Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté deti, G. a M., obaja bytom u otca, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: otec - C., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, matka: G. zastúpená: JUDr. Peter Debnár, advokát so sídlom Metodova 7, Bratislava, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Maloletý G. a maloletý M. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca.

II. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

III. Matka má právo stretávať sa s maloletými deťmi G. a maloletým M. každý párny týždeň vždy v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. Matka si v určený čas prevezme deti v mieste bydliska otca, kde mu ich aj po ukončení styku vráti.

IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G. sumou 160 Eur mesačne a sumou 150 Eur mesačne na výživu maloletého M. vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Zročné výživné vo výške 2 220 Eur je matka povinná uhrádzať k rukám otca v mesačných splátkach vo výške 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného splatenia zročného výživného. Pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá suma zročného výživného.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého návrhom doručeným 08.04.2020 žiadal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, upravil ich styk s matkou každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod, počas jarných prázdnin v nepárnom roku, počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku, počas letných prázdnin každý rok vždy od 01.07 od 09:00 hod. do 10.07. do 20:00 hod. a od 01.08. do 10.08., počas jesenných prázdnin a tiež cez vianočné sviatky od 25.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. Otec navrhoval, aby súd uložil matke prispievať na výživu maloletého G. sumou 230 eur mesačne a na maloletého G. sumou 170 eur mesačne. Otec uvádzal, že od septembra 2019 sa po nezhodách s matkou maloletých detí odsťahoval od matky do R. spolu s maloletým M., ktorého prihlásil v Bratislave aj do školy. Za maloletým G. dochádzali každý víkend do G., spolu s G.. Od mesiaca február 2020 je u otca aj maloletý G.. Otec uvádzal, že matka sa o deti riadne nestarala, nemala na nich čas, stále bola v práci, deti boli buď v škole alebo u starej matky v G.. Uvádzal, že po tom, ako sú obe deti

u neho, matka o nich javí malý záujem, stretáva sa s nimi 1-2 krát do mesiaca. Uvádzal tiež, že matka sa na výžive maloletých detí nepodieľa. 2. Matka maloletých detí uvádzala, že s presťahovaním detí k otcovi nesúhlasila, otec o tom rozhodol jednostranne, sám rozhodol aj o zmene školy maloletého M.. Uviedla, že otcov návrh na stretávanie s deťmi jej nevyhovuje, nakoľko jej smeny v práci neumožňujú mať vždy voľno celý víkend. Uvádzala tiež, že deti odmietajú stretávať sa s ňou, ako príčinu uvádzala, že otec deti proti nej poštval. Uvádzala, že nie je v jej možnostiach uhrádzať výživné mesačne spolu vo výške 400 eur, nakoľko jej mzda predstavuje sumu okolo 700 eur mesačne, pričom musí uhrádzať hypotekárny úver vo výške 290 eur mesačne, platby spojené s užívaním bytu vo výške 155 eur mesačne, úhradu za plyn vo výške 19 eur mesačne, úhradu za elektrinu vo výške 30 eur mesačne, úhradu za služby mágio vo výške 30 eur mesačne, úhradu za telefón vo výške 30 eur. Následne má tak k dispozícii sumu okolo 150 eur. Uvádzala, že otec v čase, keď bývali spolu, poväčšinou nepracoval, v čom videla dôvod výšky otcom požadovaného výživného. Uvádzala tiež, že otec bol vo väzbe, pričom mu v tom čase finančne prispievala, následne po návrate z väzby mu platila nájom 3 mesiace za ubytovňu, následne si z úveru zaobstarala byt, aby mohli spolu bývať. Uvádzala, že otec autoritatívne rozhoduje o rozsahu jej styku s deťmi, sám rozhodol tak o ich presťahovaní, ako aj navštevovanej škole, ona s tým už len musela súhlasiť. Prostredie u otca z pohľadu vhodnosti pre maloleté deti spochybňovala, poukazovala na to, že otec bol vo väzbe z dôvodu napadnutia vlastnej matky, s tým, že v minulosti sa pokúsil napadnúť aj ju. 3. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. - 47 zo dňa 12.06.2020 zveril dočasne maloletého deti do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 120 eur mesačne, a na maloletého M. sumou 90 eur mesačne. Styk s matkou súd neupravoval z dôvodu odmietania kontaktu s matkou zo strany detí. 4. V ďalšom podaní v priebehu konania matka súhlasila so zverením detí do osobnej starostlivosti otca, s tým, že bude prispievať na výživu maloletého G. sumou 120 eur mesačne, na maloletého M. sumou 90 eur mesačne, s tým, že sa bude stretávať s deťmi každý párny týždeň od piatku do 17:00 hod. do soboty do 17:00 hod. a cez letné prázdniny vždy od 01.07 od 09:00 hod. do 05.07. do 19:00 hod a od 01.08. od 09:00 hod. do 05.08. do 19:00 hod. a počas vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. Zopakovala, že v čase, keď s otcom detí tvorili spoločnú domácnosť, starala sa o zabezpečenie prostriedkov na úhradu životných nákladov, s tým, že poprela, že by sa nevenovala deťom, hoci jej čas bol obmedzený, nakoľko musela pracovať. 5. Podaním doručeným súdu 23.12.2020 otec navrhol, aby matka prispievala na výživu maloletého G. sumou 250 eur mesačne, na výživu maloletého M. sumou 200 eur mesačne (podanie bolo pôvodne zapísané pod samostatnou sp. zn. , súd toto konanie uznesením zo dňa 29.03.2021 podľa v spojení s spojil na spoločné konanie). Návrh odôvodnil otec skutočnosťou, že od posledného rozhodnutia súdu (rozhodnutie neodkladným opatrením zo dňa 12.06.2020) ubehlo pol roka a za toto obdobie vzrástli náklady na maloleté deti. Poukázal na zdravotný stav maloletého G., jeho sledovanie na neurológii, ortopédii, ORL, oftalmológii a imunológii, s tým, že maloletému G. bola diagnostikovaná epilepsia. Mesačné náklady na G. vyčíslil v sume 90 eur na stravu doma, 50 eur na stravu v škole, na bývanie a energie 60 eur, na hygienu 10 eur, na lieky 60 eur, na poistenie 20 eur, na dopravu 40 eur, na ošatenie 200 eur. Jednorazové ročné výdavky uvádzal školské potreby za 200 eur, špeciálne učebnice 20 eur, školské výlety, exkurzie a kultúrne podujatia 30 eur, poplatky v škole 80 eur, poplatky v ZUŠ 80 eur. V prípade maloletého M. taktiež poukázal na zvýšenie nákladov s ohľadom na vek a záujmovú činnosť, uvádzal, že je sledovaný v imunoalergickej ambulancii, s tým, že má diagnostikovanú chronickú astmatickú bronchitídu, celiakiu, alergiu na peľ, trávu, pšenicu, srsť zo psa a mačky a tiež má diagnostikovanú tezaurismózu. Mesačné náklady na M. vyčíslil v sume 90 eur na stravu doma, 50 eur na stravu v škole, na bývanie a energie 60 eur, na hygienu 10 eur, na lieky kvôli alergii 40 eur, na poistenie 20 eur, na dopravu 30 eur, na ošatenie 200 eur. Jednorazové ročné výdavky uvádzal školské potreby za 200 eur, školské výlety, exkurzie a kultúrne podujatia 30 eur, poplatky v škole 80 eur. Zároveň uvádzal, že M. chodieva 3 krát týždenne na doučovanie angličtiny, poukazoval na to, že matka má od rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení zvýšený príjem. 6. Matka uvádzala, že jej príjem zo zamestnania sa oproti rozhodovaniu o neodkladnom opatrení nezmenil, s tým, že súhlasila s výživným na každé z maloletých detí po 150 eur mesačne. Zotrvala na tom, aby súd upravil jej styk s maloletými deťmi. 7. Otec ďalej uvádzal, že matka sa s deťmi nevidela od mesiaca december 2020 (podanie doručené súdu 01.06.2021) s tým, že medzičasom zanechala deťom na Veľkú noc šibačkové každému 50 eur a oblečenie, ktoré im už bolo malé. Poukazoval na to, že v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky v roku 2020 mal náklady spolu 1317 eur (školské potreby, zošity, tašky, oblečenie, topánky, vetrovky, prezuvky), pričom žiadal matku o zaplatenie 658,50 eur, zaplatila mu len 100 eur. Zároveň matke

