Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_11CoP-26-2019.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Subarea
11CoP/26/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátskou, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a otec - R.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, XXX XX Z., zastúpený Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20.11.2018, č.k. 11P/160/2018-121 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým je matka oprávnená stretávať sa s maloletou Y. G., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti otca s tým, že matka si maloletú prevezme v čase určenom v mieste bydliska otca a v čase určenom maloletú otcovi odovzdá v mieste jeho bydliska.
Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 20.11.2018, č. k. 11P/160/2018-121 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne zveril maloletú Y. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť predbežne platiť na výživu maloletej, nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške XXX eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca počnúc doručením uznesenia. Rodičov poučil o ich práve podať na príslušnom súde vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, návrh vo veci samej. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) , § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, charakter a podmienky jeho nariadenia. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej prihliadal na záujem maloletého dieťaťa. Dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z podaného návrhu mal za zrejmé, že rodičia maloletej Y. nie sú manželmi, síce bývajú spoločne v byte otca, rozpory medzi nimi sú natoľko vážne, že otec sa dokonca domáha vydania neodkladného opatrenia podľa 325 ods. 2 písm. e) CSP (konanie vedené pod sp. zn. 7C/65/2018). Partnerské spolužitie matky a
otca vyhodnotil ako fakticky nefunkčné. Návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti vyhovel napriek tomu, že dieťa sa reálne v jeho starostlivosti nachádza, avšak prihliadol na nezhody rodičov a nevyspytateľné správanie matky. Konštatoval, že je nesporné, že komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená. Prihliadol na otcom priložené dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými v potrebnej miere osvedčil, že matka toho času nie je schopná vytvárať maloletej potrebné emocionálne a psychické zázemie. Za osvedčené sa mu javilo, že matka prinajmenšom vytvára v domácom prostredí napätie a na maloletú negatívne emocionálne vplýva. Dospel k záveru o potrebe zabezpečiť maloletému dieťaťu stabilitu výchovného prostredia tak, aby maloleté dieťa nestratilo, resp. získalo pocit bezpečia a istoty. V časti neodkladného opatrenia týkajúceho sa platenia výživného aplikoval ust. § 366 CMP určujúci rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí a poukazom na určenie výživného v nevyhnutnej miere, ktoré slúži len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Mal preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy aj v časti plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej Y. matkou, pričom otcom navrhovanú sumu XXX eur mesačne považoval za primeranú. Pri určení výšky výživného vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej, ktorá je síce len vo veku 3 rokov, avšak navštevuje súkromné predškolské zariadenie. Konštatoval, že až dokazovaním vo veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho je možné stanoviť výživné v konečnej výške. V súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil účastníkov o tom, že môžu podať vo veci samej návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y., v ktorom konaní bude úlohou súdu dôsledne preskúmať rodinné, výchovné a bytové podmienky a následne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla zmeniť tak, že maloletú Y. súd zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške XXX eur mesačne a styk otca s maloletou neupraví a ponechá ho na dohode rodičov. Alternatívne navrhla ponechať výšku výživného na úvahu súdu. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, § 62 ods. 1 CMP. Napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho názoru. Mala za to, že otec neosvedčil ním uvádzané skutočnosti. Za rozporné považovala konštatovanie súdu prvej inštancie, že maloletá je v starostlivosti otca a súčasne, že rodičia bývajú spoločne v jednom byte. Poukázala na to, že otec dňa 21.11.2018 odviedol maloletú zo spoločnej domácnosti, nevedno kam. Napadnuté rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, neobsahujúce na základe akých skutočností, resp. dôkazov súd rozhodol. Namietala, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom vo výroku II týkajúceho sa poučenia účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej bez poučenia o právnych následkoch podania takéhoto návrhu. Namietala, že z nariadeného neodkladného opatrenia nevyplýva doba jeho trvania. Tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za účelové, nepravdivé, zámerne vytrhnuté z kontextu a očierňujúce ju. Poprela tvrdenia o zanedbávaní maloletej, agresívnom správaní a fyzickom násilí voči dieťaťu. Uviedla, že s dcérou má vytvorený láskyplný vzťah, maloletá je pre ňu na prvom mieste, chce pre ňu to najlepšie. Popísala genézu vzťahu s otcom maloletej od začiatku ich spolužitia. Poukázala na to, že otec sa k nej správal majetnícky, vyvolával neúnosné napätie, robil na ňu psychický nátlak a situácia sa po narodení dcéry zhoršila. Poprela, že by trpela laktačnou psychózou, starostlivosť o dieťa zabezpečovala riadne, otec pracoval od rána do večerných hodín, spolu trávili čas počas víkendov. Mala za to, že život v rodine narúšala stará matka zo strany otca, ktorá mala voči nej nepriateľský postoj. Uviedla, že dcéru dojčila do veku 4 mesiacov, dojčenie musela ukončiť zo zdravotných dôvodov. Poprela tvrdenia, že by sa maloletej nevenovala, nevstávala k nej v noci, že by sa nevhodne správala. Uviedla, že otec ju neustále poučoval, kontroloval, stál nad ňou, nedovolil jej, aby chodila s maloletou k lekárke sama. Od januára 2018 sa zamestnala a pracuje v krátkom a dlhom režime, do marca 2018 jej so starostlivosťou o dieťa pomáhala stará matka maloletej, jej matka. Od marca 2018 začala maloletá navštevovať Súkromnú materskú škôlku, do škôlky ju vozil a zo škôlky vyzdvihoval otec na základe ich dohody, avšak ju neinformoval o aktivitách maloletej v škôlke. Vždy však maloletú na pobyty v škôlke pripravila, nachystala jej raňajky a potrebné veci. Keď bola v práci, o dieťa sa staral otec. Uviedla, že maloletá je na jej prítomnosť zvyknutá, považuje ju za
súčasť svojho života, starala sa o ňu do 21.11.2018, mala s ňou vytvorený blízky, vzájomný, milujúci vzťah. Z napadnutého rozhodnutia a návrhu otca bola šokovaná, nečakala takéto riešenie partnerského vzťahu zo strany otca. Za nevyhnutné považovala vo veci samej nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preukázania vzťahu maloletej a rodičov a ich osobnostných predpokladov k zabezpečeniu starostlivosti o maloletú. Zdôraznila, že otec sa k nej správal necitlivo, snažil sa ju psychicky ničiť, najmä po pôrode, urážal ju, nadával jej a ponižoval ju, všetko negatívne hodnotil, nebol schopný rešpektovať ju ako partnerku, nevytváral harmóniu ich vzťahu, provokoval ju a vyjadroval sa o nej vulgárne a hanlivo. Vzhľadom na takéto správanie otca je pochopiteľné, že reagovala voči nemu podráždene, keď umelo vyvolával situácie, ktoré si nahrával za účelom získania dôkazu v súdnom konaní o tom, aká je ona zlá matka a on dobrý otec. Otcom predložené dôkazy, zvukové nahrávky, považovala za nezákonné, vyhotovené bez