Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4T-12-2016.pdf
PDF · 104.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2019 samosudca JUDr. Ladislav Bujňák v trestnej veci obžalovaného N.. H. S., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom W., W. č. XX pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný:
N.. H. S. - nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom W., W. č. XX u z n á v a s a v i n n ý m, ž e
ako osoba oprávnená konať za spoločnosť ATC TREND s. r. o. so sídlom Košice, Osloboditeľov č. 21, IČO: XXXXXXXX za obdobie mesiacov december 2011, júl 2011 a august 2011 neodviedol v stanovenej lehote splatnosti zrazené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov Sociálnej poisťovni
- pobočka Košice v celkovej výške 693,39 Eur aj napriek tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatného poistného za december 2011 vo výške 388,13 Eur a na čiastočnú úhradu splatného poistného za júl 2011 vo výške 197,62 Eur za august 2011 vo výške 107,94 Eur, čím takto Sociálnej poisťovni pobočka Košice spôsobila škodu v celkovej výške 693,69 Eur t e d a
v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech t ý m s p á c h a l
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupkyne za poškodenú stranu, znalkyne, svedkov, prečítaním výpovedí svedkov, listinných dôkazov, zistil skutkový a právny stav a rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku.
Obžalovaný N.. H. S. (ďalej len obžalovaný) na HP ( na č. l. 307) ako osoba oprávnená konať za spoločnosť ATC TREND s. r. o. so sídlom Košice, Osloboditeľov č. 21 (ďalej len ATC) (ako špeciálny subjekt) poprel spáchanie žalovaného skutku pričom vypovedal, že z hľadiska druhotnej platobnej neschopnosti nebola jeho spoločnosť schopná uhradiť danú sumu Sociálnej poisťovni. Pracovníčky, ktoré mali na starosti spracovanie agendy a úhrady následné, z hľadiska nedostatku finančných prostriedkov, neboli schopné realizovať úhrady Sociálnej poisťovni. On nerealizoval úhrady a z hľadiska možností financií sa tieto rozdeľovali na najnutnejšie platby. L. H., ktorá realizovala úhrady, tieto úhrady mala realizovať proporčne mala taký príkaz. On fyzicky nerozhodoval o výške úhrady, dal jej len všeobecný príkaz, že keď dôjdu nejaké peniaze, má ich proporčne rozdeliť a uviedol, že mal zlý zdravotný stav, pričom nebol schopný riadne proporčne rozdeľovať finančné prostriedky. Ďalej vypovedal, že spoločnosť sa zaoberala rôznymi prácami, a v roku 2011 mala komplikované ekonomické problémy, keďže ako subdodávateľská vykonaná práca nebola riadne vyplácaná, pričom uviedol, že v tomto roku bola spoločnosť v mínusových hodnotách. Ďalej uviedol. že v spoločnosti pracovalo v roku 2011 štyri až osem pracovníkov s tým, že nie všetkým boli vyplatené mzdové prostriedky v plnej výške, pričom priznal, že pani N.. R. ako jeho ekonómka podala na neho trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy stým, že sa zaviazal, že ak bude mať dostatočné finančné prostriedky, tak jej doplatí nevyplatenú mzdu, pričom ale zároveň uviedol, že je momentálne na invalidnom dôchodku, nepracuje a v čase, keď uvažoval o návrhu na konkurz spoločnosti, dostal mozgovú príhodu, takže nič nerealizoval. Zástupkyňa za poškodenú stranu Sociálnu poisťovňu T.. T. I. (ďalej len poškodená) na HP (na č. l. 266) vyvrátila obranu obžalovaného, keď vypovedala, že Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Košice, ku dňu HP neevidovala zmenu výšky pohľadávky voči spoločnosti ATC za obdobie, ktoré je predmetom trestného konania, t. j. za júl 2011 evidovala pohľadávku predstavujúcu neuhradené poistné na sociálne poistenie, ktoré bolo zrazené z miezd zamestnancov avšak neodvedené, určenému príjemcovi, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vo