rodinného domu súpisné číslo 1010) poukazujúc na to, že v predmetnom rodinnom dome žalobcu v 1. rade jeho korene vydúvajú podlahu, t.j. spôsobujú škodu. Súd má po vykonanom rozsiahlom dokazovaní za to, že žalobcovia ani v jednom z požadovaných nárokov neuniesli dôkazné bremeno, resp. v prípade posledného nároku nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je.

13. V prvom rade sa žalobcovia domáhajú odstránenia hospodárskej budovy, resp. alternatívne úpravy jej strechy, a to ako už bolo spomenuté z dôvodu, že predmetná stavba hospodárskej budovy spôsobuje imisie upravené v ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v obťažovaní žalobcov tekutými odpadmi (dažďovou vodou) a tienením. Zároveň žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že predmetná stavba nebola postavená v súlade so zákonom, teda že sa jedná o nelegálnu stavbu, z ktorého dôvodu trvajú na jej odstránení. V tejto súvislosti odkázali na ustanovenia právnych predpisov upravujúcich stavebné konanie v období, keď hospodárska budova bola postavená. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj judikatúry (R 45/1986) súd konštatuje, že je vylúčené požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Práva domáhať sa uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia (t.j. odvrátiť škodu) možno len v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ohrozený má toto právo len v prípade, ak hrozí škoda a ak sa jedná o vážne ohrozenie. V danom prípade však uvedenú skutočnosť (t.j. že by v prípade preukázania imisií hrozila škoda) žalobcovia nepreukázali, t.j. neuniesli dôkazné bremeno. Zo žaloby ako aj z neskorších vyjadrení žalobcov vyplýva, že podľa ich názoru žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov tým, že strecha hospodárskej budovy tieni nehnuteľnosti (rodinné domy súpisné číslo 450 a súpisné číslo 1010) nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č. 4157/4 a parc. č. 4157/6 a zároveň z dôvodu chýbajúcich odkvapov na hospodárskej budove dažďová voda steká zo strechy hospodárskej budovy na stenu rodinného domu súpisné číslo 1010 vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a spôsobuje jej vlhnutie. Vzhľadom na uvedené súd vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností, skutočnosti tvrdené žalobcami z nej však nevyplynuli. Naopak súd na mieste samom zistil, že zadná stena rodinného domu súpisné číslo 1010 (na ktorú má podľa vyjadrenia žalobcov stekať dažďová voda) nejaví viditeľné známky vlhkosti. Navyše časť dažďovej vody zo strechy hospodárskej budovy steká do žľabu umiestneného na predmetnom rodinnom dome a zvyšok dopadá na povrch zeme v blízkosti zadnej steny predmetného rodinného domu, t.j. nie priamo na ňu. Takisto je potrebné poznamenať, že odkvapy umiestnené na rodinnom dome súpisné číslo 1010 v blízkosti strechy hospodárskej budovy netesnia a časť dažďovej vody preteká práve cez diery (resp. praskliny) nachádzajúce sa v žľabe. V súvislosti s namietaným odvádzaním dažďovej vody súd poukazuje na povinnosti uložené stranám sporu na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku dňa 24.8.2011, keď žalobcovia nesplnili svoju povinnosť do mesiaca marec 2012 odstrániť podokapný žľab z ľavej strany rodinného domu súpisné číslo 1010 a nahradiť ho nadokapným žľabom, ktorý nebude