Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Ing. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. O. XXXX/XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Milan Kyseľ, sídlo Tríbečská 2136/4, Topoľčany, IČO: 37 925 989, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo: 100564330/2018 z 15.03.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd, zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti, právne významné pre prejednávanú vec:

2. Žalobca ako daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 dňa 25.08.2016. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 10.914,51 eura.

2.1. Daňový úrad Nitra ako správca dane a orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal u žalobcu, platiteľa dane z pridanej hodnoty, daňovú kontrolu v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () (ďalej v tejto časti aj len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2016. Daňová kontrola začala dňa 25.10.2016 a skončila dňa 06.10.2017 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane počas daňovej kontroly vyhotovil v zmysle § 47a zákona č. 563/2009 Z. z. čiastkový protokol číslo 104348664/2016 z 23.11.2016. Správca dane po ďalšom dokazovaní dňa 02.10.2017 vypracoval z daňovej kontroly protokol číslo 102072569/2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 06.10.2017.

2.2. Daňovou kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej v tejto časti aj len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.) aj od dodávateľa - obchodnej spoločnosti GAMA SK s.r.o., IČO: 45 528 900, na základe faktúry č. 42/2016, s dátumom dodania služby 31.07.2016, s predmetom plnenia „na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015 zverejnenie reklamy za mesiac júl 2016“ so základom dane v sume 13.500,-- eur a s DPH 20 % v sume 2.700,-- eur. Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 18.10.2017 všeobecne nesúhlasil s vyjadreniami v protokole a nepredložil správcovi dane nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a ani nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.

3. Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím číslo 102470784/2017 zo dňa 28.11.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 rozdiel v sume 2.700,-- eur tým, že žalobcovi ako daňovému subjektu znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 25.08.2016 zo sumy 10.914,51 eura na sumu 8.214,51 eura. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne.

3.1. Správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry od spoločnosti GAMA SK s.r.o. vykonal rozsiahle dokazovanie (okrem iného výsluchy svedkov, o ktorých bol žalobca upovedomený).

3.2. Správca dane nadobudol pochybnosť o tom, že dodávateľ - spoločnosť GAMA SK s.r.o. (deklarovaný na spornej faktúre - bod 2.2. odôvodnenia) je reálnym poskytovateľom zdaniteľného plnenia - reklamných služieb. Všetky spoločnosti, ktoré s deklarovaným predmetom zdaniteľného plnenia vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá má čisto umelý charakter a bola vytvorená len pre daňové účely a ich činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie. Všetky spoločnosti (t. j. spoločnosť GAMA SK s.r.o., L&K - media s.r.o., J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., A.P. TRADE s. r. o.), so zástupcami ktorých správca dane vykonal ústne pojednávanie, v priebehu daňovej kontroly zanikli v dôsledku zlúčenia alebo zmenili adresy sídla. 3.3. Podľa zistení správcu dane a vyjadrenia konateľa spoločnosti GAMA SK s.r.o. - Ing. Mareka Gálisa, žalobca odovzdal spoločnosti GAMA SK s.r.o. text, ktorý bol obsahom reklamného spotu odvysielaného v Rádiu YES. Konateľ spoločnosti GAMA SK s.r.o. po úprave a odsúhlasení žalobcom zaslal text svojmu dodávateľovi - spoločnosti L&K - media s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti L&K - media s.r.o.

- Ing. Lucii Kišidaiovej, text reklamného spotu odovzdávala konateľovi spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. - Petrovi Valenčákovi, s tým, aby zabezpečil jeho nahratie a odvysielanie v Rádiu. Peter Valenčák uviedol, že výrobu reklamných spotov zabezpečil tak, že sprostredkoval doklady potrebné k výrobe reklamných spotov, t. j. že dostal texty od Ing. Kišidaiovej, ktoré odovzdal konateľovi spoločnosti A.P.TRADE s.r.o. - Andrejovi Petrovi, s tým, aby sa vyrobili tieto reklamné spoty. Svedok V. na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2017 uviedol, že spoločnosť ktorej je konateľom, ako aj spoločnosť A.P.TRADE s.r.o. sú len sprostredkovateľmi reklamy. Úlohou spoločnosti, ktorej je konateľom, bolo odovzdanie textov od spoločnosti L&K - media s.r.o. spoločnosti A.P.TRADE s.r.o.. Konateľ spoločnosti A.P.TRADE s.r.o. - Andrej Petro sa odmietol vyjadriť k realizácii, výrobe a nahratiu predmetného reklamného spotu.

3.4. Na základe uvedených zistení správca dane konštatoval, že vo všetkých spoločnostiach zapojených do umelo vytvoreného obchodného reťazca došlo iba k vystaveniu faktúr za dodanie služby. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na dodanie služby a nie vystavenie faktúry, jednotlivým dodávateľom, t. j. GAMA SK s.r.o., L&K - media s.r.o., J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., A.P. TRADE s. r. o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľom - žalobcovi a uvedeným trom spoločnostiam nevzniklo právo na odpočítanie dane.

3.5. Správca dane rovnako konštatoval, že spoločnosť GAMA SK s.r.o. nie je reálnym dodávateľom reklamných služieb a tvorcom predmetného reklamného spotu. Úlohou tejto spoločnosti bolo celú transakciu len formálne vykázať ako nákup reklamy a jej následný predaj. Taktiež následný subdodávateľ

- spoločnosť L&K - media s.r.o. len formálne plnil povinnosť podávať daňové priznania a kontrolné výkazy. Rovnakú úlohu plnili aj spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. a spoločnosť A.P.TRADE s. r. o.. Všetky dodávateľské spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na tomto umelo vytvorenom reťazovom obchode s reklamnými službami vykazujú za zdaňovacie obdobie júl 2016 v daňových priznaniach vysoké obraty a nízke daňové povinnosti.