oznámil, že M. navštevuje doučovanie z anglického jazyka, za ktoré uhradil 1080 eur, matka mu uhradila 100 eur. Pre G. zabezpečil doučovanie z nemeckého jazyka, za ktoré uhradil 255 eur, matka mu neprispela žiadnou sumou. Uvádzal tiež, že v marci 2021 chceli matku prekvapiť návštevou, neotvárala im, pričom neskôr videl odchádzať z domu kde býva matka jej kolegu, s ktorým podľa otca matka trávila čas a s ktorým mala intímny pomer. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 04.06.2020 mal súd za zistené, že maloletý G. a M. bývajú s otcom v byte jeho matky v R., kde majú novo zariadenú izbu. Domácnosť riadi a stará sa o ňu stará matka, byt bol v čase šetrenia uprataný, bolo navarené. G. nerád spomínal na obdobie, keď býval u matky, uvádzal, že stará mama s matkinej strany ho bila, mama sa mu nevenovala, neučila sa s ním, netrávila s ním čas. Maloletý M. taktiež nerád spomína na obdobie, keď bol s matkou v G., taktiež uvádzal, že starí rodičia z matkinej strany ich aj s bratom bili, matka sa o nich nezaujímala, nechce sa k nej vrátiť. Maloletí majú u otca vhodné prostredie, znervóznili pri rozhovore o matke. 9. Z lekárskej správy zo dňa 10.06.2019 (č. l. 55 v spise), mal súd zistené, že maloletému G. bola diagnostikovaná bližšie neurčená porucha chôdze a pohyblivosti (mobility). 10. Podľa úradného záznamu so otcom zo dňa 26.02.2020 spísaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (č. l. 60 v spise), otec uvádzal, že maloletý M.ije s ním v domácnosti, G.ije s matkou, uvádzal, že G. je epileptik, chodievajú za ním aj s M. cez víkendy. Otec uvádzal, že zariadil matkin byt zo svojich prostriedkov, pracuje ako Q. z príjmom okolo 2000 eur netto, s tým, že dokáže pokryť tak svoje potreby, ako aj potreby synov, zároveň pomáha matke. Otec v rámci pohovoru deklaroval záujem starať sa aj o Michala, s tým, že ho chce prehlásiť do školy v Bratislave. 11. Podľa listu vlastníctva z č. l. 128 v spise je matka vlastníčkou bytu v G., ktorý je zaťažený záložným právom v prospech VÚB, a.s. 12. Podľa potvrdení o príjme z č. l. 130,131 v spise mala matka v mesiaci jún 2021 príjem 165,11 eur, v mesiaci júl 2021 príjem 551,31 eur. 13. Podľa záveru správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 09.03.2021 (č. l. 132 v spise) má maloletý M. rozumové schopnosti na úrovni hornej polovice pásma priemeru, je citovo fixovaný na otca, brata a otcovu rodinu, striktne odmieta stretávanie s matkou. 14. Podľa záveru z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.03.2021 (č. l. 133 v spise) má maloletý G. všeobecné rozumové schopnosti na úrovni miernej duševnej zaostalosti, k otcovi a bratovi má vrúcny vzťah, komunikáciu a stretávanie s matkou striktne odmieta, pre svoj vývin potrebuje pokojné, nekonfliktné, láskyplné rodinné zázemie. 15. Podľa záveru z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 04.05.2021 (č. l. 134 v spise) sa u maloletého M. prejavujú adaptačné poruchy, reakcia na stres, známky depresívneho prežívania, poruchy spánku, iné poruchy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, s tým, že bolo odporúčané redukovať stresy spojené s rozchodom rodičov, rešpektovať vyjadrenia dieťaťa, pravidelné psychovedenie, eventuálne medikácia. U maloletého G. bola diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia a psychiatrička zároveň uzavrela problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti. Z vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii psychologickej dňa 18.08.2021 vyplynul problematický vzťah oboch maloletých s matkou (č. l. 138-139 v spise). 