Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-158-2018.pdf
PDF · 104.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, J., a otca: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, J., o návrhu otca na zníženie výživného k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2018, vylúčeným z konania sp. zn. 11P/152/2018 (pôvodne vedené o návrhu otca na zníženie výživného na deti: I., nar.XX.X.XXXX, C., nar. XX.X.XXXX a T., nar.XX.X.XXXX) na samostatné konanie, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú C. zo sumy 80,00 € mesačne na sumu 40 € mesačne s tým, že výživné bolo naposledy určené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/72/2017-70 zo dňa 31.01.2018. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletých detí zavádzala súd, keď v konaní o zvýšenie výživného vedenom pod sp. zn. 49P/72/2017 uviedla a podrobne rozpísala výdavky na maloletú, ktoré sa ale podľa názoru otca nezakladajú na pravde. Ako príklad uviedol výdavky na školu, na električenku a na kredit za mobilný telefón. Keďže zistil, že matka si neplní povinnosti, bol nútený požiadať súd o zníženie výživného.
2. Matka dieťaťa sa k návrhu otca na zníženie výživného písomne vyjadrila nesúhlasne. Uviedla, že otec dieťaťa nejaví o dcéru žiaden záujem ani čo sa týka sviatkov ako Vianoce, narodeniny, meniny alebo len tak jej dať nejaké vreckové. Rodičmi dohodnutý styk s dieťaťom otec nerealizuje. Pamätá si len na to, že otec kúpil C. jednu bundu a kredit v hodnote 7 eur, avšak bolo to jediný raz. Platby, ktoré sa hradia škole, električenku a vreckové a pod. platí sama.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v tunajšom spise (dokladmi o príjme rodičov, o zdravotnom stave a spotrebiteľskom úvere otca, výdavkovými dokladmi matky) ako aj v pripojených spisoch sp. zn. 49P/65/2018 a sp. zn. 49P/72/2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Otec maloletej vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dcéra sa mu sťažuje, že nemá peniaze. S dcérou volal a povedala mu, že mama jej ukazovala nové kaliopky a keď sa dcéra matky spýtala, prečo aj ona nemá nové, tak jej matka povedala: „ choď a zarob si“. Poukázal na to, že matka v predchádzajúcom konaní uvádzala výdavky na mal. C., čo sa týka ZRPŠ a školských potrieb spolu 200,-eur ročne; nevie ako na to prišla. Od dcéry T. dostal sms- ku, kde uviedla: „mama nám stále nadáva, núti nás upratovať, ....hovorí nám, že nás dá do detského domova, vôbec nič nám nekupuje, hladujeme, nič nám nedáva z výživného.“ Ďalej poukázal na to, že C. kúpil dve bundy, jednu z toho 10.10.2018, druhú nevie presne kedy. Ešte jej kúpil tričko za 4,99 eur a termosku na čaj za 16,47 eur. Naposledy sa s deťmi stretol v decembri, na Vianoce u neho neboli. Na otázky súdu, aké zmeny nastali u neho od januára 2018 v majetkových, príjmových a osobných pomeroch, otec výslovne uviedol, že žiadne. T.č. býva v obci D. N., časť C. O. spolu s matkou, do práce dochádza do J. autom.