3.6. Správca dane na základe dokumentu „Média plán, Spot Title: TRACHEA, Start&Expire: 01.júl 2016 - 31. júl 2016 (1 Trachea 2016- 31 sec, 2 TRACHEA - RICO- 2016- 34sec, Total spots. 270“ predloženom spoločnosťou GAMA SK s.r.o., s odtlačkom pečiatky spoločnosti BP Media, s.r.o., IČO: 36 728 683 (Rádio YES) a aj vyjadrení žalobcu o zverejnení reklamných spotov okrem iného aj vo vysielaní Rádia YES, vykonal ďalšie dokazovanie (miestne zisťovania, výsluchy, dožiadania) v rámci ktorého zistil, že výrobu, nahratie reklamných spotov TRACHEA 2016- 31sec a TRACHEA-RICO 2016- 34 sec si objednala česká spoločnosť Bolteklin s.r.o.. Faktúru za zabezpečenie nahratia a odvysielania uvedených reklamných spotov spoločnosť YOPI Agency s.r.o., IČO: 45 589 411 vystavila pre spoločnosť V.O.I.C.E s.r.o., IČO: 47 614 391.

3.7. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že má pochybnosti, či došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov tak, ako to je deklarované spornou faktúrou predloženou k daňovej kontrole. Platiteľ uplatňujúci odpočet je povinný preukázať, že zdaniteľný obchod bol riadne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, čo žalobca nepreukázal a ani vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty žalobcom. Žalobca, napriek svojej povinnosti, ktorú mu ukladá okrem iného aj § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., neuniesol v rámci vykonávania daňovej kontroly dôkazné bremeno, a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, elektronicky doručené správcovi dane dňa 20.12.2017. V odvolaní v podstate uviedol, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a žiada o priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2016 v uplatnenej sume 10.914,51 eura. Namietal, že riadne zaplatil dodávateľovi a túto povinnosť si splnila aj dodávateľská spoločnosť, čo bolo potvrdené aj šetrením správcu dane. Išlo o reálne plnenie služieb, zdokumentované a archivované v príslušných médiách. Namietal, že šetrenia u iných subjektov sú pre žalobcu neopodstatnené. Žalobca žiadal o zaplatenie sumy 2.700,-- eur, pretože nie je dôvod na jej zadržiavanie.

4.1. Správca dane o odvolaní žalobcu nerozhodol, ale toto postúpil v zmysle § 73 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je žalovaný.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100564330/2018 z 15.03.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 06.04.2018, a ktoré týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra ako správcu dane č. 102470784/2017 z 28.11.2017. Žalovaný rozhodnutie o odvolaní odôvodnil v podstate nasledovne.

5.1. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že sú právne irelevantné, keďže správca dane nemal pochybnosť o existencii poskytnutej služby, ale vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosť, či došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o tom, že pochybnosť o osobe dodávateľa deklarovaného spornou faktúrou je oprávnená. Zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch - vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt, ako platiteľ dane, má možnosť obstarať si dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch. Z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že ak si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pritom na zákon č. 222/2004 Z. z., musí byť schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje.

5.2. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že spoločnosť GAMA SK s.r.o. nedisponovala personálnym a ani materiálnym vybavením na vykonanie služby deklarovanej spornou faktúrou. Z tohto dôvodu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

5.3. Žalobca spoľahlivo nepreukázal splnenie podmienok práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..

5.4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 15.11.2017 okrem iného uviedol, že firma sa chce zviditeľňovať a bude sa zviditeľňovať na slovenskom a zahraničnom trhu na podporu predaja výrobkov skupiny TRACHEA, no napriek tomu uzatvoril zmluvu o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015 so spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorá nemala vytvorené podmienky na poskytnutie predmetnej služby. Žalovaný zopakoval skutkové zistenia správcu dane z vykonaného dokazovania. K tomu uviedol, že pri miestnom zisťovaní vykonanom dňa 22.02.2017 v spoločnosti BP Media, s.r.o. (Rádio YES) sa zamestnanec tejto spoločnosti vyjadril, že tento spot vyrobil on, v Rádiu YES vyrába spoty iba on osobne. K reklamným spotom vysielaným v Rádiu YES pre TRACHEA v roku 2016 uviedol, že ho vyrobil on a určite nedostal hotový reklamný spot. Jedná sa o produkt spoločnosti BP Media, s.r.o. Uvedené vyjadrenie Ing. L. C. potvrdila konateľka spoločnosti BP Media, s.r.o. - Mgr. Hana Liptáková, ktorá uviedla, že v Rádiu YES výrobu, nahratie reklamných spotov v zmysle faktúry č. BP2016/36 zo dňa 31.07.2016 v sume základ dane 1.000,-- eur a 20 % DPH 200,-- eur a Objednávky júl 2016 zo dňa 30.06.2016 so zoznamom klientov a média plány v členení podľa jednotlivých klientov za júl 2016 objednal Mgr. Tomáš Dolný, konateľ spoločnosti WP Production a.s., a to tak, že mailom pošle text, ktorý treba vyrobiť. Zamestnankyňa BP Media, s.r.o. pani F. text nahovorí, Ing. L. C. postrihá, upraví, aby reklamný spot mohol byť odvysielaný. Ak sa nejedná o nový reklamný spot, ale o opakujúci sa spot, v tom prípade Mgr. Tomáš Dolný telefonicky u spoločnosti BP Media, s.r.o. objedná jeho zaradenie do vysielania. Mgr. Hana Liptáková uviedla, že Ing. L. C. vyrobený reklamný spot TRACHEA, Start&Expire: 01.júl 2016 - 31.júl 2016 odsúhlasuje a jeho odvysielanie v Rádiu YES schvaľuje Mgr. Tomáš Dolný. Konečnú podobu reklamného spotu s klientom odsúhlasuje iba Mgr. Tomáš Dolný. Mgr. Hana Liptáková nie je prítomná pri rokovaní so zákazníkom o konečnej podobe reklamného spotu.

