Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_50Cb-65-2020.pdf
PDF · 135.99 KB
No categories available
50Cb/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: v rade 1/ Dubai Industry, s. r. o., so sídlom Kysucká cesta 3/536, 010 01 Žilina, IČO: 36 609 064, zastúpený Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, v rade 2/ X.. C. Č., narodený XX.X.XXXX, bytom N. Š.V. H. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o uplatnenom nároku na zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, takto
rozhodol:
Žalobu voči žalovanému v rade 2/ z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.05.2020 v spojení so zmenou žaloby pripustenou uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/65/2020-172 zo dňa 04. februára 2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne z tejto sumy od 01.04.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného plniť v danom rozsahu.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 19.04.2018 ako veriteľ uzavrel so žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom a žalovaným v rade 2/ ako ručiteľom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. K.- XXXXXXXXXX /ďalej len Zmluva o úvere/ a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení. Žalovanému v rade 1/ bol poskytnutý úver na podnikateľské účely financovania prevádzkových potrieb. Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere sa tak spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v postavení dlžníka, ako aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v postavení ručiteľa, ktorý bol v čase poskytnutia úveru jediným spoločníkom a konateľom dlžníka. Žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ kontokorentný úver s automatickou obnovou, s výškou úverového rámca 100.000,- eur na účel financovania prevádzkových potrieb s úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru 9,5% ročne, splatnosťou úrokov vždy k ultimu mesiaca, poplatkom za prečerpanie 25% ročne, poplatkom za obnovu vo výške spracovateľského poplatku alebo vo výške určenej veriteľom v súlade so zmluvou, s dňom konečnej splatnosti úveru v deň určený v zmysle bodu 3.4 Zmluvy o úvere a úrokom z
omeškania 25 % ročne. Dňa 25.01.2019 žalobca zaslal žalovanému v rade 1/ oznámenie o ukončení automatickej obnovy úveru podľa ustanovenia bodu 3.4 Zmluvy o úvere. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 31.03.2019, kedy úver expiroval. Napriek uvedenému žalovaní nepristúpili k úhrade svojho dlhu a po oznámení žalobcu o ukončení obnovy kontokorentného úveru predmetnú čiastku na úhradu svojho dlhu nezložili. Pohľadávka žalobcu vyčíslená k okamihu vyhotovenia výpisu z bankovej knihy zo dňa 14.05.2020 predstavuje aktuálnu dlžnú istinu 101.980,91 eur. V záujme minimalizácie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a otáznej bonity žalovaných sa žalobca rozhodol, že žalobou uplatní nárok iba čiastočne v rozsahu 10.000,- eur. Ako príslušenstvo pohľadávky žalobca uplatnil dojednané úroky z omeškania vo výške 25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
3. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to listinu označenú ako aktuálny stav úveru k 14.05.2020 - č.l. 12 spisu, Zmluvu o kontokorentnom úvere č. K.-XXXXXXXXXX z 19.04.2018 - č.l. 13 a nasledujúce spisu, oznámenie o ukončení obnovy z 25.01.2019 - č.l. 18 spisu.
4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 26.06.2020, aby žalobca predložil výzvu na splnenie záväzku adresovanú ručiteľovi, t.j. žalovanému v rade 2/, žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.07.2020 poukázal na to, že ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívne, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť alebo ho úplne vylúčiť. Poukázal na dojednanie v bode 6.6.1 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi a zároveň zmluvné strany vylučujú povinnosť veriteľa v zmysle ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo strany žalobcu tak nebolo potrebné vyzývať primárneho dlžníka k splneniu dlhu pred uplatnením nároku voči ručiteľovi, resp. pred podaním žaloby. Napriek tomu žalobca dňa 25.01.2019 zaslať primárnemu dlžníkovi oznámenie o ukončení obnovy úveru, súčasťou ktorého bola aj výzva, aby v primeranej lehote zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na splatenie svojho dlhu. Uvedené oznámenie o ukončení obnovy je možné považovať aj za výzvu primárnemu dlžníkovi na plnenie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva žalobcovi povinnosť vyzývať ručiteľa na plnenie pred uplatnením nároku žalobou. Povinnosť informovať ručiteľa o tom, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok a vyzvať ho na plnenie ručiteľského záväzku nemožno dovodiť z ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a ani z ďalších ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich ručenie. Veriteľ sa tak môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa bez toho, aby ho na plnenie vopred vyzval. Je vecou ručiteľa, aby si zadovážil potrebné informácie o zabezpečovanej pohľadávke vrátane jej splatnosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. júna 2005 sp.zn. 29Odo 405/2005. Za výzvu žalovanému v rade 2/ v postavení ručiteľa tak bude považované doručenie žaloby. Z uvedeného dôvodu žalobca žalovaného v rade 2/ pred podaním žaloby nevyzýval osobitnou výzvou na plnenie.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel žalobe žalobcu vydaním platobného rozkazu dňa 16. júla 2020 sp.zn. 20Up/553/2020.
6. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v rade 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
7. Žalovaný v rade 1/ v podanom odpore zo dňa 17.08.2020 uviedol, že žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva a o záväzku voči žalobcovi nemá vedomosť. V čase uzavretia žalobcom predloženej Zmluvy o úvere z 19. apríla 2018 bol jediným konateľom žalovaného v rade 1/ žalovaný v rade 2/, ktorý sa tak musí vyjadriť k tomu, či zmluva bola skutočne uzavretá. Žalovaný v rade 1/ ďalej namietol, že žalobca nepreukázal, že z jeho strany došlo k reálnemu poskytnutiu úveru žalovanému v rade 1/ a v akej výške. Ďalej poukázal na to, že žalobca predložil k žalobe ako dôkaz oznámenie o ukončení obnovy z 25. januára 2019, avšak nebolo preukázané, že by toto oznámenie bolo žalovanému v rade 1/ skutočne doručené. Ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému v rade 1/ doručená žiadna faktúra, ani výzva žalobcu na splnenie žalovaného dlhu. Listina označená ako aktuálny stav úveru zo 14.05.2020 je žalobcom jednostranne vyhotovená bez verifikácie niektorým zo žalovaných. Žalobca tvrdí aktuálnu dlžnú istinu 101.980,91 eur a zároveň výšku úverového rámca v zmysle zmluvy o úvere 100.000,- eur. Nie je možné zistiť, ako žalobca dospel k výpočtu sumy 101.908,91 eur, ktorá má predstavovať aktuálnu dlžnú istinu. S poukazom na uvedené žalovaný v rade 1/ navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania.
8. Žalovaný v rade 2/ v odpore proti platobnému rozkazu zo 07.08.2020 uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Namietol, že žalobca nepreukázal, že žalovanému v rade 1/ doručil oznámenie o ukončení automatickej obnovy úveru z 25.01.2019, v dôsledku čoho má za to, že k ukončeniu automatickej obnovy úveru vôbec nedošlo a úver sa ďalej obnovuje v zmysle zmluvy, úver teda ešte nie je splatný. Zároveň žalobca v zmysle ustanovenia bodu 6.6.2. Zmluvy o úvere nedoručil žalovanému v rade 2/ výzvu na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný v rade 2/ ďalej namietol, že žalobca nepreukázal, že vôbec došlo k čerpaniu úveru a kedy. Doručený aktuálny stav úveru nepreukazuje, že žalovaný v rade 1/ skutočne úver čerpal. Ďalej žalovaný v rade 2/ poukázal na to, že aj keď zmluvu ako ručiteľ podpísal dňa 19.04.2018, jeho ručiteľský záväzok vznikol až dňom čerpania úveru. Do doby čerpania úveru žiaden záväzok neexistoval, nakoľko nebolo za čo ručiť, neexistovala žiadna pohľadávka. Od 19.10.2018 žalovaný v rade 2/ nebol konateľom, ani spoločníkom žalovaného v rade 1/. Do 18.10.2018 kontokorentný úver čerpaný nebol. Nakoľko žalovaný v rade 2/ nebol spoločníkom, ani konateľom žalovaného v rade 1/, jeho ručiteľský záväzok nevznikol v súvislosti s podnikaním, nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Žalovaný v rade 2/ tak má za to, že má v tomto prípade postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v rade 2/ ďalej poukázal na nekalé obchodné praktiky žalobcu a jeho konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, kedy z oznámenia o ukončení obnovy úveru nevyplýva dôvod ukončenia automatickej obnovy úveru a zároveň žalobca v rovnakom dokumente uvádza informáciu, že pokiaľ má žalovaný v rade 1/ záujem o poskytnutie úveru, môže kontaktovať najneskôr do 14.02.2019 pobočku žalobcu a podať žiadosť o nový úver, ktoré konanie žalobcu považuje žalovaný v rade 2/ za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Záverom žalovaný v rade 2/ poukázal na to, že ak výška úverového rámca bola dojednaná na 100.000,- eur, nie je zrejmé, ako žalobca vyčíslil v doklade označenom ako aktuálny stav úveru dlžnú istinu vo výške 101.980,91 eur. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný v rade 2/ žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