16. Podľa potvrdenia z č. l. 144 v spise mala matka maloletých detí v roku 2020 príjem spolu 5.259,25 eur (mesačne v priemere 438,27 eur). Podľa potvrdenia z č. l. 145-147 v spise mala matka maloletých v mesiaci 01/2021 príjem 134,89 eur, v mesiaci 02/2021 134,89 eur, v mesiaci 03/2021 143,44 eur. 17. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO otec c roku 2019 nemal príjem, v roku 2020 mal základ dane vo výške 1.821,20 eur (157-158 v spise). 18. Čestnými vyhláseniami z č. l. 165, 166, 167, 168, 169, 1701, 171a 214 v spise otec preukazoval náklady na maloleté deti, 570 eur za nemecký jazyk maloletého G., 1470 eur za anglický jazyk maloletého M., nákup nábytku do izby pre maloletých do ich izby, 1529,75 eur za potraviny od 09/2019 do 12/2019 (otec k nej dospel prepočtom priemeru za rok 2020), 152 eur za obedy v školskej jedálni za obedy maloletého G. v období od 09/2020 - 06/2021, 120 eur za maloletého M. tak za obdobie 09/2019 - 06/2020, ako aj za obdobie 09/2020 - 06/2021, 576 eur za doučovanie ruského jazyka maloletého M.. 19. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 20. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. V otázke zverenia maloletých detí boli návrhy oboch rodičov zhodné, súd preto obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Navyše súd uvádza, deti sú v starostlivosti otca už od jesene 2019 (pokiaľ ide o maloletého M.), resp. od jari 2020 (pokiaľ ide o maloletého G.). V domácnosti otca bolo vykonané aj šetrenie, pričom zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky, navyše, samotné maloleté deti domácnosť otca preferujú.

28. Pri určení rozsahu styku z maloletých detí súd vychádzal tak z návrhov oboch rodičov, ako aj výsledkov dokazovania vykonaného v konaní. Otec maloletých detí pôvodne v návrhu uvádzal širšiu úpravu styku detí s matkou, napokon v konaní uvádzal, že deti stretávanie s matkou odmietajú. Matka najprv uvádzala upraviť styk s deťmi tak, že by sa s nimi stretávala každý druhý víkend, s prespatím detí u nej z piatka na sobotu a zároveň s úpravou styku počas letných prázdnin, a to tak, že by deti u nej boli prvých päť júlových dní a prvých päť augustových dní. V priebehu konania matka návrh taktiež modifikovala, keď na pojednávaní 24.08.2021 prostredníctvom právneho zástupcu navrhovala upraviť styk každý druhú sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na výsledky dokazovania (správy z psychologického a pedopsiachiatrického vyšetrenia maloletých detí (body 13, 14, 15 odôvodnenia), ako aj na názor maloletých detí. Súd mal za preukázanú skutočnosť, že pre deti je aktuálne problémom tráviť u matky dlhší čas, prespávať u nej. V rámci pohovoru vykonaného na súde sa deti vyjadrili, že im prekáža, že aj v čase, kedy sú u matky, majú pocit, že matka sa im málo venuje, vyslovene uviedli, že si aktuálne nevedia predstaviť prespávanie u matky, vedia sa však predstaviť, že by s matkou strávili celý deň. Súd však upozorňuje, že pracovať na znovuvybudovaní vzťahu detí s matkou musia obaja rodičia. Jednak matka, úprimnou snahou pretavenou skutočného záujmu o maloleté deti, tak aby aj deti mohli túto snahu vnímať a vidieť, že matka dokáže s nimi plnohodnotne tráviť čas, ale aj otec, pozitívnou motiváciou detí, ich podporou, pokiaľ ide o vzťah s matkou. Nie je možné akceptovať stav, že jeden z rodičov, v tomto prípade otec, jednostranne určuje podmienky, za akých sa detí budú s matkou stretávať, kde a kedy bude styk matky s deťmi prebiehať. Preto bude aj úlohou otca, uvedomiť si, že aj vzťah detí sa matkou formuje ich budúcnosť a preto je dôležité, aby tento vzťah bol vyrovnaný, pozitívny a plnohodnotný a postupne umožnil aj rozšírenie styku detí s matkou.

29. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, súd vychádzal z oprávnených potrieb maloletých detí, pričom zohľadňoval aj aktuálne možnosti rodičov. Obaja rodičia v konaní uvádzali svoje možnosti rozdielne, ako tieto vyplynuli z dokazovania vykonaného založenými

listinami. Otec uvádzal, že si prácou (v oblasti rekonštrukcií bytov), dokáže mesačne zarobiť príjem okolo 2.000 eur mesačne. Matka zase uvádzala, že zarába za normálnych okolností okolo 1.000 až 1.100 eur mesačne, aktuálne je jej príjem nižší, v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou ochorenia Covid - 19, ktorá sa negatívne prejavila na podmienkach v gastro službách, čo znamená, že jej príjem v niektorých mesiacoch klesá k 700 eurám mesačne. Ako už bolo uvedené, ani v prípade otca, ani v prípade matky, tento príjem nezodpovedá preukazovaným príjmom, keď otec podľa podaných daňových priznaní v roku 2019 nemal žiaden príjem, v roku 2020 mal celý rok základ dane 1.821,20 eur. Matka mala podľa potvrdení zamestnávateľa za rok 2020 priemerný mesačný príjem 438,27 eur, v roku 2021 mala v mesiaci január 2021 príjem 134,89 eur, v mesiaci február 2021 134,89 eur, v mesiaci marec 2021 143,44 eur, v mesiaci jún 2021 príjem 165,11 eur, v mesiaci júl 2021 príjem 551,31 eur. Otec rozdiel v ním tvrdenom a preukázanom príjme osobitne nevysvetlil, matka uvádzala, že zamestnávateľom jej je vyplácaná jednak minimálna mzda (ktorá vyplýva aj predkladaných dokladov), a zvyšok jej zamestnávateľ vypláca hotovostne. Súd za týchto okolností, pokiaľ ide o možností rodičov, vychádzal z tvrdení rodičov, teda, že otec si dokáže zabezpečiť príjem okolo 2.000 eur mesačne, matka príjem okolo 1.000 až 1.100 eur mesačne.

30. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí otec ich podrobnejšie vyčíslil vo svojom podaní doručenom súdu 23.12.2020, kedy mesačné náklady na G. vyčíslil v sume 90 eur na stravu doma, 50 eur na stravu v škole, na bývanie a energie 60 eur, na hygienu 10 eur, na lieky 60 eur, na poistenie 20 eur, na dopravu 40 eur, na ošatenie 200 eur. Jednorazové ročné výdavky uvádzal školské potreby za 200 eur, špeciálne učebnice 20 eur, školské výlety, exkurzie a kultúrne podujatia 30 eur, poplatky v škole 80 eur, poplatky v ZUŠ 80 eur. V prípade maloletého M. ich vyčíslil v sume 90 eur na stravu doma, 50 eur na stravu v škole, na bývanie a energie 60 eur, na hygienu 10 eur, na lieky kvôli alergii 40 eur, na poistenie 20 eur, na dopravu 30 eur, na ošatenie 200 eur. Jednorazové ročné výdavky uvádzal školské potreby za 200 eur, školské výlety, exkurzie a kultúrne podujatia 30 eur, poplatky v škole 80 eur. Zároveň uvádzal, že M. chodieva 3 krát týždenne na doučovanie angličtiny. Pokiaľ ide o doučovania, náklady na ne, tak pokiaľ ide o M., ako aj pokiaľ ide o G., preukazoval čestnými vyhláseniami. Pokiaľ ide o samotnú výšku nákladov na maloleté deti, súd nepovažoval za primerané náklady na ošatenie pre každé z maloletých detí vo výške 200 eur mesačne (s ohľadom na vek maloletých detí sú aj po zohľadnení jednorazových výdavkov na sezónne oblečenie a obuv primeranými mesačnými výdavkami náklady skôr niekde vo výške 50 - 60 eur mesačne), taktiež pokiaľ ide o výdavky 50 eur mesačne na stravu v škole, takto vysoké náklady len na stravu v škole navyše nevyplývajú ani len z čestných prehlásení otca. Samotnú úhradu mesačných výdavkov otec preukazoval dokladmi o úhrade (pričom ich aj rozpísal na č. l. 159 až 164 v spise). K