výške 317,84 Eur. V zmysle znaleckého posudku však spoločnosť mala v danom mesiaci finančné prostriedky na úhradu len vo výške 197,62 Eur, za mesiac august 2011 eviduje Sociálna poisťovňa pohľadávku vo výške 376,26 Eur, avšak v zmysle znaleckého posudku mala spoločnosť finančné prostriedky len vo výške 107,94 Eur a nakoniec za mesiac december 2011 eviduje neuhradené poistné za zamestnancov vo výške 388,13 Eur, pričom v zmysle znaleckého posudku spoločnosť túto sumu mohla uhradiť v celom rozsahu, predmetné poistné bolo predpísané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, ktoré sú v súčasnosti vymáhané formou súdnej exekúcie a to u T.. X., pod sp. zn. Ex 777/2012, a JUDr. L. pod sp. zn. Ex 2485/2011 a Ex 2487/2011, exekučné konania sú vedené ako neúspešné . Na otázku obhajkyne uviedla, že splatnosť poistného je stanovená samotným zákonom o Sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého splatnosť poistného v prípade zamestnávateľa nastáva buď v určenom termíne výplaty, ak takýto termín nie je, nastáva posledným dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci za ktoré sa poistné za zamestnancov má odviesť. V danom prípade poistné za mesiac 7/2011 sa stalo splatným ku dňu 31.8.2011, poistné za mesiac august 2011 sa stalo splatným 30.9.2011 a poistné za december 2011 sa stalo splatným 31.1.2012. Deň splatnosti závisí od oznámenia samotného konkrétneho zamestnávateľa, v rámci registračného listu zamestnávateľa. Súd hodnotí a považuje výpoveď poškodenej za vieryhodnú, ktorá je podložená závermi znaleckého posudku, ako aj vysvetlením jednotlivých procesných úkonov vo vzťahu k samotnému uhrádzaniu finančných prostriedkov v stanovených lehotách splatnosti poistného na sociálne poistenie. Svedkyňa N.. I. R. (ďalej len svedkyňa R.) na HP (na č. l. 268) vypovedala, že v ATC v predmetnom období v roku 2011 pracovala ako účtovníčka, jej pracovnou náplňou bolo zaúčtovávať predložené doklady, t. j. faktúry, predložené doklady z pokladne a v podstate viesť komplet celé účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve. S úhradami nemala nič spoločné, úhrady ani nerealizovala, len účtovala bankové výpisy, s úhradami pre kohokoľvek, t. j. aj pre Sociálnu poisťovňu a pre daňový úrad, so mzdami pre zamestnancov nemala nič spoločné. Všetky úhrady, ktoré prichádzali do úvahy len zaúčtovala ako realizované úhrady a zaúčtovala vyplatené úhrady. Pokyn na úhrady pre vyššie uvedené subjekty, čo má byť uhradené, čo nemá byť uhradené nedávala, tieto dával výlučne pán konateľ N.. H. S. - obžalovaný. Fyzicky nemala žiadny prístup k financiám, ani do pokladne, kde boli peniaze v hotovosti, ani do banky, ani k účtom v bankách. Dispozičné právo s bankovými účtami obchodnej spoločnosti ATC mal pán S. - obžalovaný, či okrem pána S. mal ešte niekto iný možnosť dispozície účtov akokoľvek formou, prevodným príkazom v banke, alebo cez internet, cez internetbanking nevedela povedať. Prístup pre disponovanie akokoľvek s účtami spoločnosti, buď cez internet podľa nej mal obžalovaný a pani H., nikto iný. Podľa nej len obžalovaný mal dispozičné právo. Odosielané napr. výplatné pásky boli odosielané zamestnancom. Na spracovanie miezd mali mzdárku pani O., ona urobila mzdy, urobili sa mzdy, vytlačili sa mzdové pásky, také kartičky, pričom obžalovaný sa nestaral vôbec o ekonomiku firmy. Súd považuje výpoveď svedkyne za priamy dôkaz svedčiaci o fungovaní spoločnosti a tiež ako dôveryhodnú bez vnútorných rozporov. Svedkyňa Z. H. (ďalej len svedkyňa H.) bola na HP prvýkrát vypočutá na č. l. 271 a na požiadane prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len OP) bola vypočutá ešte raz na č. l. 309. Na HP (na č. l. 272) svedkyňa H. uviedla, že vo firme H. pracovala ako administratívna pracovníčka od apríla 2010 