žiadnou svojou časťou presahovať na susedné pozemky, a preto možno pričítať na ťarchu žalobcov, že susedské práva a povinnosti (resp. vzájomné susedské vzťahy) medzi stranami sporu nie sú vysporiadané. Súd mal zároveň z obhliadky preukázané, že žalobcovia nie sú obťažovaní tienením spôsobeným strechou hospodárskej budovy nad mieru primeranú pomerom. Je pravda, že pohľadom z okna rodinného domu súpisné číslo 450 (umiestneného v kuchyni) vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade z prevažnej miery vidno strechu hospodárskej budovy, táto skutočnosť však nespôsobuje, že by do miestnosti prenikalo menej svetla ako by to bolo v prípade, ak by tam hospodárska budova nebola postavená, resp. v prípade zmeny sklonu strechy. Súd poukazuje na výklad ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého samotná strata výhľadu sa nepovažuje za nedovolený zásah a nemožno sa teda s odkazom na predmetné ustanovenie domáhať súdnej ochrany. 14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že hospodárska budova nebola postavená v súlade so stavebnými predpismi, teda že na jej stavbu nebolo vydané stavebné povolenie súd konštatuje, že žalovaní predložili rozhodnutie Komisie výstavby pri Miestnom národnom výbore v Brodskom zo dňa 15.12.1970 vydané v zmysle § 9 a 10 zákona č. 87/1958 Zb. spolu s prílohou (nákresom hospodárskej budovy), z ktorého vyplýva, že žalovanému v 1. rade bolo vydané povolenie na stavbu hospodárskej budovy pozostávajúcej zo skladu, kotolne, chlieva a WC, pričom bola určená povinnosť povolenú stavbu úplne dokončiť do 31.12.1971. Zároveň z neho vyplýva, že proti konaniu neboli predložené žiadne námietky. Z uvedeného rozhodnutia mal súd preukázané, že stavba hospodárskej budovy bola postavená v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že neboli dodržané ustanovenia upravujúce stavebné konanie, čo tvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa X. X. (t.j. že nebola prizvaná ako účastníčka stavebného konania), súd uzatvára, že uvedenú skutočnosť dostatočne nepreukázali. Súd predložené rozhodnutie Komisie výstavby pri Miestnom národnom výbore v Brodskom posúdil ako platné stavebné povolenie v zmysle zákona č. 87/1958 Zb., z ktorého dôvodu žalobu v tejto časti nepovažuje za dôvodnú. Bolo v záujme právnych predchodcov žalobcov namietať postup stavebného úradu v čase výstavby hospodárskej budovy a využiť všetky dostupné opravné prostriedky v rámci správneho konania, ak s výstavbou hospodárskej budovy nesúhlasili. Žalobcovia namietali aj skutočnosť, že na geometrickom pláne č. 325/2000 zo dňa 5.7.2000 nie je predmetná hospodárska budova v katastrálnej mape zakreslená, z ktorého dôvodu možno takisto vyvodiť, že sa jedná o čiernu stavbu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v danom prípade sa jednalo o zameranie pozemkov vo vlastníctve žalobcov, pričom vyhotoviteľ geometrického plánu nezakresloval stavby, ktoré sa nenachádzali v katastrálnej mape v čase jeho vyhotovovania. Z listín predložených Okresným úradom Skalica, katastrálny odborom dňa 10.12.2018 vyplýva, že predmetná hospodárska budova bola do katastra nehnuteľností zapísaná až na základe žiadosti o zápis stavby do katastra nehnuteľností zo dňa 21.5.2018, ktorej prílohou bolo oznámenie Obce Brodské o vydaní súpisného a orientačného čísla.

15. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ani v časti nároku, ktorým sa domáhali odstránenia hrušky nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných na ich náklady. Súdu nepredložili žiadny dôkaz (ani v tomto smere žiadny návrh na vykonanie dokazovania okrem návrhu na vykonanie dôkazu obhliadkou nepredložili), ktorý by preukazoval, že korene predmetného stromu zasahujú na pozemok vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a poškodzujú stavbu rodinného domu súpisné číslo 1010 vo vlastníctve žalobcu v 1. rade takým spôsobom, že vydúvajú podlahu v poslednej miestnosti predmetnej nehnuteľnosti. Súd obhliadkou zistil, že predmetný strom sa nachádza vo vzdialenosti 130 cm od nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade (merané tesne nad povrchom zeme, uvedená vzdialenosť predstavuje najkratšiu vzdialenosť kmeňa stromu od zadnej steny rodinného domu), korene však viditeľným spôsobom nevydúvajú povrch zeme, ktorá skutočnosť by mohla naznačovať, že poškodzujú stavbu rodinného domu nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 4157/6. Uvedenú skutočnosť nie je možné potvrdiť ani po obhliadke vykonanej v predmetnom rodinnom dome. Súd síce zistil na viacerých miestach v poslednej miestnosti vydutie podlahy, bez ďalšieho dokazovania (napríklad znaleckým posudkom) však nie je možné jednoznačne uzavrieť, že by škodu na majetku žalobcu v 1. rade spočívajúcu vo vydúvaní podlahy v rodinnom dome súpisné číslo 1010 spôsobovali korene predmetného stromu, t.j. nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vydutou podlahou a koreňmi hrušky. V súvislosti s predloženým textom (stanoviskom) živnostníka SAGARMATHA - Ing. Marcela Trnovského súd dodáva, že sa jedná o verejne prístupný text na internete, pričom konštatuje všeobecné fakty ohľadom vegetácie stromu všeobecne a netýka sa konkrétneho stromu ani konkrétnych okolností daného sporu. 16. Čo sa týka posledného nároku žalobcov, ktorým sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným strpieť odstránenie murovaného plota z tehál, ktorý vo výške 1,50 m zo strany z Dukelskej ulice zasahuje na pozemky žalobcov a nebrániť vybudovaniu nového oplotenia (murovaného plotu z tehál) o šírke 10 cm, a to podľa hranice určenej vytyčovacím náčrtom Z. I. č. 004/2019 zo dňa 6.2.2019 a podľa hranice určenej vytyčovacím náčrtom C. T. č. X/XXXX zo dňa 19.2.2019 tak, aby tento plot bol spoločným plotom medzi žalobcami a žalovanými, kde 5 cm murovaného plota bude zasahovať na pozemky vo vlastníctve žalobcov a 5 cm bude zasahovať na pozemky žalovaných, súd konštatuje, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ a je teda potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu je teda charakterizovaná žalovaným popieranou existenciou (neexistenciou) práva či právneho pomeru žalobcu, a tiež existenciou ohrozenia práva, či právneho vzťahu, respektíve stavom neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Je teda na žalobcovi, aby preukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak v prípade vyhovenia žalobe je takéto rozhodnutie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Súd má za to, že v časti uloženia povinnosti žalovaným nebrániť vybudovaniu nového oplotenia je naliehavý právny záujem na určení daný. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi stranami sporu existuje stav právnej neistoty spočívajúci v priebehu hranice susediacich pozemkov, pričom postavením oplotenia v súlade s jej priebehom sa neistota medzi stranami sporu odstráni. Pôvodne sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným, aby strpeli a nebránili vybudovaniu nového oplotenia bez toho, aby špecifikovali, na ktorom pozemku, resp. na ktorých pozemkoch, prípadne z akého materiálu a v akých rozmeroch bude predmetný plot postavený. Žalobcovia petit žaloby v tomto smere upresnili návrhom na zmenu žaloby, ktorú súd v zmysle § 142 ods. 1 pripustil. Vlastnícke právo predstavuje najúplnejšie vecné právo, pričom bez súhlasu vlastníka (prípadne bez právneho dôvodu) nemožno do jeho vlastníckeho práva zasahovať. Žalobcovia sa domáhajú, aby bol predmetný plot postavený čiastočne aj na pozemku žalovaných, s čím však títo nesúhlasia. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť ani v tejto časti, nakoľko žiadny právny predpis alebo ustanovenie neumožňuje, aby bol plot postavený na cudzom pozemku. Oplotenie môže vlastník postaviť výlučne na svojom pozemku, pokiaľ sa s vlastníkom susediaceho pozemku nedohodne inak.

