Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-142-2013.pdf
PDF · 132.09 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: O., trvale bytom XXX XX Konská č. XXX, narodený XX.XX.XXXX., proti žalovanému: Oil Trade Corporation s.r.o., so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 35 901 403, právne zastúpený: JNC Legal s.r.o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 807 231, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok rozhodcu Marcela Grgona č.k. MD 03/13-6 zo dňa 28.06.2013.
2. Žalobca žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami: Žalobcovi bol dňa 03.07.2013 doručený rozhodcovský rozsudok rozhodcu Marcela Drgona č.k. MD 03/13-6 zo dňa 28.06.2013, ktorým rozhodca uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 51.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z 51.000,00 EUR za každý deň omeškania od 02.04.2013 do zaplatenia, povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 955,10 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.719,18 EUR, a to všetko v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku a vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol (ďalej tiež ako „rozhodcovský rozsudok“). Žalobca mal za to, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa § 40 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 244/2002 Z. Z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež ako „ZoRK“) v znení účinnom do 31.12.2014. Žalobca poukázal na to, že pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní - v žalobnej odpovedi zo dňa 09.05.2013, namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci. Žalobca odkázal na § 21 ods. 4 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, v zmysle ktorého, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Žalobca namietol, že rozhodca o svojej právomoci nerozhodol ani uznesením a ani v rozhodcovskom rozsudku, ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Žalobca mal za to, že pokiaľ rozhodca rozhoduje o svojej právomoci v rozhodcovskom rozsudku, musí rozhodcovský rozsudok obsahovať, akým spôsobom rozhodca o tejto námietke rozhodol. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodca dospel k záveru, že námietka nedostatku právomoci vznesená žalobcom je nedôvodná, nakoľko námietka neúčinnosti rozhodcovskej zmluvy nie je zaradená v § 21 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 a účinnosť rozhodcovskej doložky nie je podstatná pre založenie právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca mal za to, že z ustanovenia § 21 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, a to najmä zo slova „vrátane“, je zrejmé, že rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať o všetkých námietkach nedostatku svojej právomoci, kde podľa žalobcu zaraďujeme aj, nie však výlučne, námietku existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, a podľa žalobcu aj námietku neúčinnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Žalobca mal za to, že pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo doložka nenadobudla účinnosť, tak nespôsobuje zamýšľané právne účinky, a tak nemožno hovoriť, že si zmluvné strany účinne dohodli právomoc súdu, nakoľko rozhodcovská zmluva alebo doložka de iure neexistuje. Žalobca mal za to, že Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2011 (ďalej tiež ako „zmluva“), ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka v zmysle bodu 8.1. zmluvy nenadobudla účinnosť, a tak nebola založená právomoc rozhodcu v tejto veci rozhodnúť, teda rozhodca rozhodol vo veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka nevzťahovala, čo žalobca považoval za dôvod na zrušenie takto vydaného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014.
3. V zmysle bodu 8.1. zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňom odovzdania brandingu do prevádzky. Žalobca odovzdanie brandingu v rozhodcovskom konaní sporoval, mal za to, že z fotografií a snímok služby Google Maps nebolo možné určiť, kedy bola čerpacia stanica brandingom označená. Žalobca namietal, že v čase, keď čerpaciu stanicu prevádzkoval, táto nebola brandingom označená, nakoľko žalovaný branding neodovzdal do prevádzky žalobcovi. Rozhodca túto spornú otázku v rozhodcovskom konaní ustálil tak, že táto odkladacia podmienka bola nad akúkoľvek dôvodnú pochybnosť splnená najneskôr v apríli 2012, čím zmluva najneskôr 30.04.2012 nadobudla účinnosť. Tento svoj záver rozhodca oprel o snímky čerpacej stanice na verejne dostupnej internetovej službe Google Maps, avšak aj o také, ktoré žalovaný nenavrhol vykonať ako dôkaz. Rozhodca dospel k záveru, že žalobca prevádzkoval čerpaciu stanicu pod obchodným označením TITUS, čo však podľa žalobcu malo byť označenie čerpacej stanice a nie obchodné označenie žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodca v rozhodcovskom konaní vychádzal z toho, že žalobca mal uviesť, že k 31.08.2012 ukončil prevádzkovanie čerpacej stanice, čo však žalobca v žiadnom podaní v rozhodcovskom konaní neuviedol, napriek tomu rozhodca z takéhoto tvrdenia vychádzal, čím bola podľa žalobcu porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalobca mal za to, že rozhodca v rozhodcovskom konaní vykonával dôkazy, ktoré neboli navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, tieto hodnotil na základe tvrdení, ktoré v rozhodcovskom konaní nikto netvrdil, a to všetko iba v neprospech žalobcu. Bez ohľadu na uvedené mal žalobca za to, že v rozhodcovskom konaní nebolo preukázané odovzdanie brandingu žalovaným do prevádzky žalobcu, nakoľko k tomuto odovzdaniu nikdy nedošlo. Žalobca poukázal na to, že treba dôsledne odlišovať užívanie ochranných známok a brandingu od jeho odovzdania, ktoré nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Žalobca ďalej videl porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania aj čo sa týka samotnej povinnosti žalobcu uloženej rozhodcovským rozsudkom zaplatiť žalovanému 51.000,00 EUR z titulu viacerých zmluvných pokút. Žalobca v rozhodcovskom konaní namietol neurčitosť a neplatnosť zmluvného dojednania podľa bodu 9.2.1. zmluvy, na základe ktorého rozhodca priznal žalovanému 2x zmluvnú pokutu vo výške 20.000,00 EUR. Podľa žalobcu rozhodca presne neidentifikoval, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť mal navrhovateľ v zmysle bodu 9.2.1. zmluvy porušiť, keď používal ochranné známky na bilboarde a na čerpacej stanici po ukončení zmluvy, t. j. po 05.02.2013. Z rozhodcovského rozsudku však žalobca nepovažoval za zrejmé, akým spôsobom mal žalobca tieto ochranné známky používať, keď rozhodca dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca už od 31.08.2012 neprevádzkoval čerpaciu stanicu. Rozhodca teda dospel k skutkovým zisteniam, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, a to opäť iba v neprospech žalobcu. Žalovaný si ďalej v rozhodcovskom konaní uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu podľa bodu 9.2.3. zmluvy, a to za omeškanie s povinnosťou podľa bodu 8.8.1. zmluvy, teda za omeškanie s plnením povinnosti podľa voľby žalovaného odstrániť všetky prvky brandingu ak došlo k zániku zmluvy bezodkladne, najneskôr do 14 dní od zániku zmluvy, žalovanému (ak je to možné). Žalobca poukázal na to, žalovaný neuskutočnil žiadnu voľbu, ktorú toto ustanovenie predpokladá, pričom až po uskutočnení tejto voľby sa žalobca teoreticky mohol dostať do omeškania s plnením uvedenej povinnosti. Zároveň podľa žalobcu uvedené ani nebolo možné, nakoľko žalobca nebol vlastníkom brandingu, preto z jeho strany ani nebolo možné branding odstrániť, nakoľko odstraňovaním brandingu vo vlastníctve niekoho iného, by sa žalobca mohol dopustiť aj trestného činu. Žalobca poukázal na to, že rozhodca sa ani s týmito skutočnosťami v rozhodcovskom rozsudku nevysporiadal. Žalobca uviedol, že rozhodca v rozhodcovskom konaní tiež dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť v zmysle 14.1. zmluvy tým, že žalovanému vopred neoznámil svoj zámer ukončiť prevádzku čerpacej stanice, a tak mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 9.2.2. zmluvy vo výške 5.000,00 EUR. Žalobca však poukázal