jej súhlasu, neobsahujúce plnú verziu. Uviedla, že si uvedomuje, že jej vyjadrenia neboli vhodné, avšak boli dôsledkom enormného psychického tlaku, v ktorom žila viac ako tri roky, návalu zúfalstva a afektu. Vyjadrenie vo vzťahu k maloletej prezentovala v dôsledku psychického vyčerpania zo vzťahu s partnerom, zo zúfalstva a sklamania. Uvedomuje si, že k maloletej sa nemala v žiadnom prípade takto vyjadriť, pričom nešlo o jej bežné reakcie. Za zarážajúce považovala, prečo otec, keď podľa jeho tvrdení pozorovala takéto jej správanie, nekonal už skôr, resp. vôbec. Vyslovila názor, že je normálne, že medzi partnermi dôjde aj k ostrejším výmenám názorov a správanie zúčastnených je vyhrotené. Mala za to, že otec sa snaží partnerské problémy prenášať aj do vzťahu k maloletej a nie je schopný vziať v úvahu, že dieťa má dvoch rodičov. Uviedla, že rešpektuje rozhodnutie otca opustiť ju, avšak nepripustí, aby táto skutočnosť mala následok vo vzťahu k maloletej. Poukázala na to, že otec sa snaží ju psychicky zničiť a vyvrcholením jeho správania bola skutočnosť, že dňa 21.11.2018 vymenil zámok na byte, poslal jej len tašku s vecami, od toho času absolútne nemá žiadne informácie o maloletej, nevie, kde sa nachádza a ako sa jej darí, kto sa o ňu stará, keď je otec v práci. Za absurdné považovala vyjadrenie otca o jeho obavách, že ho ona zabije. Vyslovila pochybnosti, či je otec schopný racionálne uvažovať a či si uvedomuje škodlivé dôsledky jeho konania. Poukázala na to, že otec jej neumožnil dcéru vidieť ani v čase jej hospitalizácie v nemocnici v novembri 2018, na dcéru sa dopytovala telefonicky i sms správami. Poprela tvrdenia otca o jej údajnom násilnom správaní a zdôraznila, že nikdy sa nevyhrážala, že dieťa unesie, nikdy otca nebila. Nerozumie prečo otec klame a zavádza. Namietala tvrdenia otca o zaostávaní maloletej v slovenskom jazyku. Uviedla, že nesúhlasila s bilingválnou výchovou dieťaťa, avšak názor otca musela akceptovať. Namietala otcom predložené dôkazy (výmenný lístok z 5.9.2018 a správa z 8.10.2018) ako skresľujúce, vyhotovené na základe tvrdení otca a nemajúce výpovednú hodnotu. Poukázala na potvrdenie od gynekológa, z ktorého vyplýva, že po pôrode nemala laktačnú psychózu. Rovnako namietala správu ošetrujúcej lekárky maloletej obsahujúcu vyjadrenia o týraní a bití maloletej, a správu predškolského zariadenia považujúc ich za neobjektívne a jednoznačne vychádzajúce len z vyjadrení otca. Zdôraznila, že doposiaľ nebola rozhodnutím súdu pozbavená ani obmedzená rodičovských práv, z dôvodu ktorého by škôlka mala komunikovať výlučne s otcom. Uviedla, že po doručení návrhu aj s týmto dôkazom, škôlku opakovane kontaktovala za účelom konzultácie, avšak zo strany škôlky nebola ochota sa s ňou stretnúť. Zdôraznila právo dieťaťa na oboch rodičov. Mala za to, že napadnutým rozhodnutím súd zasiahol do práv dieťa, aj práv matky na základe neobjektívnych dôkazov. Mala za to, že v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť pomery, aby sa nezopakovala skratová situácia, kedy otec maloletú zobral bez jej súhlasu a vedomia a niekoľko dní nemala o dcére informácie. Zdôraznila potrebu rozhodnutia súdu, ktoré musí byť založené na skutočnostiach majúcich oporu v skutkovom stave a dôkazoch obsiahnutých v spise a musí byť spoľahlivo a presvedčivo odôvodnené (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 618/2005). Za dôvodné považovala dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi vo výške XXX eur mesačne. Uviedla, že náklady na maloletú predstavujú poplatok v škôlke vo výške XXX eur mesačne, strava XX eur, záujmové krúžky XX eur (tanečná a plávanie), strava, oblečenie a bežné potreby. Uviedla, že po jej nástupe do práce, rodičia uhrádzali náklady na maloletú spoločne. Jej príjem predstavuje XXX eur mesačne brutto a podľa jej vedomostí otcov príjem činí X.XXX eur brutto. V ďalšom podaní matka podrobne opísala skutočnosti súvisiace s hospitalizáciou maloletej, reagovala na obsah správ zo škôlky a lekárskych správ.