Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-205-2017.pdf
PDF · 111.82 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: Ľ.Í. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, V., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 181,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 181,02 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.11.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o zaplatenie sumy 181,02 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným dve úverové zmluvy na základe žiadostí zo dňa 31.7.2015, zároveň ku každej úverovej zmluve boli uzatvorené aj Dohody o poskytnutí služieb. Súhlas žalovaného s uzatvorením úverových zmlúv sa nachádza v Oznámení veriteľa o schválení úverovej zmluvy. Poukázala na chýbajúce podstatné náležitosti úverových zmlúv, a to neuvedenie dátumu narodenia žalobkyne, klamlivá celková výška úveru, nesprávna RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nesprávna priemerná RPMN, ktorých dôsledkom sú úverové zmluvy bezúročné a bezpoplatkov. Z titulu úverovej zmluvy č. 1 jej bola reálne poskytnutá suma 1.350,- € a zaplatila 1.423,02 € a z titulu úverovej zmluvy č. 2 jej bola vyplatená suma 999,- € a zaplatila 1.107,- €, spolu preplatila 181,02 € a vrátenia tejto sumy sa podanou žalobou domáha.
2. Ďalej namietla, že Dohody o poskytnutí služby k úverovým zmluvám sú neplatné. Ich uzatvorenie bolo žalobkyni nanútené, ak by ich neuzatvorila nezískala by úver. Žalovaný týmto konaním obchádza maximálnu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie úveru. Poskytované služby nemajú pre žalobkyňu žiadny význam, slúžia len záujmom žalovaného. Výška odmeny vyjadrená percentom z úveru je zavádzajúca spotrebiteľa, odmena za služby je viac ako polovica istiny úveru. Namietla tiež, že úverové zmluvy neboli platne uzatvorené, keď žalovaný neakceptoval žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru bez výhrad.
3. Súd vydal platobný rozkaz dňa 22.3.2018, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením. Následne súd platobný rozkaz zrušil dňa 16.8.2018.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb nebolo podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Ide len o tvrdenie žalobkyne ničím nepreukázané. Naviac poukázal na možnosť žalobkyne ukončiť zmluvu aj výpoveďou. Z tohto dôvodu ani nemôže byť odplata za služby zahrnutá do celkových nákladov úveru a RPMN. V percentách určená výška poplatku je podľa tvrdenia žalovaného ľahko určiteľná. Žalobkyňa je identifikovaná rodným číslom. Z výšky úveru si žalovaný započítal poplatok za poskytnutie úveru, a teda úver bol poskytnutý v dohodnutej výške. K výpočtu RPMN uviedol, že bola vypočítaná v správnej výške ako súčet úveru, úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Za zabezpečenie úveru sa v zmysle vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z.z. pod 7 vysvetliviek rozumie zabezpečenie výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Z týchto dôvodov v zmluve uvedená priemerná hodnota RPMN je v súlade so súhrnnými informáciami o údajoch pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2015. K namietanému chýbajúcemu rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 10.9.2017 doručenej súdu 11.9.2018, zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe. Naviac uviedla, že zmluvné dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a doplnil svoju argumentáciu o citácie veľkého počtu rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu SR a krajských súdov.
6. Žalovaný v podaniach zo dňa 10.10.2018 a 15.10.2018 rovnako zopakoval predchádzajúcu argumentáciu, k poplatku za poskytnutie úveru poukázal na pripojené stanovisko NBS zo dňa 29.10.2016, podľa ktorého poplatok je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že ide o prípustný a dovolený poplatok, presne definovaný názvom, za čo sa platí. Vo vyjadrení tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi zo spisu špecifikovanými nižšie a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Žalobkyňa sa domáha plnení z titulu dvoch úverových zmlúv uzatvorených v rovnaký deň. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Žiadosť o úver 1.“) zo dňa 30.7.2015, súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného (veriteľa) o poskytnutie úveru a to za podmienok, vyznačených v časti s názvom „Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“. Táto časť listiny obsahuje údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb ak bude uzavretá) 87,17 €, poskytnutá čiastka úveru 1.500,- €, splatnosť úveru 36 mesačných splátok, vrátane úrokov po 52,88 €, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok za poskytnutie úveru) 2.053,68 €. Predpokladaná RPMN bola stanovená na 26,68% ročne, ročná úroková sadzba 17,45%, priemerná RPMN za úver 37,67%. €, poplatok za poskytnutie úveru 150,- €. Zároveň uvedená žiadosť obsahuje aj údaj o poskytnutej čiastke revolvingu 1.500,- €. Veriteľ uvedenú listinu podpísal dňa 31.7.2015, a do časti listiny s názvom „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“ vyplnil totožné údaje ako dlžník len s tým rozdielom, že RPMN uviedol 26,56% pri úvere a aj pri revolvingovom úvere.
