Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-144-2010.pdf
PDF · 161.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/144/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: AUTO Slovakia, s.r.o., so sídlom 027 21 Žaškov č. 549, IČO: 36 790 788, právne zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 930, proti žalovanému 1: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 a žalovanému 2: NDF spol. s.r.o., so sídlom SNP 1402/56, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 36 318 663, právne zastúpený: Mgr. Ivana Lacková, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. Jána Fabu 9, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 352,51 EUR, o zaplatenie 3.137,82 EUR a o zaplatenie príslušenstva
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 946,21 EUR zastavuje.
II. Žalovaný 1 je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 277,62 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalovaný 1 je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 12.894,42 EUR od 03.02.2010 do 18.10.2010; vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 19.10.2010 do 12.04.2011; vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 13.04.2011 do 12.07.2011; vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 13.07.2011 do 08.11.2011; vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 09.11.2011 do 13.12.2011; vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.223,83 EUR od 14.12.2011 do 27.01.2012; vo výške 9,00 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 27.01.2012 do 10.07.2012; vo výške 8,75 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 11.07.2012 do 07.05.2013; vo výške 8,50 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 08.05.2013 do 12.11.2013; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 13.11.2013 do 10.06.2014; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 11.06.2014 do 09.09.2014; vo výške 8,05 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 10.09.2014 do 15.03.2016; vo výške 8,00 % ročne zo sumy 277,62 EUR od 16.03.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žalovaný 1 a žalovaný 2 súd p o v i n n í zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 27.01.2012 do 10.07.2012 vo výške 8,75 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 11.07.2012 do 07.05.2013; vo výške 8,50 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 08.05.2013 do 12.11.2013; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 13.11.2013 do 10.06.2014; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 11.06.2014 do 09.09.2014; vo výške 8,05 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 8,00 % ročne zo sumy 946,21 EUR od 16.03.2016 do 27.04.2017 s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.074,94 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.11.2008 bol účastníkom dopravnej nehody, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. AUDI A6, C. (ďalej tiež ako „motorové vozidlo“). Šetrením Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne bolo zistené, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo konaním žalovaného ale v dôsledku predchádzajúcej dopravnej nehody ťahača zn. DAF, EČ:. (ďalej tiež ako „ťahač s návesom“), ktorý tvoril spolu s vysypaným nákladom neoznačenú prekážku na vozovke. Vodičom ťahača s návesom bol v čase dopravnej nehody Stanislav Kardoš, jeho prevádzkovateľom žalovaný 2 a poisťovateľom žalovaný 1. Následne si žalobca u žalovaného 1, u ktorého mal žalovaný 2 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci vo vynaložení hotových výdavkov na odťah poškodeného motorového vozidla v sume 1.150,97 EUR; na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu v sume 14.072,46 EUR a za používanie náhradného motorového vozidla v dobe, kedy nemohol užívať poškodené motorové vozidlo v sume 3.998,40 EUR. Žalovaný 1 žalobcovi dňa 18.10.2010 uhradil časť uplatnenej náhrady škody, a to časť nákladov na odťah v sume 311,02 EUR, časť nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 11.145,24 EUR a časť nákladov za používanie náhradného motorového vozidla v sume 214,33 EUR. Žalobca mal za to, že časť nákladov na odťah preukázal príslušnou faktúrou, pričom úhradou týchto nákladov, žalobcom účelne vynaložených v dôsledku vzniknutia poškodenia motorového vozidla, sa znížil majetok žalobcu, čím mu vznikla skutočná škoda v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Ďalej mal žalobca za to, že uvedením poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu jeho opravou, trhová hodnota vozidla klesá a nemožno hovoriť o zhodnotení predmetného motorového vozidla. Žalobca uviedol, že vynaložením nákladov na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu jeho opravou sa znížil majetok žalobcu, čím mu vznikla skutočná škoda v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka, pričom nedošlo k zhodnoteniu ale naopak poklesu trhovej hodnoty predmetného motorového vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že náhradné vozidlo používal po dobu nemožnosti užívania jeho poškodeného vozidla, pričom mal za to, že vynaloženie týchto nákladov preukázal. Žalobca mal za to, že dĺžka doby počas ktorej nemohol používať svoje poškodené motorové vozidlo, bola spôsobená aj v dôsledku konania žalovaného 1, ktorý v rozpore s § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o PZP“) odmietal v stanovenej lehote žalobcovi plniť. Podľa názoru žalobcu žalovaný 1 tiež nezdôvodnil údajný pokles hodnoty poškodeného vozidla v sume 277,62 EUR. Žalobca uviedol, že úhradou nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla sa znížil majetok žalobcu, čím mu vznikla skutočná škoda v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že žalovaný 1 neodôvodnenou a nesprávnou aplikáciou ustanovení § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka bez opory v skutkovom a právnom stave veci znížil poistné plnenie ako náhradu škody spôsobenej žalobcovi o položky, ktoré buď nešpecifikoval alebo ich odôvodnil údajným zhodnotením motorového vozidla opravou, a to napriek skutočnosti, že poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou spôsobilo v skutočnosti pokles jeho trhovej hodnoty. Žalobca si nárok na náhradu škody od žalovaného 1 uplatňoval v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP, od žalovaného 2 a vodiča ťahača s návesom v zmysle § 420 ods. 1, § 420a ods. 1 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania, a to v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 15.02.2012. Žalovaný 2 uviedol, že dňa 06.11.2008 došlo v dôsledku havárie ťahača zn. DAF, EČ: J. s návesom zn. Kögel, EČ: XXXZE., prevádzkovateľom ktorého bol žalovaný 2, k ďalšej dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. AUDI A6, EČ: M XXXXXX. Žalovaný 2 mal v čase dopravnej nehody uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX . (ďalej tiež ako „poistná zmluva“) u žalovaného 1. Žalovaný 2 mal za to, že nakoľko si všetky povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o PZP voči žalovanému 1 splnil, , mal žalovaný 1 uhradiť celú skutočnú vzniknutú škodu, ktorú žalobca preukázal. Žalovaný 2 zároveň poukázal na to, že výšku plnenia nemohol ovplyvniť, nakoľko plnenie bolo v dispozícii žalovaného 1, žalovaný 2 ani nemal prístup k dokladom, ktoré preukazovali výšku škody. Žalovaný 2 mal za to, že nemôže niesť zodpovednosť za spôsob likvidácie poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný 1. K otázke nákladov za odťah poškodeného motorového vozidla žalovaný 2 poukázal na to, že žalobca je spoločnosťou prevádzkujúcou okrem iného aj odťahovú službu, pričom odťah poškodeného motorového vozidla vykonal prostredníctvom vlastného vozidla a zariadenia na odťah. Vo vzťahu k žalobcom uplatneným nákladom za užívanie náhradného vozidla žalovaný 2 uviedol, že je na mieste dôvodne pochybovať o účelnosti vynaložených nákladov za používanie náhradného vozidla v trvaní 8 mesiacov, nakoľko podľa názoru žalovaného 2 nie je možné, aby oprava poškodeného vozidla trvala 8 mesiacov. Žalovaný 2 bol tohto názoru, že za žalobcom uplatnenú škodu nezodpovedá so žalovaným 1 v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne.