5.5. Ďalším dokazovaním správcu dane bolo zistené, že konateľ spoločnosti YOPI Agency s. r. o. - Ján Brňák sa nevyjadril k tomu, kto konkrétne vytvoril text, ktorý spoločnosť, ktorej je konateľom, predložila spoločnosti WP Production a. s. k výrobe, nahratiu a odvysielaniu reklamného spotu TRACHEA 2016 - 31sec a TRACHEA-RICO 2016- 34sec.. Uviedol, že nemá znalosť, kto konkrétne vyrobil uvedený spot, keďže nepotreboval skúmať jeho pôvod. Nevedel uviesť ani kto schvaľoval konečnú podobu reklamného spotu a aké úpravy reklamného spotu vykonala spoločnosť, ktorej je konateľom. Spoločnosť YOPI Agency s. r. o. zaslala Daňovému úradu Košice Média plán, na ktorom bola pečiatka BP Media, s.r.o.. Ján Brňák správcovi dane ďalej uviedol, že so spoločnosťou BP Media, s.r.o. nemajú obchodný vzťah a nikdy neskúmali, kto je BP Media s.r.o.. Správca dane preveroval, ako bola realizovaná služba - nahratie, výroba a odvysielanie reklamného spotu spoločnosťou YOPI Agency s. r. o.. Konateľ Ján Brňák k tomuto uviedol, že spoločnosť YOPI Agency s.r.o. zabezpečila odvysielanie reklamného spotu v Rádiu YES, v ktorom mala zakúpený reklamný čas.

5.6. Správca dane z dokladov predložených spoločnosťou BP Media s.r.o. (Kniha predložených faktúr za obdobie od 01.01.2016 až 31.12.2016), ktoré mu boli predložené pri miestnom zisťovaní dňa 20.02.2017, zistil, že spoločnosť YOPI Agency s.r.o. si nezakúpila vysielací čas v Rádiu YES a spoločnosť BP Media s.r.o. so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. ani nebola v obchodnom vzťahu.

5.7. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní napokon uviedol, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením a žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry od dodávateľa GAMA SK s.r.o. porušil zákon č. 222/2004 Z. z.. Práva žalobcu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný.

II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

6. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 15.05.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia, označeného v záhlaví a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne navrhoval priznať mu náhradu trov konania.

6.1. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane potvrdenými druhostupňovým orgánom. Uviedol, že v prípade, ktorý je predmetom daňového konania, žalobca ako daňový subjekt vstúpil do právneho vzťahu s konkrétnym dodávateľom reklamných služieb, ktorý vedel zabezpečiť nielen reklamu s určeným obsahom, ale aj zverejnenú na konkrétnom určenom mieste, resp. vnímanú cez konkrétny subjekt, s ktorým je spojená - jednak reklamu odvysielanú v regionálnom rádiu a jednak reklamu prezentovanú v miestach pôsobenia miestneho plaveckého športového klubu. V prípade, ak určitú reklamnú službu možno na trhu kúpiť len od konkrétneho subjektu, je podnikanie založené aj na osobných referenciách, a preto často nie je dôvod pochybovať o tom, prečo by určitá spoločnosť mala byť nespoľahlivou či nedôveryhodnou.

6.2. V rámci bežného obchodného styku žalobca vstúpil do štandardného zmluvného vzťahu so spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorá vznikla v roku 2010, teda mala za sebou viac ako 5-ročnú históriu a počnúc od svojho vzniku disponovala oprávnením poskytovať reklamné služby. Táto spoločnosť predložila žalobcovi štandardnú zmluvu, v ktorej boli presvedčivo upravené jej obsahové náležitosti. Poskytovateľom služieb nebola žiadna novovzniknutá firma bez histórie. Žalobca nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o.. Keď reklamné služby boli poskytnuté, spoločnosť GAMA SK s.r.o. vystavila faktúru a existencia reklamných služieb bola hodnoverne preukázaná - nie je pochybnosť o odvysielaní reklamných spotov v rádiu YES a tiež o prezentovaní žalobcu v priestoroch plavárne v K. alebo aj internetových stránkach športového klubu X. Q. C.. Išlo o štandardné služby poskytované permanentne v priebehu celého kalendárneho roka 2016. Žalobca sa v tejto obchodnej transakcii správal štandardne so starostlivosťou riadneho hospodára. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje jej platiteľ, avšak žalobca nemá ako daňový subjekt také oprávnenia, akými disponuje správca dane pri preverovaní rôznych obchodných spoločností, a preto jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nemôže byť absolútne. Správca dane skutočnosť poskytnutia reklamných služieb ako takých nespochybňuje, spochybnil len ich dodávateľa. Žalobca nemal a nemá také možnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek služby či tovaru, ktorý obstaral, zo strany svojho dodávateľa. Žalobca bol v kontakte výlučne so svojím dodávateľom - spoločnosťou GAMA SK s.r.o.. Žalobca si počas existencie zmluvného vzťahu priebežne preveroval, či spoločnosť GAMA SK s.r.o. nie je na zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, pričom na tomto zozname nie je. Žalobca za vtedajšej skutkovej situácie nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby mu poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o..

