Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/3342/2001

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: K., proti povinnému v 1. rade: G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, XXX XX L., D. H. X. A.: H. N., U.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX L. O. H. X.XXX,XX Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: C.. Š. R., L. XX, XXX XX L. D. E.. Q.. Y. XXX/XXXX, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21. 08. 2001 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24. 09. 2001, bol výkonom exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny exekútor C.. Š. R.. Y. F. H. D. Y. C. A. Okresného E. L. B. H. D. Č.. L.. XXC XX/XX-XX Q. N. XX.XX.XXXX.

2. Dňa 10.09.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor žiadal priznať aj náhradu trov exekúcie v zmysle predloženého vyúčtovania. Súdny exekútor v rámci šetrenia majetkových pomerov povinných zistil, že pohľadávka je dlhodobo nevymožiteľná, z dôvodu, že povinní nemajú žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. Nemajú žiadne príjmy, ktoré by podliehali exekúcii. Súdny exekútor vypracoval Správu o stave exekučného konania , H.-XXXXXX.X, ktorú doručil oprávnenému dňa XX.XX.XXXX. N. XX.XX.XXXX oprávnený doručil súdnemu exekútorovi Návrh na zastavenie exekúcie na základe doručenej správy súdneho exekútora o stave exekučného konania z dôvodu zistenej nemajetnosti povinných. .

3.Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd je toho názoru, že súdny exekútor dostatočne zisťoval majetkové pomery povinných, pričom nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného, z ktorého by sa v súčasnosti dala uspokojiť pohľadávka oprávneného v tomto konaní. Keďže v exekučnom konaní bola jednoznačne preukázaná nemajetnosť povinných a vzhľadom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konania sa začalo pred 01.02.2002, v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zastaviť tak exekúciu pre nemajetnosť povinných, ale v danom prípade je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Keďže nebol zistený žiadny majetok povinných, postihnuteľný exekúciou a teda nie je možné naplniť základný účel exekučného konania - vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekúciu nie je možné vykonať a preto ju súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

13. Z citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku teda vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť znášať povinný a len vo výnimočných prípadoch (podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku) má mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený.

14. Podľa ust. § 203 ods. 2 EP v znení od 01.02.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

15. Citované zákonné ustanovenie však nie je možné aplikovať na posudzovanú exekučnú vec, pretože v čase začatia exekučného konania právny predpis Exekučný poriadok takýto dôvod na priznanie trov súdnemu exekútorovi v neprospech oprávneného nepoznal. Na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ak vychádzame z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a teda nie je možné mu preto uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (zistenú nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 2001) ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný nebude mať majetok postihnuteľný exekúciou. V čase začatia exekučného konania pred 18 rokmi nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že majetkové pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto súd neuložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

16. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť ani povinným, nakoľko tí nemajú dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

17. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

18. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

19. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

20. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani povinného. Zároveň súd uvádza, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Toto zákonné ustanovenie bolo zakotvené až k 01.02.2002, pričom prechodným ustanovením bolo určené, že exekučné konania začaté do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).