Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/207/2016

Potvrdené rozhodnutím 10Co/126/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, 2/ M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpených spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, proti žalovanému: W. N., nar. X.XX.XXXX., bytom L. XXX, o ochranu osobnosti, na základe odvolania žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/207/2016-80 zo dňa 11. marca 2019, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby, v jeho časti týkajúcej sa žalobcu 2/, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, v jeho časti týkajúcej sa žalobcu 2/. Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku o zamietnutí žaloby, v jeho časti týkajúcej sa žalobcu 1/, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, v jeho časti týkajúcej sa žalobcu 1/. Žalovaný m á voči žalobcovi 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu v rade X/ W. M., C.. XX.X.XXXX, S. L. Č.. XXX, A. U. X/ M. D., C.. XX.X.XXXX, S. L. Č.. XXX, obidvaja právne zastúpení Lalinský advokát s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: W. N., C.. X.XX.XXXX, S. L. Č.. XXX, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobcu žalobcov v rade 1/ a 2/ z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa spoločnou žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2016 po jej viacerých zmenách, naposledy zo dňa 6.2.2019, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 6.2.2019 domáhali súdneho výroku, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť na najbližšom valnom zhromaždení Združenia drobnovlastníkov lesov L., ktoré sa uskutoční po právoplatnosti rozsudku sa verejne ospravedlniť za všetky výroky, ktorými došlo k zásadu do osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena žalobcov a to v nasledovnom znení: „Ja, W. N. sa týmto ospravedlňujem W. M. X. M. D. za všetky svoje verejné nepravdivé a účelovo zavádzajúce výroky, ktoré dňa 22.2.2016 odzneli v relácii Reportéri odvysielanej v RTVS o 22.00 hod. a to konkrétne ... „vykrádate nevysporiadané parcely, drevo predávate a potom delíte medzi ľudí. Pôjdeme do basy všetci, lebo vy ľudí navádzate na krádež...“ a:“ ...pán M., M. D., prečo zmizli, lebo ste falošne, falošne ste vypovedali na polícii, na kriminálke, na lesnom úrade, na katastri, že nemáte zoznamy nevysporiadaných vlastníkov, prečo ma idete, mňa ešte klamať...“ Týmito svojimi výrokmi som poškodil občiansku a profesionálnu česť W. M. X. M. D. a v dôsledku mojich výrokov sa v značnej miere znížila ich česť a vážnosť v spoločnosti vzhľadom na to, že uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a bolo nimi hrubým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti W. M. X. M. D. sa týmto ospravedlňujem za zásah do ich zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti.“ 2. Žalobcovia svoju pôvodnú žalobu v časti, ktorej bolo pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 6.2.2019 skutkovo odôvodňovali tým, že sú vo vedení Združenia drobnovlastníkov lesov L.. Dňa 22.2.2016 o 22.00 hod. bola odvysielaná reportáž v televíznej relácii Slovenskej televízie Reportéri, kde sa žalovaný na adresu žalobcov vyjadroval difamujúco, rozširoval lži a vykreslil žalobcov ako klamárov a zlodejov, o čom svedčia výroky žalovaného v predmetnej relácii. Žalovaný týmto svojim konaním spôsobuje žalobcom vážnu ujmu na právach a to najmä v oblasti pracovných a rodinných vzťahov. Žalobcovia majú za to, že žalovaný výrokmi, ktoré verejne prezentuje zasiahol výrazným spôsobom do práv žalobcov chránených v článku 19 Ústavy SR a v § 11 a nasl. Obč. zákonníka, najmä do ich dobrej povesti, dobrého mena, ľudskej dôstojnosti, občianskej a profesionálnej cti. Žalovaný v jeho výpovediach v televíznej relácii vykreslil žalobcov ako nedôveryhodných klamárov a podvodníkov, ktorí mali netransparentne viesť združenie, čím svojimi výrokmi vyvolal objektívnu hrozbu poškodenia dobrého mena a povesti, občianskej, ľudskej a profesionálnej cti žalobcov.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú osoby aktívne činné v Združení drobnovlastníkov lesov L., ktorého členom výboru bol v minulosti aj on osobne. Žalobca v rade 1/ zastáva funkciu predsedu kontrolnej komisie a žalobca v rade 2/ zastáva funkciu predsedu výboru. Združenie vzniklo dňa 28.11.1999 Zmluvou o spolupráci spoločníkmi, ktorých zoznam by mal byť prílohou tejto zmluvy, no k tomuto zoznamu nemá prístup. Momentálne je v obci veľké množstvo vlastníkov lesných pozemkov, ktorí k Zmluve o spolupráci preukázateľnou formou nepristúpili. Ako funkcionári združenia žalobcovia v rade 1/ a 2/ rozhodujú o nakladaní s majetkom spoločníkov a tiež predkladajú návrh na rozdelenie zisku z hospodárenia. Je logické, že v súvislosti s tým je vysoko pravdepodobný konfliktný stret názorov s rôznymi osobami účastnenými na dianí v združení a tiež je vysoko pravdepodobné, že následkom toho sa takéto osoby stávajú predmetom hodnotenia a kritiky. Vstupom do funkcií v tak veľkom združení čo