9. Žalobca v spoločnom písomnom vyjadrení z 22.09.2020 k odporom žalovaných v rade 1/ a 2/ označil ich tvrdenia za špekulatívne a účelové s cieľom nedôvodne predlžovať konanie a oddialiť plnenie povinností voči žalobcovi. Poukázal na to, že žalovaný v rade 2/, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol konateľom a spoločníkom žalovaného v rade 1/, nepoprel uzatvorenie zmluvy o úvere, ani poskytnutie ručiteľského vyhlásenia. K námietke ohľadne nepreukázania čerpania úveru žalovaným v rade 1/ žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt a je tak bezpredmetné, či žalovaný v rade 1/ čerpal poskytnutý úver alebo nie. Uzatvorenie zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ je pritom nesporné. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ úver vo výške 100.000,- eur, ku ktorému je potrebné pripočítať dohodnuté úroky a poplatky za celú dobu trvania úveru. Spolu pohľadávka žalobcu tak predstavuje 101.980,91 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatňuje v tomto konaní iba časť vo výške 10.000,- eur. Na preukázanie čerpania úveru žalobca predložil do obsahu spisového materiálu výpis z účtu žalovaného v rade 1/, pre ktorý mu bol poskytnutý kontokorentný úver a to za obdobie od poskytnutia úveru do súčasnosti / č.l. 63 a nasledujúce spisu/. Z uvedeného výpisu dovodil, že na príslušnom účte za celé obdobie trvania úverového vzťahu žalovaný v rade 1/ vykonal 10 kreditných operácií v hodnote 143.317,- eur a 95 debetných operácií v hodnote 245.297,91 eur. Aktuálna dlžná istina predstavuje rozdiel medzi vykonanými debetnými a kreditnými operáciami vo výške 101.980,91 eur. Predložený výpis z účtu žalovaného v rade 1/ podľa žalobcu preukazuje čerpanie poskytnutého úveru v dohodnutej výške a skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené a žalovaný v rade 1/ ich dlží vo výške vyplývajúcej zo žalobcom predloženej dokumentácie. Zdôraznil, že žalovaný v rade 1/ má k dispozícii kompletnú účtovnú dokumentáciu, z ktorej mal a mohol zistiť, že došlo k čerpaniu úveru a aká je jeho aktuálna výška. Žalovaný v rade 1/ musí v rámci svojho účtovníctva disponovať so všetkými relevantnými informáciami a žalovaný v rade 2/, ktorý v čase poskytnutia úveru a počas celej doby trvania úverového vzťahu až do ukončenia jeho obnovy bol konateľom a spoločníkom žalovaného v rade1/, rovnako musel mať vedomosť o uzatvorení zmluvy o úvere a o vykonaných platobných operáciach žalovaného v rade 1/ vrátane čerpania úveru. Pokiaľ žalovaní v podaných odporoch ďalej spochybňujú výšku dlžnej istiny v časti prevyšujúcej výšku úverového rámca v sume 1.908,91 eur, tak uvedené finančné prostriedky predstavujú úroky a poplatky, t.j. príslušenstvo poskytnutého úveru, ktoré sú žalovaní rovnako povinní uhradiť. Podľa článku I. Zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali uhradiť taktiež úroky vo výške 9,5 % ročne a poplatok za správu úveru vo výške 6,- eur mesačne za každý aj začatý mesiac trvania úveru. Nakoľko v tejto veci ide o kontokorentný úver, tak jeho výška sa odvíja od výšky aktuálneho zostatku na účte dlžníka a interne žalobca účtuje aj príslušenstvo v položke istiny.
Nakoľko však žalobca v tejto veci uplatňuje iba časť dlžnej sumy vo výške 10.000,- eur nepresahujúcu výšku úverového rámca či dlžnej istiny, tak spochybňované nároky aktuálne nie sú predmetom tohto konania. Za nepravdivé označil žalobca vyhlásenie žalovaných spochybňujúce doručenie oznámenia o ukončení obnovy úveru žalovanému v rade 1/. Poukázal na to, že žalovaní v zmluve o úvere súhlasili, že doručovanie oznámení a inej korešpondencie medzi stranami sa bude riadiť všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu, ktoré boli žalovaným odovzdané pri podpise zmluvy a sú verejne prístupné na stránke žalobcu. Žalobca poukázal na bod 16.3 písm. c/ Všeobecných úverových podmienok, v zmysle ktorého pre účely doručovania úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platia za doručené tretím dňom nasledujúcom po dni ich odoslania. Oznámenie o ukončení úveru žalobca podal na prepravu prostredníctvom poštového podniku dňa 25.01.2019 na adresu žalovaného v rade 1/ uvedenú v zmluve o úvere a v obchodnom registri. Oznámenie o ukončení obnovy úveru sa tak v zmysle všeobecných úverových podmienok považuje za doručené žalovanému v rade 1/ najneskôr dňa 28.01.2019, ktorým dňom nastali účinky spojené s jeho doručením. Pokiaľ by aj fikcia doručenia neplatila, čo však žalobca popiera, tak v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa písomnosť považuje za doručenú, keď dôjde do sféry dispozície adresáta, t.j. keď má adresát možnosť sa s doručovanou písomnosťou oboznámiť.
