Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti o maloletú R. A., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - O. B., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. J., F. XXX/X a otec - Ľ. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G., Q.. Č.. Ž., XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej R. A., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 90 eur na sumu 120 eur mesačne od 15.08.2018.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 15.08.2018 do 11.03.2019 v sume 207,10 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11P/32/2010-44 zo dňa 30.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/5/2011 zo dňa 28.06.2011.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 15.08.2018 (po doplnení na pojednávaní) sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 180 eur mesačne od januára t. r. s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2011 sumou 90 eur) náklady spojené s výchovou dieťaťa vzrástli, najmä v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Zvýšené výdavky uviedla matka na doučovaní z anglického jazyka 70 eur, stravné v škole 35 eur a lieky výživové doplnky na podporu imunity 15 eur mesačne. Otec sa inak ako výživným na starostlivosti o maloletú nepodieľa.

(2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 02.10.2018 tým, že výživné navrhované matkou by nezvládal, nakoľko aj na jeho strane došlo k zmene pomerov. Ukončil podnikanie, má dlhy na odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, má exekúcie. Príjem má z brigád 700 eur mesačne. Býva s družkou a spoločnými dvoma deťmi, družka nepracuje, výdavky na bývanie majú 200 eur mesačne, na deti má zvýšené výdavky v spojitosti s cestovným do školy do susednej obce 45 eur, obedy v školskej jedálni 45 eur a výživové doplnky 60 eur mesačne - obe deti majú zistený syndróm ADHD a starší syn aj poruchu učenia. Aj určené výživné platí len s ťažkosťami. Na pojednávaní navrhol výživné ponechať v pôvodnej výške.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11P/32/2010-44 zo dňa 30.11.2010 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo otcovi zvýšené výživné na maloletú (vtedy vo veku X rokov) zo sumy 2.000 Sk (66,38 eur) na sumu 90 eur mesačne. Maloletá v tom čase chodila do X. Q. ZŠ. Zvýšené výdavky na starostlivosť o ňu matka uviedla v rozsahu cca 45 eur mesačne. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k mal. T., F.. XXXX), poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, od septembra 2010 sa zamestnala ako zdravotná sestra, príjem mala určený vo výške 523,28 eur brutto mesačne. Otec vykázal príjem z daňového priznania na rok 2009 (s nulovou daňovou povinnosťou) vo výške v priemere 160,93 eur mesačne (vo svojej výpovedi uviedol 3 až 4 tisíc eur za celý rok - čo predstavuje 250 až 333 eur v priemere mesačne). Mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti (k E.. C., F.. XXXX I. E.. C., F.. XXXX), jeho družka bola na rodičovskej dovolenke.

(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) uviedla, že je druhýkrát rozvedená (mal. T. bola zverená do jej starostlivosti, otec maloletej bol zaviazaný k plateniu výživného 70 eur mesačne), je zamestnaná, príjem vykázala za obdobie od septembra 2017 do augusta 2018 vo výške 1.316,90 eur v priemere mesačne, za obdobie od marca 2018 do februára 2019 predstavoval jej priemerný mesačný príjem1.388,75 eur. Bytovú otázku riešila kúpou 3- izbového byt na hypotéku (v júni 2018 - na 276 mesiacov so splátkami 243,40 eur mesačne). Deťom a sebe platí životné poistenie - pre seba 25 eur mesačne, na deti po 20 eur mesačne. Maloletá navštevuje 2. triedu strednej školy, potrebovala by počítač, absolvuje aj prax, k čomu bolo treba kúpiť obuv a plášť. Maloletá má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, potrebovala by doučovanie zo slovenského a anglického jazyka. Matka nevedela zaplatiť maloletej lyžiarsky kurz, ktorý poriadala škola v predchádzajúcom školskom roku, v tomto roku organizuje škola výlet do Francúzska, ktorý tiež nevie matka zaplatiť. Výdavky na bývanie uviedla vo výške cca 146 eur mesačne.

(6) Otec vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) uviedol, že s družkou a dvoma deťmi bývajú v obecnom byte, výdavky na bývanie preukázal sumou cca 155 eur mesačne. Obe deti majú zistenú poruchu aktivity a pozornosti (ADHD), staršie dieťa k tomu poruchu učenia. Svoj príjem za rok 2017 odhadol na 1.500 eur mesačne, v roku 2018 už taký nedosahoval. Je vyučený zootechnik, v profesii sa neuplatnil. Nie je evidovaný na úrade práce, nemá zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Od januára t. r. pracuje na polovičný úväzok, príjem za január a február uviedol vo výške 700-800 eur mesačne. Je nemajetný, v septembri 2015 ukončil podnikanie na živnosť, z daňového priznania za rok 2017 vykázal príjem (za mesiace január a február) vo výške 487,04 eur.

(7) Procesný opatrovník navrhol s poukazom na to, že naposledy došlo k úprave výšky výživného v roku 2010 a zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby maloletej, zvýšiť otcovi výživné.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred necelými 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby oprávnenej sa prestupom na vyššie stupne vzdelávania (II. stupeň základnej školy, v súčasnosti 2. ročník strednej školy) postupne zvyšujú, tiež fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Zárobkové pomery otca sa nezmenili, rovnako ako v čase poslednej úpravy, aj teraz nemá prácu s dostatočným príjmom, nepreukázal však, že by mu jeho zdravotné problémy bránili pracovať. Zmena pomerov je na strane dieťaťa (v súčasnosti vo veku XX S.) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Maloletá sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, je odkázaná výživou na svojich (oboch) rodičov. Zmenám na odôvodnených potrebách oprávnenej a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa názoru súdu zodpovedá zvýšenie výživného na 120 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a dospievaním). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v

rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo obrátene v prípade otca pri troch vyživovacích povinnostiach predstavuje potrebu zabezpečiť si pravidelný príjem cca 800 eur mesačne, ktorú sumu je podľa jeho výpovede schopný si zabezpečiť). Nie je možné akceptovať ani skutočnosť, že otec neurobil (od doby predchádzajúcej úpravy výživného) nič preto, aby zmenil svoje pomery k lepšiemu a zabezpečil si stály a pravidelný príjem.

(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 6 mesiacov x 30 eur, 17 dní mesiaca august 2018 - 30/31 x 17 a 11 dní mesiaca marec 2019 - 30/30 x 11, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)