Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2018, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2018 o zamietnutí jej žiadosti o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016 podľa § 293dm ods. 1 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na to, že dňa 29.02.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku, s termínom priznania dávky od 01.01.2016, pričom jej žiadosť bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala v zákonnej lehote na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 26.06.2017, č.k. 15Sd/124/2016-26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodol dňa 21.06.2018 tak, že žiadosť o vdovský dôchodok opätovne zamietol.

3. Žalobkyňa trvala na tom, že zabezpečila všetky dôkazy, ktoré bola schopná k preukázaniu existencie spoločnej domácnosti s manželom zabezpečiť. Poukázala na to, že z deviatich manželových súrodencov žijú iba dve sestry, obe však emigrovali z Československa, pričom jedna žije v Nemecku, a druhá v USA. Nechápala prečo výpovede, ako aj potvrdenia obce W. P. žalovaný vyhodnotil ako účelové. Takéto hodnotenie dôkazov považovala za jednostranné a naopak konanie žalovaného označila za účelové. Trvala na tom, že manželstvo s jej zomretým manželom L. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX do jeho smrti, t. j. do dňa XX.XX.XXXX nikdy neprestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Bez spoločného hospodárenia by sama nedokázala postaviť rodinný dom a bez pomoci manžela vychovať ich štyri deti. Je už 23 rokov vdova, nepoberá vdovský dôchodok. Žiadala ho priznať s poukazom na novelu zákona

o sociálnom poistení, v zmysle ktorej má na túto dávku právny nárok. Nárok na vdovský dôchodok jej nezanikol, nepožiadala oň po smrti manžela. Žiadosť o vdovský dôchodok bola podaná dňa 29.02.2016, po prijatí novely zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa trvala na skutočnosti, že v čase smrti manžela sa spoločne starali o ich štyri deti, spoločne hospodárili, viedli riadny manželský život, ich manželstvo plnilo svoju spoločenskú funkciu, mali spoločnú domácnosť, preto žiadala, aby bolo vyhovené jej žalobe, bolo zamietnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2018 a bol jej priznaný vdovský dôchodok.

4. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 27.08.2018, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nakoľko žalobkyňa k XX.XX.XXXX (ku dňu smrti manžela) nepožiadala o priznanie vdovského dôchodku, t. j. nebol jej priznaný vdovský dôchodok, nespĺňa podmienku nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu v súlade s § 293dm ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z.. Keďže manžel žalobkyne zomrel XX.XX.XXXX, za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa tohto právneho predpisu. Podmienky nároku na vdovský dôchodok sú uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobkyňa v žiadosti o priznanie sirotského dôchodku, spísanej dňa 18.05.1994 výslovne uviedla, že o priznanie vdovského dôchodku nežiada, nakoľko s manželom dlhšiu dobu nežila v spoločnej domácnosti. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa okrem čestných prehlásení príbuzných, ktoré sú obsahovo totožné a odvolávajúce sa jednotne len na čestné vyhlásenie žalobkyne a svojho čestného prehlásenia, žiaden hodnoverný doklad (dôkaz) preukazujúci skutočnosti, že žila spoločne so svojim manželom v spoločnej domácnosti nepredložila. Výpovede svedkov boli zabezpečené len zo strany žalobkyne a neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jej nároku na vdovský dôchodok. Nielen svedecké výpovede, ale aj žalobkyňou predložené potvrdenia vyznievajú účelovo, pridržiavajúce sa len vyjadrenia a výpovede žalobkyne. Na základe skutočnosti, že zomretý manžel žalobkyne nežil so svojou rodinou v spoločnej domácnosti a rodinu navštevoval len v určitých obdobiach, nespĺňalo manželstvo spoločenskú funkciu ani v oblasti spoločných záujmov, sústavnej osobnej starostlivosti o deti ani vedení domácnosti. Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od 27.01.1981 do 31.03.1994) a vzhľadom na to, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne a nie aj zo strany zomretého manžela, t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu, bola jej žiadosť o priznanie vdovského dôchodku zamietnutá. Postup žalovanej pri posúdení nároku žalobkyne na vdovský dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. 5. Žalobkyňa v písomnom podaní (osobne podanom krajskému súdu dňa 19.09.2018) poukázala na to, že argument, že v žiadosti o priznanie sirotského dôchodku spisovanej dňa 18.05.1994 uviedla, že o priznanie vdovského dôchodku nežiada, nakoľko s manželom nežila dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, sformulovala pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Medzi žalobkyňou a manželom nikdy nedošlo k zániku vzťahov, zániku spolužitia a zániku spoločnej starostlivosti o deti. Manžel pravidelne na sobotu, nedeľu dochádzal za nimi do W. P., prispieval na domácnosť i na stavbu ich rodinného domu. O deti sa neprestal starať až do svojej smrti. Dôkazom spoločného života je i to, že v obci Q., kde bývali mali podanú žiadosť o pozemok na stavbu rodinného domu, nebolo im však vyhovené. Dokonca mali podanú žiadosť o byt v M. L. nad F., ani tejto nebolo zo strany mestského úradu vyhovené. Z toho dôvodu, keď zdedila pozemok v W. P., rozhodli sa spoločne začať stavať rodinný dom v tejto obci, odkiaľ obaja pochádzali. Dôkazy a svedkovia, ktorých výpovede mal žalovaný k dispozícii vôbec nie sú účelové, naopak za účelové žalobkyňa považuje ich jednostranné hodnotenie žalovaným, či už na úrovni generálneho riaditeľa alebo ústredia. Uviedla, že postup žalovaného je od začiatku nesprávny a rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je nezákonné, nesprávne a vysoko necitlivé.

6. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd o veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali. Správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je tu dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

7. Predmetnom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2018, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2018 o zamietnutí

žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016 podľa § 293dm ods. 1 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o priznanie vdovského dôchodku dňa 29.02.2016. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku, nakoľko jej manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu. Sociálna poisťovňa, ústredie v tomto smere dôvodila, že žalobkyňa v žiadosti o sirotský dôchodok spísanej dňa 18.05.1994 nežiadala vdovský dôchodok, pretože dlhšiu dobu s manželom (ktorý zomrel dňa 01.04.1994) nežili v spoločnej domácnosti a v čase smrti manžela nebola odkázaná výživou na manžela. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 15Sd/124/2016-26 zo dňa 26.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.02.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016 podľa § 293dm ods. 1 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil dobou, ktorú žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od 27.01.1981 do 31.03.1994), ako aj tým, že dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne preukázané, že by manželstvo žalobkyne spĺňalo spoločenskú funkciu.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že manželstvo nikdy neprestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, bez spoločného finančného hospodárenia by nedokázali vychovať štyri deti a postaviť si rodinný dom. Trvala na skutočnosti, že v čase smrti manžela sa spoločne starali o ich štyri deti, spoločne hospodárili, viedli riadny manželský život, ich manželstvo plnilo riadne svoju spoločenskú funkciu, mali spoločnú domácnosť.

10. Podané odvolanie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa okrem čestných prehlásení príbuzných, ktoré sú obsahovo totožné a odvolávajúce sa jednotne len na čestné vyhlásenie žalobkyne a svojho čestného prehlásenia, žiaden hodnoverný doklad (dôkaz) preukazujúci skutočnosti, že žila spoločne so svojim manželom v spoločnej domácnosti nepredložila. Výpovede svedkov boli zabezpečené len zo strany žalobkyne a neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jej nároku na vdovský dôchodok. Nielen svedecké výpovede, ale aj potvrdenia obce W. P. vyznievajú účelovo, pridržiavajúce sa len vyjadrenia a výpovede žalobkyne. Na základe skutočnosti, že zomretý manžel žalobkyne nežil so svojou rodinou v spoločnej domácnosti a rodinu navštevoval len v určitých obdobiach, nespĺňalo manželstvo spoločenskú funkciu ani v oblasti spoločných záujmov, sústavnej osobnej starostlivosti o deti ani vedení domácnosti. Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od 27.01.1981 do 31.03.1994) a vzhľadom na to, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne a nie aj zo strany zomretého manžela, t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu, bola jej žiadosť o priznanie vdovského dôchodku zamietnutá.

11. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

12. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

13. Nakoľko právna skutočnosť, ktorou je úmrtie manžela žalobkyne nastala dňa 01.04.1994 (podľa predpisov účinných pred 01.01.2004), nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi vzniká, ak vdova (žalobkyňa) spĺňa podmienky uvedené v § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb..

14. Zákonodarca v ustanovení § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. upravil, ktoré zákonné podmienky umožňujú, aby správny orgán (v preskúmavanej veci na prvom stupni organizačná zložka Sociálnej poisťovne) nepriznal nárok na vdovský dôchodok. Ak nemala vdova v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné musia byť pre takýto záver (nepriznanie nároku na vdovský dôchodok) kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, t. j. „vdova nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti“ a „manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.“ Samotná skutočnosť, že manželka (žalobkyňa) nežila s manželom pred jeho smrťou dlhší čas v spoločnej domácnosti pre nepriznanie vdovského dôchodku nepostačuje, ale musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, že manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu.

15. Domácnosť (právny inštitút občianskeho práva) tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie, čo však nie je podmienkou. Pri nemožnosti získania spoločného bytu, výkone určitých povolaní, oddelenom bývaní prechodného charakteru, ako i pri iných životných situáciách, sa musí pojem trvalé spolužitie skúmať obzvlášť diferencovane. V tomto smere nie je rozhodujúce ani to, či člen domácnosti (manžel žalobkyne) bol v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. V nadväznosti na uvedené preto ani prípadné oddelené bývanie manželov ešte nemusí znamenať, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel.

16. Spoločenská funkcia manželstva síce nie je termín (pojem), ktorý zákonodarca expressis verbis vymedzil, pri jeho výklade však treba vychádzať z hmotnoprávnej úpravy zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádza predovšetkým zo vzťahov medzi manželmi (§ 18 a nasl. cit. zákona). Účelom manželstva je súčasne vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 cit. zákona), pričom hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí (Čl. I veta štvrtá cit. zákona). Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu.

17. Zákon č. 71/1967 Zb. (), ktorý upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy v § 32 ods. 1 upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Správny orgán si sám zadovažuje a získava dôkazné prostriedky na zistenie skutkového stavu veci, pričom by mal postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, a preto je konajúci orgán z úradnej povinnosti (ex offo) v štádiu zisťovania podkladov na rozhodnutie zaviazaný zabezpečiť zaobstaranie podkladov pre svoje rozhodnutie. Účastník konania je tak síce povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, ale vykonanie dôkazov prislúcha správnemu orgánu. Správny orgán následne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

18. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 29.02.2016. Odôvodňoval to dobou, počas ktorej žalobkyňa nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (od 27.01.1981 do 31.03.1994), ako aj tým, že svedecké výpovede (čestné prehlásenia) boli získané len zo strany žalobkyne (nie aj zo strany zomretého manžela), t. j. dodatočným dokazovaním nebolo hodnoverne a objektívne preukázané, že manželstvo žalobkyne s manželom spĺňalo spoločenskú funkciu.

19. Správne orgány vykonali dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením listinami obce Q. a obce W. P. a inými podkladmi pre rozhodnutie. Z výpovede svedkov L. L., T. M., J. Y. (dcéry žalobkyne), U.

