Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-838-2018.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Subarea
3Ek/838/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. E., O..: XX.XX.XXXX, Z. P. B. XXX, XXX XX V., zast.: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti povinnému: VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, o vymoženie 4.857,54 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 257EX/143/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.05.2018 domáhal od povinného vymoženia 4.857,54 EUR s príslušenstvom , na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 16Cpr/6/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.05.2018 (ďalej len ,,exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal dňa 31.07.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Miroslavovi Pinterovi, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 257EX/143/18.
3. Súdny exekútor dňa 01.08.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 02.08.2018. Povinný dňa 07.09.2018 podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.09.2018. Následne na to súdny exekútor dňa 14.09.2018 vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dňa 02.10.2018 bolo doručené do elektronickej schránky súdneho exekútora vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 05.10.2018 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s návrhom povinného na odklad exekúcie.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Prílohy predmetného návrhu na zastavenie exekúcie tvoria aj: Vyčíslenie odvodov do sociálnej poisťovne, Vyčíslenie odvodov zo zdravotnej poisťovne, Vyčíslenie preddavku na daň z príjmu, Vyčíslenie čistej mzdy, Výpis z účtu povinného - doklad o úhrade istiny 11.195,61 EUR, Vyčíslenie úrokov z omeškania a Výpis z účtu povinného - doklad o úhrade úrokov z omeškania. Ďalšou prílohou, ktorú povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie bol aj dokument označený ako ,,Návrh na odklad exekúcie č. 257EX 143/183 podľa ust. § 61h ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku zo dňa 07.09.2018“ a to z dôvodu, že zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel. Doklad o zložení zábezpeky povinný predložil v prílohe. Na základe vyššie uvedeného povinný uviedol, že žiada súdneho exekútora o vydanie upovedomenia o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 16Cpr/6/2018, predmetom ktorého bol nárok oprávneného ako žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy voči povinnému ako žalovanému z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, uložil súd povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu mzdy za obdobie od 30.12.2016 do 31.01.2018 vo výške 16.053,15 EUR spolu s príslušenstvom. Povinný uviedol, že pri zaplatení sumy priznanej exekučným titulom postupoval v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré piati zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Povinný ďalej poukázal, že poskytnutá náhrada mzdy je vymeriavacím základom pre platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom aj zamestnávateľom. Spôsob určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je ustanovený v § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Ďalej poukázal aj na to, že poskytnutá náhrada mzdy je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie zamestnancom aj zamestnávateľom. Zamestnávateľ na účely platenia preddavku postupuje podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého náhrada mzdy plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru je vymeriavacím základom v mesiaci, v ktorom bola zamestnancovi zúčtovaná. Príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej „ZDP"). Zamestnávateľ je povinný podľa § 35 ZDP zo zdaniteľného príjmu vybrať preddavok na daň v sadzbe v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 ZDP. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky platené zamestnancom a o 1/12-tinu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak zamestnanec má podpísané vyhlásenie na jej uplatnenie. Preddavok na daň zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Povinný konštatuje, že dňa 14.06.2018 pri uplatnení ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov uhradil oprávnenému na základe exekučného titulu sumu vo výške istiny 11.195,61 EUR, ktorá predstavuje sumu istiny priznanú exekučným titulom zníženú o odvody na poistné a príspevky na sociálne poistenie, odvody na poistné a príspevky na zdravotné poistenie a o preddavok na daň z príjmu. Dňa 14.06.2018 s časťou istiny uhradil povinný tiež úrok z omeškania. Povinný ďalej uviedol, že z náhrady mzdy oprávneného vo výške 16.053,15 EUR odviedol povinný ako zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedených ustanovení sumu vo výške 4.857,54 EUR, ktorá pozostáva zo sumy vo výške 321,06 EUR na odvody na zdravotné poistenie, zo sumy vo výške 1.309,74 EUR na odvody na sociálne poistenie a zo sumy vo výške 3.496,74 EUR ako preddavky na daň z príjmov. Vykonaním zrážok z náhrady mzdy oprávneného plnil povinný svoje zákonné povinnosti zamestnávateľa oprávneného, keď za oprávneného poskytol tieto plnenia zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Týmto postupom došlo podľa názoru povinného k zániku vymáhaného nároku v celom rozsahu. Na záver povinný uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.
6. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že oprávnený trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.05.2018 v spojení so späťvzatím návrhu v časti uplatneného nároku zo dňa 21.06.2018 a s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, pričom uviedol, že exekučným titulom bola judikovaná pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške istiny 16.053,15 EUR s príslušenstvom a s povinnosťou povinného nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 790,92 EUR. Právny zástupca oprávneného ďalej uviedol, že oprávnený na podklade uvedeného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom si okrem súdom priznaného nároku uplatnil aj trovy exekučného konania vo výške 227,26 EUR. Právny zástupca oprávneného poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený súhlasí s tvrdením povinného, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie došlo k úhrade časti vymáhaného nároku na účet oprávneného a jeho právneho zástupcu (časť istiny vo výške 11.195,61 EUR, časť úroku z omeškania vo výške 538,72 EUR a trovy základného konania vo výške 790,92 EUR), avšak poukazuje na to, že úhradu zvyšnej časti vymáhanej istiny, úroku z omeškania ani trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v zmysle exekučného titulu oprávnený do dnešného dňa neeviduje. Ďalej právny zástupca oprávneného poukázal na to, že vo výroku exekučného titulu bolo právo oprávneného a povinnosť povinného jasne definované, keď bola povinnému súdom uložená povinnosť žalovanú istinu spolu s príslušenstvom zaplatiť priamo oprávnenému. Podľa názoru právneho zástupcu oprávneného tvrdenie povinného, že plnením tretiemu subjektu (zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a daňovému úradu) zanikol vymáhaný nárok priznaný oprávnenému, nezodpovedá výroku exekučného titulu. Na záver právny zástupca oprávneného uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že nie sú naplnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku na zastavenie predmetnej exekúcie a preto s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 13. Podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou ak, povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel.
14. Podľa § 61h ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, sa exekúcia odkladá.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
18. Súd však aj napriek vyššie uvedenému uvádza, že jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že povinný pri uplatnení § 131 ods. 1 zákona č. 3111/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov uhradil oprávnenému dňa 14.06.2018 na základe exekučného titulu sumu vo výške istiny 11.195,61 EUR, ktorá predstavuje sumu istiny priznanú exekučným titulom zníženú o odvody na poistné a príspevky na sociálne poistenie, odvody na poistné a príspevky na zdravotné poistenie a o preddavok na daň z príjmu. Zároveň v rovnaký deň uhradil povinný oprávnenému aj úrok z omeškania. Súd konštatuje, že exekučné konanie začalo dňa 28.05.2018 kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekúcia proti povinnému sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (platobného rozkazu), ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 16.053,15 EUR s príslušenstvom. V tomto bode súd poukazuje na to, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie prihliadol na dobrovoľné plnenie povinného vo výške 11.195,61 EUR. Na základe vyššie uvedeného si preto oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil už len istinu vo výške 4.857,54 EUR s príslušenstvom. Ďalším dôvodom návrhu zastavenia exekúcie povinným bolo aj to, že z náhrady mzdy oprávneného vo výške 16.053,13 EUR odviedol povinný ako zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sumu vo výške 4.857,54 EUR, ktorá pozostáva zo sumy vo výške 321,06 EUR na odvody na zdravotné poistenie, zo sumy vo výške 1.309,74 EUR na odvody na sociálne poistenie a sumy vo výške 3.496,74 EUR ako preddavky na daň z príjmu. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku v platnom znení spolu s vyjadrením oprávneného. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko výrokom exekučného titulu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému nie tretiemu subjektu (zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a daňovému úradu) istinu vo výške 4.857,54 EUR s príslušenstvom (po prihliadnutí na dobrovoľné plnenie povinného). Súd sa s tvrdením povinného, že plnením tretiemu subjektu (zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a daňovému úradu) mu zanikol vymáhaný nárok priznaný exekučným titulom nestotožňuje. Z uvedeného výslovne vyplýva, že povinný neuhradil vymáhaný nárok v celom rozsahu, ale len vo výške 11.195,61 EUR, ktorý zohľadnil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tzn. že zvyšnú časť je povinný zaviazaný oprávnenému uhradiť. Na záver súd uvádza, že čo sa týka podania povinného označeného ako ,,Návrh na odklad exekúcie č. 257EX 143/183 podľa ust. § 61h ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku zo dňa 07.09.2018“ o odklade exekúcie rozhoduje v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor, a preto sa súd týmto podaním nezaoberal.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.