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako správne z hľadiska úplnosti skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia veci. Mal za to, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Za vecne správne považoval aj, že súd neurčil dobu trvania neodkladného opatrenia. Nesúhlasil s tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní považujúc ich za nepreukázané a neodôvodnené. Zdôraznil, že maloletú zo spoločnej domácnosti neodviedol, ale odviedol ju na dlho plánovanú operáciu, o ktorej matka vedela. Poukázal
na to, že obsahom odvolania je jej osobný vzťah k nemu a ničím nepreukázané tvrdenia, ktorými ho obviňuje. Uviedol, že matku neočierňuje, ale tvrdí iba to, čo vie preukázať. Poukázal na pripojenú nahrávku obsahujúcu vyhrážanie sa matky, aby sa nepokúšal o zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti. Rovnako poukázal na pripojenú aktuálnu správu zo škôlky, v ktorej riaditeľka škôlky popisuje pozitívnu zmenu v správaní maloletej, jej istotu v komunikácii v slovenskom jazyku a pozitívny vplyv súčasného domáceho prostredia na maloletú bez prítomnosti matky. Matkino odvolanie považoval za špekulatívne, účelovo podané, vykonštruované, odkláňajúce sa od podstaty veci, zavádzajúce a rozporné so záujmom dieťaťa a ohrozujúce jej optimálny fyzický a psychický vývin, ako aj zdravie a bezpečnosť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Alternatívne navrhla v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvej inštancie, že maloletú je potrebné dočasne zveriť do starostlivosti otca, aby odvolací súd upravil styk matky s maloletou na každý párny týždeň kalendárneho roka od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude bydlisko otca. Zdôraznila, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z vykonštruovaných výlučných tvrdení otca, ktoré hodnoverným spôsobom vyvrátila. Aktuálnu správu predškolského zariadenia, predloženú otcom spolu s vyjadrením k odvolaniu, považovala za účelovú. Dala do pozornosti, že riaditeľka škôlky popisuje pozitívne zmeny v správaní dieťaťa, čo má byť spôsobené zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca. Vyslovila názor, že maloletá je smutná z dôvodu , že nie je s ňou, o čom svedčí aj telefonát, v ktorom povedala, že ju ľúbi a plakala. Vyjadrenie riaditeľky škôlky považovala za neobjektívne a negatívne zamerané proti nej. Predložené dôkazy, fotografie, preukazujúce jej útoky voči otcovi maloletej vyhodnotila ako irelevantné, keďže nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené, ani žiadnym spôsobom nepreukazujú, že ide o následky údajného konania a správania matky voči otcovi. Zdôraznila, že otec pre ňu nie je kompetentným rodičom, keď nie je schopný maloletej vytvoriť priestor aj na starostlivosť a lásku z jej strany, nakoľko dieťa od 21.11.2018 jej neumožnil vidieť a separuje ju od nej. Uviedla, že vzhľadom na veľmi ťažké znášanie odlúčenia od dcéry, navštívila psychologičku so žiadosťou o pomoc. V ostatnom sa pridržiavala tvrdení uvedených v odvolaní. Poukázala na potrebu sledovať najlepší záujem dieťaťa a zabezpečiť pravidelný a najširší kontakt rodiča s maloletou, aby mohol tento rodič výchovne pôsobiť na dieťa. V ďalšom podaní poukázala na podstatnú novú skutočnosť a zistenie, že otec s maloletou v októbri a novembri 2018 navštívil bez jej vedomia Ústav pre deti s poruchami reči a učenia - X., spol. s.r.o., kde bola realizovaná komplexná diagnostika maloletej a vyhotovená správa dňa 17.12.2018, z ktorej vyplýva, že počas vyšetrenia neboli na maloletej zaznamenané známky týrania. Zdôraznila, že súčasný stav dáva otcovi príležitosť na odcudzovanie maloletej od matky.