samotným výdavkom otca, tak ako ich rozpísal, je potrebné uviesť, že tento rozpis neobsahuje len výdavky na maloleté deti, ale obsahuje výdavky celej domácnosti, teda aj výdavky otca samotného, nie je teda možné teda celé tieto sumy považovať na náklady vynaložené výlučne na maloleté deti. Pokiaľ ide o výdavky na doučovanie, z dokazovania vyplynulo, že o týchto rozhoduje výlučne otec, s matkou ich osobitne nekonzultuje, matke len následne predkladá výzvy, aby sa na týchto výdavkoch podieľala úhradou ich polovice. Na účely vyživovacej povinnosti nemožno brať za oprávnené potreby detí každé jednostranné určovanie výšky výdavkov, zo strany jedného rodiča, či už sa jedná o nákup oblečenia, účasti na platených vyučovacích aktivitách alebo aj iných výdavkov, a je potrebné určiť aj to, či je vôbec v možnostiach druhého rodiča sa na takto vysokých výdavkoch podieľať. Aj z vyčíslenia predloženého otcom mal súd za preukázané, že výdavky na maloleté deti sú v zásade rovnaké, mierne vyššie v prípade maloletého G.. Obe deti navštevujú špecializované ambulancie, G. navyše trpí epilepsiou. Súd tak v konečnom posúdení považoval za primerané výdavky na maloletého G. sumu okolo 300 až 320 eur mesačne (v závislosti od konkrétneho mesiaca), a u maloletého M. sumu okolo 280 až 300 eur mesačne (taktiež v závislosti od konkrétneho mesiaca). 31. Výška výživného sa zároveň neodvíja len od výšky skutočných nákladov, ktoré rodič vynaloží, a tiež nie izolovane len od oprávnených potrieb maloletých detí, odvíja sa aj od možností každého z rodičov. Tie sú v konkrétnom prípade v prípade otca dvojnásobne lepšie, ako v prípade matky. Matka má v porovnaní s otcom prakticky o polovicu nižšie možnosti, pri porovnaní rodičmi deklarovaných príjmov. Matka má mesačné výdavky vo výške okolo 550 eur mesačne, ktoré súvisia s úhradou splátok úveru obstaraného v súvislosti s financovaním bytu v ktorom býva, platieb spojených s užívaním bytu, nákladmi na televíziu a internet. Okrem toho má matka (bližšie nevyčíslené) náklady na stravu. S ohľadom na možnosti matky, súd mal za to, že suma 310 eur, ako výživné na obe maloleté deti, predstavuje takmer 30 % disponibilného mesačného príjmu matky a je tak sumou, ktorú je v možnostiach matky na výživu maloletých detí uhrádzať, pričom táto suma predstavuje výživné na maloletého G. vo výške 160 eur mesačne a výživné na maloletého M. vo výške 150 eur mesačne.

32. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd vychádzal z toho, že to je potrebné určiť za obdobie od podania návrhu (08.04.2020) do mesiaca február 2022, za ktorý už bolo výživné v čase rozhodovania zročné. Celkové zročné výživné tak predstavuje sumu 3322,59 eur na maloletého G. (160 eur krát 20 celých mesiacov plus pomerná časť, 122,59 eur za mesiac apríl 2020) a 3115 eur na maloletého M. (150 eur krát 120 mesiacov plus pomerná časť, 115 eur za mesiac apríl 2020). Matka uhradila v relevantnom období spolu sumu 3980 eur, zročné výživné tak predstavuje rozdiel v uhrádzaných sumách, spolu sumu 2457,59 eur, ktoré je matka povinná uhradiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Súd prihliadol na skutočnosť, že nie je v aktuálnych možnostiach matky uhradiť celú sumu bežného výživného, súd jej povolil zročné výživné splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, pričom túto výhodu matka stratí, ak sa omešká čo i len s jednou splátkou zročného výživného. 33. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.