na to, že v zmysle uvedeného bodu 14.1. zmluvy mal žalobca povinnosť oznámiť žalovanému vopred, že má v úmysle previesť vlastnícke a/alebo iné právo k čerpacej stanici na tretiu osobu, a nie skutočnosť, že má v úmysle ukončiť prevádzkovanie čerpacej stanice. Žalobca mal za to, že rozhodca nijako neodôvodnil, ako dospel k záveru, že zmluvné pokuty dohodnuté v bode 9.2 zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že plnenie zo zmluvy možno dohodnúť aj v prospech tretieho. Podľa názoru žalobcu tiež rozhodca riadne neodôvodnil svoj rozsudok v časti namietanej neprimeranej výšky zmluvných pokút, keď iba stroho skonštatoval, že výška zmluvných pokút je adekvátna ako zabezpečovaným povinnostiam, tak intenzite porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu. Žalobca ďalej namietol, že ani v rozhodcovskom konaní žalovaný úrok z omeškania nebol dojednaný v zmluve platne, nakoľko z bodu 9.1. zmluvy nie je zrejmé na omeškanie so splnením, resp. nesplnením akej zmluvnej povinnosti sa má vzťahovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, teda žalobca rovnako namietla, že ustanovenie bodu 9.1. zmluvy bolo neurčité, teda neplatné. Žalobca tiež namietal spôsob výpočtu a výšku priznanej náhrady trov rozhodcovského konania, náhradu trov priznanú žalovanému považoval žalobca za protizákonnú a v neprospech žalobcu, čím opäť, ako v celom konaní pred rozhodcovským súdom, došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Na základe uvedených tvrdení žiadal žalobca, aby súd rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Marcelom Drgonom pod č.k. MD 03/13-6 dňa 28.06.2013, zrušil.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.12.2013. Žalovaný mal za to, že ani jeden z dôvodov uvádzaných žalobcom, teda dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. d) a písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 nie je na mieste, že argumentácia žalobcu je vo viacerých bodoch zavádzajúca a je vo svojej podstate argumentáciou vzťahujúcou sa na otázky právneho posúdenia v konaní o veci samej, pričom tieto hmotnoprávne otázky nemôžu byť predmetom prieskumu všeobecným súdom. Vo vzťahu k žalobcom namietanému dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 žalovaný uviedol, že takýto dôvod nebol naplnený. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, kde sa podľa názoru žalovaného rozhodca vyčerpávajúco venoval námietke žalobcu a riadne zdôvodnil svoj záver ohľadne účinnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v rámci ktorej bez právneho podkladu rozširoval ustanovenie § 22 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 o námietku neúčinnosti rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že zákon v uvedenom ustanovení neuvádza v prvej vete pred slovom „existencie“ slovo „najmä“, ale naopak bez pochybností predpokladá výlučne námietky týkajúce sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej doložky. Navyše mal žalovaný za to, že účinnosť zmluvy bola v rozhodcovskom konaní riadne preukázaná predloženými dôkazmi, ktoré žalobca nedokázal vyvrátiť a spochybniť. Vo vzťahu k žalobcom namietanému dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, mal žalovaný za to, že žalobca ani v jednom prípade nepreukázal porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalovaný poukázal, že rozhodca vykonal v rozhodcovskom konaní len dôkazy, ktoré mu účastníci rozhodcovského konania predložili, nad ich rámec nešiel v prospech či neprospech žiadneho z účastníkov. Žalovaný ďalej uviedol, že argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania možno označiť za argumentáciu hmotnoprávneho charakteru, ktorá však podľa žalovaného v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je na mieste. Žalovaný mal za to, že zásada rovnosti je procesný inštitút vzťahujúci sa zásadne na procesnú rovnosť zbraní účastníkov v konaní, a preto podľa žalovaného nemožno porušenie zásady účastníkov rozhodcovského konania s úspechom dokladať tým, že rozhodca určitým spôsobom právne vyložil to či ono ustanovenie zmluvy. Žalovaný mal za to, že právne posúdenie veci je v plnom rozsahu v rukách rozhodcu a nemožno ho interpretovať ako porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, kedy by mohlo dôjsť k absurdnej situácii, kedy by účastník nemajúci v rozhodcovskom konaní úspech, mohol len z titulu, že bolo rozhodnutú v jeho neprospech, úspešne tvrdiť porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalovaný mal za to, že obaja účastníci rozhodcovského konania mali v rámci rozhodcovského konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných práv. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
5. Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2019 súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Predvolanie na pojednávanie bolo dňa 22.01.2019 doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 110 ods. 1 a § 178 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „CSP“). Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2019 oznámil právny zástupca žalobcu, že žalobcovi vypovedal plnú moc a zároveň ho o uvedenom termíne pojednávania upovedomil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby mohol vykonať pojednávanie a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami sporových strán a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spis, a to: fotokópiou žalobnej odpovede žalobcu zo dňa 09.05.2013, Zmluvou o prevádzkovaní čerpacej stanice zo dňa 22.02.2011, Rozhodcovským rozsudkom č.k. MD 03/13-6 vydaným rozhodcom Mgr. Marcelom Drgonom dňa 28.06.2013, zápisnicu z kontroly zo dňa 20.02.2013, fotokópiu fotografických snímok zo dňa 20.02.2013, zápisnicu z kontroly zo dňa 12.03.2013, fotokópiu fotografických snímok zo dňa 12.03.2013, vyžiadaným rozhodcovským spisom vedeným u rozhodcu Mgr. Marcela Drgona pod č. MD 03/13, ako aj ostanými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo žalobnej odpovede žalobcu v rozhodcovskom konaní zo dňa 09.05.2013 vyplynulo, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) voči žalobe zo dňa 02.04.2013 namietol, že branding nebol žalovaným odovzdaný do prevádzky, a teda zmluva nikdy nenadobudla účinnosť podľa bodu 8.1. zmluvy. Keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy, ani táto podľa žalobcu nenadobudla účinnosť, podľa názoru žalobcu nebola daná právomoc rozhodcu v zmysle časti XII zmluvy. Žalobca teda v rozhodcovskom konaní namietol právomoc rozhodcu, a to s poukazom na skutočnosť, že zmluva, a teda ani rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá, nenadobudli účinnosť. Žalobca v žalobnej odpovedi ďalej namietal neprimeranú výšku zmluvných pokút uplatnených žalobou v rozhodcovskom konaní, neurčitosť a neplatnosť ustanovenia o zmluvnej pokute v čl. 9.2 bod 9.2.1 a 9.2.2 zmluvy ako aj neplatnosť bodu 9.2.3 zmluvy pre jeho rozpor s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj pre rozpor s § 265 Obchodného zákonníka.
8. Zo Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice zo dňa 22.02.2011 vyplynulo, že bola uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako partnerom a predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného umožniť žalobcovi predávať palivá, mazivá a ďalší tovar značky GULF a používať označenie a Ochranné známky GULF a poskytovať žalobcovi ďalšie plnenia podľa zmluvy a záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému za poskytnuté plnenia odplatu a plniť povinnosti dohodnuté v zmluve. Podľa čl. 2.3. bod 2.3.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal zabezpečiť označenie čerpacej stanice Ochrannými známkami GULF a jej vybavenie ďalšími predmetmi a grafickými farebnými prvkami príznačnými pre skupinu GULF podľa Pojektu, ktorý bol prílohou č. 3 zmluvy. V zmysle čl. 8.1. zmluvy, zmluva nadobúdala platnosť dňom uzatvorenia oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom odovzdania brandingu do prevádzky. V časti IX zmluvy si zmluvné strany dojednali sankcie za porušenie zmluvných povinností. V zmysle čl. 9.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania. V čl. 9.2. zmluvy bola ustanovená povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvné pokuty v prípadoch a vo výške špecifikovaných v bodoch. 9.2.1., 9.2.2, 9.2.3., 9.2.4. zmluvy. V časti XII čl. 12.4. zmluvy si zmluvné strany dojednali, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, ktoré nebudú vyriešené dohodou, predložia na rozhodnutie (i) jednému z rozhodcov ustanovených podľa tejto zmluvy, alebo (ii) Európskemu Rozhodcvoskému Súdu, so sídlom Štúrova 28, 040 01 Košice, zriadenom pri spoločnosti ARBITRÁŽNE A MEDIAČNÉ CENTRUM/CENTRE DE MEDIATION ET D ARBITRAGE, a.s., IČO: 36 216 551, a to podľa pravidiel uvedených v čl. 12.5, 12.6, 12.7 a 12.5 zmluvy.
9. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 28.06.2013 rozhodcom Mgr. Marcelom Drgonom, č.k. MD 03/13-6, vo veci žalobcu - Oil Trade Corporation s.r.o., proti žalovanému - O., ustanovený rozhodca rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 51.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z 51.000,00 EUR za každý deň omeškania od 02.04.2013 do zaplatenia, nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 955,10 EUR a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.719,18 EUR, všetko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku a vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol.
10. Z predloženej Zápisnice z kontroly zo dňa 20.02.2013 a priloženej fotodokumentácie vyplynulo, že žalovaný zistil, že k uvedenému dňu nebol odstránený bilboard GULF umiestnený na obchvate Žiliny (E50) a neboli odstránené prvky brandingu GULF na čerpacej stanici Teplička nad Váhom.
11. Z predloženej Zápisnice z kontroly zo dňa 12.03.2013 a priloženej fotodokumentácie vyplynulo, že žalovaný zistil, že k uvedenému dňu nebol odstránený bilboard GULF umiestnený na obchvate Žiliny (E50) a neboli odstránené prvky brandingu GULF na čerpacej stanici Teplička nad Váhom.
12. Z rozhodcovského spisu vedeného u rozhodcu Mgr. Marcela Drgona pod sp. zn. MD 03/13 vyplynulo, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 04.04.2013 u ustanoveného rozhodcu žalobu zo dňa 02.04.2013, ktorou sa voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 71.000,00 EUR s príslušenstvom. Vyhlásením a potvrdením zo dňa 09.04.2013 Mgr. K. A. ako ustanovený rozhodca vyhlásil a potvrdil, že je spôsobilý byť rozhodcom, že funkciu prijíma, a že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z prejednania a rozhodovania veci vylúčený. Rozhodca sa ďalej zaviazal, že funkciu bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali. Rozhodcovským uznesením č.k. MD 03/13-2 zo dňa 09.04.2013 ustanovený rozhodca rozhodol, že miestom rozhodcovského konania je Bratislava a jazykom rozhodcovského konania je slovenský jazyk. Rozhodcovským uznesením č.k. MD 03/13-3 zo dňa 09.04.2013 ustanovený rozhodca vyzval žalobcu na zaplatenie preddavku na trovy rozhodcovského konania v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy vo výške 1.147,56 EUR. Výzvou zo dňa 09.04.2013 ustanovený rozhodca vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede a v prílohe žalobcovi doručil podanú žalobu s prílohami ako aj potvrdenie a vyhlásenie ustanoveného rozhodcu č. MD 03/13 - 1 zo dňa 09.04.2013 a rozhodcovské uznesenie č. MD 03/13 - 2 zo dňa 09.04.2013. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 29.04.2013. Dňa 20.05.2013 bola ustanovenému rozhodcovi doručená žalobná odpoveď žalobcu zo dňa 09.05.2013, v ktorej žalobca namietal skutočnosti uvedené vyššie. Prípisom zo dňa 20.05.2013 ustanovený rozhodca zaslal žalovanému žalobnú odpoveď žalobcu zo dňa 09.05.2013 s tým, že k žalobnej odpovedi sa mal vyjadriť iba v prípade, že to považoval za nevyhnutné. Prípis bol žalovanému doručený dňa 22.05.2013. Na č.l. 81-82 rozhodcovského spisu bolo založených 5 fotografií čerpacej stanice blízko Tepličky nad Váhom zo systému Google Maps. Dňa 28.06.2013 ustanovený rozhodca vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom č.k. MD 03/13-6, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 51.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z 51.000,00 EUR za každý deň omeškania od 02.04.2013 do zaplatenia, nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 955,10 EUR a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.719,18 EUR, všetko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku a vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalovanému doručený dňa 02.07.2013 a žalobcovi dňa 03.07.2013.
13. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 („ZoRK“) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
14. Podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
15. Podľa § 40 ods. 2 ZoRK súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
16. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
17. Podľa § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
18. Podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
19. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
20. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
21. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22. Podľa § 54b ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
23. Podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
24. Podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
25. Podľa § 41 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2015 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
26. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
27. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
28. Súd po vykonanom dokazovaní a po posúdení relevantných argumentov sporových strán dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného ustanoveným rozhodcom K.. K. A., pod č.k. MD 03/13 - 6 dňa 28.06.2013 je v celom rozsahu nedôvodná.
29. Súd z rozhodcovského spisu sp. zn. MD 03/13 zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný ustanoveným rozhodcom dňa 28.06.2013 a bol doručený žalobcovi dňa 03.07.2013. Lehota na podanie žaloby bola v zmysle § 41 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 stanovená ako prekluzívna 30- dňová lehota, plynúca odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 25.07.2013, teda ešte pred uplynutím 30-dňovej prekluzívnej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas.
30. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 22.02.2011 uzatvorená Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice. Rovnako nebolo sporné, že v čl. 12.4. zmluvy bola inkorporovaná rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej si zmluvné strany dojednali, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, ktoré nebudú vyriešené dohodou, predložia na rozhodnutie (i) jednému z rozhodcov ustanovených podľa tejto zmluvy, alebo (ii) Európskemu Rozhodcovskému Súdu, so sídlom Štúrova 28, 040 01 Košice, zriadenom pri spoločnosti ARBITRÁŽNE A MEDIAČNÉ CENTRUM/CENTRE DE MEDIATION ET D ARBITRAGE, a.s., IČO: 36 216 551, a to podľa pravidiel uvedených v čl. 12.5, 12.6, 12.7 a 12.5 zmluvy. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sa žalobou doručenou ustanovenému rozhodcovi K.. K. A. dňa 04.04.2013 domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy 71.000,00 EUR s príslušenstvom. Žalovaný sa v rozhodcovskom konaní domáhal zaplatenia zmluvných pokút v zmysle bodov 9.2.1, 9.2.2 a 9.2.3 zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcu. Rozhodcovský súd (ustanovený rozhodca) rozhodol dňa 28.06.2013 vo veci rozhodcovským rozsudkom č.k. MD 03/13-6, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 51.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z 51.000,00 EUR za každý deň omeškania od 02.04.2013 do zaplatenia, povinnosť nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 955,10 EUR a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.719,18 EUR, všetko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku a vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol.
31. Podľa § 40 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, resp. § 40 ZoRK, sa možno žalobou domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Ide o civilné sporové konanie a aktívne legitimovaným na podanie žaloby je účastník rozhodcovského konania. Pasívne legitimovaným je druhý účastník rozhodcovského konania. Súd teda otázku aktívnej aj pasívnej legitimácie nemal za spornú.
32. Súd ďalej ustáli postavenie strán v rámci zmluvného vzťahu vyplývajúceho z uzavretej Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.02.2011. Súd posúdil vzťah daný predmetnou zmluvou ako obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ani u jednej zo sporových strán súd nekonštatuje, žeby jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Uvedený vzťah teda nemá spotrebiteľský charakter. V nadväznosti na ustanovenie § 54b ZoRK súd skúmal či v predmetnom konaní boli žalobcom preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
33. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. d) a g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, teda namietol, že Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, nenadobudla účinnosť, a preto nebola založená právomoc rozhodcu vo veci rozhodnúť, t.j. rozhodca rozhodol vo veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka nevzťahovala a ďalej, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. S poukazom na znenie § 54b ZoRK, teda súd posudzoval existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK a podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK.
34. Súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku právomoci ustanoveného rozhodcu z dôvodu, že Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice, a teda aj rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá, nenadobudli účinnosť. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 40 ods. 1 ZoRK je kogentné a zoznam dôvodov v ňom uvedených na zrušenie rozhodcovského rozsudku je taxatívny a nemožno ho rozširovať. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 je len neplatnosť alebo neexistencia rozhodcovskej zmluvy. Platnosť rozhodcovskej doložky nebola počas rozhodcovského konania, ani počas predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, namietaná. Podľa názoru súdu teda dôvodom nedostatku právomoci ustanoveného rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť nemôže byť žalobcom tvrdená neúčinnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku zákon v § 40 ZoRK nepredpokladá a neustanovuje. Napriek uvedenému, aj po posúdení uvedenej námietky žalobcu súdom po vykonanom dokazovaní a posúdení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že uvedená námietka žalobcu je nedôvodná a z tohto dôvodu nie je možné zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok. Žalobca námietku nedostatku právomoci ustanoveného rozhodcu z dôvodu neúčinnosti Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, a teda aj v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky, vzniesol už počas rozhodcovského konania. Ustanovený rozhodca sa s uvedenou námietkou podrobne vysporiadal v rozhodcovskom rozsudku a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, pričom súd poukazuje na to, že v zmysle § 21 ZoRK je na zvážení rozhodcovského súdu, resp. ustanoveného rozhodcu, či o svojej právomoci rozhodne samostatným uznesením, alebo sa s touto námietkou vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, najmä ak je uvedená námietka nedostatku právomoci previazaná s meritórnymi otázkami, ktoré rozhodca posudzoval, tak ako to bolo v tomto prípade. Skutočnosť, že ustanovený rozhodca o svojej právomoci nerozhodol aj samostatným výrokom vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku, v nadväznosti na skutočnosť, že sa s uvedenou námietkou podrobne vysporiadal v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, nezakladá podľa názoru súdu existenciu žiadneho z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZoRK. Nedostatok právomoci ustanoveného rozhodcu žalobca odvodzoval od tvrdenej skutočnosti, že Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice, a tým ani v nej inkorporovaná rozhodcovská doložka, nenadobudli účinnosť, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k odovzdaniu brandingu do užívania v súlade so zmluvou. Súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukazuje na § 5 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 22.02.2011 uzatvorená Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice, v rámci ktorej si v čl. 12.4. strany dojednali aj rozhodcovskú doložku. Žalobca nedostatok právomoci ustanoveného rozhodcu odvodzoval od skutočnosti, že Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, nenadobudla účinnosť. Uvedený dôvod, podľa názoru súdu nezakladá nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Súd v prvom rade poukazuje na to, že tvrdený dôvod neúčinnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, nemožno vzťahovať na existenciu, platnosť alebo účinnosť rozhodcovskej doložky. Dôvody žalobcom tvrdenej neúčinnosti by sa museli vzťahovať špecificky na rozhodcovskú doložku a prípadná neúčinnosť hlavnej zmluvy, v ktorej je rozhodcovská doložka obsiahnutá, bez ďalšieho nespôsobuje neúčinnosť rozhodcovskej doložky. V predmetnom prípade, žalobcom uvádzaný dôvod neúčinnosti rozhodcovskej zmluvy, teda neodovzdanie brandingu žalovaným do prevádzky, sa v žiadnom prípade nevzťahuje, či už na platnosť alebo účinnosť dojednanej rozhodcovskej doložky. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že táto sa vzťahuje na všetky spory vyplývajúce zo Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zánik. Z uvedeného podľa názoru súdu bez pochybností vyplýva, že okamihom podpisu hlavnej zmluvy, v ktorej bola obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, bola daná právomoc ustanoveného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, prejednať a rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy, teda aj spory týkajúce sa účinnosti Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve je dostatočne jasná a určitá a zmluvné strany podpisom hlavnej zmluvy vyjadrili svoju vôľu, v prípade existencie sporu vyplývajúceho zo Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, tento predložiť ustanovenému rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu v súlade s pravidlami uvedenými v čl. 12.4. a nasl. zmluvy. Otázka odovzdania, resp. neodovzdania brandingu do užívania, a teda otázka účinnosti Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, teda nemá na účinnosť dojednanej rozhodcovskej doložky žiadny vplyv. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná žalobcom tvrdená neúčinnosť alebo neexistencia rozhodcovskej doložky, nakoľko súd považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 12.4 zmluvy na základe predložených listinných dôkazov za platne uzatvorenú dňa 22.02.2011 (pričom jej platnosť ani nebola v konaní sporná) a prípadný dôvod neúčinnosti Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice v žiadnom ohľade nemožno vztiahnuť aj na rozhodcovskú doložku. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že bola daná právomoc ustanoveného rozhodcu K. spor medzi žalobcom a žalovaným v rozhodcovskom konaní prejednať a rozhodnúť.