17. Ohľadom nároku žalobcov spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným strpieť odstránenie plota žalovaných, ktorý v časti zasahuje na pozemok žalobcov, súd konštatuje, že v danom prípade naliehavý právny záujem nie je daný. Súd uvádza, že v prípade vyhovenia žalobe v tejto časti by rozhodnutie nebolo spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcov. Vzhľadom na skutočnosť, že na začiatku konania bolo sporné vytýčenie priebehu hranice v teréne, každá zo strán sporu predložila vlastné vytyčovacie náčrty, ktoré až na drobnú nezrovnalosť spočívajúcu vo vzdialenosti bodu 1366-29 od rohu rodinného domu súpisné číslo 1010 (vytyčovacím náčrtom č. 004/2019 bola určená vzdialenosť 27 cm a vytyčovacím náčrtom č. 7/2019 vzdialenosť 25 cm) určujú priebeh hranice pozemku rovnako. Vytýčením hranice pozemku v teréne zostal priebeh hranice sporný len v časti, a to z ulice na jeho začiatku, keď podľa vytýčenia vykonaného dňa 19.2.2019 (na základe žiadosti žalobcov) by mal plot žalovaných vo výške 1,50 m čiastočne zasahovať na pozemok žalobcov, čo žalobcovia preukazujú predloženou fotodokumentáciou (č.l. 168-176). Z vytýčenia hranice pozemkov uskutočneného dňa 6.2.2019 (ako aj z fotodokumentácie vyhotovenej žalovanými nachádzajúcej sa na č.l. 180-185) na základe žiadosti žalovaných však vyplýva, že plot žalovaných na pozemok žalobcov žiadnou časťou nezasahuje. Súd konštatuje, že ak by sa preukázalo, že plot žalovaných zasahuje na pozemok žalobcov (hoci len v minimálnom rozsahu) žalobcovia majú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka, t.j. žalobou na splnenie povinnosti, z ktorého dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Súd nezisťoval rozpor spočívajúci v rozdielnych vzdialenostiach určených predmetnými vytyčovacími náčrtmi, nakoľko to pre účely konania nebolo podstatné. Súd už len dodáva, že sa javí neúčelné na jednej strane odstrániť plot, ktorý v dĺžke maximálne 1 meter a v šírke cca. 5 cm (v najširšom bode, keď sa vzdialenosť postupne zužuje) zasahuje na cudzí pozemok (v prípade, ak by zasahovanie na cudzí pozemok bolo preukázané) a na druhej strane postaviť nový plot, ktorý by zasahoval v šírke 5 cm na cudzí pozemok (v tomto prípade na pozemok žalobcov), ale po celej jeho dĺžke.

18. Žalobcovia v priebehu konania poukázali na viacero podľa nich nepravdivých, resp. zavádzajúcich informácií prezentovaných žalovanými, súd však uvedené skutočnosti nemal preukázané. Zo strany žalovaných sa jednalo o argumenty preukazujúce nimi tvrdené skutočnosti (napr. že majú všetky schvaľovacie dokumenty na stavbu hospodárskej budovy), prípadne vyjadrujúce nesúhlas alebo obavu z následkov prác uskutočnených žalobcami (t.j. že by korene hrušky mali zasahovať do nehnuteľnosti žalobcu v 1. rade alebo že zateplenie domu môže zasahovať na pozemok žalovaných). Naopak tvrdenie žalobcu v 1. rade z jeho výpovede (podobne aj svedkyne X. X.) týkajúce určenia času, kedy boli na rodinnom dome súpisné číslo 1010 vybudované žľaby (t.j. že boli vybudované v roku 2012), súd považuje prinajmenšom za zavádzajúce, nakoľko zo Záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.10.2011 vyplýva, že rodinný dom súpisné číslo 1010 vo vlastníctve žalobcu v 1. rade má zabezpečený zvod dažďových vôd podokapnými zvodmi na vlastný pozemok, t.j. podobne ako v súčasnosti. Pokiaľ by rok po vykonaní štátneho stavebného dohľadu vybudoval žalobca v 1. rade nové žľaby, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu nepostupoval v zmysle výzvy