4. Žalovaný 1 sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2012. Žalovaný 1 uviedol, že na základe predložených dokladov poukázal žalobcovi náhradu škody za poškodené motorové vozidlo v sume 11.145,24 EUR, čo predstavovalo skutočnú škodu na motorovom vozidle, pričom mal za to, že pri oprave poškodeného motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu a z tohto dôvodu odpočítal pri výpočte skutočnej škody sumu 642,54 EUR, ktorá mala predstavovať zhodnotenie motorového vozidla. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu stanovil primeranú dobu prenájmu náhradného vozidla na 30 dní, a to v zmysle § 3 vyhlášky š. 18/1965 Zb. a ostatné účtované dni (7 mesiacov) žalovaný 1 považoval za neúčelne vynaložené náklady. Z priznaných nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný 1 tiež odpočítal náklady, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného vozidla. V prípade náhrady škody za odťah poškodeného motorového vozidla mal žalovaný 1 za to, že primeranými nákladmi za odťah, ktoré žalovaný 1 priznal, boli náklady v sume 0,66 EUR/ km a naloženie/vyloženie vozidla v sume 26,56 EUR. Žalovaný 1 považoval účtovanú sadzbu 1,2 EUR/ km za nadsadenú, nakoľko poškodené motorové vozidlo nemalo pohotovostnú hmotnosť viac ako 2 tony. Ďalej keďže poškodené motorové vozidlo malo po dopravnej nehode funkčné kolesá, žalovaný 1 mal za to, že sťažené nakladanie a vykladanie ako aj vyprosťovanie vozidla nebol účelne vynaložený náklad na odťah, pretože vozidlo bolo možné vytiahnuť na plochu s navijakom a následne natiahnuť na odťahovačku. Žalovaný 1 tiež nepovažoval za účelne vynaložený náklad stojné a príplatok za nočný výjazd, nakoľko podľa prieskumu trhu si tieto položky odťahové služby neúčtovali.
5. K uvedeným vyjadreniam žalovaných sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 18.07.2012. Žalobca opätovne poukázal na to, že počas celej doby do obnovenia možnosti užívania poškodeného motorového vozidla bol nútený prenajať si náhradné vozidlo, pričom doba trvania nemožnosti užívať poškodené motorové vozidlo bola spôsobená aj v dôsledku konania žalovaného 1, jeho konaním v rozpore s § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP, preto mal žalobca za to, že žalovaný 1 v celom rozsahu zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný 1 k údajnému prieskumu trhu a podmienkam vyprosťovania vozidla nepredložil žiadne podklady, ktoré by jeho tvrdenia o neprimeranosti potvrdzovali, preto mal žalobca za to, že žalovaný 1 neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.
6. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013 žalobca nad rámec svojich predchádzajúcich tvrdení uviedol, že pokiaľ ide o náhradu za prenájom vozidla, ktoré žalobca užíval počas opravy poškodeného motorového vozidla, doba užívania náhradného vozidla nebola svojvoľná, ale išlo o situáciu, kedy autoservis odmietol vozidlo vydať, kým nebola zaplatená faktúra za opravu, pričom táto bola zaplatená až v októbri 2010. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa, počnúc ktorým už žalovaní mali žalobcovi podľa jeho názoru plniť.
7. Na predmetnom pojednávaní žalovaný 1 uviedol, že žalobcovi uhradil len účelne vynaložené náklady. Vo vzťahu k otázke, či došlo k zhodnoteniu poškodeného motorového vozidla jeho opravou navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Žalovaný 1 tiež mal za to, že žalobca nijako nepreukázal výšku škody, ktorej náhradu si uplatnil za prenájom náhradného vozidla po dobu 8 mesiacov. Žalovaný 1 zotrval na svojom názore, že žalobca si za odťah poškodeného vozidla uplatnil nadhodnotenú sumu. Žalovaný 1 tiež namietol žalobcom uplatnený úrok z omeškania a poukázal na to, že faktúry boli splatné v novembri a decembri 2009 ako i vo februári 2010 a žalovanému 1 boli predložené až 03.02.2010 a namietol tiež výšku uplatneného úroku.
8. Žalovaný 2 na pojednávaní uviedol, že sa o výške nároku dozvedel až z doručenej žaloby a mal za to, že plnenie z dopravnej nehody vyriešila poisťovňa. Ťahač s návesom mal poistený u žalovaného 1.