10. K namietanému postaveniu žalovaného v rade 2/ ako spotrebiteľa žalobca zotrval na tom, že medzi stranami ide o obchodno-právny vzťah a v čase vzniku záväzku a prevzatia ručiteľského vyhlásenia žalovaný v rade 2/ konal ako konateľ a spoločník žalovaného v rade 1/. S argumentáciou žalovaného v rade 2/, že v čase čerpania úveru už nebol konateľom a spoločníkom žalovaného v rade 1/, sa žalobca nestotožnil. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka a ďalej na skutočnosť, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, ktorý vzniká momentom jej uzavretia, nie momentom čerpania finančných prostriedkov a záväzok žalovaného v rade 1/ tak vznikol momentom uzavretie zmluvy v rovnakom momente nadobudlo účinnosť aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/. Za rozhodujúci tak považuje žalobca stav v čase uzavretia zmluvy o úvere, resp. vzniku záväzku. Poukázal taktiež na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. K ďalším námietkam žalovaného v rade 2/ ohľadne nedoručenia výzvy na plnenie ručiteľovi poukázal žalobca na to, že vznik povinností žalovaného v rade 2/ z ručiteľského záväzku nie je viazaný na zaslanie výzvy ručiteľovi, ale na omeškanie primárneho dlžníka. Za výzvu na plnenie ručiteľovi sa pritom považuje aj doručenie žaloby. K namietanému konaniu žalobcu proti dobrým mravom uviedol, že možnosť refinancovania úveru ponúkol žalobca žalovanému v rade 1/ za účelom umožniť mu splatiť dlh v splátkach, nie za účelom získať výhodnejšie podmienky pre žalobcu. Dôvodom ukončenia obnovy úveru bolo, že žalovaný v rade 1/ ho kompletne vyčerpal a nevyvíjal snahu o jeho splatenie. Vzhľadom na charakter kontokorentného úveru je žalobca oprávnený kedykoľvek ukončiť jeho automatickú obnovu aj bez udania dôvodu. Ukončením úverového vzťahu vznikla žalovanému v rade 1/ povinnosť vrátiť celý dlh naraz v dohodnutej lehote, preto mu žalobca ponúkol refinancovanie úveru. Išlo o štandardný postup v bankovom sektore v snahe pomôcť dlžníkom splatiť úver za prijateľnejších podmienok a tým sa vyhnúť prípadnému súdnemu vymáhaniu dlhu. S poukazom na uvedené žalobca na podanej žalobe zotrval.
11. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení z 08.12.2020 namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina. Poukázal na ustanovenie § 14 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/, podľa ktorého všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého bydliska. Žalovaný v rade 2/ má adresu trvalého bydliska v D., podľa jeho názoru je tak na prejednanie veci miestne príslušný Okresný súd D.. Žalobca pritom v žalobe neuviedol súd, ktorý navrhuje na prejednanie sporu. K otázke čerpania úveru a plneniu zo zmluvy o úvere opakovane uviedol, že od 19.10.2018 nebol spoločníkom, ani konateľom žalovaného v rade 1/. Skutočnosť, že zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, je podstatná len vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je ručiteľská zmluva zmluvou reálnou, nakoľko ručiteľ ručí za skutočný reálny záväzok, ktorý vznikol až reálnym plnením. Pred uvedeným momentom nemohol byť žalovaný v rade 2/ ručiteľom, nakoľko nebolo za čo ručiť. Označil tak za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že práva a povinnosti zo zmluvy o úvere vznikajú žalovaným už momentom podpísania zmluvy. Zotrval taktiež na námietke, že žalobca doposiaľ nepreukázal doručenie oznámenia o ukončení obnovy úveru žalovanému v rade 1/, resp. nepreukázal, že toto oznámenie žalovanému v rade 1/ doručoval. Z uvedeného dôvodu má žalovaný v rade 2/ za to, že žaloba je podaná predčasne a ukončenie automatickej obnovy úveru ostáva len v rovine tvrdenia žalobcu. Žalovaný v rade 2/ má za to, že k ukončeniu automatickej obnovy úveru
