Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43P/8/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, dieťa rodičov: V. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. T. XX, N., zastúpená JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom Palackého 1, Košice a L. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXX, Z., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi povinnosť platiť mesačne výživné pre mal. Š. T., I.. XX.XX.XXXX vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa do právoplatného skončenia konania sp. zn. vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2022 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima vždy do 15. dňa bežného mesiaca v mesiaci k rukám matky počnúc dňom vyhlásenia rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

2. Zároveň sa matka domáha aj vydania rozhodnutia vo veci samej a to zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok, otca maloletého zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 200,-Eur mesačne počnúc dňom 20.01.2022, dlžné výživné žiadala v splátkach po 50,-Eur mesačne a styk otca s maloletým žiadala zakázať.

3. Matka podanie návrhu vo veci samej aj čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ako rodičia nežijú s otcom maloletého v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, preto je potrebná úprava týchto pomerov autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ďalej opísala situáciu s otcom maloletého tak, že s ním dňa 16.07.2016 uzavrela manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 15.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019 rozvedené. Maloletý sa narodil až po rozvode dňa 01.11.2020. Od narodenia sa o neho stará matka bez súčinnosti otca. Už počas rozvodového konania sa dozvedela, že otec maloletého bol v minulosti odsúdený na 5 rokov trestu odňatia slobody za znásilnenie. Zároveň jej sestra N. N. bola nútená podať na otca maloletého dieťaťa dňa 21.09.20221 trestné oznámenie vo veci sexuálneho zneužívania jej dcéry, o ktorom sa dozvedela, že sa tak malo diať v dobe od roku 2018 do 2019. Na základe uvedeného trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania, ktoré nie je doposiaľ skončené.

4. Ďalej uviedla, že nepracuje, poberá iba príspevok na maloleté dieťa. Nie je vlastníčkou nehnuteľného ani hnuteľného majetku. Spolu s dieťaťom býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jej priemerné základné a pravidelné mesačné výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre riadny vývoj a rozvoj dieťaťa sa pohybujú v rozmedzí 400,-Eur. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, nevie, aký

je jeho čistý mesačný príjem, rovnako nevie o jeho príjmoch z inej závislej činnosti, ktorá podlieha dani z príjmov. Nemá vedomosť o jeho hnuteľnom či nehnuteľnom majetku a ani o tom, aké má náklady na bývanie, či to, že má inú vyživovacou povinnosť. Vzhľadom na to, že otec maloletého si od jeho narodenia dieťaťa vôbec neplní vyživovaciu povinnosť a bez pomoci jej rodiny by matka nebola schopná v žiadnom prípade zabezpečiť materiálne potreby maloletého považuje nariadenie neodkladného opatrenia ktorým by súd dočasne upravil pomery, pretože jej aktuálne finančné možnosti nepostačujú na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého.

5. K návrhu navrhovateľka pripojila vo fotokópiách sobášny list, rodný list maloletého, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. o rozvode manželstva, potvrdenie zo dňa 21.09.2021 o podaní trestného oznámenia, upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 28.10.2021 o začatí trestného stíhania.

6. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zároveň zistené, že otec maloletej je od 01.09.2020 zamestnaný v spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, kde za obdobie september 2020 dosiahol priemerný hrubý príjem cca vo výške 948,-Eur mesačne. V predchádzajúcom zamestnaní v spoločnosti Q. M. M..L..T.., so sídlom Obchodná 2, Bratislava, kde pracoval od 12.11.2019 do 31.08.2020, predstavoval jeho priemerný mesačný hrubý príjem cca 928,- Eur.

7. Podľa (ďalej len ) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

8. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa ust. a ďalej len na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia /ďalej len /, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa ust. , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa ust. , súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

12. Podľa ust. a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. veta prvá a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa ust. , , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa ust. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje , za aplikácie všeobecnej subsidiarity . upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach . Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu. 18. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej, súd nerozhoduje na základe výsluchu účastníkov konania, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sa musí zároveň prihliadať na záujem dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa a ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, teda v tomto prípade, keď je priamo ohrozená jeho výživa.

19. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).

20. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri rozhodovaní sledujú v prvom rade najlepší záujem detí.

21. Po oboznámení sa s návrhom matky a obsahom predložených listinných dôkazov, súd považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, pretože pomery maloletého je potrebné bezodkladne upraviť a má za to, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie vo veci výživného pre maloleté dieťa, v tomto prípade boli splnené. Aktuálna situácia v rodine vyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého na výživu. Súd má za preukázaný aktuálny stav v rodine - rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletého nijako neprispieva. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke a všetky výdavky spojené s výživou a starostlivosťou vynakladá výhradne sama. V danom prípade mal súd tiež za preukázané, že právne vzťahy medzi rodičmi a maloletým a ich vzájomné práva a povinnosti nie sú doposiaľ upravené rozhodnutím súdu. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v minimálnej zákonnej výške. Súd lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že otec maloletého je zamestnaný, teda má pravidelný príjem tak ako je to opísané v bode 6 tohto uznesenia. Nemal preukázané jeho výdavky. Aktuálne predstavuje minimálne mesačné zákonné výživné sumu 29,86 Eur. Súd prihliadal na to, že neodkladným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba

v nevyhnutnej miere a nemožno takýmto rozhodnutím suplovať rozhodnutie v merite veci. Súd preto predbežne - do doby právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu stanovil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa tak, ako už uviedol vo výroku rozhodnutia. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča.

22. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov avšak aspoň v rozsahu minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti.

23. Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa ust. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je aktuálne (od 01.07.2021) vo výške 29,86 Eur. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.