5. Matka maloletej vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva. Nedodržiava režim stretávania s deťmi, ktorý si sám navrhol po rozvode, teda každý nepárny víkend, Vianoce, a pod.. S deťmi sa (od podania návrhu-pozn. súdu) stretol tri víkendy: 12.10.2018, 26.10.2018 a 9.11.2018 - bolo to v čase, keď žiadal zmenu zverenia T.. C. kúpil jednu bundu a kredit v hodnote 7 eur jedenkrát na jeseň 2018. Inak na deti nijako neprispieva. Matka ďalej uviedla, že nemá žiadne zmeny v majetkových, ani v príjmových pomeroch, žije v domácnosti s deťmi I., mal. C., mal. T., mal. D., nar XX.X.XXXX, a s partnerom, ktorý je otcom mal. D.. C. je druháčka na D. E., odbor pedikúra-manikúra. Náklady na ňu sa v zásade nezmenili, školské pomôcky v súvislosti so študijným odborom C. (laky, odlakovače, pilníky) priebežne dokupuje. ZRPŠ je 25 eur ročne. Triedny fond cca. 15 eur ročne. Ešte sa platí zvlášť 10 eur ročne na hygienické potreby v triede. K námietkam otca ohľadom výšky výdavkov na maloletú matka podotkla, že dcéra nastúpila minulý školský rok do prvej triedy na SOU, potrebovala uniformu, ktorá stála 80 eur, obuv kupovali v zdravotníckych pomôckach, tiež UV lampu. To, že deťom káže upratovať, podľa nej nie je zlé. Je jej čudné, že dcéra T. písala otcovi, pretože pokiaľ vie, tak spolu nekomunikujú. Podľa toho, čo otec hovorí, by dcéry museli chodiť holé. Pokiaľ ide o C., tá nemá v škole funkčnú školskú jedáleň a každý deň dostane 3-4 eur vreckové na stravu, nosí si aj desiatu a doma ju čaká navarené jedlo.
6. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko to nie je v záujme maloletej. Ďalej podotkol, že výživné vo výške 40 eur, ako to navrhuje otec, sa bežne dáva v prípadoch, keď povinný rodič je vo výkone trestu a vzhľadom na vek dieťaťa je aj 80 eur málo. Ohľadom námietok otca voči starostlivosti matky kolízny opatrovník poukázal na to, že v rodine bolo vykonané šetrenie, ale neboli zistené žiadne nedostatky. Dokazovanie v tomto smere preto nenavrhol.
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2018, č.k. 49P/72/2017-70 v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej C. sumou 80,-eur mesačne s tým, že zročné výživné v sume 220,64 eur sa otec zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným. Na výživu syna I., nar. XX.X.XXXX, sa otec zaviazal prispievať sumou 80,-eur mesačne a na výživu maloletej T., nar. XX.X.XXXX, sumou 70,-eur mesačne, všetko počnúc dňom XX.X.XXXX. V čase tohto konania maloletá C. navštevovala 1. ročník D. E. v odbore pedikúra-manikúra. Výdavky na maloletú C. matka deklarovala nasledovne: vreckové 40 eur mesačne, školské potreby ako: ZRPŠ, triedny fond, rovnošata na prax 100 eur ročne (8,33 eur mesačne), školské potreby a učebnice 100,-eur ročne (8.33 eur mesačne), električenka 13,96 eur, oblečenie, kozmetika, hygienické potreby cca 70 eur mesačne, kredit na mobil 10 eur mesačne a tiež bežné výdavky na stravu s tým, že v uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté mimoriadne výdavky (lyžovačka, zubár, denný tábor).
8. Matka v čase posledného rozhodovania súdu dosahovala príjem cca 546 eur mesačne netto, výdavky na bývanie dokladovala v sume 220,88 eur mesačné platby na byt v jej výlučnom vlastníctve, 29 eur elektrina, 23,90 eur TV a internet. Výdavky na maloletého syna D. matka deklarovala v sume 30 eur mesačne na materskú školu.
9. Otec v čase posledného rozhodovania súdu ohľadom príjmu uviedol, že tento dosahuje 500 eur netto, okrem toho môže získať dochádzkový bonus max. do 100,-eur a vie si zvýšiť plat aj nadčasmi. Podľa potvrdení o prevode mzdy na účet otca za mesiace 11/2017, 12/2017 otcovi bola poukázaná netto mzda v sume 615,38 eur a v sume 657,14 eur. Otec mal zhoršený zdravotný stav (vysoký krvný tlak a chronický dispeptický syndróm) a deklaroval, že na lieky dopláca cca 70-80 eur mesačne. Náklady na bývanie vynakladal v sume 100,-eur mesačne (nájomné rodičom), splácal pôžičku na auto Škoda Octávia v sume140 eur mesačne. V svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2018 v konaní sp. zn. 49P/72/2017 otec uviedol, že s deťmi má pekný vzťah, chodievajú k nemu na návštevy vždy, keď je to možné, dcére C. prispieva vreckovým a odkladá jej aj peniaze na vkladnú knižku.