6. Z výpovedí účastníkov pred odvolacím súdom dňa 08.03.2019 vyplynulo, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje otec, matke nebol od 21.11.2018 umožnený osobný kontakt s maloletou. Otec navštevuje s maloletou pedopsychológa. Obaja rodičia akceptovali stretávanie matky s maloletou dvakrát týždenne v prítomnosti otca, matka navrhovala stretnutia v trvaní dvoch až troch hodín, otec v trvaní jednej až dvoch hodín v priebehu týždňa dopoludnia a počas víkendu v odpoludňajších hodinách. Kolízny opatrovník súhlasil s určením termínov stretnutí maloletej s matkou v rozsahu dvoch hodín vždy v stredu a sobotu.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 07.03.2019, vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj matky, so záverom, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), a po výsluchu účastníkov konania, dospel k záveru, že odvolanie matky voči výrokom napadnutého uznesenia nie je dôvodné, avšak s prihliadnutím na alternatívny petit odvolacieho návrhu, je potrebné matke vyhovieť a dočasne upraviť styk s maloletou.
9. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení
rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
10. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci je potrebná dočasná úprava pomerov k maloletej. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa ukončili spolužitie a nežijú v spoločnej domácnosti. Je nesporné, že medzi rodičmi sú nezhody a pretrvávajúce konflikty, ktorých bola účastná aj maloletá a v dôsledku ktorých došlo na základe svojvoľného rozhodnutia otca k obmedzeniu styku maloletej s matkou. Odvolací súd poukazuje na protichodné tvrdenia každého z rodičov a rozdielne vnímanie ich situácie a príčin ich konfliktov. Uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Pokiaľ otec poukazuje na správu vyhotovenú riaditeľkou predškolského zariadenia, je potrebné konštatovať, že otec svojím správaním a pokynom daným riaditeľke školy, aby neinformovala matku o maloletej, porušuje práva matky. Skutočnosť, že rozhodnutím súdu, uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, nie je dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv matky, ktorá má právo na informácie o svojej dcére a právo sa s dieťaťom stretávať. Rovnako nemožno akceptovať postoj otca vo vzťahu k absolvovaniu terapeutických sedení maloletej u pedopsychologičky bez akejkoľvek prítomnosti matky, bez informácií poskytnutých psychologičke oboma rodičmi. Za daných okolností, keď psychologička pracuje výhradne s informáciami od otca, nemožno hovoriť o objektivite a správnom postupe. Ďalšie tvrdenia otca vo vzťahu k vyhotoveným zvukovým nahrávkam zaznamenávajúcim negatívne vyjadrovanie sa a správanie matky v prítomnosti maloletej, budú tiež predmetom dokazovania vo veci samej. Na argumenty otca o fyzickom ubližovaní maloletej matkou nemožno prihliadať v celom rozsahu. Tu vyvstáva otázka, prečo otec podal údajné trestné oznámenie na matku až februári 2019. Odvolací súd dospel k záveru, že otec nepreukázal také konanie matky, ktoré by zakladalo dôvod na absolútne zamedzenie kontaktu maloletej s matkou. Avšak za daných okolností, kedy je maloletá nepretržite v starostlivosti otca od novembra 2018, bez akéhokoľvek osobného kontaktu s matkou, a za situácie, kedy vzťahy medzi rodičmi sú zjavné narušené, aj odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia zastabilizovaním rodinnej situácie, zverením maloletej do dočasnej osobnej starostlivosti otca s tým, že súd prvej inštancie bude v konaní vo veci samej vykonávať dokazovanie vo vzťahu k osobnostným predpokladom rodičov vo vzťahu k maloletej a zabezpečeniu starostlivosti o ňu, podmienkam rodičov, budú vyhodnotené ich rodičovské kompetencie, ich postoje a správanie. Nariadené neodkladné opatrenie sleduje v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, jeho vek a potreby.