6.3. K argumentu žalovaným o predraženosti reklamných služieb uviedol, že žalovaný tým potvrdil, že akceptuje skutočnosť, že reklamné plnenie nastalo. Či bolo alebo nebolo v primeranej výške, žalovaný nie je oprávnený skúmať.

6.4. Žalobca považuje za nespravodlivé, aby bolo od neho požadované sledovanie a kontrolovanie obchodných, či obstarávacích procesov služieb u iných subjektov pred ich poskytnutím, naviac ak boli reklamné služby preukázateľne poskytnuté. Takáto činnosť má znaky šikanózneho konania, je nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku. Správca dane tak konal v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní sa dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

6.5. Žalobca v daňovom konaní správcovi dane predložil v rámci svojich možností všetky dôkazy, ktorými disponoval, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Nemohol predpokladať, že u určitých svojich dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení. Ak žalobca ako daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo je preukázané listinnými dôkazmi, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Poukázal na časti odôvodnenia rozsudkov NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 3Sžf/1/2011 a na v nich odkázané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Právo na odpočet upravené v čl. 17 a nasl. Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je právnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe v prípade ďalších transakcií, ktoré platiteľ dane nemal ako ovplyvniť, nie je dotknuté.

6.6. Žalobca si splnil povinnosti uložené právnymi predpismi, právo odpočítať daň z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie mu podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vzniklo, a preto je napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného nesprávne.

6.7. Žalobca rovnako namietal, že postupom správcu dane bol ukrátený na svojom práve klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, keď správca dane síce doručoval žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka, ale vo viacerých prípadoch neuviedol, s akým konkrétnym svedkom má byť úkon vykonaný, a teda znemožnil žalobcovi zvážiť opodstatnenosť svojej účasti na takomto úkone, ktorá bola nutne spojená s obmedzením jeho podnikateľskej činnosti v čase vykonávania takéhoto úkonu.

7. K žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.

7.1. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na výroku rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca v žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu aj keď v žalobe namieta nové skutočnosti (prezentovanie reklamy v miestach pôsobenia miestneho plaveckého klubu a ukrátenie na práve v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z..

7.2. Žalovaný uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistených niekoľko spoločností, GAMA SK s.r.o., L&K media s.r.o., J&A Engineering Consulting, Trading and Service s.r.o., A.P.TRADE s.r.o., YOPI Agency s.r.o., V.O.I.C.E s.r.o., WP Production a.s., BP Media, s.r.o. (Rádio YES), ktoré sa vyjadrili, že zabezpečili predmetnú reklamu. Tvrdenie žalobcu, že reklamnú kampaň zabezpečuje len jeden konkrétny subjekt, sa javí preto ako dosť nepravdepodobné. Žalovaný zdôraznil k novo vznesenej námietke týkajúcej sa reklamy prezentovanej v miestach pôsobenia miestneho plaveckého športového klubu a na jeho webovej stránke, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 boli poskytnuté len reklamné spoty v rádiu YES, a to na základe predložených dokladov žalobcom dňa 02.12.2016 (dôkaz č. 14) a vyjadrenia konateľa spoločnosti GAMA SK s.r.o. Ing. Mareka Gálisa (dôkaz č. 18).

7.3. Žalobca by práve na základe tvrdenia o deklarovanom dodávateľovi - spoločnosti GAMA SK s.r.o a jej pôsobení na trhu od roku 2010 nemal mať problém s pochybnosťami správcu dane týkajúcimi sa osoby deklarovaného dodávateľa, ktorého si vybral žalobca. K tvrdeniu žalobcu o tom, že nemal a nemá také možnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek služby, či tovaru, ktorý obstaral zo strany svojho dodávateľa, žalovaný poukázal na to, že zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to deklarované v dokladoch, a to vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt, ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladov. Ak si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pritom na zákon č. 222/2004 Z. z., musí byť s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z. schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené pri splnení podmienok, ktoré zákon č. 222/2004 Z. z. striktne určuje. Žalovaný poukázal okrem dôkazného bremena žalobcu ustanoveného v ustanoveniach § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z. na zásadu voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy, ktoré sa uplatňujú v daňovom konaní.

7.4. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o tom, že bolo od neho požadované sledovanie a kontrolovanie obchodných, či obstarávacích procesov služieb u iných subjektov, pred ich poskytnutím, navyše ak boli reklamné služby preukázateľne poskytnuté, uviedol, že takéto konanie od žalobcu vyžadované nebolo. Samotná skutočnosť, že správca dane v rámci dožiadaní preveroval doklady preukazujúce realizáciu deklarovaného plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho práva na odpočítanie dane takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným konaním odstrániť pochybnosti.