vôbec nedošlo a úver sa ďalej obnovuje v zmysle zmluvy. Taktiež zotrval na tom, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko pri preberaní ručiteľského záväzku nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež na strane žalovaného v rade 2/ chýba jeho úzka podnikateľská väzba k dlžníkovi, nakoľko jeho konateľské oprávnenie zaniklo 18.10.2018. Poukázal na časové súvislosti, kedy Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 19.04.2018, žalovaný v rade 2/ tak bol konateľom žalovaného v rade 1/ počas šiestich mesiacov trvania zmluvného vzťahu. Konečná splatnosť úveru nastala podľa oznámenia žalobcu 31.03.2019, teda ďalších päť mesiacov trvania zmluvného vzťahu už konateľom žalovaného v rade 1/ nebol. Spochybnil taktiež možnosť platného dojednania fikcie doručenia v spotrebiteľskom vzťahu. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný v rade 2/ predložil žiadosť o prehodnotenie dohody o ručení na úvere č. XXXXXXXXXX doručenú žalobcovi 20.02.2019 /č.l. 161 spisu/.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení z 09.02.2021 označil námietku žalovaného v rade 2/ o nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina za nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 37 CSP a uviedol, že v návrhu na pokračovanie v konaní podanom na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žiadal vec postúpiť na Okresný súd Žilina, v obvode ktorého má žalovaný v rade 1/ sídlo. K ďalším námietkam žalovaného v rade 2/ poukázal na už predložený výpis z účtu žalovaného v rade 1/, ktorý preukazuje, že žalovaný v rade 1/ úver čerpal a v akom rozsahu, pričom tento dôkaz zo strany žalovaných nebol spochybnený. K otázke doručovania oznámenia o ukončení obnovy úveru žalobca odkázal na svoje skoršie vyjadrenia. Poukázal na to, že zmluvné strany v úverovej zmluve dojednali fikciu doručenia zásielok tretím dňom od ich odoslania, pričom týmto spôsobom došlo aj k doručeniu oznámenia o konečnej obnove úveru žalovanému v rade 1/. Ďalej uviedol, že nakoľko žalovaní spochybňujú ukončenie obnovy kontokorentného úveru, resp. doručenie upovedomenia o tomto ukončení žalovanému v rade 1/ žalobca uvádza, že okrem iného sú splnené aj podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovaného úveru, z ktorého dôvodu žalobca v súlade s článkom XIII. bod 13.1. písm. a/ Všeobecných úverových podmienok z opatrnosti pristúpil aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie boli žalovaným odoslané prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 21.01.2021 a za doručené sa v súlade s dohodnutou fikciou doručenia považujú najneskôr dňa 24.01.2021. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v poskytnutej dodatočnej lehote 7 kalendárnych dní na uhradenie dlžnej sumy svoj dlh neuhradili. Žalobca však zároveň zdôraznil a zotrval na tom, že zosplatnenie úveru nastalo už z dôvodu ukončenia obnovy úveru dňa 21.03.2019 a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil iba z opatrnosti a výlučne sekundárne v nadväznosti na námietky žalovaných. Opakovane uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou ohľadne spotrebiteľského postavenia žalovaného v rade 2/. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil listinu označenú ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 20.01.2021 adresovanú žalovanému v rade 1/ - č.l. 185 spisu a poštový podací hárok zo dňa 20.01.2021
- č.l. 184 spisu.
13. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2022 súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu pripustil zmenu žaloby voči žalovanému v rade 1/ a zároveň na základe zhodného návrhu žalobcu a žalovaného v rade 1/ schválil medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ uzavretý zmier. Zároveň súd na pojednávaní konanom dňa 18.02.2022 samostatne prejednal žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v rade 2/, a to vo väzbe na konštatovanie samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ v postavení dlžníka a ručiteľa /§ 76 CSP/.
14. Právny zástupca žalovaného v rade 2/ na pojednávaní konanom dňa 18.02.2022 zotrval na tom, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žiadal, aby ju súd vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ došlo k uzatvoreniu zmieru, žaloba je predčasná, nakoľko záväzok, ktorého zaplatenia sa žalobca voči žalovanému v rade 2/ domáha, nie je vzhľadom na dojednanie splátok obsiahnutých v návrhu zmieru splatný. V zmysle ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Zároveň pokiaľ žalovaný v rade 1/ uhradil časť svojho záväzku vo výške 4.000,- eur a výška žalovanej sumy uplatnenej vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ predstavuje 10.000,- eur, tak o sumu 40.000,- eur by mala byť žalovaná suma vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ znížená. Trval na tom, že žaloba bola podaná predčasne, pričom žalovaný v rade 2/ vystupuje v postavení ručiteľa a ručiteľský záväzok je záväzkom akcesorickým k záväzku hlavnému.