35. Vo vzťahu k druhej relevantnej námietke žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, dospel súd k záveru, že táto je rovnako nedôvodná. Rozhodcovský súd podľa názoru súdu poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie a bránenie svojich práv, keď im boli vzájomne doručené všetky podania protistrany a rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozhodcovského rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami sporových strán. Súd poukazuje na to, že rozhodcovský súd, rovnako ako súd všeobecný, nemá povinnosť vysporiadať sa so všetkými tvrdeniami sporových strán, ale len s tými, ktoré majú význam pre rozhodnutie v rozhodcovskom konaní. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu ustanovený rozhodca vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli obe sporové strany. Súd tiež nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že by z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplývala skutočnosť, že rozhodca hodnotil aj snímky čerpacej stanice, ktoré žalovaný nenavrhol vykonať ako dôkaz. Z predloženého rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že žalovaný navrhol vykonať ako dôkaz satelitný záber, ktorý bol verejne dostupný na linku uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému súdu, žalovaný v rozhodcovskom konaní však ako listinné dôkazy predložil aj inú fotodokumentáciu, a to ako dôkaz, resp. prílohu k žalobe č. 12, 13 zažurnalizované na č.l. 48-49 a č.l. 51 rozhodcovského spisu. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodca vykonával aj iné fotografie, resp. snímky, ako tie ktoré boli žalovaným navrhnuté a ktoré boli označené v žalobe alebo založené do rozhodcovského spisu ako príloha k žalobe. Súd sa ďalej nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že rozhodca vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, a to iba v neprospech žalobcu. Z predloženého rozhodcovského spisu a rozhodcovského rozsudku naopak mal súd za preukázané, že rozhodca vykonal všetky dôkazy navrhnuté sporovými stranami, na základe ktorých dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré v odôvodnení rozhodcovského rozsudku riadne odôvodnil. Rozhodca sa podľa názoru súdu vysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými v žalobnej odpovedi žalobcu zo dňa 09.05.2013 týkajúcimi sa otázky účinnosti zmluvy, určitosti a platnosti dojednaní bodov 9.2.1., 9.2.2., 9.2.3. zmluvy ako aj s namietanou výškou žalovaným uplatnených zmluvných pokút a samotná skutočnosť, že žalobca sa so závermi rozhodcovského súdu nestotožnil, ešte nezakladá nerovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Súd zároveň zdôrazňuje, že úlohou súdu v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku je v zásade vylúčený a prípadné samotné nesprávne zistenia skutkových okolností nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak zo skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o zrušení nevyplýva existencia niektorého dôvodu podľa § 40.
36. Záverom súd považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že argumentmi strán, ktoré sa týkali meritórneho rozhodovania rozhodcovského súdu, sa nezaoberal, nakoľko úlohou súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ZoRK, nie opätovné vykonanie dokazovania a prejednanie sporu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania.
37. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a v konaní nepreukázal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZoRK. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).