7.5. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje prijatie tovaru, resp. služby len preukázaním daňového dokladu (faktúry s predpísaným obsahom, dokladom o úhrade), pretože tieto doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu služieb deklarovaných vo faktúre reálne došlo, a to jednotlivým dodávateľom deklarovaným na faktúre. Pokiaľ nie sú tieto hmotnoprávne podmienky splnené, nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetnú reklamu dodal deklarovaný dodávateľ. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi. Výška ceny, za ktorú boli reklamné služby žalobcovi poskytnuté, nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená, keďže táto skutočnosť nie je jednou zo zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

7.6. Námietky žalovaného spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti.

7.7. V čl. II ods. 1 zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 sú pod písmenami a) až h) uvedené rôzne spôsoby zostavenia a zverejnenia reklamnej kampane. Vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že v mesiaci júl bola odvysielaná reklama len v rádiu YES. K námietke žalobcu, že postupom správcu dane bol ukrátený na práve klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku uviedol, že je nedôvodná, pretože správca dane doručoval žalobcovi upovedomenia o vypočutí svedkov. Nevyužitie práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného, resp. správcu dane. Je len na žalobcovi, či využije zákonom mu ustanovené právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.

7.8. Žalovaný záverom uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 uvedeného zákona, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami žalobcu.

8. Žalobca (konajúci zástupcom) na pojednávaní dňa 21.02.2019 nad rámec predchádzajúcich vyjadrení uviedol, že mal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ (spoločnosť GAMA SK s.r.o.) vykonáva objednanú reklamnú činnosť a táto spoločnosť mu bola doporučená jeho známymi. Žalobca nemal vedomosť o tom, že objednaná reklamná činnosť bude realizovaná prostredníctvom ďalších podnikateľských subjektov, a že túto priamo nevykoná spoločnosť GAMA SK s.r.o.. III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

9. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc o správnej žalobe (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl. SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), vychádzajúc zo stavu v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

10. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je uvedený už v príslušných bodoch I. časti odôvodnenia rozsudku popisujúcej priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia, právne posudzoval vec podľa nasledovných ustanovení:

10.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10.2. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

10.3. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

10.4. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

10.5. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

10.6. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

10.7. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

10.8. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

10.9. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

10.10. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

10.11. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

10.12. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 10.13. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

10.14. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

10.15. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

10.16. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

10.17. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

10.18. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

10.19. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

10.20. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

10.21. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

10.22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.

10.23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

10.24. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

10.25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

10.26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

10.27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

10.28. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona (písm. a/) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, (písm. c/) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

10.29. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

10.30. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v zdaňovacom období júl 2016, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky

- použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

11. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

12. Z ustanovení daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy a k záveru, či sú tieto podmienky splnené, nepostačuje len existencia faktúry (za predpokladu, že táto obsahuje všetky formálno-právne náležitosti). Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

13. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 42/2016 s dátumom dodania služby 31.07.2016, s predmetom plnenia „na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015 zverejnenie reklamy za mesiac júl 2016“ so základom dane v sume 13.500,-- eur a s DPH v sume 2.700,-- eur, od dodávateľa - spoločnosti GAMA SK s.r.o..

13.1. V administratívnom konaní (ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu) bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo v administratívnom konaní vykonané za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, preukázané, že služby, za ktorých poskytnutie vystavila spoločnosť GAMA SK s.r.o. žalobcovi faktúru, neboli žalobcovi dodané práve týmto dodávateľom - teda práve spoločnosťou GAMA SK s.r.o..

13.2. Uvedený skutkový záver vyplynul predovšetkým z vyjadrenia konateľa spoločnosti GAMA SK s.r.o. Mareka Gálisa, ktorý uviedol, že text, ktorý bol obsahom reklamného spotu odvysielaného v Rádiu YES (za ktoré poskytnutie služby bola žalobcovi spoločnosťou GAMA SK s.r.o. vyhotovená faktúra) zaslal svojmu dodávateľovi - spoločnosti L&K - media s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti L&K - media s.r.o. Ing Lucii Kišidaiovej táto spoločnosť následne text reklamného spotu odovzdala spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. (konkrétne jej konateľovi Petrovi Valenčákovi). Konateľ spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. Peter Válenčák v daňovom konaní uviedol, že texty reklamného spotu odovzdal následne konateľovi spoločnosti A.P.TRADE s.r.o. Andrejovi Petrovi, s tým aby ich vyrobil. Konateľ spoločnosti A.P.TRADE s.r.o. sa k výrobe predmetného reklamného spotu odmietol vyjadriť. V rámci miestneho zisťovania v Rádiu YES, držiteľom licencie ktorej programovej služby (Rádio YES) je obchodná spoločnosť BP Media, s.r.o., Obchodná 1, Topoľčany, bolo zistené, že táto spoločnosť hotový reklamný spot nedostala, ale tento vyrobil zamestnanec spoločnosti BP Media, s.r.o. Ing. L. C.. Tvrdenia tohto zamestnanca potvrdila konateľka spoločnosti BP Media, s.r.o. Mgr. Hana Liptáková. Objednávku na výrobu tohto reklamného spotu obdržala spoločnosť BP Media, s.r.o. od Tomáša Dolného, ktorý je konateľom spoločnosti WP Production a.s.. Mgr. Tomáš Doný ako konateľ spoločnosti WP Production a.s. v administratívnom konaní však uviedol, že objednával nahratie aj nasadenie reklamného spotu žalobcu v Rádiu YES nie pre žalobcu, ktorý nie je jeho klient, ale pre spoločnosť YOPI Agency s. r. o.. Konateľ spoločnosti YOPI Agency s. r. o. Ján Brňák sa v daňovom konaní k tomu ako bola realizovaná služba (nahratie, výroba a odvysielanie reklamného spotu spoločnosťou YOPI Agency s. r. o.) vyjadril len tak, že spoločnosť YOPI Agency s. r. o. zabezpečila odvysielanie daného reklamného spotu v Rádiu YES, v ktorom mala zakúpený reklamný čas. Uvedené tvrdenie konateľa spoločnosti YOPI Agency s. r. o. bolo vyvrátené listinnými dôkazmi - účtovnou evidenciou spoločnosti BP Media s.r.o. (Kniha vydaných faktúr za obdobie od 01.01.2016 až 31.12.2016), z ktorej vyplynulo, že spoločnosť YOPI Agency s. r. o. si nezakúpila vysielací čas v Rádiu YES a spoločnosť BP Media s.r.o. nebola so spoločnosťou YOPI Agency s. r. o. v žiadnom obchodnom vzťahu. Faktúru za zabezpečenie nahratia a odvysielania reklamných spotov spoločnosť YOPI Agency s. r. o. vystavila spoločnosti V.O.I.C.E s.r.o. (ktorej konateľom bol taktiež Ján Brňák). V spoločnosti YOPI Agency s. r. o. si mala objednať výrobu ako aj nahratie reklamných spotov česká spoločnosť Bolteklin s.r.o.. K totožným skutkovým zisteniam k akým dospel správny súd, dospel už správca dane ako prvostupňový orgán v administratívnom konaní, a tieto aj uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.