15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písmeno d) Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere 19.4.2018 /ďalej len Obchodný zákonník/, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
17. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
19. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
20. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.000,- eur s dojednaným úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne z tejto sumy od 01.04.2019 do zaplatenia, ktorá istina predstavuje časť nesplatenej istiny úveru poskytnutého žalobcom žalovanému v rade 1/ na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ dňa 19.04.2018 v znení, ako bola žalobcom predložená do obsahu spisového materiálu /č.l. 13 a nasledujúce spisu, ďalej aj len „Zmluva o úvere“/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ žalobca uplatňoval svoj nárok v postavení dlžníka zo Zmluvy o úvere a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v postavení ručiteľa. Skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku, ktorým je súd v civilnom sporovom konaní viazaný, vyplýva primárne z obsahu žaloby žalobcu zo dňa 28.05.2020 /č.l. 3 a nasledujúce spisu/. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení z 09.02.2021 poukázal hoci len z opatrnosti a sekundárne na iné skutkové okolnosti uplatneného nároku vo väzbe na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému pristúpil v januári 2021 na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s odkazom na dojednanie v článku XIII. bod 13.1 písm. a/ Všeobecných úverových podmienok, tak podľa obsahu písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.02.2021 a ním uvádzaných skutočností by išlo o zmenu žaloby spočívajúcu v zmene resp. doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe /§ 140 ods. 2 CSP/. Sám žalobca však v písomnom vyjadrení z 09.02.2021 uviedol, že zdôrazňuje a trvá na tom, že zosplatnenie úveru nastalo už z dôvodu ukončenia obnovy úveru dňa 31.03.2019. S poukazom na obsah písomného podania žalobcu zo dňa 09.02.2021 tak súd konštatuje, že žalobca, ktorý výlučne je oprávnený disponovať predmetom konania, zmenu žaloby spočívajúcu v zmene alebo doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, resp. skutkových okolností uplatneného nároku nenavrhol a zotrval na pôvodnom skutkovom vymedzení uplatneného nároku, ktorá skutočnosť bola relevantná vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku žalobcu voči žalovanému v rade 2/ v postavení ručiteľa.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo sporné, že dňa 19.04.2018 žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v rade 1/ v postavení dlžníka uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere č. K.-XXXXXXXXXX, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 13 a nasledujúce spisu. Základné podmienky poskytnutia úveru boli dojednané v článku I. Zmluvy o úvere, pričom v zmysle dojednania v článku II. bod 2.2 vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou a dohodou o ručení sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami T. zo dňa 07.03.2008, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 122 a nasledujúce spisu (ďalej aj len „Všeobecné úverové podmienky“). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené rovnako nebolo medzi stranami sporné, že Zmluvu o úvere uzatváral za žalovaného v rade 1/ žalovaný v rade 2/,
ktorý bol v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere 19.04.2018 v zmysle výpisu z obchodného registra jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v rade 1/. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ založený Zmluvou o úvere zo dňa 19.04.2018 súd posúdil ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o úvere uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka.
22. Z obsahu Zmluvy o úvere vyplýva, že jej súčasťou obsiahnutou v článku VI. bod 6.6 je aj Dohoda o ručení a vyhlásenia a záväzky ručiteľa, na základe ktorej žalovaný v rade 2/ v postavení ručiteľa, tak ako je označený v záhlaví zmluvy o úvere a tak ako Zmluvu o úvere aj v postavení ručiteľa podpísal na strane 9 zmluvy, prevzal ručiteľský záväzok za uspokojenie pohľadávky veriteľa /žalobcu/ voči žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere. V zmysle dojednania článku VI. bod 6.6.1. ručiteľ vyhlásil, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou, pričom zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi a zmluvné strany vylúčili takúto povinnosť veriteľa uvedenú v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle dojednania v článku VI. bod 6.6.2. ručiteľ sa zaviazal po obdržaní výzvy veriteľa zaplatiť veriteľovi dlžníkom nezaplatenú splatnú zabezpečovanú pohľadávku alebo jej splatnú časť, ktorá bude obsahovať správu o tom, že dlžník nezaplatil zabezpečovanú pohľadávku v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, a to v lehote uvedenej v tejto výzve a na účet určený veriteľom v tomto oznámení. Zabezpečovaná pohľadávka pritom bola definovaná v článku I. bod 1.3 Všeobecných úverových podmienok /č.l. 123 rub spisu/.