sa počtu spoločníkov týka sa de facto takéto osoby do funkcií vstupujúce musia stotožniť aj s tým, že funkcia so sebou prináša aj istý stupeň obmedzenia súkromného života a kritiku, ktorá v istých prípadoch bude aj ostrejšia. Dňa 22.2.2016 z relácie Reportéri vysielanej na STV1, ktorá sa venovala problematike užívania lesných pozemkov neznámych vlastníkov Združením drobnovlastníkov lesov Ochodnica sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Domnieval sa, že je dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy a zo spáchania trestného činu krádeže. Predstavitelia Združenia drobnovlastníkov lesov v L. majú vedomosť o tom, že ťažbu vykonávajú na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve, kde sú aj podiely neznámych vlastníkov, ktoré patria do správy Slovenského pozemkového fondu a v prípade lesných pozemkov do správy a nakladania lesov SR. Disponujú zoznamom neznámych a nevysporiadaných vlastníkov, ktorí v konaní vedenom pod ČVS:ORP 482/2-BYS-CA-2014 zatajili. Niektorí známi vlastníci vložili do združenia svoj majetok, pričom neexistujú nájomné zmluvy, no nevyslovili súhlas s prisvojením si veci, ktoré patria podielovo iným neznámym vlastníkom. O takomto postupe rozhodol výbor Združenia drobnovlastníkov lesov v L.i. Keďže sám má nevysporiadané dedičstvo po prababke nebohej H. D., nedôveruje terajšiemu vedeniu Združenia drobnovlastníkov lesov v L., Č. sa tieto peniaze nerozplynú kamsi do neznáma. Podľa aktuálnych ohlasov takýchto nespokojných podieľníkov je viacero. Z vyššie uvedených dôvodov dňa 24.2.2016 podal osobne na Okresnom riaditeľstve PZ v Čadci trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V jeho konaní ho utvrdili aj vyjadrenia a informácie od zástupcov Lesov SR a taktiež aj zástupcu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré uviedli v relácii Reportéri. Žalovaný poukazoval na to, že v relácii Reportéri boli zostrihané viaceré jeho vyjadrenia, pričom nebol k nim dokreslený celý kontext a sled udalostí. V žiadnom prípade nemal a ani nemá v úmysle žalobcov 1/ a 2/ urážať a rozširovať o nich nepravdy. Všetky jeho tvrdenia o činnosti združenia vie zdokladovať. Dlhodobo upozorňuje na nesúlad s platnou legislatívou pri vedení spoločenstva a tiež dlhodobo podrobuje oprávnenej kritike zástupcov výboru združenia a revíznej komisie. Skutočnosť, že činnosť vedenia združenia nie je v súlade s platnou legislatívnou dokumentuje aj výstup zo štátneho dozoru - „Záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy“, v ktorom je ods. 3 kancelárskej kontroly konštatované, že EKN parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-lesné pozemky, časti porastov XXXXA, S., J., Q. údaj na základe prekrytu vrstiev vlastníctvo SR Slovenský pozemkov fond, údaj podľa výpisu z portála katastra nehnuteľnosti zo dňa 15.3.2016“. Na predmetných parcelách bola realizovaná ťažba dreva i napriek skutočnosti, že vlastníkom je v 1/1 SR. Okrem skutočnosti, že podľa záznamu chýba v poraste 318m3 dreva sa oprávnene pýta, kde sú výnosy z takejto ťažby, keď vlastníkom v 1/1 je SR a nájomná zmluva so zástupcom SR v tomto prípade Lesy SR nie je uzatvorená. Obáva sa, že o tieto peniaze sa neskôr Slovenská republika v zastúpení Lesy SR, š.p. prihlási a jednotliví spoločníci v združení budú povinní vzniknutú pohľadávku uhradiť. V zázname sa tiež konštatuje v odseku 2 v časti zhrnutie a závery, že z pohľadu dokladu o vlastníctve pozemkov sú nesprávne evidované pozemky obhospodarované združením na parceliach EKN XXXX/X/X/X A. I..Ú.. L.. Tieto parcely sú vo vlastníctve SR Slovenský pozemkov fond. Tieto zistenia ho utvrdzujú v tom, že zástupcovia výboru združenia a revíznej komisie združenia rozhodli o prisvojení veci, ktorá im nepatrila a bola vlastníctvom Slovenskej republiky. Lesy SR š.p. vo svojom oznámení zo dňa 21.7.2014 taktiež konštatujú, že nebola uzatvorená nájomná zmluva a taktiež neboli uhradené finančné prostriedky za neznámych vlastníkov. Kritika, ktorú smeruje na vedenie združenia neprekračuje medze vecnej kritiky a je primeraná obsahom aj formou. Údaje ktoré uvádza a skutočnosti na ktoré poukazuje sú pravdivé a neskresľujúce, jeho kritika smeruje k žalobcovi v rade 1/ a 2/ len vo vzťahu ich pôsobenia vo vedení združenia a z titulu funkcie ktorú jednotliví žalobcovia zastávajú. Cieľ ktorý sleduje je zjavne na zjednanie nápravy v oblasti plnenia zákonom uložených povinnosti (občiansky zákonník, zákon o lesoch, vyhlášky v oblasti lesného hospodárstva, lesnícka a poľovnícka legislatíva) zo strany vedenia združenia a zároveň sa takouto formou snaží ochrániť svoj majetok pred vznikom prípadných škôd alebo záväzkov. V závere svojho vyjadrenia poukazoval na čl. 26 ods. 1,2 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď poukázal na to, že intenzitu respektíve mieru tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti je nutné vždy skúmať v kontexte s právom na slobodu prejavu a s právom na informácie a to so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatnené týchto práv a ich ochrany. Problematike slobody právu existuje bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej je vyzdvihnutý význam tejto slobody a určenej hranice, ktoré sú dané nutnosťou rešpektovať jednak spoločnosťou chránené záujmy vymedzené v čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a jednak práva tretích osôb. Úloha slobody prejavu je jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. 