Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-29-2017.pdf
PDF · 63.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12Er/29/2017
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávnenej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému Q. A., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 433,55 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad v Šali, P. Pazmáňa 49/3, 927 01 Šaľa pod EX 216/17, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie, ktoré začalo na návrh oprávneného zo dňa 13.01.2017 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľubomíra Pekára v konaní sp. zn. EX 216/2017 a na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12Er/29/2017 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Exekučný súd uznesením č.k. 12Er/29/2017-22 zo dňa 11.09.2018 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom úradu v Šali, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.01.2019.
2. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
3. V predmetnej veci bola uznesením súdu zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V takýchto prípadoch vzniká zákonná povinnosť zastaviť exekučné konanie po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Uznesenie č.k. 12Er/29/2017-22 zo dňa 11.09.2018, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.01.2019. Vzhľadom na danú skutočnosť súd v zmysle vyššie citovaného znenia Exekučného poriadku predmetné exekučné konania zastavil.
4. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
5. Nakoľko súd exekúciu zastavil, v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku bolo potrebné rozhodnúť o trovách exekúcie. Exekučný poriadok neupravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že exekučné konanie je zastavené skôr ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie určitému súdnemu exekútorovi. Súd preto o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie analogicky aplikoval ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ktoré upravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania a skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok. V tomto prípade má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Nakoľko v tomto prípade súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie nebolo udelené a súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený si taktiež náhradu trov exekučného konania neuplatnil, titulom čoho mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP v spojení s § 44 ods. 3 EP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP).
Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.