Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/6/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/56/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému B. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom B. 9, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 13. júna 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2019, sp. zn. 6Pp/6/2019 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného B. Z. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom B. 9, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 11.03.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Bernardíny Živčicovej a Vincenta Bezdedu takto

rozhodol:

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného B. Z., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 11.01.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B. Z., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podaný prostredníctvom obhajcu. K žiadosti odsúdeného bolo následne priložené aj potvrdenie od spoločnosti V., s.r.o. (č. l. 22), o zabezpečení pracovného miesta pre odsúdeného.

Súd zistil, že odsúdený je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pôvodne stredný stupeň stráženia), uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/72/2010 zo dňa 14.06.2011, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 30.06.2011 a ktorý má po započítaní väzby vykonať dňa 07.02.2021.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Nt/59/2017 zo dňa 15.05.2017 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu, a to jeho preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 07.08.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že odsúdený do výkonu väzby nastúpil zo slobody predvedením do ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde sa dopustil nepovolenej činnosti, keď sa počas eskorty snažil nadviazať nedovolený kontakt. Neskôr začal vykonávať trest v strednom stupni stráženia v ÚVTOS a ÚVV Ilava, kde sa dopustil viacerých porušení ústavného poriadku, keď opakovane nedodržiaval zásady slušného správania a vystupovania, viackrát nadväzoval nedovolený kontakt s druhými odsúdenými, mal neupravené lôžko a neupratané odevné zvršky, prechovával predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku. Vo voľnom čase sledoval televízne vysielanie, športoval, hrával spoločenské hry, čítal dostupnú literatúru. Zúčastňoval sa kultúrno-osvetových podujatí organizovaných v ústave. Pracoval na viacerých pracoviskách s dohľadom a dozorom v ústave. K