4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 7.6.2017 (replika) v ktorom uviedli, že s vyjadrením žalovaného sa nie je možné stotožniť. Žalovaný vo svojom vyjadrení pokračuje v neustálom napádaní a obviňovaní žalobcov a to aj napriek skutočnosti, že nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepreukazuje o čom svedčia aj závery z policajných vyšetrovaní, ktoré sa konali na podnet žalovaného. Skutočnosti, že konanie žalobcov v súvislosti s výkonom ich funkcie v Združení drobnovlastníkov lesov L. W. v súlade so zákonom potvrdzuje Záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy. Kontrola vykonaná v Združení drobnovlastníkov lesov L. neprišla k záveru, žeby zo strany žalobcov dochádzalo k pochybeniu pri vedení združenia. Žalobcovia sú ochotní prijať kritiku, ktorá je objektívna, t.j. založená na objektívnych a skutočne preukázaných skutočnostiach, čo sa však o kritike žalovaného tvrdiť nedá. Zastávajú názor, že pokiaľ žalovaný chcel v relácii Reportéri kritizovať konanie žalobcov, bol povinný objektívne vysvetliť a objasniť celú situáciu, ku ktorej sa v relácii vyjadroval. Žalovaný však prezentoval skutočnosti vytrhnuté z kontextu reálnej situácie a vnášal do svojich vyjadrení sebou vykonštruované a ničím vypodložené tvrdenia, čo je absolútne neprípustné. 5. K podanej replike žalobcov sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2017 (duplika), v ktorom uviedol, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení a na skutočnostiach v ňom uvádzaných, ktoré jednoznačne a objektívne preukazujú oprávnenosť jeho kritiky vo vzťahu k orgánom Združenia drobnovlastníkov lesov obce L.. Poukazoval na to, že žalobcovia sa na obhájenie svojich tvrdení odvolávajú na Záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy, pričom práve v tomto dokumente, ktorý už predkladal aj vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2017 sú konštatované závažné skutočnosti, na ktoré dlhodobo poukazuje a síce, že prichádza k ťažbám, predaju drevnej hmoty a následným ziskom na pozemkoch, ktoré v tomto konkrétnom prípade sú v 1/1 vo vlastníctve SR, resp. v iných prípadoch sa na parcelách nachádzajú neznámi vlastníci. Takýmito boli aj parcely, ktoré zidentifikoval na tvare mieste v relácii Reportéri a to napr. parcela XXXX/X/X/X (štátny dozor skonštatoval, že sa jedná o vlastníctvo SR v 1/1) ale tiež napr. parcela K. XXXX C. T. XXXX, kde v časti iné údaje sa k účastníkovi právneho vzťahu pod poradovým číslom 51 Slovenský pozemkový fond uvádza, že k vlastníkom č. 1, 3, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 41, 42, 44, 49 je pod poradovým číslom 51 správa ku všetkým nehnuteľnostiam. Tieto skutočnosti dostatočne a objektívne dokumentujú jeho oprávnenú kritiku vo vzťahu k tomu, že skutočne Združenie drobnovlastníkov lesov L. obhospodaruje pozemky, ktoré sú v 1/1 vlastníctvom SR, resp. Lesy SR vykonávajú práva vlastníkov bez toho, aby vzájomné vzťahy so zástupcami SR boli zmluvne upravené, príp. im bol vyplácaný oprávnený zisk. Ako už uviedol vo vyjadrení zo dňa 12.5.2017, k takémuto podozreniu ho priviedli skutočnosti uvádzané v relácii Reportéri a preto podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. O skutočnostiach uvádzaných v trestnom oznámení sa verejne nezmieňoval a považoval to výlučne za kompetenciu orgánov činných v trestnom konaní a preto je pre neho zarážajúce, že o výsledku vyšetrovania boli upovedomení žalobcovia. Pozornosti žalobcov v rade 1/ a 2/ iste neunikla skutočnosť, že v posledných štyroch rokoch sa až 3-krát na valnom zhromaždení združenia drobnovlastníkov lesov obce L. zúčastnili zástupcovia lesov SR odštepný závod Čadca, ktorí z poverenia generálneho riaditeľstva Lesov SR ako oprávneného zástupcu neznámych vlastníkov navrhovali kroky k uzavretiu nájomných zmluvných vzťahov a k úhrade výnosov v prospech neznámych vlastníkov za minulé obdobia. Aj táto skutočnosť objektívne dokresľuje opodstatnenosť jeho kritiky a pochybnosti o odbornosti vedenia Združenia drobnovlastníkov lesov obce L.. Opakovane uviedol, že kritika ktorú smeruje na vedenie združenia neprekračuje medze vecnej kritiky a je primeraná obsahom aj formou. Údaje ktoré uvádza a skutočnosti na ktoré poukazuje sú pravdivé a neskresľujúce. Jeho kritika smeruje k žalobcovi 1/ a 2/ len vo vzťahu ich pôsobenia vo vedení združenia a z titulu funkcie ktorú jednotliví žalobcovia zastávajú. Cieľ ktorý sleduje je zjednanie nápravy v oblasti plnenia zákonom uložených povinností zo strany vedenia združenia a zároveň sa takouto formou snaží ochrániť svoj majetok pred vznikom prípadných škôd alebo záväzkov.

