Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48 Bratislava, IČO : 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48 Bratislava, proti žalovanému : L. T. B.. XX.XX.XXXX, X. L. P. XXX, o zaplatenie 937, 11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 58,18 eur sa z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovanému žalobca.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu v žalobe podanej 06.06.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 937, 11 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok na úvere poskytnutom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 18.09.2014, číslo XXXXXXX. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila Všeobecná úverová banka a. s. pohľadávku na žalobcu. V podaní zo dňa 7.11.2018 ( čl. 79 ) vzal žalobu späť čo do sumy 44, 30 eur, dňa 08.01.2019 čo do sumy 5, 02 eur a dňa 11.02.2019 ( čl. 179 ) čo do sumy 8,86 eur.

2. Súd rozhodol v neprítomnosti strán, ktoré neúčasť písomne ospravedlnili, odročenie pojednávania nežiadali.

3. Žalovaný v odpore ( čl. 38 ) nesúhlasil so žalobcom vyčíslenou výškou zostatku úveru a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluvy, pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov. Na pojednávaní tvrdil, že úver spláca prostredníctvom oddlžovacej spoločnosti, zostatok dlhu vyčíslil žalobca nesprávne, pretože jeho dlh je nižší, než ako ho žalobca vykazuje. Žiadal o povolenie splátok.

4. Platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 26.02.2018 č. k. 9Csp/59/2018 - 32 bol zrušený uznesením 23.07.2018 č. k. 9Csp/59/2018 - 43 z dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor.

5. Uznesením zo dňa 08.11.2018 č. k. 9Csp/59/2018 - 103 súd pripustil vstup do konania na strane aktívne vecne legitimovaného subjektu namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o.

6. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

7. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 18.09.2014 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere - zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 1 200 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 35, 81 eur. Z úverovej zmluvy možno zistiť tiež, že RPMN predstavuje 25%, prvá splátka je splatná 20.10.2014, celkové náklady 810 eur, fixná ročná úroková sadzba 25 %, celková čiastka 2 010 eur, termín konečnej splatnosti 9/2019. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s ako postupca 1, a Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca 2 rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou 30.11.2017 ( čl. 82 ) postúpili pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníka. Podľa prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky ( čl. 88 ) sa rámcová zmluva o postúpení pohľadávky vzťahuje na aj nároky z preskúmavanej zmluvy. K postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. došlo na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.09.2018 ( čl. 132 ). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. zanikla k 01.01.2018 rozdelením a zlúčením so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ktorá banka sa stala právnym nástupcom spoločnosti. Listom zo dňa 26.08.2015 ( čl. 14pv ) vyhlásila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. okamžitú splatnosť úveru, žalobca však nepreukázal, že vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru doručil žalovanému. Na výzvu súdu žalobcovi, aby doplnil dôkaz o doručení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru žalobca v písomnom podaní ( čl. 198 ) uviedol, že doručenkou nedisponuje, pretože zásielka bola doručovaná žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, a keďže nedoručenie tejto listiny žalovaný nerozporuje, nie je dôvod spochybňovať žalobcom tvrdenú skutočnosť.

8. Preskúmavanú úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým zákonmi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a aj Smernice Rady 93/13 EHS. Keďže žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti spotrebiteľa meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa má za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 jasne upravuje právny režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

9. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka ods. 1) postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia; ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

11. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je podstatnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu a v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo aby bola proti nemu podaná žaloba a v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana nositeľom práva a opačná procesná strana nositeľom povinností ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Neobstojí teda stanovisko žalobcu, že žalovaný nerozporoval doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a preto nie je dôvod žalobcom tvrdenú skutočnosť spochybňovať. Či je strana sporu vecne legitimovaná skúma totiž súd z úradnej moci a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spôsobuje zamietnutie žaloby. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza podľa zákona (§ 524 Občianskeho zákonníka) aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpením pohľadávky veriteľ postúpi svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi. K takémuto úkonu sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých strán. Veriteľ stráca pohľadávku vrátane jej príslušenstva a všetky práva z postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi nadobúda nový veriteľ.