23. Záväzok žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa za splnenie pohľadávok žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ dňa 19.04.2018 súd v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka posudzoval podľa ustanovenia § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného súd konštatuje, že obsahom dojednania v článku VI. bod 6.6. Zmluvy o úvere je platný ručiteľský záväzok žalovaného v rade 2/. V čase uzatvorenia dohody o ručení, resp. ručiteľského vyhlásenia dňa 19.04.2018 žalovaný v rade 2/ bol jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v rade 1/. Uvedená skutočnosť vylučuje jeho postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi a to s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. novembra 2016 sp.zn. 5Ndc 10/2016, v zmysle záverov ktorého fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti, zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi. Pre posúdenie charakteru právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ založeného dohodou o ručení a ručiteľským vyhlásením žalovaného v rade 2/ pritom súd považuje za relevantný práve moment uzatvorenia Zmluvy o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o ručení dňa 19.04.2018. Vo väzbe na uvedené súd konštatuje, že ručiteľský záväzok žalovaného v rade 2/, to znamená záväzok uspokojiť žalobcu v postavení veriteľa, ak žalovaný v rade 1/ v postavení dlžníka voči nemu nesplní svoj určitý záväzok, vznikol momentom uzatvorenia dohody o ručení, obsahom ktorej je ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/ zodpovedajúce ustanoveniu § 303 obchodného zákonníka dňa 19.04.2018, a nie dňom čerpania úveru žalovaným v rade 1/ ako v priebehu konania namietal žalovaný v rade 2/. Vznik ručiteľského záväzku žalovaného v rade 2/, ktorého obsah je daný ustanovením § 303 Obchodného zákonníka, nemožno stotožňovať so vznikom povinnosti ručiteľa plniť za podmienok vyplývajúcich z dispozitívneho ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka, resp. z odlišného dojednania medzi veriteľom a ručiteľom. Nie je tak podľa názoru súdu relevantné pre právne posúdenie veci, či v čase čerpania úveru, resp. v čase, kedy sa veriteľ domáha plnenia od ručiteľa, má ručiteľ stále postavenie spoločníka a konateľa dlžníka. Z uvedeného dôvodu úvahy žalovaného v rade 2/ o jeho postavení spotrebiteľa v právnom vzťahu so žalobcom nie sú správne, a to práve vzhľadom na jeho väzby k žalovanému v rade 1/ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a v čase vzniku jeho ručiteľského záväzku momentom uzatvorenia Zmluvy o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o ručení.
24. Spornou skutkovou okolnosťou v konaní bolo, či a v akej výške došlo k reálnemu poskytnutiu úveru žalobcom žalovanému v rade 1/ na základe Zmluvy o úvere. Skutočnosť čerpania kontokorentného úveru žalovaným v rade 1/ a výšku jeho čerpania žalobca preukázal predloženým výpisom z účtu žalovaného v rade 1/, pre ktorý mu bol poskytnutý kontokorentný úver za obdobie od 30.04.2018 do 31.08.2020 /č.l. 63 spisu/, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ tento listinný dôkazný prostriedok ani skutkové tvrdenia, ktoré z jeho obsahu žalobca dovodzoval, v priebehu konania relevantne nespochybnili. Žalovaný v rade 1/ ani
žalovaný v rade 2/ pritom v priebehu konania výslovne nepopreli, že by žalovaný v rade 1/ kontokorentný úver na základe Zmluvy o úvere nečerpal, resp. že by ho čerpal v inej výške než tvrdil žalobca /§ 151 ods. 1 a 2 CSP/.
25. Ďalšou spornou skutkovou okolnosťou, ktorá má zásadný vplyv na posúdenie povinností žalovaného v rade 2/ plniť vo vzťahu k žalobcovi ručiteľský záväzok bolo, či žalobca doručil žalovanému v rade 1/ oznámenie o ukončení automatickej obnovy úveru z 25.01.2019, a to vo väzbe na skutkové vymedzenie uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v zmysle žaloby.
26. V zmysle článku III. bod 3.2. Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa čerpanie úveru až do výšky disponibilného úverového rámca po splnení podmienok poskytnutia úveru. Dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver v deň konečnej splatnosti uvedený v základných podmienkach spolu s príslušenstvom pohľadávky veriteľa a súčasťami pohľadávky veriteľa. V zmysle článku I. základné podmienky Zmluvy o úvere je uvedený deň konečnej splatnosti ako deň určený v zmysle bodu 3.4. nižšie. V zmysle článku III. bod 3.4. Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dojednali, že prvým dňom konečnej splatnosti pre účely tejto zmluvy bude 31.03.2019 / ďalej len rozhodujúci deň/. V rozhodujúci deň a tiež v deň každého výročia rozhodujúceho dňa dôjde ku zmene dňa konečnej splatnosti vždy o jeden kalendárny rok /ďalej len obnova/, pokiaľ niektorá zmluvná strana tejto zmluvy neoznámi druhej zmluvnej strane ukončenie obnovy dňa konečnej splatnosti v zmysle bodu 3.5. nižšie. Dňom výročia rozhodujúceho dňa sa rozumie deň, ktorý sa číselným označením dňa a mesiaca v príslušnom kalendárnom roku zhoduje s číselným označením dňa a mesiaca rozhodujúceho dňa s výnimkou, že ak takýto deň nie je v príslušnom roku, bude dňom výročia posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podmienky ukončenia obnovy dňa konečnej splatnosti úveru boli následne zmluvnými stranami dojednané v článku III. bod 3.5. Zmluvy o úvere tak, že každá zmluvná strany tejto zmluvy je oprávnená doručiť druhej zmluvnej strane neodvolateľné oznámenie o ukončení obnovy dňa konečnej splatnosti, a to najneskôr 30 dní pred aktuálnym dňom konečnej splatnosti, pokiaľ druhá zmluvná strana nebude akceptovať aj neskôr doručené oznámenie. Doručením takéhoto oznámenia druhej zmluvnej strane alebo akceptovaním neskôr doručeného oznámenia sa skončí obnova, čo znamená, že v deň konečnej splatnosti nedôjde k obnove dňa konečnej splatnosti a nastanú všetky účinky spojené s dňom konečnej splatnosti podľa tejto zmluvy. Uvedené účinky oznámenia môže veriteľ zmeniť stanovením rozväzovacej podmienky v oznámení.
27. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že ukončenie obnovy dňa konečnej splatnosti úveru oznámil žalovanému v rade 1/ listom z 25.01.2019 /č.l. 18 spisu/, ktorý mal v daný deň zároveň zaslať žalovanému v rade 1/ a účinky doručenia ktorého mali nastať v súlade s dojednaním v bode 16.3 Všeobecných úverových podmienok, v dôsledku čoho dňa 31.03.2019 mala nastať konečná splatnosť úveru poskytnutého žalobcom žalovanému v rade 1/ na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 19.04.2018. V súlade s dojednaním článku VII. bod 7.3.1. by následne dlžník bol povinný v deň, ktorý je dátumom označený v základných podmienkach ako konečná splatnosť, v prípade kontokorentného úveru jednorazovo zaplatiť nezaplatený zostatok celkovej pohľadávky veriteľa /článok VII. bod 7.3.1. písm. a/ Všeobecných úverových podmienok/.
28. Pokiaľ žalobca v súvislosti s doručovaním oznámenia o ukončení dňa konečnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2019 žalovanému v rade 1/ poukazoval na dojednanie v článku XVI. bod 16.3. Všeobecných úverových podmienok, tak z tohto ustanovenia vyplýva, že pre účely doručovania podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania /písm. c/. Žalobca pritom v priebehu konania uvádzal, že oznámenie o ukončení obnovy dňa konečnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2019 odovzdal v rovnaký deň, t.j. dňa 25.01.2019 na poštovú prepravu na adresu žalovaného v rade 1/ v zmysle Zmluvy o úvere a výpisu z obchodného registra. Dojednanie zmluvných strán v článku XVI. bod 16.3. písm. b/ Všeobecných úverových podmienok pre takýto prípad doručovania poštou výslovne predpokladá odoslanie zásielky formou doporučenej poštovej zásielky. Uvedenú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal, kedy nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by oznámenie o ukončení obnovy dňa konečnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2019 zaslal žalovanému v rade 1/ spôsobom predpokladaným článkom XVI. bod 16.3. písm. c/ Všeobecných úverových podmienok, pričom len v prípade dodržania dojednaného spôsobu doručovania by mohla nastať fikcia doručenia tejto zásielky tretím dňom nasledujúcim po dni jej odoslania. Doručovanie predmetnej zásielky žalovanému v rade 1/ bolo v konaní sporné a žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Vo väzbe na uvedené súd
konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že by v dôsledku oznámenia o ukončení obnovy dňa konečnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2019 došlo k ukončeniu obnovy dňa konečnej splatnosti úveru v zmysle článku III. bod 3.5 Zmluvy o úvere, v dôsledku čoho žalobca nepreukázal, že konečná splatnosť úveru nastala dňom 31.03.2019 a zároveň nepreukázal, že nastali účinky spojené s dňom konečnej splatnosti úveru v zmysle článku VII. Všeobecných úverových podmienok. Vzhľadom na uvedené tak súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na skutkovom základe vymedzenom v žalobe voči žalovanému v rade 2/ v postavení ručiteľa, keďže nepreukázal /opäť s dôrazom, že na skutkovom základe vymedzenom v žalobe/ existenciu splatnej zabezpečovanej pohľadávky voči žalovanému v rade 1/, ktorej existencia je predpokladom záväzku ručiteľa v zmysle dojednania v článku VI. bod 6.6.2. Zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu zamietol.
29. Súd neprihliadal na námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina vznesenú žalovaným v rade 2/ v písomnom vyjadrení z 08.12.2020, nakoľko túto nepovažoval za dôvodnú Žalobca po podaní odporu žalovanými v rade 1/ a 2/ v upomínacom konaní v písomnom vyjadrení z 22.09.2020 navrhol v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina. Miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina je pritom daná podľa ustanovenia § 15 ods. 1 CSP /všeobecný súd žalovaného v rade 1// v spojení s ustanovením § 37 CSP, v zmysle ktorého ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
30. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v rade 2/ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaného v rade 2/ rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).