6. Na pojednávaní dňa 6.2.2019 zotrvali žalobcovia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ako aj žalovaný na svojich písomných vyjadreniach. 7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalovaný svojimi výrokmi porušil ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a zasiahol do ochrany osobnosti, cti a dobrého mena žalovaných. Svojimi výrokmi, skutkovými tvrdeniami jednoznačne poskytol informácie verejnosti, ktorá mohla sledovať reláciu Reportéri o ktorej sa rozpráva, výroky smerujúce k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ sú v podstate podvodníci, kradnú drevo, falšujú svoje výpovede na polícii. 8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že stále tvrdil, že Združenie drobnovlastníkov obce L. by malo viesť zoznam nevysporiadaných vlastníkov, že sa ťaží na pozemkoch, ktoré sú nevysporiadané a celá táto jeho kritika smerovala k tomu. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a prehratím záznamu z relácie Reportéri odvysielanej dňa 20.2.2016 o 22.00 hod. na programovej službe 1RTVS zistil nasledovný skutkový stav: 10. Z prehratého záznamu relácie Reportéri odvysielanej dňa 22.2.2016 o 22.00 hod. na programovej službe jednotka, zabezpečeného na návrh sporových strán z archívu RTVS súd zistil, že v úvodnej časti relácie je redaktorom uvedená slovná upútavka na dva príspevky, ktoré sú predmetom relácie a to v prvom prípade v znení: „o nepochopiteľnej predstave o beztrestnosti podnikania pri výrube kysuckých lesov.“ 11. Po úvodnej upútavke nasleduje redaktorom prezentovaná samostatná slovná upútavka k prvému príspevku v znení: „ kde sa rúbe les, lietajú triesky, to by malo teda znamenať, že kde lietajú triesky, tam sa hádam určite rúbe les. Aktéri nasledujúcej reportáže sa spoliehajú na to, že u nich triesky nevidieť a nevidia ich ani kompetentné orgány. Asi aj preto sa beztrestne rúbe na cudzom. Morálka a zákon, dva fenomény na ktorých stojí a padá ktorákoľvek spoločnosť v civilizovanom svete. V L. na Kysuciach to majitelia lesov dotiahli až na hranu trestného zákona, ťažia a predávajú drevo v lesoch, ku ktorým sa nikto nehlási a koľko za to odvádzajú štátu, ktorý je správcom takéhoto majetku? Nuž posúďte sami.“ 12. Po uvedenej upútavke nasleduje samostatná reportáž pod názvom „Ťažme a potom uvidíme“, ktorá začína zábermi na miesto konania valného zhromaždenia Združenia drobnovlastníkov lesov L. príchodom jeho členov a prezentáciou väčšieho počtu účastníkov, pri ktorých reportérka uvádza, že nedostali súhlas s natáčaním v priebehu valného zhromaždenia, zo sály ich nevyhodili a oni sa stali svedkami vážnych obvinení. Nasleduje záber na žalovaného, kde (zároveň v ľavom hornom rohu záberov je uvedená informácia - skrytá kamera), na dolnej lište s uvedením jeho mena ako člena združenia, na ktorom žalovaný stojí pred predsedníckym stolom, za ktorým sedia žalovaní v rade 1/ a 2/ a ďalšie dve bližšie neidentifikované osoby, pri ktorom žalovaný smerom k predsedníckemu stolu, ako aj prítomným členom združenia nachádzajúcim sa v sále uvádza:... „Vykrádate nevysporiadané parcely, drevo predávame/te ( nezreteľne ) a potom delíte medzi ľudí. Pôjdeme do basy všetci, lebo vy navádzate ľudí na krádež.“ Potom žalovaný skladá mikrofón a odchádza od predsedníckeho stola. 13. Reportáž pokračuje zábermi na prechod reportérky a žalovaného cez les, kde po zastavení žalovaný odpovedá na otázky reportérky a kde na mieste samom ukazuje reportérke, kde sa má nachádzať pôda neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov ktorí sú známi, avšak nie je to vysporiadané, pričom uvádza, že v každej časti ním označeného lesa, teda že v každej parcele je určitá časť nevysporiadaná. Reportáž prestrihávaním vyjadrení žalovaného, komentárom reportérky, vyjadreniami zástupcu Lesov SR,š.p., komentárov reportérky, ako aj vyjadrením predstaviteľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s komentárom reportérky. 14. Zástupca Lesov SR, š.p. vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že Lesy SR,š.p. sú oprávneným subjektom, ktorý môže žiadať o nájomné za lesnú pôdu neznámych vlastníkov od roku 2008, pričom s Ochodnicou komunikujú už dlhší čas, v poslednom čase intenzívne od roku 2012, kedy dávali niekoľko výziev na uzatvorenie nájomnej zmluvy, žiaľ, bez akejkoľvek odozvy, pričom na otázku reportérky, či musia s nimi uzatvoriť nájomnú zmluvu uviedol, že v zmysle zákona áno, pričom neuzatvorenie nájomnej zmluvy v prípade, že je niekto povinný, je podľa jeho názoru porušenie zákona a trestným činom. 15. Zástupca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR taktiež vo svojom vyjadrení poukázal na to, že keďže sú to pozemky, ktoré nepatria jednotlivým vlastníkom ktorí sú členmi združenia, dochádza k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže. 16. Žalovaný pri rozhovore s redaktorkou na mieste samom uvádzal, že „ podľa posledných sčítaní ktoré má on, ktoré sa mohli za 3-4 roky zmeniť, tak to môže vychádzať tak, že okolo 260 až 270 ha je vysporiadaných, avšak pýta sa, kde je tých 130“. Ku konštatovaniu redaktorky že oni vedia, že tá pôda im nepatrí uviedol, že „samozrejme že musia vedieť, avšak nič a tak sa deje, výrubu, predaju a rozdelia peniaze a peniaze delia všetkým známym podielnikom“.

17. Ďalej redaktorka konštatuje, že trestné oznámenie na políciu podal nielen žalovaný, ale aj Lesy SR,š.p. a že žalovcovia v rade 1/ aj 2/ zhodne vypovedali, že v združení nevysporiadaných vlastníkov nemajú, na čo redaktorka udáva: ? a nasleduje opätovný záber na priebeh valného zhromaždenia a na žalovaného stojaceho pred predsedníckym stolom, ktorý uvádza: „Všetci ste chodili za bývalého vedenia preberať peniaze na požiarnu zbrojnicu. Boli tam vyvesené hárky nevysporiadaných vlastníkov? Boli a prečo naraz zmizli M.. M., M.. D., lebo ste falošne vypovedali na polícii, na kriminálke, na mestskom úrade na katastri, že nemáte zoznamy nevyporiadaných vlastníkov. Prečo mňa idete, vy mňa, klamať? Jedenásť rokov som s týmito hárkami robil. Takto s p. T., tieto hárky som pomáhal vytvoriť.“ Pričom ukazuje na hárky, ktoré drží v ruke. 18. V ďalšom priebehu relácie sa k ťažbe neznámych vlastníkov, ako aj k evidovaniu tržieb vyjadroval bývalý lesný hospodár B. O., ako aj bývalá ekonómka združenia W. D. ktorá uviedla, že účet pre nezistených vlastníkov bol vedený na valnej hromade v roku 2014 v správe o hospodárení. 19. V ďalšej časti relácie je opätovne prestrih rozhovor reportérky so žalovaným na mieste samom, kde ho reportérka dotazuje, či je taktiež členom združenia a prečo sa mu nepáči, že sa tam rúbe na cudzom, keď teoreticky aj on má z toho peniaze, načo žalovaný uviedol, že „preto sa mu to nepáči, že sa môže stať taká vec, že za 10 rokov môžu Lesy pýtať nejaké peniaze a on bude musieť vyťahovať zo svojho vrecka a keď zrazu začnú pýtať naraz pol milióna Euro, ľudia sa až potom spamätajú, keď obrazne 1/3 je nevysporiadaných vlastníkov a ťažba je nejakých 45000, čo by sa malo odovzdať Lesom a sa tak nedeje a za 10 rokov to môže byť aj pol milióna a potom kto pôjde do basy“. 20. V záverečnej časti relácie už nie sú žiadne vyjadrenia žalovaného, relácia pokračuje komentárom redaktorky, vyjadreniami predstaviteľa Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR, bývalého lesného hospodára a predstaviteľa Lesov, štátneho podniku k problematike ťažby neznámych vlastníkov a k následkom z toho vyplývajúcich, keď po konštatovaní reportérky, že trestné oznámenie boli zamietnuté, predstaviteľ Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR uviedol: „Však ak to takýmto spôsobom nejde, štát to bude musieť riešiť žalobou na súd.“ 21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v čase odvysielania predmetnej relácie žalobca v rade 1/ zastával funkciu predsedu kontrolnej komisie a žalobca v rade 2/ funkciu predsedu výboru združení drobnovlastníkov lesov L., ktoré bolo založené podľa § 829 až 841 Obč. zákonníka, teda združenia bez právnej subjektivity. Združenie vzniklo dňa 28.11.1999 zmluvou o spolupráci spoločníkmi. 22. Po odvysielaní predmetnej relácie žalovaný dňa 24.2.2016 podal na OR PZ Čadca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, trestného činu krádeže v súbehu s trestným činom neoprávneného užívania cudzej veci a to na neznámeho páchateľa, pričom poukazoval na to, že o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin sa dozvedel dňa 22.2.2016 z relácie Reportéri. 23. Uznesením OR PZ v Čadci zo dňa 22.3.2016 číslo ČVS:ORP-107/1-VYS- CA-2016 vo veci oznámenia W. N. pre podozrenie zo spáchania zločinu krivá výpoveď a krivá prísaha, zo spáchania zločinu sprenevery a zo spáchania zločinu krádeže v uznesení popísaných skutkoch, vyšetrovateľ PZ odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 24. Zo Záznamu výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy zo dňa 22.3.2016, predloženom žalovaným, súd zistil, že štátny dozor vykonal Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva v spolupráci s Okresným úradom Žilina pozemkový a lesný odbor. Kontrolovaným subjektom bolo Pozemkové spoločenstvo súkromných drobnovlastníkov lesov L. - údaj podľa evidencie lesných pozemkov L-GIS OU Žilina PLO, občianske združenie bez právnej subjektivity združené v zmysle Zmluvy o spolupráci drobnovlastníkov lesného a pasienkového spoločenstva obce L. H. dňa 28.2.1999. V časti kancelárska kontrola je pod bodom 1.uvedené: rozdielne uvádzanie názvu občianskeho združenia od jeho vzniku pri niektorých právnych úkonov, zakladacej zmluve o spolupráci zo dňa 28.2.1999 sa uvádza názov Združenie individuálnych vlastníkov lesov obce L., v Dohode o odovzdaní nehnuteľnosti a zrušenie nájomného vzťahu SR, Lesy SR š.p. a vlastníkmi zo dňa 9.7.2009 sa uvádza názov Pozemkové spoločenstvo súkromných drobnovlastníkov Lesov L.. Takto je občianske združenie bez právnej subjektivity zaevidované aj v evidencii lesných pozemkov v databáze L-GSI OU Žilina PLO. V zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 8.3.2015 je odsúhlasená zmena názvu na Združenie drobnovlastníkov lesov obce L.. V odseku 2.je uvedené, že evidencia lesných pozemkov sa vedie prostredníctvom elektronického informačného portálu L-GSI a na základe skutočnosti uvedených v prvom bode nie je zrejmé, prečo je v evidencii v súčasnosti evidovaný obhospodarovateľ lesa Pozemkové spoločenstvo súkromných drobnovlastníkov lesov L.. V odseku 3.je uvedené, že Dohodou o odovzdaní nehnuteľnosti a zrušenie nájomného vzťahu medzi SR - Lesy SR š.p. Banská Bystrica, Čadca a vlastníkmi Pozemkové spoločenstvo súkromných drobnovlastníkov lesov Ochodnica zo dňa 9.7.2009 boli odovzdané aj EKN M. Č.. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X; lesné pozemky, časti porastov XXXXA, XXXXB, XXXXC, XXXXD. Údaj na základe prekrytu vrstiev vlastníctvo SR - Slovenský pozemkový fond. Údaj podľa výpisu z portálu katastra nehnuteľnosti zo dňa 15.3.2016. V týchto porastoch na ich celej výmere vykonáva od začiatku platnosti programu starostlivosti lesy od roku 2010 všetky hospodárske opatrenia Pozemkové spoločenstvo súkromných drobnovlastníkov lesov L.. V záverečnej časti pod názvom zhrnutie a záver je v bode 1.okrem iného uvedené, že v evidencii lesných pozemkov vedenej v databáze L-GSI je nesprávne evidované predmetné občianske združenie bez právnej subjektivity. Nesprávnosť tohto údaja evidencie lesných pozemkov spočíva v absencii právnej subjektivity občianskeho združenia a v absencii dokladov preukazujúcich oprávnenie obhospodarovateľa lesa hospodáriť na lesných pozemkov, resp. evidenciou dotknutých porastov. Fyzická alebo právnická osoba uchádzajúca sa o zápis do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľ je povinná podľa § 4 ods. 3 Zák. č. 362/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľnosti a jednotiek priestorového rozdelenia lesa - JPR RL do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese. Okresný úrad Žilina, PLO v súvislosti s uvedenými zisteniami vykoná v primeranej lehote potrebné zmeny v evidencii lesných pozemkov a zápisy obhospodarovateľov lesa v nasledujúcom období prísne podriadiť dikcii Zákona č. 326/2005 o lesoch. V odseku 2.je uvedené, že v evidencii lesných pozemkov vedenej v databáze L- GIS OU Žilina PLO podľa zákona o lesoch sú z pohľadu dokladov o vlastníctve pozemkov nesprávne evidované pozemky obhospodarované občianskym združením na parcelách EKN č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X A. I..