10. V čase rozhodovania súdu v tunajšom konaní je maloletá C. žiačkou 2. ročníka na D. E., odbor : manikúra-pedikúra. Výdavky na maloletú C. matka deklarovala nasledovne: vreckové denne 3-4 eur na obedy, ZRPŠ 25 eur ročne, triedny fond 15 eur ročne, 10 eur ročne na hygienické potreby do triedy (toaletný papier, mydlá...), školské pomôcky cca 8 eur mesačne, električenka 13,96 eur, oblečenie a obuv cca 35 eur mesačne, kozmetika, drogéria a hygienické potreby cca 20 eur mesačne, kredit na mobil 7 eur mesačne a tiež bežné výdavky na stravu.
11. Matka t.č. dosahuje príjem cca 535 eur mesačne netto, výdavky na bývanie dokladovala v sume 220,87 eur mesačné platby na byt v jej výlučnom vlastníctve, 26 eur elektrina, 23 eur TV a 14,98 eur internet. Maloletý syn D. je od sept. 2018 prvákom na základnej škole, výdavky v súvislosti so starostlivosťou o neho sú 25 eur mesačne obedy v ŠJ, 15 eur mesačne družina, 30 eur ročne ZRPŠ a 20 eur ročne triedny fond.
12. Otec t.č. dosahuje príjem priemerne 643 eur mesačne netto. Naďalej má zhoršený zdravotný stav (vysoký krvný tlak a chronický dispeptický syndróm) a deklaroval, že na lieky dopláca cca 53 eur mesačne. Náklady na bývanie vynakladá naďalej v sume 100,-eur mesačne (nájomné svojej matke), taktiež ešte spláca pôžičku na auto Škoda Octávia v sume141 eur mesačne. Navyše deklaroval výdavky na pohonné hmoty na cestovanie do zamestnanie (dochádza do práce do J.) a mesačné výdavky na mobil v sume 36 eur.
13. Na tunajšom súde prebiehalo konanie sp. zn. 49P/65/2018 o návrhu otca na zmenu zverenia mal. T., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom zo dňa 7. 2.2018, voči ktorému sa účastníci vzdali odvolania, bol návrh otca zamietnutý. V označenom konaní bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky. Zo správy UPSVaR zo šetrenia z 11.9.2018 (č.l. 19 spisu 49P/65/2018), t.j. krátko pred podaním návrhu otca na zníženie výživného v tomto konaní, nevyplýva, žeby boli zistené akékoľvek nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Takéto skutočnosti nevyplývajú ani z výpovede maloletej T. v konaní pred súdom.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust.§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.
20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti-deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
21. Otec svoj návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej C. zdôvodnil tým, že matka maloletých detí zavádzala súd, keď v konaní o zvýšenie výživného vedenom pod sp. zn. 49P/72/2017 uviedla a podrobne rozpísala výdavky na maloletú, ktoré sa ale podľa názoru otca nezakladajú na pravde. V konaní pred súdom ďalej poukázal na to, že dcéra sa mu sťažuje, že nemá peniaze a vo všeobecnosti spochybnil starostlivosť matky o maloleté deti.
22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca, matky ani dieťaťa rozhodne nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca.