9. Podaním doručeným dňa 22.08.2013 žalobca s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca uznal nevyplatenie súm DPH ako aj datovanie dôkazných prostriedkov, keď poukázal na to, že náklady na odťah poškodeného motorového vozidla preukázal faktúrou č. 20100009 splatnou 12.02.2010, ktorú predložil žalovanému 1 a žalovaný 2 sa o nej dozvedel najneskôr zo žalobného návrhu, zmenil petit žaloby tak, že v časti uplatnených nákladov na odťah požadoval žalobca od žalovaného 1 úrok z omeškania od 13.02.2010 a od žalovaného 2 odo dňa podania žaloby na súd. V časti uplatnených nákladov za užívanie náhradného vozidla žalobca odpočítal sumu príslušnej DPH a rovnako uznal krátenie v časti ušetrených prevádzkových nákladov v sume 7,85 EUR, pričom od žalovaného 2 úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nepožadoval, nakoľko uvedená časť škody vznikla podľa žalobcu najmä z dôvodu porušenia zákonných povinností žalovaného 1. Zo sumy 642,54 EUR ako časti nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu požadoval žalobca úrok z omeškania od žalovaného 1 po celú dobu omeškania s úhradou splatnej faktúry č. 90830 a od žalovaného 2 odo dňa podania žaloby na súd.
10. V reakcii na uvedené podanie žalobcu súd uznesením č.k. 25Cb/144/2010 - 125 zo dňa 02.12.2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že nový žalobný petit znel: „Žalovaní 1, 2 a 3 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.298,72 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.137,82 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 11.787,78 EUR od 08.12.2009 do 12.02.2010; zo sumy 12.754,98 EUR od 13.02.2010 do 15.02.2010; zo sumy 16.107,13 EUR od 16.02.2010 do 18.10.2010; zo sumy 4.436,54 EUR od 19.10.2010 do 13.04.2011 vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.04.2011 do 13.07.2011; vo výške 9,50% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.07.2011 do 09.11.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 15.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 09.05.2013 do zaplatenia. Žalovaný 2 a 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 06.11.2010 do 09.11.2011; vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 09.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
11. Uznesením č.k. 25Cb/144/2010 - 128 zo dňa 23.04.2014 súd na návrh žalovaného 1 nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru: Doprava cestná, odvetvie: Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, Technický stav cestných vozidiel a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca Ing. Jána Skaloša (ďalej ako „znalec“). Úlohou znalca bolo zodpovedať nasledujúce otázky sporových strán:
- vypočítať skutočnú škodu na motorovom vozidle AUDI A6, EČV: M XXXXXX (ďalej ako „otázka č. 1“)
- stanoviť dobu potrebnú na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla AUDI A6, EČV: M XXXXXX (ďalej ako „otázka č. 2“)
- stanoviť primerané náklady na odťah poškodeného motorového vozidla AUDI A6, EČV: M XXXXXX (ďalej ako „otázka č. 3“)
- určiť aký je vzťah (väčšia, menšia, rovnaká) trhovej hodnoty havarovaného a následne opraveného motorového vozidla a trhovej hodnoty rovnako bežne amortizovaného vozidla zhodných parametrov bez poškodenia dopravnou nehodou s následnou opravou (ďalej ako „otázka č. 4“)
- určiť, či dôjde v dôsledku opravy, ktorou bude motorové vozidlo uvedené do pôvodného stavu (pred škodovou udalosťou), k zvýšeniu jeho trhovej hodnoty oproti trhovej hodnote tohto vozidla v okamihu vzniku škodovej udalosti (ďalej ako „otázka č. 5“)
- určiť, či je technicky možné uviesť motorové vozidlo opravou do stavu pred poškodením bez navýšenia technickej (nie trhovej) hodnoty vozidla? Uveďte popis takéhoto prípadného postupu (ďalej ako „otázka č. 6“).
12. Dňa 29.03.2016 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 17/2016 zo dňa 20.03.2016 vo veci výpočtu výšky škody na vozidle Audi A6, EČ: M XXXXXX a výrobným číslom vozidla R ku dňu poistnej udalosti 06.11.2008 (ďalej tiež ako „znalecký posudok“).
13. Vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 10.05.2015 žalovaný 1 skonštatoval, že posudok nezohľadnil podmienky skutočne vykonanej opravy poškodenia motorového vozidla, hlavne čo sa týka normohodiny servisu, ktorý opravu vykonal., ale vychádzal z toho, že poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise s výškou normohodiny 45 EUR bez DPH, z ktorej vychádzal znalec pri svojom výpočte. Žalovaný 1 poukázal na to, že autoservis fakturoval za prácu Trieda 1 (mechanická) = 16,60 EUR bez DPH, Trieda 2 (klampiarska) = 15 EUR bez DPH, Trieda 3 (elektronická) = 13,50 EUR bez DPH. Potom náklady na opravu podľa žalovaného 1 predstavovali sumu 10.848,66 EUR bez DPH a výška škody predstavovala sumu 12.991,66 EUR. S ostatnými výpočtami a vyjadreniami znalca sa žalovaný 1 stotožnil.
14. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 10.05.2016 uviedol, že sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, uvedenými v odpovediach znalca na otázky č. 1, 4, 5 a 6 znaleckého posudku. K odpovedi znalca na otázku č. 2 znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že doba opravy poškodeného motorového vozidla by nemala presiahnuť kalendárny mesiac za predpokladu, že doba dodávky potrebných náhradných dielov by neprekročila jeden kalendárny týždeň, žalobca poukázal na to, že dĺžka doby potrebnej k oprave motorového vozidla nie je priamo závislá výlučne na dobe trvania jednotlivých prác, ale majú na ňu vplyv aj ďalšie faktory. Žalobca mal za to, že dĺžku doby trvania opravy motorového vozidla, najmä však dĺžku doby, počas ktorej vlastník nemôže svoje poškodené vozidlo užívať, podmieňujú aj ďalšie faktory, medzi ktoré podľa žalobcu patria aj konania a postupy priamo súvisiace s opravami vozidiel poškodených poistnými udalosťami.
15. Na pojednávaní konanom dňa 03.02.2017 žalobca vzal žalobu späť voči vodičovi ťahača návesu p. Stanislavovi Kardošovi (pôvodnému žalovanému 2). Súd uznesením č.k. 25Cb/144/2010 - 188 zo dňa 30.07.2018 konanie voči Stanislavovi Kardošovi zastavil.
16. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie 946,21 EUR z dôvodu, že žalovaný 1 žalobcovi dňa 27.04.2017 zaplatil celú zostávajúcu časť dovtedy neuhradených nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu vo výške 642,54 EUR a časť nákladov za odťah poškodeného motorového vozidla s parkovným v sume 303,67 EUR. Žalobca zároveň upravil žalobný petit v časti uplatnených úrokov z omeškania.
17. V nadväznosti na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby a súhlas žalovaného 1 a žalovaného 2 súd na pojednávaní konanom dňa 12.02.2019 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 946,21 EUR zastavil.
18. Konajúci súd zároveň uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.02.2019 za účasti sporových strán pripustil zmenu žalobného petitu, tak že nový petit znie: „Žalovaní 1 a 2 sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 352,51 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.137,82 EUR. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 11.787,78 EUR od 08.12.2009 do 12.02.2010; zo sumy 12.754,98 EUR od 13.02.2010 do 15.02.2010; zo sumy 16.107,13 EUR od 16.02.2010 do 18.10.2010; zo sumy 4.436,54 EUR od 19.10.2010 do 13.04.2011 vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.04.2011 do 13.07.2011; vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.07.2011 do 09.11.2011; vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 15.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 09.05.2013 do 13.11.2013; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 14.11.2013 do 11.06.2014; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 12.06.2014 do 10.09.2014; vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 11.09.2014 do 16.03.2016; vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.436,54 EUR od 17.03.2016 do 27.04.2017; vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.490,33 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia. Žalovaný 2 je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 06.11.2010 do 09.11.2011; vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 10.11.2011 do 14.12.2011; vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 15.12.2011 do 11.07.2012; vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.07.2012 do 08.05.2013; vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 09.05.2013 do 13.11.2013 vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 14.11.2013 do 11.06.2014; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 12.06.2014 do 10.09.2014; vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 11.09.2014 do 16.03.2016; vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.298,72 EUR od 17.03.2016 do 27.04.2017; vo výške 8,00 % ročne zo sumy 352,51 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
19. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.02.2019 nad rámec svojich doterajších vyjadrení poukázal na to, že dobu opravy poškodeného motorového vozidla je potrebné počítať od začiatku zahájenia opravy, teda kedy poisťovňa schváli poškodené motorové vozidlo na opravu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný 1 po dobu cca dvoch rokov neposkytol žalobcovi žiadne poistné plnenie, pričom 18.06.2009 bolo zastavené konanie o priestupku konateľa žalobcu a 21.08.2009 žalovaný 1 listom oznámil žalobcovi, že nebola preukázaná zodpovednosť jeho poisteného a ako vinník z dopravnej nehody bol uznaný vodič motorového vozidla žalobcu a z tohto dôvodu odmietol plniť z poistnej udalosti. Žalobca mal za to, že žalovaný 1 porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poisťovateľ začne šetrenie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu a do troch mesiacov od oznámenia udalosti je povinný toto šetrenie ukončiť a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo dôvody, pre ktoré nebude poistné plnenia poskytnuté. Žalobca zdôraznil, že žalovaný 1 uhradil časť poistného plnenia žalobcovi až 18.10.2010 a ďalšiu časť poistného plnenia až v priebehu tohto konania. Nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla si žalobca uplatnil za dobu 8 mesiacov, počas ktorých trvalo prešetrovanie prípadnej spoluviny žalobcu na dopravnej nehode, práve z dôvodu uplatnenia všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalobca mal za to, že odkazom na § 4 Zákona o PZP nie je preukázané splnenie povinnosti žalovaného 1 v zmysle § 11 Zákona o PZP. Žalobca tiež poukázal na to, že v prípade, ak by žalovaný 1 podpísal krycí list rozpočtu, mohlo byť poškodené motorové vozidlo opravené hneď.
20. Žalovaný 1 na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nahradil náklady na odťah poškodeného motorového vozidla nad rámec záverov znaleckého posudku plus parkovné a zároveň zdôraznil, že odťah nemožno považovať za skutočne vynaložený náklad žalobcu, nakoľko z predloženej faktúry vyplýva, že vystaviteľom faktúry je sám žalobca, a teda išlo o svojpomoc. V otázke doby opravy poškodeného motorového vozidla sa žalovaný 1 stotožnil so závermi znaleckého posudku, v týchto intenciách aj žalovaný 1 žalobcovi plnil, a preto považoval nárok žalobcu za vysporiadaný. Žalovaný 1 ďalej zdôraznil, že nie poisťovateľ rozhoduje o nakladaní s motorovým vozidlom, ale jeho vlastník, resp. držiteľ, ktorý rozhodne, či a kedy dá vozidlo do opravy, pričom je viazaný všeobecnou prevenčnou povinnosťou počínať si tak, aby škoda nenarastala. Žalovaný 1 poukázal na to, že z predložených listinných dokladov nie je zrejmé, kedy žalobca dal poškodené motorové vozidlo do opravy, vyplýva z nich však dátum dodania v novembri 2009, čo je cca rok po poistnej udalosti. Žalovaný 1 ďalej odkázal na znenie § 4 Zákona o PZP, v zmysle ktorého má poisťovateľ poškodenému hradiť uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný 1 poukázal na dátumy vystavenia dokladov predložených žalobcom, o ktoré žalobca opiera svoj nárok a ktoré boli žalovanému 1 doručené vo februári 2010. Žalovaný 1 tiež poukázal na znenie žalobného petitu vo vzťahu k uplatnenej sume 352,51 EUR, ktorú by boli žalovaný 1 a žalovaný 2 povinní plniť z rôznych právnych dôvodov, a preto nepovažoval za dôvodný a správny výrok, ktorý zaväzuje žalovaného 1 a žalovaného 2 na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Žalovaný 1 tiež zdôraznil, že nedal žalobcovi žiaden pokyn, aby poškodené motorové vozidlo neopravoval, vozidlo bolo obhliadnuté a stále prebiehalo šetrenie dopravnej nehody políciou. Rovnako podľa žalovaného 1 nebolo v konaní preukázané, že by servis vyžadoval vystavenie krycieho listu a z tohto dôvodu nepristúpil k oprave poškodeného motorového vozidla.