Ú.. L.. Tieto parcely sú vo vlastníctve SR - Slovenský pozemkový fond. Opätovne je uvedené, že OU Žilina PLO v súvislosti s uvedenými zisteniami vykoná v primeranej lehote potrebné zmeny v evidencii lesných pozemkov a zápisy obhospodarovateľov lesa v nasledujúcom období prísne podriadi dikcii Zákona č. 326/2005 o lesoch. 25. Z listu Lesov SR š.p. adresovanému žalovanému zo dňa 8.10.2014 vo veci oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti súd zistil, že je v ňom uvedené, že Lesy SR š.p. písomne vyzval Pozemkové spoločenstvo drobnovlasníkov lesov L. na uzatvorenie nájomnej zmluvy a finančnému vysporiadaniu na podiely neznámych vlastníkov, ktoré v zmysle Zák. č. 330/1991, 229/1991 Zák. č. 180/1995 Z.z. zastupujú. Zo strany Pozemkového spoločenstva drobnovlastníkov lesa Ochodnica na predmetné výzvy v čase šetrenia sťažnosti nebola daná žiadna odpoveď. Z uvedeného dôvodu nebola uzatvorená nájomná zmluva a taktiež neboli uhradené finančné prostriedky za neznámych vlastníkov. Ďalší postup v predmetnej veci zo strany Lesov SR š.p. bude realizovaný po konzultácii a usmernení právnou službou v termíne do 30.11.2014. V závere je uvedené, že na základe zistených skutočností je sťažnosť opodstatnená. 26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 27. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 28. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 29. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že v čase odvysielania predmetnej relácie Reportéri žalobcovia boli ( sú ) členmi vrcholových orgánov Združenia drobnovlastníkov lesov L., ďalej len „Zduženie“ ( založeného podľa § 829 až 841 bez právnej subjektivity), žalobca v rade 1/ ako predseda kontrolnej komisie, žalobca v rade 2/ predseda výboru a žalovaný bol členom Združenia a že v uvedenej relácii boli použité zábery natočené skrytou kamerou zo zasadnutia valného zhromaždenia Združenia, na ktorom vystúpil žalovaný a v rámci jeho vystúpenia odzneli výroky, ktoré sú predmetom tohto konania. To čo medzi účastníkmi vedie k vzniku sporu je skôr právne posúdenie opodstatnenosti výrokov žalovaného o žalobcoch, keďže žalobcovia tvrdia, že žalovanými výrokmi žalovaného bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv a žalovaný tvrdí, že tento zásah bol odôvodnený s ohľadom na rešpektovanie iných ústavne zaručených práv - právo na slobodu prejavu, pričom poukázal na to, že v relácii Reportéri boli zostrihané viaceré jeho vyjadrenia, pričom k nim nebol dokreslený celý kontext a sled udalostí a v žiadnom prípade nemal a ani nemá v úmysle žalobcov v rade 1/ a 2/ urážať a rozširovať o nich nepravdy. Dlhodobo upozorňuje na nesúlad s legislatívou pri vedení spoločenstva a tiež dlhodobo podrobuje oprávnenej kritike zástupcov výboru a revíznej komisie a jeho kritika smeruje k žalobcovi v rade 1/ a 2/ len vo vzťahu ich pôsobenia vo vedení Združenia a z titulu ich funkcií a cieľ, ktorý sleduje, je zjednanie nápravy v oblasti plnenia zákonom uložených povinností. 30. Súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia v prejednávanej veci musel najskôr zadefinovať všeobecný právny rámec, v rámci ktorého sa pohybovali jeho úvahy vedúce k nosným dôvodom rozhodnutia. 31. Súd podanú žalobu posudzoval podľa ust. § 11 a nasl. OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej osobnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovenie § 13 potom fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej sfére dáva mimo iného právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie ( a to či už morálne alebo prípadne aj majetkové ). 32. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, obsahom ktorého je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu čl. 7,8,10,11,13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt ( stránok ) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľnú súčasť celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa uvedeného ust. §11 tak prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo iba ohrození osobnosti fyzickej osoby a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah, spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby , skutočne vyvolala. 33. Súd zdôrazňuje, že právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva plynú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zábran daných zákonom chrániacich celospoločenské záujmy alebo hodnoty. 34. Súd vzal do úvahy ústavnoprávny charakter predmetnej veci a preto interpretoval jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd. SR česť, povesť a ľudskú dôstojnosť chráni nielen cez ochranu súkromia, ale v čl. 19 aj expressis verbis . V čl. 26 garantuje slobodu prejavu a právo na informácie. Práva obsiahnuté v Ústave SR je potrebné vykladať v duchu medzinárodných dohovorov. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd má zásadný význam pre interpretáciu a aplikáciu základných práv a slobôd podľa Ústavy SR , ale aj práv garantovaných zákonom . Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd má prednosť pred zákonom ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že právo podľa čl.17 Listiny základných práv a slobôd ďalej len „Listina“/ je zásadne rovnocenné základnému právu podľa čl. 10 Listiny, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu jednému z týchto práv nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Základné práva a slobody teda môžu byť v konflikte. 