do marca 2014. Jej pracovnou náplňou bolo spracovávať vyšlé a došlé faktúry, mala na starosti pokladňu, prevádzkovú a skladovú pokladňu. Pripravovala podklady pre účtovníčku, pre mzdovú pracovníčku, starala sa o poštu, mala na starosti internetbanking. K úhradám pre sociálnu poisťovňu sa vyjadrila v tom zmysle, že úhrady, ktoré sa vykonávali cez internetbanking boli konzultované s obžalovaným, boli uhradené vždy až po dohode s obžalovaným a samotnú úhradu vykonala ona. Mala prístup na internetbanking cez prístupové heslo obžalovaného, ona na svoje meno heslo nemala. Niekedy prichádzali peniaze do pokladne aj v hotovosti cez pokladničné doklady. Čo sa týka poplatkov pre sociálnu poisťovňu, vypovedala, že keď obžalovaný povedal, že sa to má uhradiť, tak sa uhradili, keď nedal pokyn, tak sa neuhrádzali. T. j. ak obžalovaný dal pokyn priamo jej na úhradu pre sociálnu poisťovňu, tak sa odvody uhradili, keď nedal pokyn, tak sa neuhradili. Každý mesiac sa pýtala obžalovaného, či má zaplatiť odvody za zamestnancov pre sociálnu poisťovňu. Počítač z ktorého sa cez internetbanking realizovali úhrady sa nachádzal na pracovisku. Obžalovaný osobne cez internetbanking nerealizoval - neuhrádzal nejakú platbu pre sociálnu poisťovňu, resp. hocijakú inú platbu. Účtovné doklady firmy ATC celkovo na zaúčtovanie externej účtovníčke odovzdávala pravidelne ona a to svedkyni R.. Obžalovaný v rámci firmy sa v podstate staral o zákazky zákazníkom, pripravoval zmluvy, a pod. Ona v spoločnosti ATC bola ako stála zamestnankyňa. Jednotlivé odvody do sociálnej poisťovne uhrádzala cez internetbannking iba ona, na priamy pokyn obžalovaného. Žiadna iná osoba nebola poverená okrem nej. Odvody do sociálnej poisťovne sa mohli uhrádzať okrem internetbankingu aj v hotovosti, nespomínala si, že by niekedy v hotovosti niekto iný v hotovosti okrem nej, alebo iného zamestnanca, alebo obžalovaného uhradil niekto nejakú čiastku. Spoločnosť mala asi 5-6 stálych zamestnancov. Svedkyňa R., ona a potom boli robotníci ešte, a externá mzdárka. Vo svojej druhej výpovedi na HP (na č.l. 309) vypovedala, že tráv na svojej predchádzajúcej výpovedi, pričom niektoré skutočnosti už len zopakovala, pričom zdôraznila, že len obžalovaný bol ten, kto rozhodol, ktoré a aké sumy sa majú uhrádzať, pričom znova zdôraznila, že mzdy boli vyplácané len v čiastočnej výške, tiež len na pokyn obžalovaného a čo sa týka sociálnej poisťovne, úhrady boli vyplácané cez internetbanking na základe pokynu obžalovaného, ktoré vykonávala len ona. Súd považuje výpoveď svedkyne za priamy dôkaz, ktorým je vyvrátená obrana obžalovaného, minimálne v tom, že to bol on kto dával pokyn ktoré a komu a v akej výške budú uhrádzané jednotlivé platby, t. j. platby pre sociálnu poisťovňu. Z prečítanej výpovede z prípravného konania (ďalej len PK) svedka N.. P. P. (ďalej len svedok P.) (na č. l. 32) vyplýva, že bol konateľom spoločnosti WReality s. r. o., Južná trieda č. 66, Košice, ktorá prenajímala priestory pre spoločnosť ATC. Zmluva o prenájme bola platná od 1.2.2013 na dobu neurčitú a skončila okamžitým zrušením zmluvy z dôvodu dlhodobého neplatenia dňa 21.3.2014. Obžalovaný si prenajala jednu veľkú kanceláriu pre obchodno - výrobnú činnosť a jednu kanceláriu pre administratívno - ekonomickú činnosť, avšak po krátkom čase prestal obžalovaný platiť nájom. Dohodli sa na splátkovom kalendári, ktorý nedodržal. Na základe toho bol podaný návrh na exekúciu, bol spísaný majetok ATC, pričom išlo o starý nábytok, fax, multifunkčné zariadenie, a nejaké staré počítače. Pokiaľ ide o dokumentáciu, ktorá bola v priestoroch kancelárie ATC, túto vo februári roku 2015 vyložili zo skríň a uložili v uzamknutej chodbe pred týmito kanceláriami. Následne pani K. zavolala obžalovanému, aby si prišiel pre dokumentáciu, ktorý