13.3. Žalovaný (ako druhostupňový, odvolací správny orgán) a ani správca dane (ako prvostupňový správny orgán) v administratívnom konaní nespochybňovali tú skutočnosť, že reklamné spoty, za ktorých výrobu a zverejnenie (odvysielanie) bola žalobcovi vystavená dotknutá faktúra, boli odvysielané, a že plnenie spočívajúce v službách, za ktoré spoločnosť GAMA SK s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru, boli poskytnuté. Žalovaný ako aj správca dane, ale spochybnili práve tú skutočnosť, že fakturované plnenia boli žalobcovi poskytnuté práve spoločnosťou GAMA SK s.r.o., keď práve táto spoločnosť fakturovala žalobcovi služby poskytnuté na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015, avšak žalobcovi v kontrolovanom zdaniteľnom období - júli 2016 fakturované služby neposkytla. Nebola to totiž spoločnosť GAMA SK s.r.o., ktorá napríklad zabezpečila u držiteľa licencie programovej služby Rádia YES odvysielanie vyhotoveného reklamného spotu a tento reklamný spot ani spoločnosť GAMA SK s.r.o. nevyhotovila, hoci aj tieto záväzky spoločnosti GAMA SK s.r.o. boli dojednané v zmluve o zverejnení reklamy zo 16.12.2015 (ktorá je súčasťou administratívneho spisu a bola obstaraná v daňovom konaní - napr. zväzok č. l. 3 administratívneho spisu), na právnom základe ktorej fakturovala spoločnosť GAMA SK s.r.o. dodanie služieb žalobcovi.

13.4. Avšak ani samotná faktúra a ani samotné poskytnutie služieb fakturovaných dotknutou faktúrou nie sú sami o sebe dôkazmi o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre (teda spoločnosťou GAMA SK s.r.o.), a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom DPH. Naviac, ako správny súd uviedol už vyššie, v daňovom (administratívnom) konaní bolo jednoznačne vyvrátené, že by fakturované služby žalobcovi poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o..

13.5. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že žalobca vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb (výroba reklamného spotu, zabezpečenie odvysielania vyhotoveného reklamného spotu pre žalobcu v rádiu YES a pod.) práve od dodávateľa uvedeného na faktúre (teda od spoločnosti GAMA SK s.r.o.) vystavenej v rámci preverovaného zdaniteľného obchodu.

13.6. Správny súd zistil, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 (znížením nadmerného odpočtu) v odôvodnení rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto náležite vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a aj s ich právnym posúdením spočívajúcim v tom, že v konaní žalobca nepreukázal, že plnenie (poskytnutie služieb) deklarované predmetnou faktúrou bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorá bola ako dodávateľ plnenia uvedená na dotknutej faktúre. Vykonaným dokazovaním správcom dane bolo práve naopak jednoznačne preukázané, že spoločnosť GAMA SK s.r.o. neposkytla žalobcovi plnenie deklarované predmetnou faktúrou.

13.7. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované služby mu reálne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre (teda spoločnosť GAMA SK s.r.o.), v spojení so skutkovými a právnymi závermi vyplývajúcimi z administratívneho konania (keď bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť GAMA SK s.r.o. neposkytla žalobcovi plnenie deklarované predmetnou faktúrou), nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa - spoločnosti GAMA SK s.r.o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdené, je preto výsledkom správneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že v rámci svojich možností predložil správcovi dane v daňovom konaní všetky dôkazy, ktorými disponoval, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemohol predpokladať, že u určitých svojich dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku) a s týmto záverom správcu dane sa vo svojom rozhodnutí stotožnil aj žalovaný. Žalovaný i správca dane v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia uviedli, že samotná faktúra vyhotovená pre prijímateľa nie je dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru alebo služby, ktoré je uvedené na faktúre sa skutočne uskutočnilo, a že vznikla daňová povinnosť. Odpočítanie dane u platiteľa dane nie je možné uznať iba na základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH iba vtedy, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

14.1. K uvedenému správny súd, odkazujúc aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžfk/39/2017, ktoré je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (v prejednávanej veci žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, či poskytnutej služby, a to práve tým dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, je dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálnych dokladov nedostatočné. V takomto prípade (teda v prípade spochybnenia dodania prevádzaného tovaru, či poskytnutia služby, a to práve dodávateľom tovaru, či služby uvedeným na faktúre, ktorý faktúru ako dodávateľ tovaru, či služby vystavil) je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

14.2. Správny súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v citovanom ustanovení pod. písm. a) až c), pričom správca danie nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH znáša dôkazné bremeno.

