Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/236/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, v mene ktorého koná správca Mestské lesy v Bratislave, Cesta mládeže 4, Bratislava, IČO: 30 808 901, práv. zast.: Taylor Wessing e/n/w/ c advokáti s.r.o., Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832 proti žalovanému: AVP s.r.o., Bellova 50, Bratislava, IČO: 35 901 209, práv. zast. TORA Legal, s. r. o. , Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 866 326 o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -157 zo dňa 21.9.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. -157 zo dňa 21.9.2021 v napadnutom výroku I., II., III., IV., V, VI. mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. -157 zo dňa 21.9.2021 (ďalej „Uznesenie“) súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zdržať sa užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A. J., obec A. - m.č. N. V., k.ú. M., evidovanej Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok. II. Žalovaný je povinný zdržať sa vjazdu, prechodu a prejazdu a státia (parkovania) osobnými ako aj nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. J., obec A.-V..Č.. N. V., k.ú. M., evidovanej Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok. III. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce stavebné práce a činnosti na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese A. J., obec A.-m.č. N. V., k.ú. M., evidovaných Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok a ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 246 m2, druh pozemku: ostatná plocha. IV. Žalovaný je povinný odstrániť a vypratať všetky veci ním alebo treťou stranou pre neho alebo na základe jeho pokynu vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A. J., obec A.-m.č. N. V., k.ú. M., evidovanej Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/ X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok.

V. Žalovaný je povinný navrátiť do pôvodného stavu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. J., obec A.-m.č. N. V., k.ú. M., evidovanú Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok. VI. Žalovaný je povinný o povinnostiach podľa výrokov č. I.-V. výrokovej časti tohto uznesenia informovať všetkých svojich dodávateľov a iné tretie osoby ním poverené vykonávať akékoľvek stavebné alebo iné súvisiace činnosti na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese A. J., obec A.-m.č. N. V., k.ú. M., evidovaných Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok a pozemok

- parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 246 m2, druh pozemku: ostatná plocha. VII. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

2. Súd prvej inštancie poučil žalovaného, že môže podať proti žalobcovi žalobu o určenie, že má právo užívania, právo vjazdu, prechodu a prejazdu a státia (parkovania) osobnými ako aj nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. J., obec A. - m.č. N. V., k.ú. M., evidovanú Okresným úradom A., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok a o určenie, že má právo vykonávať stavebnú činnosť na pozemku s parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 246 m2, druh pozemku: ostatná plocha, prípadne aj na pozemku s parc. č. XXXXX/X o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok, v zmysle rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zn. XXXX/ XXXX/ÚK.-X zo dňa 18.4.2017 o povolení stavby „Predĺženie Sovej ulice“ a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 80 %.

3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil najmä tým, že: žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 24.8.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., a to pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok a pozemku registra „C“ s parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 246 m2, druh pozemku: ostatná plocha (ďalej len „nehnuteľnosti“), zdržať sa vjazdu, prechodu a prejazdu a státia (parkovania) osobnými ako aj nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosti, zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce stavebné práce a činnosti na nehnuteľnostiach, zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce stavebné práce a činnosti na nehnuteľnostiach, povinnosť odstrániť a vypratať všetky veci ním alebo treťou stranou pre neho alebo na základe jeho pokynu vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnostiach, navrátiť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a o týchto povinnostiach informovať všetkých svojich dodávateľov a iné tretie osoby ním poverené vykonávať akékoľvek stavebné alebo iné súvisiace činnosti na nehnuteľnostiach. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktorých hospodári správca - Mestské lesy v Bratislave. Žalovaný vykonáva na nehnuteľnostiach neoprávnené stavebné práce v rámci realizácie výstavby miestnej komunikácie „Predĺženie Sovej ulice“. Žalovaný tiež neoprávnene užíva nehnuteľnosti na účely príjazdu k svojim nehnuteľnostiam, na ktorých realizuje výstavbu rodinných domov, ako aj na parkovanie motorových vozidiel. Pozemok reg. C KN parcelné č. XXXXX/X je lesným pozemkom, nachádza sa na ňom les a nikdy nebol určený na účely výstavby stavby „Predĺženie Sovej ulice“, ktorú realizuje žalovaný, ani nebol zverený do užívania žalovanému na účely príjazdu k jeho stavbe, resp. akýkoľvek iný účel. Pozemok parcelné č. XXXXX/X, ostatná plocha, bol síce vyňatý z lesného fondu na účely výstavby miestnej komunikácie, avšak realizácia stavebných prác žalovaným na tomto pozemku je možná len na základe platného stavebného povolenia a na základe platnej nájomnej zmluvy, resp. iného právneho titulu, ktorý by umožňoval užívanie pozemku žalovaným na účely výstavby, pričom žalovaný nedisponuje platným právnym titulom oprávňujúcim ho na užívanie nehnuteľností a na účely výstavby miestnej komunikácie. Realizácia stavby miestnej komunikácie na pozemku reg. C KN parcelné č. XXXXX/X bola povolená stavebným povolením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júla 2017, pričom žalobca mal za to, že predmetné stavebné povolenie stratilo platnosť, nakoľko žalovaný začal s realizáciou stavby miestnej komunikácie až po uplynutí dvoch rokov od jeho právoplatnosti. Vykonávaním stavebných prác na lesnom pozemku parcelné č. XXXXX/X porušuje žalovaný podmienky, ktoré určil stavebný úrad v predmetnom stavebnom povolení na realizáciu stavby „Predĺženie Sovej ulice“, ktoré výslovne zakazuje stavebníkovi realizovať stavebné práce na lesných pozemkoch. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o neoprávnené užívanie a výstavbu na pozemkoch vo vlastníctve mesta, žalobca

sa domáhal poskytnutia ochrany verejnému záujmu, a to najmä záujmu obyvateľov Hlavného mesta SR Bratislava na tom, aby sa s mestským majetkom nakladalo v súlade s pravidlami hospodárenia, ktoré sú upravené zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výstavbe na lesnom pozemku parcelné č. XXXXX/X je navyše potrebné neodkladne zabrániť aj z dôvodu ochrany prírody a lesa pred neoprávnenými stavebnými zásahmi. Tolerovanie výstavby na lesnom pozemku by súčasne mohlo pôsobiť ako nepriamy signál pre ostatné subjekty, že aj prípadná realizácia stavebných alebo iných činností v lese v rozpore s platnými právnymi predpismi sa náležite nepostihuje. Žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosti - pozemky vznikli rozdelením na základe geometrického plánu č. 4/2007 zo dňa 6.2.2007 so zámerom vyčleniť z pôvodného lesného pozemku len tú jeho časť, ktorá bude určená na výstavbu predĺženia miestnej komunikácie Sovia ulica - a síce pozemok reg. C KN parc.č. XXXXX/X o výmere 1 246 m2. Na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu v A. č. j.: XXX/X/XXXX-A. X zo dňa 13. marca 2013 bol pozemok reg. C KN parc.č. XXXXX/X trvale vyňatý z lesného fondu za účelom využitia predmetného pozemku na účely výstavby miestnej účelovej komunikácie s tým, že pri jeho využití na uvedený účel je potrebné dbať na to, aby stavebnou činnosťou neboli dotknuté lesné pozemky, napr. aby sa na nich neumiestňoval odpad, resp. nevykonávali činnosti, ktoré sú zakázané v zmysle Z .z. o lesoch. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov v A., k. ú. M., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, pričom v súčasnosti žalovaný uskutočňuje developerský projekt - výstavbu „10 rodinných domov, Bellova ul. A. - M.“ na Bellovej ulici v A., ktorého výstavba bola povolená na základe stavebného povolenia č. XXXXX/XXXX/UKSP/ DANE-XXX zo dňa 25. novembra 2016. Za účelom zabezpečenia prístupu k pozemkom žalovaného a k developerskému projektu prostredníctvom napojenia sa na miestnu komunikáciu nachádzajúcu sa na Sovej ulici, bolo žalovanému Špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie Mestskej časti A. - N. V. vydané stavebné povolenie č. XXXX/XXXX/ÚKSP/ŠSÚ/.- X zo dňa 18. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júla 2017. Na základe tohto stavebného povolenia bolo žalovanému povolené vybudovať stavbu „Predĺženie Sovej ulice“ cez pozemok reg. CKN parc. č. XXXXX/X s napojením sa na pozemky žalovaného. Stavebné povolenie však medzičasom stratilo platnosť a zanikla tiež nájomná zmluva, ktorá oprávňovala žalovaného na užívanie pozemku reg. CKN parc. č. XXXXX/X na účely výstavby miestnej komunikácie. Zároveň žalovaný protiprávne uskutočňuje výstavbu aj na lesnom pozemku reg. C KN parc. č.XXXXX/X. Zo skutkového stavu zisteného na mieste samom vyplýva, že aj napriek tomu, že žalovanému bola výstavba miestnej komunikácie povolená len na pozemku parc. č. XXXXX/X, vykonáva žalovaný stavebné práce aj na lesnom pozemku parc. č.XXXXX/X a stavba „Predĺženie Sovej ulice“ zasahuje v rozpore so stavebným povolením na pozemok parc. č.XXXXX/X. Žalovaný uzatvoril dňa 2. apríla 2007 Zmluvu o nájme pozemku č. 04/2007 na dobu neurčitú medzi správcom - Mestské lesy v Bratislave ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom Pozemku XXXXX/X za účelom uloženia inžinierskych sietí a vybudovania prístupovej komunikácie a zabezpečenia prechodu a prejazdu k plánovanej výstavbe rodinných domov na pozemkoch parc. č. XXXXX/X,X,X v k. ú. M.. Nájomná zmluva bola výpoveďou správcu zo dňa 30. marca 2020, doručenou žalovanému dňa 3. apríla 2020 platne vypovedaná v súlade s jej podmienkami s výpovednou lehotou tri mesiace, počítanou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Uplynutím výpovednej lehoty došlo k zániku nájomného vzťahu a k zániku oprávnenia žalovaného užívať pozemok parc. č. XXXXX/X na účely výstavby. Žalovaný je v súlade s povinný vrátiť predmet nájmu správcovi. Z uvedeného dôvodu stratil žalovaný právny titul na užívanie pozemku č. XXXXX/X, čím zanikla jedna z podmienok pre pokračovanie vo výstavbe. Predmetný nájomný vzťah skončil dňa 1. augusta 2020, pričom nová nájomná zmluva dojednaná nebola. V Nájomnej zmluve bolo pre prípad skončenia nájmu dojednané, že ak ku skončeniu nájmu dôjde pred vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu na predmete nájmu, nájomca (žalovaný) je povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak, pričom žiadna takáto dohoda nebola so žalovaným uzatvorená. Žalobca pred podaním návrhu adresoval dňa 11. augusta 2021 žalovanému výzvu na zastavenie stavebnej činnosti a navrátenie nehnuteľností do pôvodného stavu a súčasne poukázal najmä na neoprávnenú činnosť žalovaného a na potrebu okamžitého ukončenia stavebných prác. Žalovaný na výzvu odpovedal listom zo dňa 12. augusta 2021, v ktorom zaujal len všeobecné stanovisko o tom, že stavebné práce vykonáva v súlade so stavebným povolením a zákonom, nedoložil pritom žiadne podklady ani relevantné argumenty, ktorými by toto tvrdenie preukázal. Žalobca odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v znení zrejmom z výrokovej časti tohto uznesenia naliehavou potrebou poskytnutia ochrany nároku žalobcu. Pokračovaním stavebnej činnosti žalovaného na nehnuteľnostiach vzniká na nehnuteľnostiach žalobcu neoprávnená stavba, čím dochádza k významnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam - pozemkom a žalobcovi hrozí v tejto súvislosti významná ujma, ktorej sa ešte dá

predísť, pokiaľ dôjde k bezodkladnému zastaveniu stavebnej činnosti žalovaného. Keďže žalovaný dobrovoľne neupustil od výkonu stavebnej činnosti na pozemkoch žalobcu, je nevyhnutne potrebné, aby súd neodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením, ktorým prikáže žalovanému, aby sa zdržal výstavby na pozemkoch žalobcu, aby sa zabránilo vzniku ujmy na strane žalobcu. V prípade, že dôjde k zhotoveniu neoprávnenej stavby na pozemkoch, žalobca sa dostane do znevýhodnenej situácie, nakoľko bude potrebné rozhodnúť, či je odstránenie stavby vzniknutej na jeho pozemkoch účelné, a to napriek tomu, že táto stavba je od počiatku stavbou neoprávnenou, keďže žalovaný stavia bez platného právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval na užívanie pozemkov na účel výstavby. Zároveň by žalobcovi vznikla majetková ujma spočívajúca najmä v prípadnom poklese všeobecnej hodnoty nehnuteľností v dôsledku zrealizovaných stavebných prác žalovaného na nehnuteľnostiach, dôsledku prípadného zriadenia vecného bremena umiestnenia stavby na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného, v rámci vysporiadania vzťahov týkajúcich sa neoprávnenej stavby, či v neposlednom rade v samotnom neoprávnenom užívaní nehnuteľností zo strany žalovaného, ktoré žalobca vzhľadom na vyššie uvedené povinnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom obce nemôže v žiadnom prípade strpieť, nakoľko by také jeho konanie bolo v rozpore s verejným záujmom, v bezodplatnom užívaní nehnuteľností zo strany žalovaného, nakoľko v prípade oprávneného užívania nehnuteľností by bol žalovaný povinný v súlade s ustanoveniami o nakladaní s majetkom obce platiť žalobcovi alebo správcovi úhradu za ich užívanie. Ďalej by žalobcovi vznikla nemajetková ujma spočívajúca v nemožnosti žalobcu, resp. správcu nakladať s nehnuteľnosťami a ich užívať na účely, na ktoré sú určené, v rámci hospodárneho a efektívneho zabezpečenia potrieb obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a súčasne ujma na lesnom majetku, ktorá spočíva predovšetkým v zmenšení územia patriaceho do lesného pôdneho fondu, na ktorom sa neoprávnene realizuje výstavba. Zároveň, výstavbou cesty na mieste kde sa nachádza lesná cesta sa nenávratne zmení jej charakter, najmä z hľadiska schopnosti vsakovať a zadržiavať dažďovú vodu. Takýto zásah je navyše nevhodný aj z hľadiska klimatickej zmeny z dôvodu výrazne vyššieho prehrievania územia, najmä v letnom období.

4. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie za osvedčené vlastníctvo pozemkov a ich správu, vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenia, oznámenie žalovaného o začatí stavebných prác na stavbe „Predĺženie Sovej ulice“, uzavretie a vypovedanie nájomnej zmluvy a korešpondenciu strán z augusta 2021. Žalobca žiadal nariadiť rovnaké neodkladné opatrenie vo vzťahu k obom pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Na tieto pozemky sa však podľa predložených dôkazov nevzťahuje rovnaký právny režim. Jednak ide o dva odlišné druhy pozemkov z hľadiska ich využitia (lesný pozemok a ostatná plocha) a vydané stavebné povolenia a uzavretá nájomná zmluva sa taktiež nevzťahujú v rovnakom rozsahu na oba pozemky. Na tieto skutočnosti bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné prihliadať pri zvažovaní, či sa nariadeným neodkladným opatrením môže dosiahnuť trvalá úprava pomerov strán a súčasne zvažovať, v akom rozsahu prípadne prenechať ochranu svojich práv na samotnom žalovanom, ktorý by mal možnosť podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčené, že stavebné povolenie zo dňa 18.4.2017, právoplatné dňa 7.7.2017 stratilo platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona, pretože žalovaný začal s realizáciou stavby miestnej komunikácie až po dvoch rokoch od právoplatnosti stavebného povolenia, t. j. až po 7.7.2019. Listom zo dňa 30.4.2019 žalovaný síce oznámil stavebnému úradu, aké práce vykonal a zároveň uviedol, že ďalšie pokračovanie nie je možné, avšak z predloženej fotodokumentácie je osvedčené tvrdenie žalobcu, že stavebné práce sa začali až v roku 2021. Dalo sa stotožniť aj s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na § 43g ods. 1 stavebného zákona, v ktorom sú definované stavebné práce ako odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Pozemok parc. č. XXXXX/X bol však vyňatý z lesného fondu a bol určený na vybudovanie prístupovej komunikácie k developerskému projektu žalovaného

- 10-tim rodinným domom, ktorých výstavba a legálnosť nie je spochybnená. Z toho dôvodu nie je podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné obmedzovať žalovaného aj pokiaľ ide o užívanie tohto pozemku prechodom alebo prejazdom a parkovaním motorovými vozidlami. Žalobca odôvodňoval svoj návrh na nariadenie neodkladného oparenia nielen ochranou svojho vlastníckeho práva (súkromnoprávna rovina), ale aj ochranou verejného záujmu spočívajúceho v hospodárnom a efektívnom nakladaní s majetkom mesta, a to za súčasného dodržania postupov a pravidiel stanovených v predpisoch o nakladaní s majetkom Hlavného mesta SR Bratislava (verejnoprávna rovina). Aj tým odôvodňoval, že žalobca nemôže strpieť bezodplatné a neoprávnené užívanie pozemkov. V tej súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že nájomnú zmluvu vypovedal sám žalobca a bez toho, aby vo výpovedi uviedol akýkoľvek dôvod, napr. porušenie zmluvy alebo stavebného povolenia. Strany sa síce dohodli, že nájomnú zmluvu možno vypovedať aj bez uvedenia dôvodu, no na druhej strane potom nie je možné presvedčivo argumentovať tým, že pozemky sa potom užívajú bezodplatne. Podľa

článku IV. 14 nájomnej zmluvy mal nájomca uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak. O tom, že by medzi stranami prebehli akékoľvek rokovania žalobca neuviedol žiadne tvrdenia. Podľa predloženej fotodokumentácie je v súčasnosti stavba prístupovej komunikácie riadne označená a boli už vykonané určité stavebné práce. Komunikáciou sa navyše zabezpečuje prístup k pozemkom a developerskému projektu žalovaného, pričom nie je zrejmé, že by mal žalovaný aj inú adekvátnu možnosť prístupu. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že zatiaľ nie je nevyhnutné upravovať pomery strán aj pokiaľ ide o odstránenie a vypratanie všetkých vecí z pozemku parc. č. XXXXX/X a jeho uvedenie do pôvodného stavu, a preto návrh v tejto časti zamietol. Takto navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia podľa súdu prvej inštancie navyše presahuje rámec dokazovania/osvedčovania skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o trvalej úprave vzťahov, ako aj jeho určitosti z hľadiska prípadnej vykonateľnosti. Nariadením neodkladného opatrenia aj v tejto časti sa podľa súdu prvej inštancie za súčasného stavu nedala dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi stranami. Na druhej strane z predložených dôkazov vyplýva, že na lesnom pozemku parc. č. XXXXX/X sa nikdy nemali vykonávať žiadne stavebné práce. Žiadna zmluva ani stavebné povolenie neoprávňovali a ani neoprávňujú žalovaného zasahovať svojou stavebnou alebo inou činnosťou do lesného pozemku. Dá sa súhlasiť so žalobcom, že akákoľvek stavebná činnosť na lesnom pozemku je neprípustná a ak k nej dochádza, ochrana proti tomu musí byť rýchla. Žalovaný napokon v liste zo dňa 12.8.2021 tvrdí, že stavba komunikácie je realizovaná v súlade so zákonom a s projektovou dokumentáciou v zmysle právoplatného stavebného povolenia, čo znamená, že do lesného pozemku ani nezasahuje. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by neboli zrejmé hranice pozemkov. Za tohto stavu sa podľa súdu prvej inštancie dá predpokladať, že spor medzi stranami vo vzťahu k lesnému pozemku sa definitívne vyrieši nariadením neodkladného opatrenia v celom navrhovanom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, že v návrhu vo väčšej časti vyhovel. Neodkladné opatrenie nariadil v celom navrhovanom rozsahu pokiaľ išlo o lesný pozemok. Čo sa týka pozemku určeného na výstavbu miestnej komunikácie, súd prvej inštancie návrhu vyhovel len pokiaľ išlo o zastavenie stavebných prác a súvisiacej informačnej povinnosti, a návrh zamietol, pokiaľ išlo o povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti prechodom a prejazdom motorových vozidiel a o odstránenie už vykonaných stavebných prác na komunikácii.

5. Proti výroku I. až VI. a proti výroku o náhrade trov konania Uznesenia podal žalovaný odvolanie podľa , , , , . Žalovaný podané odvolanie odôvodnil najmä nasledovne: Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia podpísal P. R. ako fyzická osoba a nie ako advokát v zmysle plnej moci udelenej advokátskej kancelárii, pričom autorizáciu podaní a zaručenú elektronickú konverziu musia vykonávať advokáti prostredníctvom mandátneho certifikátu, preto mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Stavebné povolenie je vydané príslušným stavebným úradom a nadobudlo právoplatnosť. Fotodokumentácia predložená žalobcom predstavuje fotografiu staveniska, ale nie je možné iba na základe časového údaju vloženého do fotografie určiť kedy bola reálne vyhotovená. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 30.4.2019 stavebnému úradu boli stavebné práce na stavbe podľa stavebného povolenia začaté v apríli 2019. Podľa stavebného denníku stavby Predĺženie Sovej ulice bola stavba odovzdaná dodávateľovi dňa 1.4.2019. Dňa 10.4.2019 sa v stavebnom denníku nachádza záznam o tom, že na stavbe prebiehali práce - oprava oplotenia, čistenie podkladu pre komunikáciu a boli prítomné stavebné mechanizmy, o deň neskôr stavebné práce pokračovali rozprestrením kameniva, spevňovaním podložia komunikácie a hutnením, opätovne za prítomnosti pracovníkov dodávateľa a stavebných mechanizmov. Dňa 12.4.2019 sa v stavebných prácach započatých 11.4.2019 pokračovalo. Zápisy v stavebnom denníku korešpondujú s oznámením o začatí stavebných prác, ktoré tam boli definované ako vyčistenie územia odstránením kríkov a pňov stromov. Preloženie rozvodnej skrine ZSE realizovala samotná ZSE. Stavba sa považuje za začatú vykonaním prvých stavebných prác na stavenisku, ktoré smerujú k realizácii stavby podľa projektovej dokumentácie. Poukazuje na technickú správu, ktorá tvorí súčasť schválenej projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a poukazuje na časť „Zemné práce“ kde sa uvádza: pred započatím stavebných prác sa priestor celého staveniska odhumusuje. Zemné práce pozostávajú z výkonu a nasypania zemného telesa až po zhotovenie a zhutnenie pláne pod vozovkou... Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že sa so stavbou nezačalo v lehote 2 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia preto nie je správny a je v rozpore so skutočným stavom. Pokiaľ ide o stavbu 10 rodinných domov je to veľmi sledovaným projektom najmä vlastníkmi iných nehnuteľností. Dňa 5.5.2021 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na podnet suseda V.. V. M., W., kde bolo konštatované, že so stavbou bolo začaté v súlade so stavebným povolením. Ak by bol problém so stavbou príjazdovej komunikácie k developerskému projektu žalovaného, štátny stavebný dohľad

by uvedené určite riešil, resp. aspoň konštatoval v júni 2021. Fotodokumentáciu žalobcu namieta ako nepreukázanú, nehodnovernú a neosvedčenú. Poukázal na vyjadrenie starostu Mgr. T. K. zo dňa 9.9.2021, ktorý spor vníma ako susedský. Z uvedeného má vyplývať, že stavebný úrad považuje stavebné povolenie za právoplatné a platné. Stavebné povolenie vo výrokovej časti povoľuje stavbu Predĺženie Sovej ulice v Bratislave na pozemkoch parc. č. XXXXX/X k. ú. M. v nadväznosti na prv vydané územné rozhodnutie o umiestnení tejto stavby a jeho zmenu. Výrokovú časť nemožno oddeliť a interpretovať oddelene od projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, ktorá bola v stavebnom konaní schválená a overená. V zmysle podmienok pre uskutočnenie stavby v stavebnom povolení bod 1 stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. W. T. v novembri 2014 a septembri 2016, ktorá je overená v stavebnom konaní a je súčasťou tohto stavebného povolenia. Stavba komunikácie podľa projektovej dokumentácií je zakreslená a umiestnená na pozemkoch, ktoré svojich číselným označením nedopovedajú aktuálnym parcelným číslam pozemkov. Poukazuje na skutočnosť, že v projektovej dokumentácii k územnému rozhodnutiu sa rátalo s tým, že stavba príjazdovej komunikácie bude zasahovať aj do pozemku p.č. XXXXX/X a XXXXX/X. Nedopatrením projektanta, ktorý si to nevšimol a špeciálneho stavebného dozoru, ktorý mal vyzvať stavebníka na zosúladenie projektovej dokumentácie so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností - pozemky označením parcelným číslom v projektovej dokumentácii nezodpovedali zrejme v tom čase aktuálnej katastrálnej mape územia. Z toho dôvodu neuviedol špeciálny stavebný úrad vo výrokovej časti stavebného povolenia, že sa stavba Predĺženie Sovej ulice povoľuje na pozemkoch XXXXX/X,XXXXX/X,XXXXX/XX kde v skutočnosti bola projektovaná schválenou projektovou dokumentáciou k stavebnému povoleniu a k územnému rozhodnutiu. Predkladá situáciu z projektovej dokumentácie k vydaniu územného rozhodnutia, ktorým bola stavba príjazdovej dokumentácie umiestnená na pozemkoch, ktoré sú označené zlým parcelným číslom, ale v zásade zodpovedajú z hľadiska ich polohopisného zamerania pozemkom p. č. XXXXX/ X,XXXXX/X,XXXXX/X. Z polohopisného zamerania zasahovala príjazdová komunikácia vždy reálne podľa zakreslenia aj na parcelu č. XXXXX/X v rozsahu 151m2. Pred začatím stavby príjazdovej komunikácie niekto iný na parcele č. XXXXX/X fakticky vybudoval nelegálnu betónovú cestu. Táto čierna stavba bola vybudovaná pred stavebnými prácami žalovaného. Reálne cez parcelu XXXXX/X (lesný pozemok) už prechádza prv vybudovaná nelegálne betónová komunikácia. Žaloba si zrejme vybral možnosť priložiť fotodokumentáciu vo forme ortofotomapy z dôvodu, že jedine na takejto forme zobrazenia N..X..sk nie je vidieť nelegálne zriadenú betónovú komunikáciu do záhradkárskej osady vďaka prekrytiu stromami. Žalovaný túto komunikáciu nepostavil ani na nej žiadnym spôsobom on ani osoby s ním prepojené neparticipovali. Vo vzťahu k príjazdovej komunikácii vybudovanej podľa stavebného povolenia, v skutočnosti vybočenie na parcelu č. XXXXX/X je na úrovni 138m2 z dôvodu, že v bode ukončenia skutočného vyhotovenia príjazdovej cesty podľa stavebného povolenia sa cesta žalovaného napojila, stretla s existujúcou zrejme čiernou stavbou smerujúcou do záhradkárskej osady. Žalobca roky toleruje nelegálnu betónovú cesto do záhradkárskej osady cez lesný pozemok p. č. XXXXX/X. Žalobca mal a mohol hájiť svoje práva správcu lesných pozemkov v správnom konaní, čo po dobu viac ako tri roky neučinil a usiluje sa tak urobiť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, či stavebník má alebo nemá právny vzťah k pozemkom dotknutým stavbou sa skúma v procese konania o návrhu na vydanie stavebného povolenia ku dňu rozhodovania, jeho právoplatnosťou (pokiaľ nezanikne, alebo nie je zrušené) má stavebník garantované právo na realizáciu povolenej stavby v rozsahu a v súlade s projektovou dokumentáciou. Ukončenie nájomného vzťahu považuje za účelovú obštrukciu. Navrhuje znalecké dokazovanie, z ktorého má byť preukázané, že v zmysle schválenej projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu bola stavba naprojektovaná aj na pozemkoch XXXXX/X a XXXXX/X. Navrhuje pripojené celého spisu vedeného špeciálnym stavebným úradom. Súd prvej inštancie stavebné povolenie neposudzoval v celom jeho záväznom rozsahu a obsahu. Uznesenie vydané mimo správneho konania, správneho súdnictva tak zakazuje žalovanému uskutočňovať stavebnú činnosť, ktorú mu povolil stavebný úrad ako orgán verejnej moci, čo je absolútne neprípustné v civilnom konaní z hľadiska právomoci civilného súdu, navyše má uznesenie charakter nie dočasnej úpravy práv medzi stranami sporu ale trvalej úpravu, čo neprípustne zasahuje do oprávnených záujmov žalovaného nad akúkoľvek primeranú mieru. Uloženie povinnosti navrátiť do pôvodného stavu nehnuteľnosť XXXXX/X o výmere 5700 m2 je nemysliteľné. Takto koncipovaný výrok ukladá neurčito a nezrozumiteľne (materiálna nevykonateľnosť výroku) žalovanému navrátiť lesný pozemok do pôvodného stavu. Čo sa rozumie povinným stavom, ako ho má žalovaný do pôvodného stavu navrátiť výrok súdu neuvádza. Takto uložená povinnosť je v rozpore s princípom proporcionality. Pokiaľ ide o verejný záujem, malo by byť predovšetkým usporiadanie vzťahov v dotknutom území a to aj vo vzťahu k betónovej ceste do Záhradkárskej osady M. a aj k pozemkom pod príjazdovou cestou žalovaného realizovanou na základe stavebného povolenia. Zo snímok z katastrálnej mapy je zrejmé, že to je

jediná možná príjazdová cesta k dotknutému územiu a k pozemkom žalovaného iný prístup neexistuje. Vo vzťahu k reálnemu využitiu pozemku na účely výstavby cestnej komunikácie na parcely o výmere 5701+1246+393+1766+138 m2 nie je možné všeobecne argumentovať verejným záujmom na ochrane lesného pozemku. Neexistuje žiadna naliehavá potreba vyvolaná verejným záujmom vo vzťahu k parcele XXXXX/X, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu v akom ho nariadilo uznesenie iba žalovanému. Navrhuje, aby sú zrušil uznesenie alternatívne zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žiada priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný poukázal na ust. s tvrdením, že žalovaný sa právnej ochrany v zmysle uvedeného nedomáhal. Ku dňu podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola navyše stavba príjazdovej komunikácie po technickej stránke zrealizovaná. Navrátiť nehnuteľnosť do bližšie nešpecifikovaného pôvodného stavu, pričom reálne ide o vybudovanú časť miestnej obslužnej komunikácie na 138m2 a zároveň mať neodkladným opatrením uložený zákaz akýchkoľvek stavebných činností na celej tejto nehnuteľnosti a zákaz vjazdu ba dokonca prechodu cez celú toto nehnuteľnosť je absurdný odporujúci výrok súdu. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , podľa ktorého v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je zo strany súdu možné preskúmať zákonnosť vydania stavebného povolenia. Táto právomoc jednak prináleží jeho odvolaciemu orgánu, resp. správnemu súdnictvu. V súčasnosti uskutočňuje úkony na účely úpravy vecného bremena.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril najmä v tom zmysle, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podpísaný pánom P. R., ktorý konal v mene advokátskej kancelárie (ďalej aj „ AK TW“) ako právneho zástupcu žalobcu. Z návrhu a jeho podpisovej časti (str. 21 návrhu) je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že návrh podáva žalobca v zastúpení AK TW. A keďže AK TW je právnická osoba, tak za AK TW návrh podpísala oprávnená osoba. Tvrdil, že žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia a dôkazy o tom, že mu svedčí právny titul na realizovanie stavby na pozemkoch žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný nemá právny titul, ktorý by ho oprávňoval užívať pozemky žalobcu, je teda nesporná. Z tohto dôvodu tvrdí, že tunajší súd nemal inú možnosť, ako nariadiť neodkladné opatrenie. Žalovaný totiž nemôže (nie je oprávnený) realizovať stavbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým nemá platný právny titul. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra. Žalovaný totiž mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorú bolo možné kedykoľvek (bez uvedenia dôvodov) vypovedať. Žalobca túto nájomnú zmluvu vypovedal, čím zanikol (dočasný) právny titul, ktorý mal žalovaný k pozemku s parcelným č. XXXXX/ X. Riziko, ktoré bolo s výpoveďou spojené (nemožnosť ďalej užívať pozemok žalobcu, a teda ani na ňom stavať) musí znášať aj v zmysle judikatúry žalovaný. V súlade s vyššie uvedeným určil v bode 11. stavebného povolenia stavebný úrad podmienku pre uskutočňovanie stavby: „stavebník je povinný uskutočňovať stavebné práce výlučne na pozemku, ku ktorému má vlastnícky alebo iný právny vzťah“. To znamená, že pokiaľ zanikol právny vzťah, ktorý oprávňoval žalovaného na uskutočňovanie stavby na pozemku parcelné č. XXXXX/X (nájomná zmluva), žalovaný nie je viac oprávnený pokračovať v uskutočňovaní stavebných prác na pozemku parcelné č. XXXXX/X. Navyše, predmetom nájomnej zmluvy bol iba pozemok s parcelným č. XXXXX/X. K pozemku s parcelným č. XXXXX/X teda žalovaný nikdy nemal právny titul. Žalovaný preto na pozemku s parcelným č. XXXXX/X nebol oprávnený stavať od počiatku. Keďže však stavba na pozemkoch žalobcu ešte nebola dokončená, je namieste nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže pokračovanie v realizovaní stavebných prác na pozemkoch žalobcu. Je totiž nezmyselné počkať, kým žalovaný stavbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu dokončí, pričom skutočnosť, že nemá na užívanie pozemkov právny titul sa zohľadní až v konaní o kolaudácii stavby (takýto postup naznačuje v odvolaní žalovaný). V prípade, ak by sa postupovalo takto, bola by ochrana vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom nedostatočná. Pokiaľ ide o tvrdenie o vložení dátumov vyhotovenia do fotografií, žalobca uvádza, že tieto dátumy zodpovedajú dátumom, kedy boli fotografie vyhotovené. Dátumy boli do „listinnej kópie“ fotografie prenesené z vlastností digitálneho originálu fotografií len z toho z dôvodu, že priložené fotografie museli byť pre účely elektronického podania skomprimované pre ich pôvodné veľkosti, výsledkom čoho mohla byť neprístupnosť vlastností fotografií v skomprimovanej verzií. Vlastnosti digitálnych originálov fotografií preukazujú, že skutočne ide o fotografie vyhotovené v dňoch 8. apríla 2021, resp. 16. a 17. júna 2021. Žalobca naďalej trvá na tom, že žalovaný do 2 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia nezačal so stavebnými prácami podľa stavebného povolenia. V odvolaní síce žalovaný argumentuje, že začiatkom apríla 2019 začal realizovať stavebné práce, avšak toto tvrdenie žalovaného popiera. Žalovaný totiž ako príklad „stavebných“ prác, ktoré začal realizovať v apríli 2019 uvádza čistenie podkladu, hutnenie, spevňovanie zemného podlažia,

preloženie rozvodovej skrine ZSE, či vyčistenie územia odstránením kríkov a pňov stromov. Avšak, keďže tieto činnosti sa netýkajú stavebných objektov povolených stavebným povolením, nemožno ich ani považovať za začatie stavby miestnej komunikácie „Predĺženie Sovej ulice“. Prekládka rozvodovej skrine ZSE navyše súvisela skôr s výstavbou developerského projektu žalovaného na pozemkoch žalovaného, pričom prekládku rozvodovej skrine realizoval subjekt odlišný od žalovaného (ZSE).Sám žalovaný v odvolaní odkazuje na technickú správu, ktorá tvorí súčasť schválenej projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a poukazuje na jej časť nazvanú „Zemné práce“. Z tvrdení žalovaného možno vyvodiť, že ním vykonané práce začiatkom apríla 2019 považuje práve za zemné práce. Aj zo znenia technickej správy totiž vyplýva, že zemné práce sa vykonajú „pred započatím stavebných prác“. Ak teda žalovaný realizoval v apríli 2019 práce, ktoré možno považovať za zemné práce a zemné práce sú práce, ktoré predchádzajú začatiu stavebných prác, žalovaný v apríli 2019 zjavne nezačal vykonávať stavebné práce. Dôkazom žalovaného o začatí stavebných prác v apríli 2019 teda nemôže byť výňatok zo stavebného denníka, ktorý žalovaný priložil k odvolaniu. Zápisy v predloženom výňatku stavebného denníka preukazujú nanajvýš vykonanie zemných prác, ktoré však nemožno považovať za stavebné práce v zmysle § 43g stavebného zákona. Ako bolo uvedené vyššie, zemné práce sú prácami, ktoré predchádzajú stavebným prácam. Nie sú to teda stavebné práce. Navyše, žalovaným uvedené práce, ktoré vykonával na stavbe (zemné práce), nemôžu byť stavebnými prácami už len z jednoduchého dôvodu. Stavebný zákon totiž definuje stavebné práce ako odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Žalovaný však (aj v zmysle jeho tvrdení a záznamov v stavebnom denníku) vykonával iba práce označené ako: čistenie podkladu, hutnenie, spevňovanie zemného podlažia, či vyčistenie územia odstránením kríkov a pňov stromov. Tieto práce celkom zjavne nemožno považovať za odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Ide iba o „prípravné“ práce pred realizovaním stavebných prác. Prípravnými prácami sú práve preto, lebo predchádzajú stavebným prácam - sú vykonávané pred začatím stavebných prác. Žalovaný nezačal so stavebnými prácami v lehote 2 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia. Dôkazmi priloženými k odvolaniu žalovaný túto skutočnosť nevyvrátil, skôr naopak. Stavebné povolenie teda stratilo platnosť podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona. Pozemok s parcelným č. XXXXX/X je lesným pozemkom, čo je v tomto konaní nesporné. Rovnako je nesporným, že na užívanie tohto pozemku vo vlastníctve žalobcu nemal žalovaný nikdy právny titul. Ako nesporná skutočnosť tiež platí, že stavebné povolenie vo výroku oprávňovalo žalovaného stavať iba na pozemku s parcelným č. XXXXX/X. Stavebné povolenie teda žalovaného neoprávňovalo stavať aj na (lesnom) pozemku s parcelným č. XXXXX/X. Žalovaný však tvrdí, že jeho oprávnenie stavať na pozemku s parcelným č. XXXXX/X vyplýva zo schválenej projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. Žalovaný nie je oprávnený uskutočňovať stavbu na pozemku s parcelným č. XXXXX/X z dôvodu, že nemá (a nikdy ani nemal) právny titul na jeho užívanie. Už len táto skutočnosť sama osebe postačuje na to, aby žalovanému bolo zakázané realizovať akúkoľvek výstavbu na predmetnom pozemku. Bez ohľadu na to, či by žalovaného k danej výstavbe oprávňovalo stavebné povolenie, pokiaľ žalovaný nemá právny titul na užívanie pozemku s parcelným č. XXXXX/X, stavbu na tomto pozemku realizovať nemôže. Záväzné podmienky uskutočňovania stavieb sa určujú v stavebnom povolení, konkrétne v jeho záväznej časti, teda vo výroku. Z výroku stavebného povolenia v je pritom zrejmé, že žalovaný bol oprávnený uskutočniť stavbu iba na pozemku žalobcu s parcelným č. XXXXX/ X. Nemožnosť žalovaného stavať na pozemku s parcelným č. XXXXX/X vyplýva aj z povahy daného pozemku. Ide totiž o lesný pozemok, na ktorom je stavebná činnosť zakázaná. Ustanovenie upravuje tzv. prejudicialitu. Podľa predmetného ustanovenia je súd oprávnený otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci posúdiť sám, nemôže však o nej meritórne rozhodnúť.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa (ďalej aj „“) a CSP bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, najmä listinami v ňom založenými, s dôvodmi a rozsahom odvolania žalovaného, dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Podľa : Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa : (1)Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2)Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie. (3)Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa : Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa : Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný vtedy, ak potreba úpravy pomerov nie je naliehavá, t.j. bezodkladne potrebná a keď žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zásah do práv neodkladným opatrením musí spĺňať aj požiadavku proporcionality. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, alebo dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

14. Podľa Uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/79/2018 1217202403 zo dňa 26. 10. 2018: Účinnosťou dochádza k zmene základného konceptu inštitútu predbežného opatrenia, ktoré nahrádza neodkladné opatrenie, pričom jeho právne účinky nie sú podmienené prebiehajúcim konaním vo veci samej a vo svojej podstate môže konzumovať vec samu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Jedná sa o prípad nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, keď súd neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to v prípade, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Rovnako tak sa jedná o prípady návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ).

15. Podľa : (1)Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). ( by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3)Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

16. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj „“ ): Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a)závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b)stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

c)stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20210601>), d)dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

17. Podľa : Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať . V žiadosti o povolenie uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

18. Podľa : Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

19. Podľa : Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a)sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b)sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20210601>, c)sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d)sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e)sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f)sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g)sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h)sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i)sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

20. Z uvedeného vyplýva, že skôr ako súd rozhodne o odstránení stavby príp. o uvedení do pôvodného stavu, je potrebné sa vysporiadať s účelnosťou takého uvedenia do pôvodného stavu, resp. odstránenia stavby a dôvodnosťou nároku voči žalovanému a to aj v kontexte konania (komisívneho/omisívneho) žalobcu.

21. Súd prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčené, že stavebné povolenie zo dňa 18.4.2017, právoplatné dňa 7.7.2017 stratilo platnosť v zmysle , pretože žalovaný začal s realizáciou stavby miestnej komunikácie až po dvoch rokoch od právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. až po 7.7.2019. Podľa súdu prvej inštancie sa dá predpokladať, že spor medzi stranami vo vzťahu k lesnému pozemku sa definitívne vyrieši nariadením neodkladného opatrenia v celom navrhovanom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že v návrhu vo väčšej časti vyhovel. Neodkladné opatrenie nariadil v celom navrhovanom rozsahu pokiaľ išlo o lesný pozemok. Čo sa týka pozemku určeného na výstavbu miestnej komunikácie, súd prvej inštancie návrhu vyhovel len pokiaľ išlo o zastavenie stavebných prác a súvisiacej informačnej povinnosti, a návrh zamietol, pokiaľ išlo o povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti prechodom a prejazdom motorových vozidiel a o odstránenie už vykonaných stavebných prác na komunikácii.

22. Podľa : Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

23. Podľa : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie presiahol rámec rozhodovania neodkladným opatrením, nakoľko pre zachovanie práva na spravodlivý proces je v tomto spore potrebné náležité

zistenie skutkového stavu v nadväznosti na vykonanie riadneho dokazovania tak, aby mohli strany sporu riadne uplatňovať svoje procesné práva. Vzhľadom na protichodnosť skutkových tvrdení a zložitosť skutkového stavu je potrebné sa vysporiadať s návrhmi na vykonanie dokazovania (návrh na znalecké dokazovanie, návrh na pripojenie spisu stavebného konania atď.), nepostačuje osvedčovanie na účely trvalej právnej úpravy. Je potrebné náležite zistiť skutkový stav a až následne vec právne posúdiť, nakoľko prejudiciálne posúdenie skončenia platnosti stavebného povolania sa odvolaciemu súdu javí ako predčasné, nakoľko je potrebné spoľahlivo zistiť kedy a akými prácami malo dôjsť k začatiu stavby, to však nie je vzhľadom na zložitosť veci v tomto spore možné bez náležitého dokazovania vo veci samej. Súčasne je potrebné sa vysporiadať s protichodnosťou navrhovaného petitu, ktorým má jednak zakazovať žalovanému vjazd, prechod, prejazd, státie, zároveň odstrániť a vypratať veci a jednak ukladať povinnosť uvedenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu. V súvislosti s uvedeným je potrebné aj skúmať dôvodnosť požadovaného uvedenia do pôvodného stavu, pretože sa nejedná „iba“ o odstránenie stavby ale aj uvedenie do pôvodného stavu, čo v danom prípade nie je špecifikované, pričom vzhľadom aj na charakter územia je potrebné špecifikovať a osvedčiť dôvodnosť takého uvedenia do pôvodného stavu, a to vo vzťahu k územiu a ako aj žalovanému ako povinnej osobe.

25. Uznesenie tak ako bolo v napadnutom rozsahu vydané, považuje odvolací súd na predčasné a nevykonateľné, bez zistenia skutkového stavu v rozsahu, ktorý je potrebný na trvalú právnu úpravu, keďže žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal žalobu vo veci samej.

26. Pokiaľ ide o odstránenie stavby, uloženie povinnosti si vyžaduje skúmanie, či je odstránenie stavby účelné a preto rozhodnutie neodkladným opatrením presahuje vo vyššie uvedenej veci rámec rozhodovaniu súdu neodkladným opatrením. Pokiaľ totiž odstránenie stavby nie je účelné ( ), prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak s tým súhlasí alebo usporiada vzťahy inak, najmä zriadením odplatného vecného bremena.

27. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej sa rozhoduje na podklade osvedčovania určitých skutočností, avšak na uloženie navrhovaných povinností žalovanému také osvedčovanie nepostačuje a je potrebné rozhodnúť na základe riadne vykonaného dokazovania vo veci samej. Je len na žalobcovi, akú žalobu vo veci samej podá a aké dôkazy navrhne vykonať.

28. Vo vyššie uvedenom spore žalobca neosvedčil súdu skutočnosti rozhodujúce na ustálenie, že je medzi stranami sporu neodkladne potrebné upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca riadne súdu neosvedčil, že žalobca pokračuje v stavebnej činnosti (skutkové tvrdenie sporné), ani že táto je neoprávnená, nakoľko taký záver by bol predčasný a preto súd nemal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

29. Podľa Rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa 18.4.2017, ktorým sa povoľuje stavba „Predĺženie Sovej ulice“ v Bratislave na pozemkoch parc. č. XXXXX/X v k. území M., na ktorú bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 5.11.2012 a rozhodnutie o zmene rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 25.6.2014 žalovanému ako stavebníkovi podľa podmienky pre uskutočnenie stavby bod 1: „Stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. P. R. autorizovaný stavebný inžinier v novembri 2014 a septembri 2016, ktorá je overená v stavebnom konaní a je súčasťou tohto stavebného povolenia. Na trvalú úpravu medzi stranami sporu je preto potrebné náležité zistenie skutkového stavu vychádzajúc z projektovej dokumentácie ako aj ďalšej stavebnej dokumentácie.

30. Žalobca žiada úpravu pomerov medzi stranami sporu vo vzťahu k parcele č. XXXXX/X, o výmere 5 700 m2, druh pozemku: lesný pozemok bez toho aby osvedčil dôvodnosť návrhu v rozsahu 5700 m2 vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na uvedené nie je naplnená ani podmienka proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného.

31. Rozhodnutie súdu, ktoré má byť podkladom pre zmenu stavu nehnuteľností musí vychádzať z náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý uloženie povinnosti vo vzťahu k zmene stavu nehnuteľnosti ukladá. Osobitne v tomto prípade je potrebné vychádzať aj zo skutočnosti, že sa jedná o lesné pozemky, preto akékoľvek ďalšie nakladanie s už existujúcou komunikáciou musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu ako aj stavebného konania.

32. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podpísala neoprávnená osoba, nakoľko je nesporné, že podanie podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. P. R., ktorý je súčasne osobou oprávnenou podpisovať podanie za advokátsku kanceláriu. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nie sú splnené zákonné predpoklady podľa pre odmietnutie podania z dôvodu použitia občianskeho preukazu namiesto advokátskeho preukazu v prípade, ak je nesporné, že podanie podpísala tá istá fyzická osoba svojim kvalifikovaným elektronickým podpisom, jednalo by sa totiž o prílišný formalizmus v rozpore s účelom právnej úpravy zákona o e-Governmente a . K splnomocneniu udelenému právnemu zástupcovi žalobcu bola súdu zaslaná aj osvedčovacia doložka, preto niet pochybností ani o správnosti postupcu žalobcu v súvislosti s preukázaním právneho zastúpenia.

33. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný, preto Uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to podľa , nakoľko neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie Uznesenia.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

35. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ods. tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).