10. Dňa 31.7.2015 žalovaný vypracoval Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej oznámil žalobkyni, že jej bol schválený úver vo výške
1.500,- € za tam uvedených podmienok, a to splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 52,88 €, z toho istina 41,67 € a úroky 11,21 €, splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne 34,29 €, výška celkovej platby za úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) 87,17 €, poplatok za poskytnutie úveru 150,- €, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.9.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.8.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania „1“, celková výška úveru 1.500,- €, RPMN úveru 26,56%, priemerná hodnota RPMN 37,67%. Ďalej uvedená listina obsahuje aj údaj o schválenej výške revolvingu 1.500,- € (z dôvodov žaloby však vyplýva, že predmetom sporu nie je nárok z revolvingu). Z výpisu z účtu súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená suma 1.350,- € a z Karty klienta vyplýva a žalovaný nepopiera, že zaplatila 1.423,02 €.
11. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Žiadosť o úver 2.“) zo dňa 30.7.2015, súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného (veriteľa) o poskytnutie úveru a to za podmienok, vyznačených v časti s názvom „Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“. Táto časť listiny obsahuje údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb ak bude uzavretá) 64,50 €, poskytnutá čiastka úveru 1.100,- €, splatnosť úveru 36 mesačných splátok, vrátane úrokov po 39,13 €, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok za poskytnutie úveru) 1.519,68 €. Predpokladaná RPMN bola stanovená na 26,67% ročne, ročná úroková sadzba 17,45%, priemerná RPMN za úver 37,67%. €, poplatok za poskytnutie úveru 111,- €. Zároveň uvedená žiadosť obsahuje aj údaj o poskytnutej čiastke revolvingu 1.100,- €. Veriteľ uvedenú listinu podpísal dňa 31.7.2015, a do časti listiny s názvom „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“ vyplnil totožné údaje ako dlžník len s tým rozdielom, že RPMN uviedol 26,56% pri úvere a aj pri revolvingovom úvere.
12. Dňa 31.7.2015 žalovaný vypracoval Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500125445, v ktorej oznámil žalobkyni, že jej bol schválený úver vo výške 1.110,- € za tam uvedených podmienok, a to splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 39,13 €, z toho istina 30,83 € a úroky 8,30 €, splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne 25,37 €, výška celkovej platby za úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) 64,50 €, poplatok za poskytnutie úveru 111,- €, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.9.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.8.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania „1“, celková výška úveru 1.110,- €, RPMN úveru 26,56%, priemerná hodnota RPMN 37,67%. Ďalej uvedená listina obsahuje aj údaj o schválenej výške revolvingu 1.110,- € (z dôvodov žaloby však vyplýva, že predmetom sporu nie je nárok z revolvingu). Z výpisu z účtu súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená suma 999,- € a z Karty klienta vyplýva a žalovaný nepopiera, že zaplatila 1.107,- €.
13. Dňa 30.7.2015 žalobkyňa a dňa 31.7.2015 žalovaný podpísali aj dve Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré sú identické, formulárové, nakoľko do dohody bolo doplnené len číslo Dohody, totožné s uzatvorenými úverovými zmluvami, identifikačné údaje žalobkyne a výška odplaty 2,54% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (bod 7.1.).