21. Žalovaný 2 na pojednávaní uviedol, že úroky z omeškania uplatňované žalobcom voči žalovanému 2 v celom rozsahu neuznáva, nakoľko plnenie v tejto veci bolo záležitosťou žalovaného 1, s ktorým mal žalovaný 2 uzatvorenú poistnú zmluvu.
22. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami sporových strán a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu, a to Osvedčením o evidencii vozidla EČ: DK XXXAU, Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne č. ORP-P-28/DI-DK-SK-2009 o zastavení konania o priestupku zo dňa 18.06.2009, fotodokumentáciou na č.l. 15 súdneho spisu, faktúrou č. 20100009 na sumu 1.150,97 EUR splatnou dňa 12.02.2010, zákazkovým listom č. 1767, faktúrou č. 90830 na sumu 14.027,46 EUR splatnou dňa 07.12.2009, Dokladom o zapožičaní motorového vozidla vystaveným dňa 05.03.2009, faktúrou č. 90864 na sumu 3.998,40 EUR splatnou dňa 08.12.2009, listom žalovaného 1 zo dňa 15.10.2010, listom žalovaného 1 zo dňa 15.10.2010, stanoviskom spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. k zhodnoteniu motorového vozidla zo dňa 12.02.2007, Dodatkom č. 5 k Poistnej zmluve č. 8080023438 zo dňa 23.09.2008, fotokópiou poistného spisu žalovaného 1 na č.l. 65-108 súdneho spisu, fotodokumentáciou na č.l. 113 súdneho spisu, e-mailom žalobcu zo dňa 27.04.2017, listom žalovaného 1 zo dňa 21.08.2009, listom žalovaného 1 zo dňa 18.05.2010, e- mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným 1 z februára 2010 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2 a znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 17/2016 zo dňa 20.03.2016 vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. Jánom Skalošom a zistil nasledovný skutkový stav:
23. Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla zn. Audi A6, EČ: DK XXXAU vyplynulo, že držiteľom predmetného vozidla bol žalobca.
24. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-P-28/DI-DK-SK-2009 zo dňa 18.06.2009 bolo zastavené konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol obvinený Jozef Kapičák.
25. Z faktúry č. 20100009 splatnej dňa 12.02.2010 vyplynulo, že žalobca si vyúčtoval náklady na odťah motorového vozidla v celkovej výške 1.150,97 EUR s DPH (967,20 EUR bez DPH).
26. Zo zákazkového listu č. 1767 vyplynulo, že spoločnosť AUDIOR, s.r.o. prijala poškodené motorové vozidlo žalobcu na opravu poistnej udalosti dňa 05.03.2009.
27. Z faktúry č. 90830 splatnej dňa 07.12.2009 vyplynulo, že spoločnosť AUDIOR, s.r.o. si u žalobcu vyúčtovala náklady za opravu poškodeného motorového vozidla v cekovej výške 14.027,46 EUR s DPH (11.787,78 EUR bez DPH).
28. Z dokladu o zapožičaní motorového vozidla vyplynulo, že spoločnosť AUDIOR, s.r.o. požičala žalobcovi náhradné motorové vozidlo zn. VW Touran v období od 05.03.2009 do 07.12.2009 a následne si faktúrou č. 90864 splatnou dňa 08.12.2009 vyúčtovala cenu za zapožičanie náhradného vozidla za osem mesiacov v celkovej sume 3.998,40 EUR s DPH (3.360,00 EUR bez DPH).
29. Z listu žalovaného 1 zo dňa 15.10.2010 vyplynulo, že žalovaný 1 priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 11.145,24 EUR, a to po odpočítaní sumy 642,54 EUR ako zhodnotenie vozidla opravou a odpočítaní DPH v sume 2.239,68 EUR.
30. Z listu žalovaného 1 zo dňa 15.10.2010 vyplynulo, že žalovaný 1 priznal žalobcovi náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 214,33 EUR, potom ako odpočítal sumu 3.498,60 EUR ako nepriznanú dobu prenájmu, sumu 277,62 EUR ako pokles všeobecnej hodnoty vozidla a sumu 7,85 EUR ako ušetrené prevádzkové náklady a za odťah poškodeného motorového vozidla vo výške 311,02.
31. Z detailu výpisu z účtu žalobcu vyplynulo, že žalovaný 1 zaplatil žalobcovi dňa 18.10.2010 sumu 11.154,24 EUR a sumu 525,35 EUR.
32. Z fotokópie poistného spisu žalovaného 1 č. 0880136600 vyplynulo, že žalovaný 2 dňa 12.11.2008 nahlásil žalovanému 1 dopravnú kolíziu zo dňa 07.11.2008. Dňa 15.07.2009 žalovaný 2 označil a nahlásil žalobcu ako poškodeného v dôsledku uvedenej dopravnej kolízie. Žalovaný 1 vykonal dňa 27.10.2009 a dňa 11.09.2009 obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobcu. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 18.06.2009 bolo zastavené konanie o priestupku konateľa žalobcu. Listom zo dňa 26.02.2010 žalobca žiadal o náhradu škody z dôvodu prenájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca predložil žalovanému 1 faktúry, ktorými boli vyúčtované náklady na opravu poškodeného vozidla spolu s kalkuláciou opravy, náklady na odťah poškodeného motorového vozidla a náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Listom zo dňa 07.03.2011 žalobca inicioval mimosúdne rokovania v predmetnej veci, pričom žalovaný 1 zotrval na svojom stanovisku. Listom zo dňa 21.08.2009 žalovaný 1 vyzval žalobcu ako poškodeného, aby nahlásil škodovú udalosť žalovanému 1, pristavil poškodené motorové vozidlo na obhliadku, predložil účty za opravu vozidla a oznámil, či si škodu neuplatňoval z havarijného poistenia. Listom zo dňa 20.10.2009 žalovaný 1 vyzval žalobcu na doloženie ďalších dokladov potrebných pre likvidáciu poistnej udalosti.