štátneho stavebného dohľadu, keď mal v lehote do mesiaca marec 2012 odstrániť podokapný žľab z ľavej strany rodinného domu súpisné číslo 1010 a nahradiť ho nadokapným žľabom. Takisto nie je pravda, že by sa strecha hospodárskej budovy dotýkala predmetného rodinného domu vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ako to tvrdí, čo súd zistil obhliadkou na mieste. Žalobcovia argumentovali, že predmetné nehnuteľnosti sú pre nevysporiadané susedské vzťahy nepredajné, a to podľa údajného vyjadrenia realitného makléra obchodnej spoločnosti REMAX, podľa ktorého je potrebné najprv vyriešiť problémy so strechou hospodárskej budovy a oplotiť pozemok žalobcov. Zároveň poznamenali, že dvaja záujemcovia odmietli kúpu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov práve z vyššie uvedených dôvodov. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosti o nepredajnosti nehnuteľností žalobcovia nepreukázali.

19. Súd na prvom pojednávaní aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania upravenú v § 153 zamietol návrh žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, a to z dôvodu, že súd mal za to, že ich výpoveďou nebudú preukázané skutočnosti podstatné pre daný prípad. Súd však prehodnotil svoje pôvodné rozhodnutie a žalovaných na ďalšom pojednávaní vypočul, nakoľko žalobcovia trvali na ich výsluchu za účelom preukázania skutočností týkajúcich sa histórie výstavby prístavby (hospodárskej budovy) a histórie výstavby plotov, ako aj skutočnosti, že žalovaní sú pasívni a nemajú snahu o riešenie predmetného sporu. Z ich výsluchu však súdu naopak vyplynulo, že majú záujem o spravodlivé vyriešenie susedského sporu so žalobcami. Z uvedeného dôvodu súd nepripustil otázku právneho zástupcu žalobcov na žalovanú v 2. rade, či sa zúčastnila vytýčenia hranice pozemkov dňa 6.2.2019 (majúcu preukazovať nezáujem žalovaných o riešenie sporu), keďže súd mal preukázané, že v danej veci mala splnomocnenie vystupovať v mene žalovaných ich dcéra, ktorá sa predmetného vytýčenia hranice zúčastnila. Výsluchom žalovaného v 1. rade boli zároveň vyvrátené tvrdenia svedkyne X. X. o čase výstavby hospodárskej budovy ako aj spoločného plota so žalobcami. Argumentáciu žalovaného v 1. rade súd považoval za vierohodnú aj s ohľadom na skutočnosť, že bol priamym účastníkom jednaní s právnym predchodcom žalobcov, pričom svedkyňa v tom čase ešte nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností (podľa jej vlastného vyjadrenia prišla spolu s manželom bývať do Brodského v roku 1972, resp. v danom roku sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností) a s právnym predchodcom žalobcov komunikovali žalovaní, t.j. svedkyňa mala len sprostredkované informácie.

20. Súd zamietol návrh žalovaných na predloženie pôvodného náčrtu rodinného domu žalobcov, ktorý bol prílohou k stavebnému povoleniu zo dňa 28.8.1952 z dôvodu, že vykonanie požadovaného dôkazu by bolo vzhľadom na už vykonané dokazovanie nadbytočné. Preukázanie skutočnosti, či žalobcovia menili veľkosť, prípadne umiestnenie okien rodinného domu súpisné číslo 450 orientovaných na pozemky vo vlastníctve žalovaných, nie je pre daný spor relevantné, nakoľko doterajším dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažovali žalobcov alebo že by vážne ohrozovali výkon ich práv.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným v 1. a 2. rade priznal ich náhradu v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. a 2. rade, nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).