23. Pokiaľ ide o majetkové, príjmové a výdavkové pomery matky, tieto sa od posledného rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 49/72/2017 zmenili len v tom smere, že sa jej zvýšili výdavky na maloletého syna D.. Maloletý syn matky D. totiž nastúpil od septembra 2018 do prvého ročníka základnej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky; na týchto sa však musí podieľať aj partner matky, t.j. otec mal. D.. Na strane otca sa od posledného rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 49/72/2017 taktiež zásadnejšie nezmenili majetkové, príjmové a výdavkové pomery. Zdravotné problémy, na ktoré otec poukazuje aj v tomto konaní, boli zohľadňované už v predchádzajúcom konaní sp.zn. 49P/72/2017. Zmena je len v miernom poklese otcom deklarovaných výdavkov na lieky (zo 70-80 eur mesačne na 53 eur mesačne) a tiež v tom, že otec oproti predchádzajúcemu konaniu deklaruje výdavky na pohonné hmoty v sume 60 eur mesačne (dochádzanie zo D. N. do zamestnania v J.). Možno však dôvodne a logicky predpokladať, že otec obdobné výdavky na pohonné hmoty vynakladal aj v čase predchádzajúceho konania, keďže už vtedy vlastnil motorové vozidlo využívajúc ho za účelom cestovania do práce z J. do Sv. I. a späť. Tiež výdavky otca na mobilný telefón vzrástli z 30 eur na 36 eur mesačne, teda o 6 eur mesačne viac ako v predchádzajúcom konaní, čo však rozhodne nemožno vyhodnotiť v prospech otca.
24. K zmene pomerov nedošlo ani na strane maloletej, keď výdavky na ňu sa v zásade nezmenili. Pritom len nevyhnutné náklady na vzdelávanie a školu (ZRPŠ + triedny fond + hygienické potreby v škole = 4,16 eur mesačne + školské pomôcky 8 eur mesačne), náklady na električenku (13,96 eur) spolu s pomernou časťou matkou dokladovaných nákladov na bývanie na maloletú C. (vrátane platby za internet a TV) predstavujú spolu sumu takmer 74 € mesačne. K tomu je potrebné zohľadniť náklady na stravu, ktoré rozhodne v súvislosti s rastom a vekom maloletej nemohli klesnúť od posledného rozhodovania súdu. Ďalej predpokladané náklady na bežnú drogériu a kozmetiku (pranie, čistiace prostriedky, hygienické potreby), oblečenie a obuv, kultúrne potreby maloletej v teenage veku, náklady na mobil (ktoré vynakladá aj otec pre seba v niekoľkonásobnej výške) jednoznačne svedčia o tom, že náklady na výživu a výchovu maloletej dosahujú minimálne sumu 200,-€ mesačne. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa svojho vlastného vyjadrenia zo dňa 12.1.2018 v konaní sp. zn. 49P/72/2017 otec uviedol, že s deťmi má pekný vzťah, chodievajú k nemu na návštevy vždy, keď je to možné. Z výsluchu rodičov v tomto konaní však vyplynulo, že otec sa s deťmi a teda aj s C. stretol od podania návrhu spolu trikrát a t.č. (od decembra) sa s deťmi nestretáva vôbec. Otec si teda svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej t.č. neplní inak, než finančným plnením v zásade v rozsahu súdom schváleného výživného 80 eur mesačne a neposkytuje maloletej žiadnou formou osobnú starostlivosť. Pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky (zabezpečovanie bývania a chodu domácnosti, bežných nákupov, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, trávenia prázdnin a voľného času, školskej dochádzky a komunikácie so školou, ktorú maloletá navštevuje a pod.) tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného zo strany otca, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o námietky otca voči „kvalite“ osobnej starostlivosti poskytovanej maloletej matkou, tieto súd s ohľadom na vykonané dokazovanie (predovšetkým vyjadrenie kolízneho opatrovníka a obsahom pripojeného spisu sp. zn. 49P/65/2018) vyhodnotil ako účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti otcom v primeranej miere. Súd napokon dáva do pozornosti otca, že platenie výživného do rúk matky nesmeruje k tomu, aby otcom poskytované prostriedky matka dávala do voľnej dispozície maloletým deťom. Naopak, tieto prostriedky majú slúžiť nato, aby nimi matka uhrádzala všetky odôvodnené životné potreby detí (bývanie, strava, hygiena, doprava a pod...). Preto ani prípadné sťažnosti mal. C. otcovi, že „nemá peniaze“, nemôžu byť dôvodom na znižovanie vyživovacej povinnosti otca a vôbec neznamenajú, že matka nezabezpečuje maloletej riadnu starostlivosť.
25. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.