plneniu pracovných povinností nepristupoval vždy zodpovedne, bolo zistené, že neefektívne využíval svoj pracovný čas, vykonával nekvalitnú prácu, neplnil výkonovú normu, vyhýbal sa pridelenej práci. Kontakt udržiaval prostredníctvom korešpondencie a návštev najmä s matkou, otcom, bratom, deťmi a ich matkami. Dňa 15.05.2017 na základe návrhu odsúdeného bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 23.05.2017 bol premiestnený do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Po absolvovaní pobytu na nástupnom oddiele, kde si osvojil časový rozvrh dňa a ústavný poriadok, bol umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Adaptáciu na tamojšie podmienky zvládol na požadovanej úrovni, no neskôr sa dopustil porušenia ústavného poriadku, keď porušil zákaz nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore so zákonom. Po upozornení sa obdobného konania nedopustil a svoje povinnosti vyplývajúce z interných predpisov si plní. Správanie a vystupovanie má slušné, v kolektíve odsúdených sa správa zmierlivo, konflikty nevyvoláva. V kontakte s personálom vystupuje slušne, dané príkazy a nariadenia plní. Svoje osobné veci si udržiava v náležitom poriadku, hygienu dodržiava. Voľný čas využíva zmysluplne, predovšetkým čítaním kníh a časopisov, hraním spoločenských hier, počúvaním rádia, pozeraním televízie a návštevou ústavnej kaplnky. Zúčastňoval sa športových podujatí organizovaných v ústave. Do pracovného procesu nie je zaradený zo zdravotných dôvodov. V minulosti bol pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave S., kde sa vyrábajú komponenty pre automobilový priemysel. Počas pracovného zaradenia sa dopustil porušenia pracovných povinností, keď nedodržiaval správny technologický postup pri práci. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa aktívne zapája do čistiacich a upratovacích prác v ústave. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev najmä s matkou, otcom, bratom a deťmi. Z hľadiska resocializácie sa vzťahy s primárnou rodinou javia ako pozitívne. Doposiaľ bol 3-krát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest v súčasnosti nevykazuje. Program zaobchádzania je u odsúdeného zameraný najmä na vedenie k plnému akceptovaniu časového rozvrhu dňa a ústavného poriadku, riešeniu konfliktných situácii spoločensky žiadúcou formou, využívaniu kultúrno-osvetovej ponuky, pozitívnemu postoju k práci a podporovaniu nadviazaných kontaktov s primárnou rodinou. Ciele programu zaobchádzania sa plnia v častiach aktivity vo voľnom čase a vzťahy s vonkajším prostredím. Čiastočne sa plnia v časti edukácia, z dôvodu vyskytovania opakovaných nedostatkov v plnení povinností počas výkonu trestu a v časti zaraďovanie do práce z dôvodu nezodpovedného prístupu k práci počas pracovného zaradenia. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako vysoké. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä dlhodobá neschopnosť zabezpečiť si trvalý pracovný pomer, experimentovanie s drogami, odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej prezentuje len čiastočne kritický postoj a finančné problémy. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ už 13-krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú trestnú činnosť. Súd zistil, že v prípade 5 odsúdení boli uložené tresty zrušené z dôvodu uloženia súhrnného trestu (vec OS Čadca sp. zn. 3T/275/1997, OS Žilina sp. zn. 29T/10/2006, 9T/138/2007, 22T/20/2008, 1T/110/2008) a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu (OS Žilina sp. zn. 1T/91/2007). Zároveň odsúdený bol v minulosti, a to vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 5T/268/2002 podmienečne prepustený.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Rád by som sa vyjadril k hodnoteniu ústavu, určite máte k dispozícii moje hodnotenie z ilavskej väznice, na základe ktorého som bol preradený vami a vašim rozhodnutím do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, preto vás prosím, aby ste si tieto dve hodnotenia porovnali, pričom sám uvidíte rozdiel a určité nezrovnalosti v nich. V hodnotení ÚVTOS Dubnica nad Váhom sú uvedené informácie a údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde, napr. čo sa týka pracovnej morálky a mojich návykov, pritom v ilavskom hodnotení bola pravdivá a skutočne uvedená informácia o mojej pracovnej disciplíne, pričom bola spomenutá aj disciplinárna odmena, ktorá mi bola udelená trikrát za moje pracovné výkony. Čo sa týka využitia svojho voľného času v hodnotení v ÚVTOS Dubnica nad Váhom je úplne odignorovaná skutočnosť, že som svoj voľný čas využíval zmysluplne a efektívne, myslím tým najmä to, že som sa aktívne zúčastňoval rôznych besied, podujatí, zameraných na protidrogovú tematiku, organizoval som kultúrno-osvetovú činnosť v rámci oddielu spolu s ďalšími odsúdenými, zúčastňoval som sa rôznych kvízov a iných aktivít organizovaných a schválených ústavom. Taktiež moje hodnotenie obsahuje zmienku o tom, že som sa sám z vlastnej

iniciatívy zúčastňoval všetkých prác na pridelenom oddiele. V hodnotení nie je spomenuté, že od decembra som bol zvolený do samosprávy a taktiež mi bola pridelená disciplinárna odmena. Chcem vás poprosiť, aby ste mi dali poslednýkrát šancu. Čo vykonávam tento trest, vo všetkých smeroch tento trest mi bol riadnym ponaučením do budúcna, aby som sa zaradil do normálneho života, aby som bol nápomocný svojim rodičom a svojim deťom. Chcel by som poprosiť, môj otec má onkologický nádor na hlave, dajte mi šancu.“