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2 psím. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), f), j), k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.(1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.(2) Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.(2) Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.(5) Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(2)
15. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
17. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
18. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dve úverové zmluvy, ktoré majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorených úverových zmlúv žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluvy o úvere uzatvorené medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahujú náležitosti požadované ZoSÚ, a to chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (nie revolvingu). Zmluva o úvere neobsahuje vôbec dojednanie o termínoch splatnosti jednotlivých splátok tak, ako to je stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Splatnosť je obsiahnutá iba v zmluvných dojednaniach. Termín splatnosti splátok nie je jednoznačne uvedený ani v oznámení veriteľa, ktoré obsahuje iba text: „Dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 1“. Písomne nebola dojednaná doba trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako je upravené v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Nie je právne významné, že dátum splatnosti prvej splátky úveru a dátum splatnosti poslednej splátky veriteľ uviedol v oznámení, nakoľko sa jedná o jednostranný akt veriteľa a nie o zmluvu, ktorá navyše pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.
20. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN, nakoľko sa strany nedohodli na jej výške. Nedošlo k prijatiu návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Preto, ak zo strany žalovaného bola uvedená iná výška RPMN ako žiadala žalobkyňa, a žalovaný na tento nový návrh nereagoval, pričom mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo zo zákona, súd dospel k záveru, že nebola platne dohodnutá výška RPMN.
21. V zmluve chýba údaj o dátume narodenia spotrebiteľa, či je podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSU, nakoľko nepostačuje jeho identifikácia len menom, priezviskom, rodným číslom a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa.
22. Súd súčasne konštatuje, že z obsahu zmlúv vyplýva aj uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb (ďalej len „Dohody“), ktoré predchádzalo uzatvoreniu zmluvy o úvere, nakoľko v nej je už špecifikovaná aj výška poplatku, ktorý v Dohodách je uvedený len percentom. Dohody o poskytovaní služieb sú formulárová, do jej obsahu spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť. Priamo súvisia s
uzatvorením úverovej zmluvy a sú aj špecifikovaná jej číslom. Uzavretie Dohody je teda právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, a aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
23. Pri uzatváraní predmetnej Dohody (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službám, ktorému mu majú byť poskytnuté. Žalovaný nekonal pri uzatváraní Dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedených Dohôd, a to najmä s ohľadom na ich odplatnosť vo výške síce len 2,54% mesačne z poskytnutej sumy úveru, ale pri úvere vo výške 1.500,- € je odplata za Dohodu 1.234,44 € a pri úvere 1.110,- € je odplata za Dohodu 913,32 €.
24. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa žalobkyňa v prípade, že by jej boli poskytnuté podstatné informácie zo strany žalovaného, rozhodla podpísať Dohody, pričom by za odplatu 1.234,44 € a 913,32 € nemala dostať adekvátne protiplnenie. Služby pre žalobkyňu spočívali v podávaní informácií o zostávajúcich záväzkoch, v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch splátok, aj to len za splnenia podmienok uvedených v čl. 2 (práceneschopnosť dlhšia ako 3 týždne alebo ak bol s dlžníkom skončený pracovný pomer, úmrtie v rodine), informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy z podnetu klienta, párovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra. Výška odplaty za uvedené služby je úplne neprimeraná tomu, že tieto služby nemusia byť poskytnuté ani čiastočne za trvania úverového vzťahu. Okrem toho súd poukazuje na to, že ide o bežné služby, ktoré by mala pokrývať dohodnutá odplata za úver.
25. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o úvere nekalou obchodnou praktikou zabezpečil zo strany žalobkyne aj podpísanie Dohody o poskytnutí služieb, nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň súd uvedené konanie považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Súd nepovažoval argument žalovaného o samostatnosti dohody o poskytnutí služby za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam. Žalovaný nemôže bez uzatvorenia úverovej zmluvy poskytnúť akékoľvek plnenie žalobkyni.
26. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní Dohôd o poskytnutí služieb došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalovaného v zmysle § 7 ods. 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň, že skutočným účelom Dohôd bolo navýšiť odplatu za poskytnuté úvery, a tým obchádzať § 53 ods. 6 OZ a tiež ZoSÚ, pretože žalovaný dosiahol to, že odplatu za služby nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu súd Dohody o poskytnutí služieb považuje v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona.
27. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni bola z titulu oboch úverov vyplatená suma 2.349,- € (1.350,- € + 999,- €) a zaplatila sumu 2.530,02 € (1.423,02 € + 1.107,- €). Pretože súd vyhodnotil uzatvorené úverové zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) považovať za bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 181,02 €, nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia a skutočne poskytnutého plnenia (2.530,02 € - 2.349,- €).
28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. CSP a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).