Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Csp-43-2018.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/43/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. I. XXX v konaní o zaplatenie 116,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44,37 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 8,99 eur od 28.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,99 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,99 eur od 26.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,99 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,41 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej súd časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.7.2018 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 116,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súm: 8,99 eur od 28.7.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 26.9.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 27.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 8,41 eur od 26.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvami o poskytovaní verejných služieb predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných služieb.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 17.9.2018, písomne nevyjadril.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 116,82 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) C.s.p. nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 11.3.2019 o 10.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 12.12.2018.
4. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet zo dňa 3.1.2013 a jej Dodatkom zo dňa 21.8.2014, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 a jej Dodatkom č. 1 zo dňa 11.9.2017 ako aj jej prílohami, Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 3.10.2017, faktúrami č. 7509885554, č. 7508849638, č. 7604072035, č. 7507889239, č. 7506906122, 7505934331 výzvou k úhrade ako aj ostatným spisovým materiálom.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzatvoril dňa 3.1.2013 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a dňa 19.8.2014 jej Dodatok. V zmysle predmetnej zmluvy zriadil právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb žalovanému prístup k programom služieb MI NEOBI (2GB), za ktoré sa žalovaný zaviazal riadne a včas zaplatiť dohodnutú cenu. V dodatku sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na dobe viazanosti zmluvou v dĺžke 24 mesiacov (Tabuľka č. 1). V bode 9 dodatku bol dojednaný záväzok viazanosti a zmluvná pokuta. Účastník (žalovaný) sa v Dodatku zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku je a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, a) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby (vrátane doplnkových služieb) podľa cenníka ako aj zľavy z ceny koncového zariadenia alebo aj PC/notebook špecifikovaný v zmluve o PC/notebooku. Benefity poskytnutú účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1 tohto Dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len základ pre výpočet). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenie záväzku viazanosti podľa písm. a) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. b) predchádzajúceho tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradenie zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti pre prípad, ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta len vo výške presahujúcej sumu zmluvnej pokuty. V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby a poplatky faktúrou č. 7509885554 zo dňa 8.11.2015 splatnou dňa 25.11.2015 na sumu 28,21 eur, z ktorej si žalobca podanou žalobou uplatnil iba sumu 8,41 eur, faktúrou č. 7508849638 zo dňa 8.10.2015 splatnou dňa 26.10.2013 na sumu 13,98 eur, z ktorej si žalobca podanou žalobou uplatnil iba sumu 8,99 eur, faktúrou č. 7507889239 zo dňa 8.9.2015 splatnou dňa 25.9.2015 na sumu 33,78 eur, z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 8,99 eur, faktúrou č. 7506906122 zo dňa 8.8.2015 splatnou dňa 25.8.2015 na sumu 13,98 eur, z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 8,99 eur, faktúrou č. 7505934331 zo dňa 8.7.2015 splatnou dňa 27.7.2015 na sumu 13,98 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a faktúrou č. 7604072035 zo dňa 8.5.2016 splatnou dňa 25.5.2016 na sumu 72,45 eur vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., postúpil žalobcovi pohľadávky voči žalovanému v rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
9. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru: 20. Z obsahu žalobcom predložených zmlúv o poskytnutí verejných služieb vyplýva, že jej uzavretím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému mobilné služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo zmlúv o poskytnutí verejných služieb splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami (faktúra č. 7509885554, č. 7508849638, č. 7507889239, č. 7506906122, č. 7505934331). Žalovaný túto povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby nijako v priebehu konania nenamietal. Žalovaný poskytnuté mobilné služby čerpal, pričom svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté mobilné služby v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 44,37 eur žalobcovi nezaplatil, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné služby vo výške 44,37 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu.
21. Žalobcom predložené zmluvy o poskytovaní verejných služieb spĺňajú náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore právny predchodca žalobcu je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti. Právny predchodca žalobcu obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaný - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaný mal možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy.
22. V danej veci žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 72,45 eur vyúčtovanú faktúrou č. 7604072035. Preto, aby mohol byť priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Súd poukazuje na skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku. Podľa uvedeného bodu Dodatku, sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v znení vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaný tým, že podpísala zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 72,45 eur a ani na úrok z omeškania z uvedenej sumy.
23. Nezaplatením ceny poskytnutých mobilných služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ich ceny 44,37 eur aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu tak ako bola vyúčtovaná vo faktúrach a to v lehote ich splatnosti t.j. sumu: 8,99 eur do 27.7.2015, 8,99 eur do 25.8.2015, 8,99 eur do 25.9.2015, 8,99 eur do 26.10.2015 a 8,41 eur do 25.11.2015 do zaplatenia. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 28.7.2015, ku dňu 26.8.2015, ku dňu 26.9.2015, ku dňu 27.10.2015, ku dňu 26.11.2015). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v týchto dňoch, bola vo výške 0,05 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne, v ktorej si ho podanou žalobou aj uplatnil. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 44,37 eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 8,99 eur od 28.7.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 26.9.2015 do zaplatenia, 8,99 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, 8,41 eur od 26.11.2015 do zaplatenia. V časti žaloby, ktorá bola zamietnutá súd žalobcovi nepriznal aj úrok z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol: 24. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, keďže súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 44,37 eur (37,98 %), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 72,45 eur (62,02 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Žalovaný tak bol konaní úspešný v rozsahu 24,04 % (rozdiel medzi úspechom žalovaného 62,02 % a úspechom žalobcu 37,98 %). Žalovanému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, keď v konaní mu nevznikla poplatková povinnosť, ani nebol v konaní právne zastúpený a v konečnom dôsledku sa k podanej žalobe ani nevyjadril. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti mú nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.