tak nekonal, avšak následne si ju po vyložení pod prístrešok na dvore obžalovaný zobral. Ďalej vypovedal, že obžalovaný bol niekoľkokrát počas spisovania majetku exekútorkou pustený do prenajatých priestorov, aby si zobral dokumentáciu, ktorú potreboval. Keďže obžalovaný fyzicky napadol pani K., bol mu zakázaný vstup do objektu a dokumentácia ATC bola vyložená pod prístrešok na dvore, keďže dohodnutý termín na prevzatie dokumentácie zo skríň na chodbe obžalovaný nedodržal. Svedkyňa Q. K. (ďalej len svedkyňa K.) v PK (na č. l. 35) vypovedala, že pracovala v spoločnosti WReality s. r. o., pričom v tom období mal obžalovaný ako konateľ spoločnosti ATC prenajaté dve kancelárie v tejto spoločnosti, pričom z dôvodu neplatenia nájmu spoločnosť WReality s. r. o. odstúpila od zmluvy dňa 21.3.2014. Potvrdila predchádzajúcu výpoveď svedka P., keď uviedla, že v spoločnosti ATC prebiehala exekúcia, pričom bol obžalovaný vyzvaný aby si prišiel prevziať dokumentáciu spoločnosti, pričom začal na ňu slovne a následne i fyzicky útočiť, pričom si dokumentáciu neprevzal. Táto bola 28.2.2015 cca v 20 krabiciach vyložená pred prístrešok spoločnosti, pričom tieto krabice obsahovali všetky písomnosti uložené v šanónoch a tieto si v tento deň postupne asi na tri krát odviezol obžalovaný. Výpovede vyššie uvedených svedkov súd považuje za dôkazy, ktoré svedčia o pomeroch v spoločnosti ATC. Svedkyňa O. O. (ďalej len svedkyňa O.) v PK (na č. l. 39) vypovedala, že v spoločnosti ATC pracovala na dohodu o vykonaní práce od roku 2010 do konca roka 2013, pričom spracovávala mzdy, na základe dokladov od svedkyne H. a teda nebola zodpovedá za úhrady spoločnosti, pričom ďalej vykonávala výstupy pre sociálnu, zdravotnú poisťovňu a daňový úrad ako aj ďalšie náležitosti pre potreby zamestnancov ATC. Pokiaľ ide o výstupy pre sociálnu poisťovňu vyhotovovala elektronické výkazy odvodov a príspevkov na sociálne poistenie zo mzdového systému, čo bol program na spracovanie miezd. Mesačné výkazy neodosielala do sociálnej poisťovne, keďže nemala prístup do spoločnosti ATC
- elektronickej podateľne, takže tento výkaz si „sťahovala“ svedkyňa H. a tento zasielala do sociálnej poisťovne. K. situáciu v spoločnosti H. dopodrobne nepoznala, keďže neprichádzala do styku s finančnými tokmi ani s účtovníctvom ani s účtovnými výkazmi, a teda nebola informovaná o tom, či sa odvody platili resp. či sa vyplácali mzdy. Pokiaľ ide o rozhodovanie o úhradách spoločnosti ATC, o týchto rozhodoval obžalovaný a nemala vedomosť o tom, že by bol niekto ďalší poverený alebo splnomocnený na zadávanie úhrad. Keďže spracovávala mesačné výkazy pre sociálnu poisťovňu, upozorňovala obžalovaného, že je potrebné zaplatiť poistné alebo dohodnúť aspoň splátkový kalendár, keďže jej sociálna poisťovňa začala zasielať e -maily, týkajúce sa dlžného poistného. C. jej ale argumentoval s tým, že nemá peniaze. P. uvedenú svedeckú výpoveď súd považuje za priamy dôkaz, ktorý vyvracia obranu obžalovaného minimálne v tom, že ho svedkyňa upozorňovala, že nie sú zaplatené platby pre sociálnu poisťovňu, t. j. že o týchto skutočnostiach musel obžalovaný vedieť. Na HP bol prečítaný záver znaleckého posudku znalkyne doc. N.. H. X. L.. z odboru účtovníctva, v zmysle obžalobného návrhu OP (na č. l. 106), avšak súd z dôvodu objektivizácie zistených a opísaných skutočností v znaleckom posudku, a vzhľadom na obranu obžalovaného, túto znalkyňu na HP aj vypočul (na č. l..380) , pričom zistil, že znalkyňa zotrváva na záveroch znaleckého posudku a tento doplnila v tom zmysle, že mala za úlohu vyhodnotiť finančnú situáciu, či v období a to ešte pred tým, v období mesiacov júl až december spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného na sociálne poistenie za zamestnancov, ktoré zrazila z