33. Z listu žalovaného 1 zo dňa 25.04.2017 vyplynulo, že žalovaný 1 rozhodol o poukázaní náhrady škody za zhodnotenie vozidla vo výške 642,54 EUR a za odťah vozidla vo výške 303,67 EUR na účet žalobcu a z e-mailu konateľa žalobcu vyplynulo, že žalobcovi bola uvedená suma pripísaná na účet dňa 27.04.2017.
34. Z listu žalovaného 1 zo dňa 21.08.2009 vyplynulo, že žalovaný 1 odmietol uhradiť žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1 a ktorého prevádzateľom bol žalovaný 2 z dôvodu, že vodič Jozef Kapičák - konateľ žalobcu, mal byť uznaný za vinného z dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu.
35. Z listu žalovaného 1 zo dňa 18.05.2010 vyplynulo, že žalovaný 1 odmietol žalobcovi nahradiť uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že nebol jednoznačne určený vinník dopravnej nehody, a teda nárok nebol dostatočne preukázaný.
36. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným 1 vyplynulo, že žalobca dňa 03.02.2010 zaslal žalovanému 1 faktúry za opravu vozidla, za odťah vozidla a za prenájom náhradného vozidla a žalovaný 1 žalobcu dňa 04.02.2010 vyzval na doloženie ďalších dokladov k predloženým faktúram.
37. Súdom ustanovený znalec Ing. Ján Skaloš v Znaleckom posudku č. 17/2016 zo dňa 20.03.2016 v odpovedi na otázku č. 1 ustálil, že výška škody na motorovom vozidle zn. Audi A6, EČ: M XXXXXX predstavovala čiastku 17.648,00 EUR s 19% DPH. V odpovedi na otázku č. 2 znalec uviedol, že s poukazom na rozsah vykonanej opravy, ako aj iné faktory ako napr. čas dodania náhradných dielov, veľkosť a vybavenie autoservisu atď., by oprava poškodeného motorového vozidla žalobcu nemala presiahnuť jeden kalendárny mesiac. Znalec v odpovedi na otázku č. 3 stanovil primerané náklady na odťah poškodeného motorového vozidla v sume približne 428,00 EUR bez DPH. V uvedenej cene bol znalcom započítaný príplatok za 1 hodinu vyprostenia vozidla a čakania/prestoj odťahovej služby po príchode na miesto dopravnej nehody, znalec nezapočítal príplatok za parkovné. V odpovedi na otázku č. 4 znalec ustálil, že všeobecná hodnota havarovaného a následne opraveného motorového vozidla žalobcu je menšia ako všeobecná hodnota, ktorú toto vozidlo malo bezprostredne pred poškodením ku dňu 06.11.2008, a teda opravou poškodenia, ktoré vzniklo na motorovom vozidle žalobcu pri dopravnej nehode dňa 06.11.2008, nedošlo k zvýšeniu všeobecnej hodnoty oproti všeobecnej hodnote, ktorú mala toto vozidlo bezprostredne pred vznikom uvedeného poškodenia.
38. Z výsluchu žalovaného 2 prostredníctvom konateľa Juraja Povrazníka vyplynulo, že vodič Kardoš nahlasoval nehodu druhému konateľovi žalovaného 2 p Pavlovi Povrazníkovi. Zamestnanci žalovaného 2 boli na mieste dopravnej nehody ešte v ten deň, keď sa stala a nehodu v poisťovni nahlasoval na to určený zamestnanec. Vozidlo žalovaného 2 malo totálnu škodu, ktorá bola žalovanému 2 vyplatená z titulu havarijného poistenia poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a vozidlo bolo následne predané, pravdepodobne na súčiastky.
39. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
40. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
41. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
42. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
43. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
44. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
45. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
47. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
48. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
49. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
50. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti.
51. Žalobca sa žalobou po čiastočnom späťvzatí a úpravách žalobného petitu domáhal voči žalovanému 1 a voči žalovanému 2 nároku na zaplatenie náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou kolíziou motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: M XXXXXX s ťahačom zn. DAF, EČ: TN- XXXBY a návesom zn. Kögel, EČ: TN-XXXZE, ktorý tvoril spolu s vysypaným nákladom prekážku na ceste, ktorého zodpovednosť za prevádzku bola povinne zmluvne poistená u žalovaného 1 a ktorého prevádzateľom bol žalovaný 2. Predmetom nároku na náhradu škody zostali náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za dopravnou kolíziou poškodené motorové vozidlo v období od 05.03.2009 do 07.12.2009, teda za obdobie 8 mesiacov vo výške 3.998,40 EUR, z ktorých žalovaný 1 zaplatil žalobcovi náklady za prenájom za jeden kalendárny mesiac vo výške 214,33 EUR, a to po odpočítaní sumy 277,62 EUR, ktorá predstavovala pokles všeobecnej hodnoty vozidla a sumy 7,85 EUR ktorá predstavovala ušetrené prevádzkové náklady. Žalobca si od žalovaného 1 uplatnil nárok vo výške 3.137,82 EUR ako žalovaným 1 neuhradené náklady na odplatu za zostávajúcich 7 mesiacov nájmu náhradného vozidla po odpočítaní DPH a po odpočítaní sumy 7,85 EUR, ktorá predstavovala ušetrené prevádzkové náklady a ktorú žalobca uznal. Predmetom nároku na náhradu škody ďalej zostali náklady na odťah poškodeného motorového vozidla, ktoré si žalobca uplatnil v celkovej výške 1.150,97 EUR, z ktorých žalovaný 1 uhradil pred podaním žaloby sumu 311,02 EUR a po podaní žaloby ešte uhradil sumu 303,67 EUR, ktorá spolu predstavovala náklady na odťah a parkovné. Žalobca si od žalovaného 1 a žalovaného 2 uplatnil spoločne a nerozdielne nárok vo výške 352,51 EUR ako žalovanými neuhradenú časť nákladov na odťah poškodeného motorového vozidla.
52. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 06.11.2008 došlo v dôsledku stretu prevádzok motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: M XXXXXX, ktorého držiteľom bol žalobca a ťahača zn. DAF, EČ: TN-XXXBY s návesom zn. Kögel, EČ: TN-XXXZE, ktorého prevádzateľom bol žalovaný 2 a ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného 1, ku dopravnej kolízii. V dôsledku stretu prevádzok uvedených motorových vozidiel bolo motorové vozidlo zn. AUDI A6 poškodené. V konaní ďalej nebolo sporné, že dopravnú kolíziu zavinil žalovaný 2 (jeho vodič) v tom čase povinne zmluvne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 1. Žalobca si u žalovaného 1 ako poisťovateľa žalovaného 2 uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý spočíval v nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla (jeho uvedenie do pôvodného stavu) vo výške 14.027,46 EUR, v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla za 8 mesiacov vo výške 3.998,40 EUR a v nákladoch na odťah motorového vozidla vo výške 1.150,97 EUR. Žalovaný 1 žalobcovi uhradil náklady na opravu poškodeného vozidla v celej výške, a to dňa 18.10.2010 sumu 11.145,24 EUR a dňa 27.04.2017 zostávajúcu časť nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu vo výške 642,54 EUR, preto otázka náhrady škody spočívajúca v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, prestala byť v konaní sporná.
53. Žalovaný 1 však zotrval na námietke neúčelnosti nákladov v zostávajúcej výške vynaložených na odťah poškodeného motorového vozidla a nákladov vynaložených v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Za účelne vynaložené považoval žalovaný 1 náklady na odťah poškodeného motorového vozidla vo výške 614,69 EUR, teda náklady za odťah poškodeného vozidla, jeho naloženie a vyloženie a parkovné. Žalovaný 1 ďalej považoval za účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla po dobu 1 kalendárneho mesiaca a nie 8 mesiacov, ako si uplatnil žalobca. Žalovaný 1 pri svojej argumentácii odkazoval aj na závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Žalovaný 2 v rámci svojej procesnej obrany v konaní zároveň poukazoval na to, že plnenie v tejto veci je v réžii žalovaného 1, s ktorým mal žalovaný 2 uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné postenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
54. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore vyplýva z jeho postavenia poškodeného, keď pri dopravnej kolízii došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktorého bol držiteľom.
55. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1 v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, pričom v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2 v spore bola daná podľa § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa motorového vozidla, v príčinnej súvislosti s prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu.
56. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi ako poškodenému vznikol nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom motorového vozidla v rozsahu 1 mesiaca, tak ako to tvrdil žalovaný 1. Skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je totiž zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci. Podľa konštantnej judikatúry ujma v tomto prípade spočíva v nákladoch, ktoré poškodený vynaložil na zapožičanie alebo prenájom osobného motorového vozidla prevyšujúcich náklady, ktoré by poškodený pri obvyklom priebehu deja vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, pričom tieto náklady vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením jeho vozidla. Túto ujmu alebo skutočnú škodu je škodca povinný nahradiť poškodenému v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Výška skutočnej škody, za ktorú škodca zodpovedá, a ktorú je povinný nahradiť, nie je teda daná čiastkou skutočne zaplatenou za prenájom náhradného motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale účelne vynaloženou čiastkou. V danom prípade žalovaný 1 nesporoval potrebu žalobcu prenajať si náhradné motorové vozidlo po dobu opravy, pričom žalovaný 1 vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla túto dobu určil v rozsahu 30 dní, náklady za prenájom náhradného vozidla za dobu zostávajúcich 7 mesiacov však žalovaný 1 vyhodnotil ako neúčelné, nakoľko v tejto dobe už nešlo o nutný a účelný prenájom. Súd sa s takto stanovenou dobou potrebnou na opravu poškodeného motorového vozidla stotožnil. Rovnako aj súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku ustálil, že oprava poškodeného motorového vozidla žalobcu by nemala presiahnuť jeden kalendárny mesiac, pričom pri svojom výpočte zohľadnil nielen samotný rozsah opravy poškodeného motorového vozidla ale aj mnoho iných faktorov, napr. čas dodania náhradných dielov, veľkosť a vybavenie autoservisu, atď. Súd poukazuje na to, že ani žalobca v zásade nerozporoval, že samotná oprava poškodeného vozidla trvala alebo mohla trvať jeden mesiac, avšak dĺžku doby počas ktorej považoval za potrebné prenajímať si náhradné motorové vozidlo odvodzoval od nesplnenia si povinností žalovaného 1 v zmysle § 11 Zákona o PZP, teda, že žalovaný 1 žalobcovi v zákonnej lehote neoznámil ako likvidoval poistnú udalosť. Žalobca mal za to, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo počas celej doby nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla, pričom dĺžka doby nemožnosti užívania poškodeného vozidla mala byť spôsobená práve konaním žalovaného 1 v rozpore s § 11 Zákona o PZP. Súd však súladne s názorom žalovaného 1 ako aj so závermi uvedenými v znaleckom posudku dospel k záveru, že žalovaný 1 bol povinný nahradiť žalobcovi ako poškodenému len náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, teda len náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré žalobcovi vznikli počas predpokladanej doby opravy poškodeného vozidla, nie počas doby, kedy žalobca čakal na výsledky likvidácie poistnej udalosti žalovaným 1 alebo v období po realizovanej oprave poškodeného motorového vozidla. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca počas konania nepreukázal, že by žalovaný 1 vydal žalobcovi pokyn, príkaz alebo usmernenie, obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu čakať s opravou poškodeného motorového vozidla až do oznámenia o výsledku likvidácie poistnej udalosti. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by servis vyžadoval od žalovaného 1 vystavenie krycieho listu a z tohto dôvodu nepristúpil k oprave poškodeného vozidla.
57. Súd sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný 1 nijako neodôvodnil zníženie žalovaným 1 poskytnutej náhrady nákladov na prenajatie motorového vozidla o sumu 277,62 EUR, ktorá predstavovala pokles všeobecnej hodnoty vozidla. Súd mal za to, že znižovať náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla o amortizáciu za dobu prevádzky vozidla nie je dôvodné, pretože k amortizácii vozidla dochádza aj vtedy, ak nie je vozidlo prevádzkované, teda je v autoservise, teda držiteľ servisovaného vozidla neušetrí na amortizácii vozidla, ku ktorej dochádza bez vplyvu na jeho prevádzku, objektívne plynutím času. Žalovaný 1 zároveň v konaní nijako nekonkretizoval akým spôsobom dospel k výške sumy, ktorá mala zodpovedať poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla.
58. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému 1 považoval za dôvodný v časti uplatnenej sumy vo výške 277,62 EUR, v zostávajúcej časti s poukazom na uvedené dôvody za nedôvodný.
59. Súd sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti nákladov vynaložených na odťah motorového vozidla v sume 352,51 EUR, ktorú si žalobca uplatnil spoločne a nerozdielne od žalovaného 1 a žalovaného 2. Súd opätovne poukazuje na to, že žalobca má aj v tomto prípade nárok na náhradu nutných a účelne vynaložených nákladov na odťah poškodeného vozidla. Súd v tomto prípade odkazuje na závery znaleckého posudku, keď znalec v odpovedi na otázku č. 3 znaleckého posudku stanovil primerané náklady na odťah poškodeného motorového vozidla v sume približne 428 EUR bez DPH. Cenový prieskum znalec vykonal u členov Asociácie slovenských odťahových služieb, ktorí v roku 2008 poskytovali odťahové služby v rámci celej Slovenskej republiky, pričom do cenového prieskumu zahrnul dve spoločnosti. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný 1 uhradil žalobcovi náklady na odťah poškodeného motorového vozidla spolu v celkovej sume 614,69 EUR, teda v sume, ktoré prevyšuje náklady vypočítané znalcom v znaleckom posudku. Súd rovnako reflektoval na námietku žalovaných, ktorí namietli, že odťah poškodeného vozidla vykonal sám žalobca, a teda v danom prípade sa jednalo o svojpomoc. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie mal súd za to, že žalovaný 1 uhradil žalobcovi náklady za odťah poškodeného vozidla v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne a v zostávajúcej časti vo výške 352,51 EUR považoval súd nárok žalobcu na náhradu nákladov za odťah poškodeného vozidla za nedôvodný.
60. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
61. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
63. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to voči žalovanému 1 od splatnosti jednotlivých faktúr do 18.10.2010, kedy žalovaný 1 žalobcovi zaplatil časť náhrady škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného 1, od 19.10.2010 zo sumy 4.436,54 EUR, ktorá predstavovala súčet nevyplatených nákladov za prenájom náhradného vozidla bez DPH, časť nevyplatenej náhrady nákladov za uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu a časť nevyplatenej náhrady nákladov za odťah do 27.04.2017, kedy žalovaný 1 uhradil žalobcovi zostávajúcu časť nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu a časť nákladov na odťah poškodeného motorového vozidla; potom zo sumy 3.490,33 EUR do zaplatenia. Od žalovaného 2 si žalobca uplatňoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby na súd, a to zo sumy 1.298,72 EUR až do 27.04.2017, a od tohto dňa zo sumy 352,51 EUR. Žalovaný 1 v konaní namietol výšku uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovanému 1 boli faktúry predložené až 03.02.2010. Žalovaný 2 namietal uplatnené úroky z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že plnenie bolo úlohou žalovaného 1, s ktorým mal žalovaný 2 uzavretú poistnú zmluvu, preto sa nemohol voči žalobcovi dostať do omeškania. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1 úrok z omeškania, a to od 03.02.2010, kedy boli uvedené faktúry predložené žalovanému 1 (ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 03.02.2010 a 04.02.2010) a kedy sa teda dozvedel o výške žalobcom vynaložených nákladov v súvislosti so vznikom škody na motorovom vozidle. Voči žalovanému 2 súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému 2, teda rovnako odo dňa kedy sa žalovaný 2 dozvedel o výške uplatnených nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti so vznikom škody. Súd zároveň v súvislosti s čiastočnými úhradami a v nadväznosti na súdom konštatovanú nedôvodnosť časti uplatnenej istiny korigoval aj sumy, z ktorých si žalobca uplatnil úrok z omeškania. Súd tak priznal žalobcovi voči žalovanému 1 úrok z omeškania od 03.02.2010 zo sumy 12.894,42 EUR do 18.10.2010, kedy žalovaný 1 nahradil žalobcovi časť uplatnených nákladov, od 19.10.2010 úroky z omeškania zo sumy 1.223,83 EUR (teda neuhradenú časť nákladov na opravu vo výške 642,54 EUR, časť nákladov na odťah vo výške 303,67 EUR a časť nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 277,62 EUR), a to do 27.01.2012, kedy bola žalovanému 2 doručená žaloba v predmetnej veci. Súd sa nestotožnil z námietkou žalovaného 2, že sú voči nemu úroky z omeškania nedôvodné, nakoľko aj žalovaný 2 zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka. Keďže si žalobca uplatňoval náhradu nákladov za odťah poškodeného vozidla a náhradu nákladov za uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu od žalovaného 1 a žalovaného 2 spoločne a nerozdielne, nie je podľa názoru súdu rozumne akceptovateľné, aby si z tej istej sumy uplatňoval úroky z omeškania zvlášť od žalovaného 1 a zvlášť od žalovaného 2. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1 a žalovanému 2 odo dňa 27.01.2012 úroky z omeškania zo sumy vo výške 946,21 EUR (náklady na odťah a uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu) s tým, že súd zároveň určil, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému, nakoľko zodpovednosť za škodu vyplýva u každého zo žalovaných z iného hmotnoprávneho základu. Súd v nadväznosti na uvedené zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému 1 odo dňa 27.01.2012 úrok z omeškania zo sumy 277,62 EUR, keďže žalobca si náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla uplatnil len voči žalovanému 1. Súd pri určení výšky sadzby priznaných úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené priznal súd žalobcovi úroky z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku III a výroku IV rozhodnutia.
64. V nadväznosti na uvedené v zostávajúcej časti uplatneného nároku žalobcu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Nakoľko každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech, a to vo vzťahu k uplatnenej istine ako aj vo vzťahu k úrokom z omeškania rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).