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že: „Za diskriminačné je možné považovať už bod 2 v dotazníku, dĺžka zamestnania pred nástupom do výkonu trestu kde má odsúdený vykázané tri negatívne body, toto hodnotenie nie je pri mnohotisícovej armáde nezamestnaných a hlavne preto, že sa jedná o Róma možné brať plne na zreteľ. Mnoho ľudí je odkázaných len na rôzne brigády alebo jednorazové práce. Pri bode 3, identifikované závislosti požívania alkoholu a drog je uvedené, že odsúdený má časté požívanie alkoholu, experimentovanie s drogami, ale vôbec nie je zrejmé z akého zdroja má hodnotiteľ takýto poznatok, keď to nie je zaznamenané, a teda to ani nevyplýva z registra trestov. Nemôžeme súhlasiť ani s bodom 4 hodnotenia sociálneho zlyhania, postoj odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody, kde je uvedené, že zodpovednosť akceptuje čiastočne, má menší záujem zmeniť sa, je menej kritický k spáchaniu trestného činu, toto je v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/72/2010, ktorý schválil dohodu o vine sa treste, teda z toho vyplýva, že odsúdený sa ku spáchanému skutku priznal a spáchanie trestnej činnosti oľutoval. Za diskriminačné považujeme aj body 5, 6 a 13, čo je pohlavie, vek a dosiahnuté vzdelanie. Pokiaľ ide o bod č. 10 finančná situácia, rok pred nástupom do výkonu trestu je treba brať ohľad na to, že odsúdený žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú obaja vyššieho veku a potrebovali opateru, pričom z príležitostných prác a brigád stíhal odsúdený prispievať aj na výživu svojich detí. Záverom je teda možné zhrnúť neobjektívnosť hodnotiacich kritérií celého hodnotenia rizika sociálneho zlyhania. Mám za to, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v prípade, že súd jeho žiadosti vyhovie, povedie riadny život, má podporu a pomoc svojej rodiny, ktorá ho doma potrebuje, preto navrhujem návrhu vyhovieť.“ Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, keď podľa jeho názoru neboli splnené všetky podmienky, konkrétne poukázal na správanie sa odsúdeného v jednotlivých ústavoch na výkon trestu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 415 ods. 2 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html>. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sa u odsúdeného vyskytli určité nedostatky (nadväzovanie nepovolených kontaktov, opakované nedodržiavanie zásad slušného správania, neupravené lôžko, neupratané odevné zvršky, prechovávanie predmetov, ktorými mohol ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, neefektívne využívanie pracovného času, vykonávanie nekvalitnej práce, neplnenie výkonovej normy, vyhýbanie sa práci), avšak vzhľadom na odstup času od spáchania predmetných nedostatkov, ako aj vzhľadom k ich nepatrnej závažnosti, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie druhej podmienky.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je

podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol 13-krát súdne trestaný, pričom už v minulosti bolo na neho pôsobené aj trestom odňatia slobody (napr. vo veci OS Čadca sp. zn. 1T/47/2001, OS Žilina sp. zn. 5T/268/2002, 1T/110/2008). Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania odsúdeného neodradili ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody.

V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu (zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a to obmedzením jeho osobnej slobody), keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, čo je aj prípad odsúdeného.

V tomto sa súd stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Pokiaľ ide o námietky prezentované obhajkyňou na verejnom zasadnutí je potrebné jej dať za pravdu, že v prípade formulára vyhodnocujúceho riziko sociálneho zlyhania, možno viaceré body považovať za diskriminačné, a to napr. negatívne body udelené za vek, pohlavie, prípadne vzdelanie. Avšak hodnotenie ústavu spolu s vyhodnotením rizika sociálneho zlyhania nie sú jedinými podkladmi, na ktoré súd pri rozhodovaní o podmienečné prepustenie prihliada. Podľa názoru súdu jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní o podmienečné prepustenie je aj prihliadnutie na trestnú minulosť odsúdeného a ako vyplynulo z odpisu registra trestov tá je u odsúdeného pomerne „pestrá“. Navyše ako súd už uviedol, odsúdený nebol schopný zmeniť svoje životné postoje k páchaniu trestnej činnosti ani potom čo už vo výkone trestu bol. Ustanovenia Tr. zákona síce nebránia tomu, aby aj osoba, ktorá je vo výkone trestu opakovane bola podmienečne prepustená, avšak od takejto osoby možno legitímne očakávať zvýšenú snahu po náprave. Súd však vzhľadom k hodnoteniu ústavu nenadobudol dojem, že by toto bol prípad odsúdeného, keď napr. boli u neho zaznamenané viaceré nedostatky v správaní, a to aj opakovane, prípadne ani celkom 3 udelené disciplinárne odmeny počas takmer 8 rokov výkonu trestu nesvedčia o tom, že by odsúdený vykazoval zvýšenú snahu po náprave. Obdobne to platí aj v prípade námietok odsúdeného uvedených na verejnom zasadnutí, aj keby si súd osvojil ním prezentované skutočnosti, v zásade by sa pohľad súdu na možnosť očakávania vedenia riadneho života odsúdeným nezmenil, a to z dôvodu, že ním prezentované skutočnosti považuje stále za nedostatočné.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a ako aj s prihliadnutím na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.