miezd a za zamestnávateľa. Znaleckým skúmaním zistila, že predmetná spoločnosť bola schopná uhradiť poistné zrazené z miezd zamestnancov a to konkrétne vo výške 365,56 Eur. Spoločnosť mala v dňoch splatnosti poistného zrazenú z miezd zamestnancov dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu predmetného poistného pre sociálnu poisťovňu za sledovaný mesiac 12/2011 vo výške 388,13 Eur a to aj po zohľadnení úhrad poistného za zamestnávateľa za ten istý mesiac. V dňoch splatnosti poistného za časť zrazenú z miezd zamestnancov za ostatné sledované mesiace, t. z. 07 až XX/XXXX a XX/XXXX až XX/XXXX spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu predmetného poistného, denné zostatky finančných prostriedkov spoločnosti v dňoch splatnosti poistného za tieto mesiace po zohľadnení úhrad poistného za zamestnávateľa splatného v rovnaké dni boli vo výške 305, XX Q., teda spolu čiastočne pri plnej úhrade mohla spoločnosť zaplatiť sumu 693, 69 Eur. V dňoch splatnosti poistného za zamestnanca a za zamestnávateľa za sledované mesiace 9/2011 až 11/2014 spoločnosť mala v dňoch splatnosti poistného dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného za zamestnávateľa iba za sledovaný mesiac XX/XXXX v celkovej výške 1041,5 Eur. V dňoch splatnosti poistného za zamestnávateľa za ostatné mesiace, t. z. 9-11/2011 a 01/2012 až 11/2014 spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu. Denné zostatky boli v dňoch splatnosti poistného iba vo výške 299,89 Eur. Spolu teda za zamestnávateľa spoločnosť bola schopná uhradiť sumu 1440,94 Eur. Spoločnosť k predloženiu vypracovania znaleckého posudku vôbec nepredložila žiadne účtovníctvo a preto sa vychádzalo iba z bankových výpisov z pohybov daných dní, zisťovala konečné zostatky daného dňa. Či obžalovaný v pokladnici mal peniaze to vôbec v znaleckom posudku nie je uvedené, to je len zostatok daného dňa a na účte bol zostatok v takej výške, ako to je v tabuľke uvedené. To znamená, že 31.8. splatné poistné bolo vo výške 317,84 Eur, ale na účte bolo iba 197,62 Eur. Preto uviedla, „iba čiastočne“, pretože zadanie otázky bolo na vypracovanie znaleckého posudku takto položené, t. j. či mal na plnú, alebo iba na čiastočnú úhradu. Nevedela sa vyjadriť v deň splatnosti poistného aké iné záväzky mala obchodná spoločnosť obžalovaného, lebo spoločnosť nepredložila žiadne účtovníctvo. U. považuje závery znaleckého posudku ako aj samotnú výpoveď znalkyne na HP za priamy dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že obžalovaný mal v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov, resp. časť finančných prostriedkov na to, aby riadne a včas uhradil zrazené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov sociálnej poisťovni, resp. mal dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatného poistného, resp. na čiastočnú úhradu splatného poistného za obdobie tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku. Z prečítanej správy o povesti(na č. l. XXX) je zrejmé len to, že obžalovaný má trvalé bydlisko iné informácie nie sú známe. Z C. (na č. l. XXX - XXX, č. l. XXX) je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. poriadku dospel súd k záveru, že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchal bez akýchkoľvek pochybností obžalovaný. L. neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi (sociálnej poisťovni) splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech. C. prečinu je záujem štátu na riadnom odvádzaní platieb, ktoré má určitá osoba - platca zamestnávateľ zrážať iným osobám - zamestnancom a za ne odvádzať oprávneným príjemcom (sociálnej poisťovni) tieto platby. L. - obžalovaným žalovaného prečinu môže byť iba ten, kto má ako platca zákonnú povinnosť odvádzať za iného (poškodení) t. j. platiteľ dane alebo poistného, t. j. špeciálny subjekt. U. stránka je založená na úmyselnom zavinení páchateľa - obžalovaného. V slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti je zavinenie obžalovaného. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, teda že každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojim konaním zavinil. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoba, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené. Z vyššie uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že obžalovaný aj keď popiera spáchanie žalovaného skutku mal v žalovaných obdobiach dostatok resp. časť finančných prostriedkov na úhradu poistného pre sociálnu poisťovňu zrazenú z miezd zamestnancov. O tom, či sa tieto úhrada mali, resp. nemali realizovať rozhodol, podľa výpovedí svedkýň R., H. ale predovšetkým svedkyne O. len obžalovaný. U. O. ho podľa jej výpovede z PK na túto povinnosť upozorňovala, keďže dostávala upozornenia od sociálnej poisťovne, avšak obžalovaný na uvedené upozornenia reagoval tak, že nemá „peniaze“ čo nezodpovedá záverom znaleckého posudku a výpovedi znalkyne, t. j. že mal v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov, resp. jeho časť na uhradenie pohľadávok pre sociálnu poisťovňu v plnom rozsahu, resp. v čiastočnom rozsahu, teda obžalovaný vedel, že ak túto zákonnú povinnosť nesplní, naplní svojim protiprávnym konaním subjektívnu stránku žalovaného prečinu a to ako špeciálny subjekt. U. R. a H. vypovedali, že len obžalovaný dával pokyn na úhradu finančných prostriedkov a komu sa budú a v akej výške uhrádzať, pričom svedkyňa H. taktiež vypovedala, že mala prístup na internetbanking, ale len cez prístupové heslo obžalovaného. Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaného napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona po objektívnej stránke v tom, že tento neodviedol v stanovenej lehote splatnosti zrazené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov pre sociálnu poisťovňu i napriek tomu, že ako špeciálny subjekt konajúci za spoločnosť ATC mal dostatok finančných prostriedkov resp. časť finančných prostriedkov na túto úhradu, čím takto pre iného spôsobil škodu a sebe zadovážil na úkor iného neoprávnený prospech. W. sa obžalovaný dopustil ako subjekt s plnou právnou zodpovednosťou. U. stránka žalovaného prečinu vzhľadom na doposiaľ vykonané procesné úkony vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. T. konania obžalovaného, ktoré malo vôľový charakter s cieleným zameraním, bolo získať neoprávnený prospech. L. konania obžalovaného je vysoká, pretože porušil jeden z najvýznamnejších objektov chránených objektov Ústavy SR a trestným zákonom a to záujem spoločnosti na ochrane pred skresľovaním údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. U. pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. že pred spáchaním skutku viedol riadny život a keďže u neho prevažujú poľahčujúce okolnosti v zmysle XX ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, súd považuje uložený trest vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu XX mesiacov za výchovný a dostačujúci na nápravu obžalovaného. Aj napriek tomu, že si zástupkyňa za poškodenú stranu sociálnu poisťovňu riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, súd sa touto otázkou nezaoberal, keďže pri trestných činoch neodvedenia dane a poistného si nemôže štát v adhéznom konaní uplatňovať neodvedené poistné ako škodu, t. j. Slovenskú republiku zastúpenú príslušnou sociálnou poisťovňou nie je možné považovať za poškodenú v zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku, pričom Slovenská republika zastúpená príslušnou sociálnou poisťovňou má len postavenie poškodeného podľa § 46 ods. 1 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice I.