35. Je zrejmé, že podstatou sporu v prejednávanej veci je konflikt ústavne zaručených práv plynúcich z materiálneho ohniska ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súd vychádza z toho, že základné práva a slobody pri ich realizácii pôsobia ako regulatívne idey (princípy), ktoré sa nachádzajú často krát v normatívnom napätí navzájom a je úlohou súdu stanoviť jasné a zreteľné kautely ich realizácie vždy s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti veci. Základné práva a slobody ako princípy je potrebné vnímať v tom zmysle, že sa jedná o príkazy na optimalizáciu, t.j. ako príkazy plynúce z vlastnej materiálnej podstaty existencie materiálneho právneho štátu ( čl. Ústavy SR), teda ako príkazy, že sa má niečo realizovať pokiaľ možno v čo najvyššej miere. Na ústavne zaručené práva v právnom poriadku naväzujú komplexy noriem jednoduchého práva ( zákonných a podzákonných právnych predpisov), ktoré ich podrobnejšie rozvádzajú a poskytujú konkrétnejší regulatívny rámec ich vnímania. Výklad noriem tohto jednoduchého práva sa však musí pohybovať v rovine ich materiálnej podstaty plynúcej z materiálneho ohniska ústavného poriadku, tak ako už súd uviedol. 36. Skutkové okolnosti prejednávanej veci vedú k normatívnemu napätiu medzi právom na ochranu cti, dobrého mena , povesti a ľudskej dôstojnosti žalobcov 1/ a 2/ za výroky žalovaného voči ich osobám, vymedzeným v čl. 19 Ústavy SR ( obdobne čl.10 listiny a čl. 8 Dohovoru) a na druhej strane právom na informácie a slobodu prejavu žalovaného vymedzeným v čl. 26 Ústavy SR ( obdobne čl. 17 Listiny a čl. 10 Dohovoru). Úlohou súdu je z tohto normatívneho napätia vyvodiť zreteľné a jasné závery pre konštatovanie toho, či došlo, alebo nedošlo k žalobcami tvrdenému zásahu do ich práva v zmysle čl. 19 Ústavy SR, podrobnejšie v normách jednoduchého práva rozvedeného čo do následkov v §§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 37. Podstatou sporu teda bola otázka vyváženosti pri strete práva na ochranu osobnosti s právom na slobodu prejavu. V danej veci bolo potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či sporné výroky dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu osobnosti žalobcov, či sú situácii primerané. Pri skúmaní tejto otázky bolo v prvom rade rozhodné, či sa jedná o výkon práva žalovaného informovať verejnosť vyplývajúceho zo slobody prejavu alebo nie. Súd teda skúmal mieru ( intenzitu ) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ( osobnej cti a dobrej povesti) v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň skúmal či príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. či existovala príčinná súvislosť medzi nimi, keď k zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. 38. K problematike slobody prejavu existuje bohatá judikatúra ESĽP ( ďalej len „ Súd“ ), v ktorej je vyzdvihnutý význam uvedenej slobody, ako sú aj určené jej medze, ktoré sú dané nutnosťou rešpektovať jednak spoločensky chránené záujmy vymedzené čl. 10 ods. 2 Dohovoru... a jednak práva tretích osôb. Judikatúra ESĽP predstavuje určitú „konštantu judikatúry“ - orientačnú smernicu, ktorá je pre súdy významným interpretačným pravidlom. 39. ESĽP zdôrazňuje úlohu slobody prejavu garantovanú v ods.1 čl.10 ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti; absencia tejto ju pojmovo vylučuje. S obmedzením vyplývajúcim z ods. 2 sa vzťahuje nielen pre „informácie“ a „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo ktoré sa považujú za neškodné , či nedôležité, ale rovnako aj na tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce či znepokojujúce. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť „ ( rozs. Handyside, séria A-24, s.23, ods.49 ). 40. Súd poukazuje na to, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vrcholnými predstaviteľmi Združenia a dáva za pravdu žalovanému, že v súvislosti s výkonom ich funkcií sú zodpovední za riadny chod Združenia, či už pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom jednotlivých spoločníkov Združenia, hospodárení Združenia, rozdeľovaní zisku, príp. úhrady strát Zduženia a že v súvislosti s výkonom ich funkcií môže dôjsť k stretu názorov s osobami účastnými v Združení a na dianí v Združení a že v dôsledku toho sa môže ich činnosť stať predmetom hodnotenia a kritiky a musia počítať s tým, že vstup do funkcií v predmetnom Združení, s veľkým počtom členov, prináša aj istý stupeň obmedzenia súkromného života a kritiku, ktorá môže byť v istých situáciách aj ostrejšia. 41. Súd taktiež poukazuje na to, že v základnom dokumente o založení Združenia - Zmluva o spolupráci je v ods.. I uvedené, že účastníkmi zmluvy sú všetci individuálni drobnovlastníci lesov v kat. území L., ktorí preberajú do užívania lesné nehnuteľnosti im vlastníckym právom patriace ako aj lesné nehnuteľnosti, ktoré na základe rozhodnutia Pozemkového fondu SR preberú do užívania na čas do úplného majetkovoprávneho vysporiadania. V ods. III čl.2/1/2 je uvedené, že Zduženie hospodári na lesnej a poľnohospodárskej pôde ako majetku jeho účastníkov a v ich vlastníctve a spoločnom užívaní. Združenie môže taktiež hospodáriť na majetku, ktorý získalo nájmom, alebo z iného právneho dôvodu. Okrem činnosti uvedenej v ods. 1 spoločenstvo môže pri splnení zákonom stanovených podmienok vykonávať i ďalšiu hospodársku činnosť, najmä činnosti naväzujúce na produkciu drevnej hmoty a príp. poľnohospodárskych produktov a to drevovýrobu a obchodnú činnosť. Pri takto vymedzenom účele a činnosti Združenia môže byť činnosť Združenia a jeho vrcholových predstaviteľov predmetom záujmu aj širšej verejnosti. 42. Súd mal v konaní za preukázané, že dňa 22.2.2016 bola v relácii Reportéri na programovej službe Jednotka RTVS odvysielaná reportáž, ktorá sa venovala činnosti Združenia spojenej s ťažbou lesných porastov aj v časti lesov, ktoré sú majetkovoprávne nevysporiadané, resp. ktorých vlastníci sú neznámi, v ktorej sa vyjadrovali žalovaný ako člen Združenia, zástupca Lesov, š.p., zástupca Ministerstva pôdohospodárstva, bývalý lesný hospodár ako aj ďalšie osoby a ktorí vyjadrovali svoje názory a stanoviská k ťažbe lesného porastu v časti nevysporiadaných lesov. V rámci relácie boli odvysielané aj výroky prednesené žalovaným na valnom zhromaždení Združenia, ktoré sú predmetom tejto žaloby a ktoré boli získané, natočené, skrytou kamerou v priebehu valného zhromaždenia, nešlo teda o výroky, ktoré žalovaný predniesol priamo v relácii pri jeho vyjadreniach redaktorke, ktorá reportáž spracovala, zábery z jeho vyjadrení na valnom zhromaždení boli len použité pre samotnú reportáž..