13. Predmetný úver poskytla žalovanému nebanková spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej 18.09.2014. Právny vzťah sa spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Uvedená nebanková spoločnosť zanikla zlúčením do Všeobecnej úverovej banky a. s. a žalovaný sa stal klientom bankovej spoločnosti. Na vzniknutý vzťah sa vzťahuje aj špeciálna právna úprava zák. číslo 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý je voči Občianskemu zákonníku lex specialis. Banka ako nový subjekt sa stala nositeľom všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo vzniknutého právneho vzťahu. Všeobecná úverová banka je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, čiže je právnickou osobou vykonávajúcou činnosti v zmysle tohto zákona. Poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitným právnym predpisom upravenou činnosťou banky. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podľa predložených listinných dôkazov Všeobecná úverová banka, a. s. túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Úpravou § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku

s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca nepredložil jednak výzvu, ktorou mal vyzvať žalovaného na splatenie dlžných splátok v stanovenej lehote a jednak nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že žalovanému bolo riadne doručené oznámenie o zosplatnení celého dlhu.

14. Žalobca nepreukázal, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, že upovedomenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru doručil žalovanému a že žalovaný bol vyzvaný na splatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, hoci súd žalobcu aj vyzval na doplnenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Okrem toho žalobca nepripojil ani na výzvu súdu listinné dôkazy preukazujúce dodržanie zákonného postupu pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Predložil len list právneho predchodcu Consumer Finance Holding, a. s. z 26.08.2015, v ktorom oznamuje žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, nie je preukázané, že toto oznámenie bolo riadne žalovanému doručené a že tak došlo k zosplatneniu úveru ešte skôr, než pohľadávku nadobudla banka po zlúčení spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.

15. S poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky vykonal úkony, ktoré vyžaduje zák. č. 483/2001 Z. z., teda nepostupoval v zmysle zákona je treba vychádzať z toho, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a nie je možné preto urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou musí preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie záväzku a dlžník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90 dní. Podľa, síce nepreukázaného tvrdenia žalobcu, mal byť úver zosplatnený k 20.05.2015 a súd má za to, že k zosplatneniu úveru nedošlo. Keďže bolo preukázané, že nedošlo k zosplatneniu úveru právne relevantným spôsobom je preto treba vyvodiť právny záver, že pohľadávka nebola platne postúpená na iný subjekt, na nebankovú spoločnosť. Na žalobcu platne neprešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Ak nie sú zákonné predpoklady splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak je určitá pohľadávka nepostupiteľná, čiže jej postúpenie je objektívne neprípustné, tak jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi zmluvnými stranami zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj navonok voči dlžníkovi. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom ako postupcom (bankou) a dlžníkom. Treba vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. preto dovoľuje banke postúpiť pohľadávky voči klientovi len za splnenia určitých zákonných podmienok. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase 20.05.2015, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a. s. voči žalovanej postúpená naňho boli podmienky postúpenia splnené. Naopak, bolo preukázané, že neboli splnené zásadné zákonné podmienky a to doba omeškania splácania na to, aby veriteľ mohol využiť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nebolo preukázané, že by bol žalovaný aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere ( § 92 ods. 8 cit. zákona) a ani to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru využil na to oprávnený subjekt. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V zmysle § 132 ods. 1 CSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdu, strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom iniciatíva leží zásadne na stranách sporu. S poukazom na všetky zistené okolnosti súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko

na neho neprešli práva a povinnosti z pôvodného veriteľa. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, preto súd žalobu s poukazom na všetky zistené skutočnosti zamietol.

16. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 146 ods. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. V časti o zaplatenie 58, 18 eur súd konanie zastavil podľa § 146 ods. 1 CSP, o ktorú sumu vzal žalobca žalobu späť. Žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plnú úspech, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie