Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-10Pc-8-2021.pdf
PDF · 77.91 KB
No categories available
B5-10Pc/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci navrhovateľa - oprávneného na výživné: J. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, Q., právne zastúpený advokátskou kanceláriou ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 726 417, proti odporcovi
- povinnému platiť výživné: R. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX, P., právne zastúpený CHATL
- advokátka kancelária, s.r.o., so sídlom Pod Párovcami 93, Piešťany, IČO: 55 941 028, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier tak, že odporca R. W., narodený XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľa J. W., narodeného XX.XX.XXXX:
- za obdobie od 04.10.2021 do 31.12.2021 sumou vo výške 360 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 sumou vo výške 370 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 sumou vo výške 380 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2024 do 31.12.2024 sumou vo výške 390 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2025 do 31.12.2025 sumou vo výške 430 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2026 vo výške 450 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk navrhovateľa.
II. Zročné výživné za obdobie od 04.10.2021 do 31.05.2024 v sume 3077,10 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 110 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 20P/320/2017-89 zo dňa 22.11.2018 v časti vyživovacej povinnosti odporcu R. W.A., narodeného XX.XX.XXXX k vtedy maloletému navrhovateľovi J. W., narodenému XX.XX.XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom zo dňa 24.09.2021 sa navrhovateľ - oprávnený na výživné: J. W., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „oprávnený na výživné“) domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2018, č. k. 20P/320/2017-89, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom navrhovateľa tak, že odporca - povinný platiť výživné: R. W., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „odporca“ alebo „povinný platiť výživné“) je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 450 eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2021.
2.Dňa 09.04.2024 bolo súdu doručené podanie - dohoda medzi oprávneným na výživné a povinným platiť výživné v znení: „I. Súd schvaľuje súdny zmier tak, že odporca R. W., narodený XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľa J. W., narodeného XX.XX.XXXX:- za obdobie od 04.10.2021 do 31.12.2021 sumou vo výške 360 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 sumou vo výške 370 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 sumou vo výške 380 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2024 do 31.12.2024 sumou vo výške 390 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2025 do 31.12.2025 sumou vo výške 430 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2026 vo výške 450 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk navrhovateľa.
II. Zročné výživné za obdobie od 04.10.2021 do 31.05.2024 v sume 3077,10 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 110 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 20P/320/2017-89 zo dňa 22.11.2018 v časti vyživovacej povinnosti odporcu R. W.A., narodeného XX.XX.XXXX k vtedy maloletému navrhovateľovi J. W., narodenému XX.XX.XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.
3.Vyššie nadpísanú dohodu doručil súdu aj právny zástupca oprávneného na výživné a to dňa 16.04.2024. Súd schválil zmier účastníkov konania na pojednávaní dňa 28.05.2024.
4.Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5.Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6.Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
7.Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
8.Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 a 2 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.
9. Podľa § 212 ods.1 C.s.p. súd rozhoduje rozsudkom vo veci samej.
10. Podľa § 234 ods.1 súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
11.Právna povaha zmieru bola v minulosti v teórii pomerne podrobne skúmaná. Časť názorov na povahu súdneho zmieru sa prikláňa k názoru, že zmier síce predstavuje primárne hmotnoprávnu dohodu (zmluvu) medzi sporovými stranami, avšak predsa len zmluvu uzatvorenú počas a v súvislosti so súdnym konaním. Z toho možno vyvodzovať predovšetkým to, že zmier má základ a korene v hmotnom práve, je zmluvou. Základný procesný rys zmieru sa zase prejavuje v tom, že predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu. Zmier tak má dvojakú povahu: základom zmieru je hmotnoprávna dohoda (zmluva) sporových strán, avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácií (predovšetkým okolnosti, že táto dohoda sa neuzatvára izolovane, mimoprocesne) sa účinky zmieru prejavujú aj v procese, a to predovšetkým tým, že zmier je aj procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku. Prevalentne, dominantne je zmier zmluvou, a nie procesným úkonom strán (Števček, 2022, s. 604). Zmier ako hmotnoprávna dohoda nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu (Števček, 2022, 608).
12.V takomto prípade zmier teda nie je považovaný za rozhodnutie vo veci samej a preto by mal byť schválený formou uznesenia , voči ktorému nie je prípustné odvolanie ( § 355 ods.2 a nasl C.s.p. Tento názor , teda že súdny zmier má byť schválený (alebo neschválený ) uznesením podporuje aj § 398 C.s.p. podľa ktorého je žaloba na obnovu konania prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu , ktorým bol schválený zmier. 13.Druhá skupina názorov považuje schválenie alebo neschválenie zmieru za rozhodnutie vo veci samej. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. februára 2019 sp. zn. 7 Co 235/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn: 2Cdo/219/2019 zo dňa 30.10.2019 Tento záver podporuje aj dôvodová správa k C.s.p. ( k § 148 C.s.p.) kde je uvedené že zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej. 14.Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, to znamená, že je exekučným titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci Zmier nepochybne nahrádza meritórne rozhodnutie súdu vo veci
- teda rozsudok , podľa názoru súdu ak schválený súdny zmier nahrádza meritórne rozhodnutie súdu - teda rozsudok , mal by byť schválený rozsudkom a nie uznesením. 15.Vzhľadom k tomu, že strany zhodne uviedli, že majú vôľu uzavrieť zmier pred súdom, teda uzatvorili dohodu o predmete a nároku konania - zmier, ktorý nie je v rozpore s platným hmotným právom, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd schválil zmier rozsudkom v znení, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku v bodoch I až III.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.