Vyjadrenia žalovaného na valnom zhromaždení použité v reportáži boli zostrihané a nebol k nim dokreslený celý kontext priebehu valného zhromaždenia. Z takto odvysielaných zostrihaných častí je zrejmé, že žalovaný vystúpil na valnom zhromaždení a vykonával právo člena Združenia vyjadrovať sa na valnom zhromaždení. Čo však bolo predmetom jeho celkového vystúpenia na valnom zhromaždení žalobcovia nepreukázali. Súd nemohol vychádzať len zo zostrihaných izolovaných viet, ktoré žalovaný predniesol na valnom zhromaždení, lebo nedávajú obraz o celkovom obsahu a kontexte vystúpenia žalovaného pre posúdenie či sú tvrdením skutočností alebo hodnotiacim úsudkom. 43. Pri posudzovaní obsahu informácií, štrasburské orgány ochrany práva rozlišujú medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Vo veci Oberschlick c. Rakúsko (rozhodnutie z 23.5.1991) Súd uviedol, že kým existencia faktov by mala byť preukázaná, tak pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku a takáto požiadavka sama osebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného čl.10 Európskeho dohovoru. Vo veci Jerusalem c. Rakúsko ( rozhodnutie z 27.2.2001) Súd uviedol, že tam kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho výroku, proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, či existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu môže byť prehnaný. V zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či prvoradým cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. 44. Zábery tak ako boli zostrihané v relácii však ani nepreukazujú, že prvá veta ... „vykrádate nevysporiadané parcely, drevo predávate a potom delíte medzi ľudí. Pôjdeme do basy všetci, lebo vy ľudí navádzate na krádež....“ bola priamo adresovaná žalovaným 1/ a 2/, nakoľko pri jej prednese sa žalovaný obracal nielen k predsedníckemu stolu, pri ktorom sedeli viaceré osoby, ale aj na prítomných účastníkov. Tak ako už súd uviedol obsah celého vystúpenia žalovaného na valnom zhromaždení v konaní preukázaný nebol. V akej súvislosti žalovaný uvedené výroky predniesol možno usudzovať len z celého kontextu relácie Reportéri, vyjadrení dotazovaných osôb v relácii, vyjadrení žalovaného v relácii ako aj z predložených listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným, a to najmä vyjadrenia Lesov, š.p. ( neuzatvorenie nájomnej zmluvy, neuhradenie finančných prostriedkov za neznámych vlastníkov ), Záznamom z výkonu štátneho dozoru v lesoch ( nesprávne evidované Združenie bez právnej subjektivity, nesprávne evidované pozemky obhospodarované Združením ), z ktorých jednoznačne vyplývajú nedostatky v činnosti Združenia ako obhospodarovateľa lesných pozemkov, preto v kontexte obsahu celej relácie, nie obsahu vystúpenia žalovaného na valnom zhromaždení, súd dospel k záveru, že žalovaný podroboval kritike vedenie Združenia, ktorého bol členom, Súd vzal do úvahy postavenie žalovaného ako osoby, ktorý vyjadruje svoje názory, resp. podáva informáciu ako aj postavenie žalobcov ako osôb, ktoré sú predmetom kritiky a preto v kontexte celej reporáže dospel k záveru, že vyjadrenia žalovaného v relácii Reportéri boli hodnotiacimi úsudkami k činnosti Združenia pri ťažbe lesov, tieto vychádzali z dostatočnej skutkovej základne, neprekračovali medze vecnej kritiky a cieľom bolo na nedostatky upozorniť a poukázať na otázky, ktoré môžu vyvolať oprávnené obavy, resp. poukázať na okolnosti, ktoré volajú po vysvetlení. Opätovne súd dáva za pravdu žalovanému, že jeho kritika smerovala k žalobcom 1/ a 2/ len vo vzťahu ich pôsobenia vo vedení Združenia a z titulu ich funkcií, ktoré žalobcovia zastávali a cieľ, ktorý sledoval bolo zjednanie nápravy v oblasti plnenia zákonom uložených povinností ( Zákon o lesoch, vyhlášky v oblasti lesného hospodárstva ... ) zo strany vedenia Združenia, za účelom zabránenia vzniku prípadných škôd alebo záväzkov členov Združenia. V danej veci prevláda právo na slobodu prejavu pred právom žalobcov na ochranu osobnosti, a preto nebol potrebný so stany súdu zásah do tohto práva, nakoľko takýto zásah nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. 45. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov 1/ a 2/ na ochranu osobnosti.. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný jeho petitom. Pri použitej formulácii ospravedlnenia vymedzeného žalobcami 1/ a 2/ , žalobe nebolo možné vyhovieť, obsah ospravedlnenia ako zvolenej formy nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia sa totiž týkal niečoho, čo neoprávneným zásahom nebolo. 46. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).