14.3. V prejednávanej veci, ako to správny súd už viackrát uviedol vyššie, bolo v administratívnom konaní jednoznačne spochybnené poskytnutie služieb deklarovaných na predmetnej faktúre (bližšie opísaná napr. v bode 13., bode 2.2. odôvodnenia) práve od toho subjektu, ktorý faktúru žalobcovi vystavil - teda od spoločnosti GAMA SK s.r.o.. Za týchto okolností (zistených už v rámci daňovej kontroly) bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúry aj od predloženia formálnych dokladov (v danom prípade predmetná faktúra, či zmluva o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015) inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne nepreukázal - žalobca totiž v administratívnom konaní nepreukázal, že služby, za ktoré mu bola vystavená predmetná faktúra, boli poskytnuté práve spoločnosťou GAMA SK s.r.o. ako vystaviteľom faktúry. Žalobca rovnako v konaní ani nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

14.4. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že žalobca síce aj v žalobe tvrdil, že nemal dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby mu poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o., že túto preveroval v zozname platiteľov DPH, a že sa správal štandardne so starostlivosťou riadneho hospodára, avšak tieto svoje tvrdenia nepreukázal v priebehu administratívneho konania žiadnym relevantným dôkazom. Za vynaloženie a prijatie všetkých rozumných opatrení a starostlivosti vyplývajúcich z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti nemožno považovať len preverovanie dodávateľa v zozname platiteľov DPH (aj keby ho vôbec žalobca v administratívnom konaní preukázal), pretože z tejto samotnej skutočnosti sa ešte nedá dostatočne spoľahlivo vyvodiť záver, že jeho dodávateľ sa nezúčastňuje v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení. Rovnako tvrdenie žalobcu, že nemal dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby mu poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o., avšak bez akýchkoľvek dôkazov o vynaložení a prijatí všetkých rozumných opatrení a starostlivosti s cieľom zabrániť, aby sa ocitol v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo na odpočítanie DPH, neobstojí. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že do zmluvného vzťahu vstupoval so spoločnosťou, ktorá v čase vzniku zmluvného vzťahu mala za sebou 5-ročnú históriu, a že na ňu dostal referencie od „známych“ (zápisnica o pojednávaní z 21.02.2019 - č. l. 50) (pričom neuviedol, kto týmito „známymi“ boli), správny súd rovnako uvádza, že zo samotnej skutočnosti, ako dlho určitá spoločnosť existuje, nie je možné zistiť, či nejde napr. o „spiacu“ spoločnosť, ktorá reálne nevykonáva žiadnu činnosť a ani to, akým spôsobom vykonávala svoju činnosť v predchádzajúcom období, aké referencie má, či sú tieto referencie dôveryhodné a pod.. Pokiaľ sa žalobca uspokojil s touto skutočnosťou, nekonal dostatočne obozretne. Čo sa týka tvrdenia o tom, že dostal na spoločnosť GAMA SK s.r.o. referencie od „známych“, tak toto tvrdenie žalobca v konaní jednak nepreukázal, jednak ani neoznačil konkrétne osoby, od ktorých takúto referenciu získal a jednak neoznačil, či išlo napr. o osoby, ktoré so spoločnosťou GAMA SK s.r.o. obchodovali, či im táto spoločnosť dodávala určité tovary alebo služby a ako si plnila svoje záväzky voči nim. Za tohto skutkového stavu žalobca ani v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno, čo následne aj znemožnilo správcovi dane jeho tvrdenia dokazovaním verifikovať.

14.5. Nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu o tom, že v administratívnom konaní (s poukazom na ním citované rozhodnutia NS SR) došlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH na správcu dane, tak ako to konštatoval NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf 1/2011, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie NS SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 3 Sžf 1/2010) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto správnom súdnom konaní, však o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno (pričom to, v čom spočíva neunesenie dôkazného bremena žalobcom správny súd uviedol už vyššie spolu s rozsahom, v akom žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno) a rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane by bolo, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ dodávateľa) si nesplnil svoje povinnosti, nejde.

14.6. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH (uniesť dôkazné bremeno, ktorého rozsah správny súd bližšie vymedzil už v bode 14.1. odôvodnenia) a toto dôkazné bremeno neuniesol. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

14.7. Správny súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z rozsiahlo vykonaného dokazovania, a ich právne posúdenie stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry uznané ako oprávnené.

15. K žalobcom uvádzaným vyjadreniam k tvrdeniam žalovaného o predraženosti poskytnutých reklamných služieb správny súd uvádza, že žalovaný odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí žiadne takéto vlastné tvrdenia neuvádza, a ani na nich preto svoje rozhodnutie nezaložil.