11. Vzhľadom na dočasné zverenie maloletej do starostlivosti otca vznikla potreba i predbežnej úpravy výživného na maloletú, keďže ako je zo spisu zrejmé, matka nepreukázala pravidelné mesačné platby na maloletú titulom výživy dieťaťa. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa, keďže zmyslom ust. § 366 CMP je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Matka v podanom odvolaní špecifikovala náklady maloletej, poukázala na výšku svojho príjmu a výšku príjmu otca maloletej. V odvolaní však matka nepreukázala realizáciu pravidelných mesačných platieb na maloletú titulom výživného. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu. Odvolací súd konštatuje, že matka vo vzťahu k výživnému iné námietky neuviedla. Odvolací súd považoval predbežne určenú výšku výživného na maloleté dieťa za primeranú.
12. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 361 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadku ( ďalej len CMP), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verený záujem.
15. Odvolací súd po preskúmaní odvolania podaného matkou a jej ďalších podaní dospel k záveru, že jej alternatívnemu návrhu na úpravu styku s maloletou je potrebné čiastočne vyhovieť, keďže styk matky s maloletou sa nerealizuje po dobu troch mesiacov (od novembra 2018). Odvolací súd akceptoval dôvody matky uvedené v jej vyjadreniach spočívajúce v neplnení si povinnosti otca umožniť jej kontakt s maloletou, a dokonca v absolútnom bránení informovať sa o maloletej, či už u otca alebo v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Je nesporné, že maloleté dieťa potrebuje ku svojmu zdravému psychickému a fyzickému vývinu oboch rodičov, potrebuje vytvárať a budovať si vzťah tak s otcom, ako aj s matkou. V danej veci otec nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre absolútne obmedzenie styku matky s maloletou. Konanie otca, ktorý neumožňuje maloletej stretávanie sa s matkou, ani v jeho prítomnosti, je neprípustné. Odvolací súd s prihliadnutím na vek a záujem maloletej, dospel k záveru o potrebe dočasne upraviť styk matky s maloletou a poskytnúť im priestor na spoločné trávenie času a rozvíjanie ich vzťahu. S prihliadnutím na fakt, že maloletá nebola s matkou sama po dobu troch mesiacov a na potrebu vykonania dokazovania vo veci samej, vzhľadom na tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného otca vo vzťahu k osobe matky, odvolací súd určil styk maloletej s matkou v prítomnosti otca. Za primeraný veku dieťaťa považoval rozsah styku v trvaní dvoch hodín v priebehu pracovného týždňa a troch hodín počas víkendu. Rovnako zohľadnil i spánkový a denný režim maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou rodičov správať sa v prítomnosti dieťaťa voči sebe korektne, maloletej poskytnúť láskyplné prostredie pre jej zdravý psychický a fyzický vývin, zabezpečiť a realizovať styk matky s maloletou v pokojnom duchu bez negatívnych emócií. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti otca, že maloletú je povinný na stretnutie s matkou riadne pripraviť nielen materiálne, ale aj po psychickej stránke a pri stretnutiach plniť rolu pozorovateľa. Styk matky s maloletou súd upravil rámcovo a korigoval s prihliadnutím na aktuálny stav. Je vecou rodičov, či sa dokážu dohodnúť aj na ďalších termínoch stretnutia matky s maloletou po úspešnom nadviazaní ich kontaktu. Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rovnako dáva obom rodičom do pozornosti potrebu ich súčinnosti pri absolvovaní psychologických intervencií poskytovaných maloletej spoločne tak, aby psychológ mal možnosť vychádzať z objektívnych informácií.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky námietky, ktoré matka uviedla v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa.
17. Pokiaľ ide o procesnú námietku matky súvisiacu s tým, že súd prvej inštancie neurčil lehotu trvania neodkladného opatrenia, odvolací súd na danú námietku neprihliadal s poukazom na ust. § 337 ods. 1 CSP. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, t.j. vo veci samej, o ktorom návrhu bude súd konať. V prípade rozhodnutia súdu vo veci samej, bude súd postupovať v súlade s ust. § 337 ods. 3 CSP.
18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil a zároveň sledujúc záujem maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 324 a § 325 CSP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil dočasne styk matky s maloletou.
19. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 52 CMP.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).