F. (syna žalobkyne) vyplynulo, že manželstvo žalobkyne s jej manželom napriek rozdelenému bývaniu plnilo svoju spoločenskú funkciu, nakoľko nebohý manžel žalobkyne ju a ich spoločné deti pravidelne navštevoval (cez víkendy, štátne sviatky, pracovné voľno). Uvedení svedkovia potvrdili, že vzťahy medzi manželmi boli dobré, manžel sa podieľal na chode a financovaní domácnosti, pričom služobný byt využíval z dôvodu, že to mal bližšie do zamestnania. Ich svedecké výpovede však boli správnymi orgánmi vyhodnotené ako nedostatočné, a to vo svojej podstate len s poukazom na to, že ich zabezpečila samotná žalobkyňa alebo ide o osoby jej blízke. Správny súd však zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti samé o sebe nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by na tieto svedecké výpovede správne orgány nemali prihliadať, resp. pre ktorý by ich mohli vyhodnotiť ako nepostačujúce, účelové resp. tendenčné. Samotný rodinný alebo iný blízky pomer svedkov k účastníkovi konania, bez ďalšieho nediskvalifikuje podané svedecké výpovede a neznamená, že nemôžu byť jedným z podkladov rozhodovania správneho orgánu, a to najmä za situácie, keď dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností zaťažuje práve žalobkyňu ako žiadateľku a súčasne predmetom dokazovania sú skutočnosti, o ktorých primárne môžu mať vedomosť práve osoby, ktoré mali blízky vzťah k žalobkyňou a jej manželom ( napríklad ich deti pochádzajúce z ich manželstva).

20. Okrem toho nemôže byť na ťarchu žalobkyne ako osoby, ktorú primárne zaťažuje bremeno tvrdenia a preukázania svojich tvrdení, ak správny orgány napriek určitému úsiliu nenašiel iné osoby, ako tie ktoré označila žalobkyňa, ktoré by sa mohli k existencii spoločnej domácnosti a k spolužitiu žalobkyne a jej nebohého manžela vyjadriť. Neschopnosť správneho orgánu vyvrátiť skutočnosti, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorých označila žalobkyňa, nie je dôvodom, aby boli týmito svedkami zhodne tvrdené skutočnosti správnymi orgánmi odignorované, resp. aby na ne nebolo riadne v rámci posudzovania nároku prihliadnuté. Žalovaný opakovane konštatoval, že tieto skutočnosti nebolo možné verifikovať inými osobami, ako sú tie, ktoré označila žalobkyňa. Uvedené však nemôže byť na jej ťarchu a to najmä za situácie, keď ju zaťažuje dôkazné bremeno tak, ako už bolo uvedené vyššie.

21. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keď v rozpore s povinnosťou správneho orgánu vyhodnotiť dôkazy objektívne (jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti), boli skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov označených žalobkyňou vyhodnotené ako účelové a neobjektívne, a to v podstate len s poukazom na pomer týchto svedkov k žalobkyni, bez toho, aby bol obsah ich výpovedí zo strany správneho orgánu vyvrátený, alebo aspoň kvalifikovaným spôsobom spochybnený. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel nemali ako evidenčný údaj nahlásený pobyt na rovnakej adrese, bez ďalšieho neznamená, že nemohli tvoriť spoločnú domácnosť a ich manželstvo neplnilo svoju spoločenskú funkciu. Rovnako samotná skutočnosť, že manžel žalobkyne pracoval v inom meste, kde aj býval v služobnom byte neznamená, že ich manželstvo bolo nefunkčné a netvorili spoločnú domácnosť. 22. Žalovaný svojim postupom zaťažil konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s vyššie uvedeným a vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci vykonaného dokazovania vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo, pričom skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci realizácie výsluchov svedkov nie je možné vyhodnotiť ako účelové a neobjektívne len z dôvodu pomeru svedkov k žalobkyni, resp. z dôvodu, že ich správny orgán nedokázal konfrontovať s inými svedkami, ktorí by ich mohli buď potvrdiť alebo vyvrátiť.

23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto jej správny súd priznal nárok na náhradu trov konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O výške takto priznanej náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).