15.1. Žalobca v žalobe nad rámec toho, že existencia reklamných služieb vo vzťahu k reklamným spotom odvysielaným v rádiu YES bola preukázaná uviedol aj, že hodnoverne bola preukázaná aj prezentácia žalobcu v priestoroch športového klubu X. Q. C. (a to konkrétne v priestoroch plavárne alebo aj na internetových stránkach tohto športového klubu). Správny súd k uvedeným tvrdeniam o prezentácii žalobcu v priestoroch športového klubu X. Q. C. uvádza, že tieto tvrdenia nemajú žiadnu oporu v dokazovaní vykonanom v administratívnom konaní, keď z výsluchu svedka - Ing. F. U., konateľa spoločnosti GAMA SK s.r.o., ktorá vystavila žalobcovi predmetnú faktúru, výslovne vyplynulo, že v zdaniteľnom období júl 2016, teda v zdaniteľnom období, ktoré bolo predmetom administratívneho konania, bola reklamná kampaň na základe uzavretej zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015 realizovaná len formou odvysielania reklamných spotov v rádiu YES a formou zverejnenia loga na internetovej stránke športového klubu - avšak v administratívnom konaní nebolo preukázané, že by zverejnenie loga žalobcu na internetovej stránke športového klubu, čo bola jedna zo služieb, na ktorých poskytnutie sa spoločnosť GAMA SK s.r.o. v zmluve o zverejnení reklamy zaviazala, a na ktorej internetovej stránke bolo logo žalobcu (TRACHEA) zverejnené minimálne od januára 2016, zabezpečila v športovom klube práve spoločnosť GAMA SK s.r.o.. Konateľ spoločnosti GAMA SK s.r.o. vo svojom výsluchu výslovne uviedol, že v júli 2016 bola prestávka v športových podujatiach, nekonali sa žiadne športové podujatia, a preto ani reklamný banner žalobcu nebol v tomto období prezentovaný v priestoroch športového klubu. Uvedené tvrdenia konateľa spoločnosti GAMA SK s.r.o. potvrdzujú aj listinné dôkazy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, a to predovšetkým dokumentácia k zmluve o zverejnení reklamy č. 12016 z 16.12.2015 k obdobiu plnenia od 01.01.2016 do 30.09.2016, v ktorej sa nenachádza žiadny dôkaz o umiestnení reklamného banneru žalobcu v priestoroch plavárne tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca. Avšak, ako správny súd uviedol už aj vyššie, aj keby boli reklamné bannery žalobcu umiestnené v plavárni aj v zdaniteľnom období, stále by to nepostačovalo ani vo vzťahu k tejto časti z poskytnutých služieb k záveru o tom, že túto žalobcovi fakturovanú službu (spočívajúcu v zabezpečení zverejnenia reklamných bannerov na plavárni v športovom klube X. Q. C.) skutočne poskytol dodávateľ uvedený na faktúre - spoločnosť GAMA SK s.r.o. (tak ako táto spoločnosť neposkytla žalobcovi ani fakturovanú službu spočívajúcu vo výrobe reklamných spotov, a tak ako táto spoločnosť neposkytla žalobcovi ani fakturovanú službu spočívajúcu v zabezpečení odvysielania reklamného spotu v rádiu YES - ale namiesto spoločnosti GAMA SK s.r.o. boli tieto služby poskytnuté inými subjektmi, a to až po reťazovej fakturácii ich poskytnutia viacerými rôznymi spoločnosťami bez toho, aby bol preukázaný riadny podnikateľský dôvod takéhoto postupu).

16. Žalobca napokon namietal, že postupom správcu dane, ktorý mu síce doručoval upovedomenia o vypočutí svedka, ale vo viacerých prípadoch neuviedol s akým konkrétnym svedkom má byť úkon vykonaný, bolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedeným konaním znemožnil správca dane žalobcovi zvážiť opodstatnenosť svojej účasti na takomto úkone, ktorá bola nutne spojená s obmedzením jeho podnikateľskej činnosti v čase vykonávania tohto úkonu. Správny súd aj tento žalobcom uplatnený žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov.

16.1. Jedným z dôkazov pri správe daní môže byť aj svedecká výpoveď. Inštitút výsluchu svedka ako jeden z dôkazných prostriedkov upravuje bližšie § 25 daňového poriadku. V ustanovení § 25 ods. 4 daňového poriadku je ustanovené jednak právo daňového subjektu, resp. aj jeho zástupcu, byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky (veta prvá) a jednak tomu zodpovedajúca povinnosť správcu dane o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Ani ustanovenie § 25 ods. 4 veta druhá daňového poriadku však neustanovuje správcovi dane povinnosť v písomnom upovedomení o tom, že bude vykonaný procesný úkon - výsluch svedka, uviesť aj identifikačné údaje svedka, ktorý bude vypočúvaný. Ak teda v prejednávanej veci správca dane v upovedomeniach o výsluchu svedka podľa § 25 ods. 4 veta druhá daňového poriadku neoznačil aj identifikačné údaje tohto svedka, nepostupoval v rozpore so svojou povinnosťou stanovenou v uvedenom ustanovení daňového poriadku. Rovnako takým postupom, keď správca dane v upovedomení o výsluchu svedka neuviedol aj identifikačné údaje osoby, ktorá má byť v daňovom konaní vypočutá v procesnom postavení svedka, neporušil tým žiadne právo daňového subjektu, pretože ak je včas daňový subjekt upovedomený o tom, že určitá osoba bude vypočutá ako svedok, tak takýto postup správcu dane ho nijakým spôsobom neukracuje na práve zúčastniť sa tohto procesného úkonu a klásť na ňom svedkovi otázky. O porušenie práva daňového subjektu klásť svedkovi otázky by išlo len v prípade, ak by správca dane v rozpore s § 25 ods. 4 veta druhá daňového poriadku daňový subjekt (alebo jeho zástupcu) písomne neinformoval v takom dostatočnom časovom predstihu, ktorý objektívne umožní daňovému subjektu (alebo jeho zástupcovi) zúčastniť sa výsluchu svedka alebo ak by daňovému subjektu (alebo jeho zástupcovi) napriek jeho účasti na výsluchu svedka neumožnil správca dane svojím konaním klásť vypočúvanému svedkovi otázky bez toho, aby bol na takýto postup právny dôvod.

17. Z uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani z dôvodov, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu dôvodne vynaložených trov konania žalovanému (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

19. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.