Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-30-2018.pdf
PDF · 176.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Ing. Miroslava Čelovského a Anny Mihalkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2019 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
P. B. , nar. XX.XX.XXXX v H. nad C., trvale bytom H. nad C., D. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
- od konca mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017, s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do 10.12.2015, kedy obžalovaný vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP Predná Hora, ako aj s výnimkou dní 12.7.2015, 24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-OVVS-2015/009672, zo dňa 29.6.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/006901 a zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/009744, v presne nezistených časových intervaloch v mieste trvalého bydliska v bytovom dome na ul. D. č. XXX/XX v meste H. N. C., ako aj na iných miestach, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom H. N. C., ul. D. č. XXX/XX, najmä tým, že pod vplyvom alkoholických nápojov ju bezdôvodne fyzicky napádal tak, že ju udieral a bezdôvodne rozhadzoval veci v byte s cieľom, aby to poškodená musela upratovať, okázalo jej dával najavo, že nezvláda starostlivosť o domácnosť, schválne porušoval základné hygienické zásady a po požití alkoholu vracal po celom byte s cieľom, aby ju čo najviac ponížil, jedol rukami priamo z hrncov a bez súhlasu poškodenej od nej bral peniaze a potom to zapieral, aby z nej urobil blázna, čo poškodená pociťovala ako ťažké príkorie s následnou vysokou mierou úzkosti a strachu o svoj život a výrazne zníženým sebavedomým a takto jej dlhodobo spôsoboval stres a ohrozoval jej psychické aj fyzické zdravie,
t e d a
blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zákona) s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej Z. J. , nar. X.X.XXXX, bytom H. N. C., D. XXX/XX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.10.2017 sp.zn. 5T/102/2017, ktorým bol obžalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky ako aj zákaz požívať alkoholické nápoje a zákaz vstupu na akékoľvek miesta, kde sa predávajú a požívajú alkoholické nápoje.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Na obžalovaného P. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, s tým, že obžalovaný sa mal konania kladeného mu za vinu dopúšťať od presne nezisteného dňa v roku 2012 a vo zvýšenej miere od roku 2015 až do dňa 14.7.2017.
Po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku (uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.11.2018 sp.zn. 7To/101/2018), ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd opätovne vypočul obžalovaného P. B. a doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu o výsluch znalkyne PhDr. Danice Korpovej a znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, a po opätovnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj v ich vzájomnom súhrne, dospel k záveru o vine obžalovaného. Skutkový stav a právna kvalifikácia jeho konania v zmysle výroku rozsudku boli ustálené na základe nasledovných zistení:
Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Danica Korpová v rámci opätovného výsluchu na súde zotrvala na svojich záveroch, že konanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické a hlavne psychické utrpenie, čo poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, pričom tento stav trval najmä posledné dva roky. Predpokladá, že poškodená viedla tento spôsob života s druhom aj preto, že je tiež závislá na alkohole, ale bez porúch správania. Pokiaľ znalec z odvetvia psychiatria u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu, tak ona z psychického hľadiska pri vyšetrení videla osobu, ktorá je úzkostná, poškodená uvádzala bezmocnosť, užívanie liekov na ukľudnenie, ale bez návštev psychiatra, zistené boli stavy nekľudu, znížené sebavedomie, izolácia od okolia. Náznaky toho, že poškodená trpí spolužitím s obžalovaným, u poškodenej podľa názoru znalkyne dané boli. Znalkyňa taktiež uviedla, že v záveroch svojho znaleckého posudku, teda v zistení ťažkého príkoria u poškodenej, a v záveroch znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu, rozpor nevidí. Psychológovia sa vyjadrujú k zisteným symptómom, ktoré popisuje osoba, a ktoré sa zistia pri psychologickom vyšetrení. t.j. symptómy strachu, obavy a podobne, pričom otázka posttraumatickej stresovej poruchy patrí do oblasti psychiatrie. Z výpovede znalkyne taktiež vyplynulo, že aj v prípade, že by mala k dispozícii výpovede všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní (v čase vypracovania znaleckého posudku k dispozícii výpovede všetkých svedkov nemala), by záver v posudku ohľadom zistenia ťažkého príkoria u poškodenej v tomto smere nemenila, nakoľko napr. ak by nejakí svedkovia vypovedali, že poškodenú videli opitú alebo že ju videli ako vrieska v bytovke na chodbe, tak má za to, že sa jedná taktiež o prípady bezmocnosti zo situácie, v ktorej táto osoba žije.
Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrín na hlavnom pojednávaní uviedol, že z jeho pohľadu žiadne podstatné rozpory medzi posudkom znalkyne z odboru psychológie a svojím posudkom nevidí (znalec u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu), nakoľko posttraumatická stresová porucha patrí k extrémnemu dôsledku týrania a aj v prípade týrania vôbec prítomná byť nemusí. Aj keď prítomnosť posttramatickej stresovej poruchy u poškodenej nezistil, má za to, že sa to nijako nevylučuje, a nijako nerozporuje so závermi psychologického posudku. Čo sa týka presného vyjadrenia k intelektovým schopnostiam poškodenej, či sú v pásme populačného priemeru alebo sú mierne podpriemerné, ako aj či sa u poškodenej jedná o škodlivé užívanie alkoholu alebo plne rozvinutý syndróm závislosti na alkohole, má za to, že to nie sú kľúčové otázky a odpovede na tieto otázky sú podstatnou mierou zaťažené spoluprácou poškodenej pri psychiatrickom a psychologickom vyšetrení, ako aj nedostatkom objektívnych informácii o frekvencii a množstve konzumovaného alkoholu a chýbania akýchkoľvek lekárskych správ od psychiatra z doby prešetrovaného skutku. Poškodená pri vyšetrení uviedla, že nikdy u psychiatria nebola, teda žiaden takýto podklad pri vypracovaní posudku nemal. Principiálny rozdiel medzi psychologickým a psychiatrickým vyšetrením je podľa znalca ten, že psychiater zisťuje prejavy závažných duševných chorôb a závažných duševných stavov, ako sú psychózy, ťažké depresie, demencie. Psychiatrické vyšetrenie duševne zdravého človeka, ktorý týmito závažnými poruchami netrpí, je limitované a má aj menšie prínosné účely pre účely trestného konania. Psychologické vyšetrenie detekuje menej výrazné psychické zmeny a je široko aplikované aj u duševne zdravých osôb. Z výpovede znalca taktiež vyplynulo, že podľa definičných kritérií je spúšťačom posttramatickej stresovej poruchy tak extrémny podnet, ktorý by spustil takúto reakciu takmer u každej osoby. Za takéto podnety sa považujú účasť vo vojnových konfliktoch, otroctvo, dlhodobé využitie obete ako sexuálneho otroka, videnie na vlastné oči napríklad vraždy blízkeho človeka. Takéto extrémne podnety sa uvádzajú definične. Spustiť prejavy posttraumatickej stresovej poruchy by mohlo aj dlhodobé domáce násilie, týranie. K zisteniu ťažkého príkoria u poškodenej sa znalec vyjadriť nevedel, pričom ťažké príkorie vo forénznej psychiatrickej praxi nie je zadefinovaný pojem.
Obžalovaný P. B. v závere dokazovania na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že je naozaj pravdou a priznáva sa, že po tom, čo mu zomrel brat, teda od konca mesiaca jún roku 2015 do 14.7.2017, okrem mesiacov, keď vykonával protialkoholické liečenie na OLUP Predná Hora, naozaj týral svoju družku Z. J., a to konaním, ktoré je popísané v obžalobe. Stávalo sa to vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré požíval vo zvýšenej miere najmä v období, keď boli sociálky, resp. výplaty, a to z dôvodu, že mu zomrel brat. Čo sa stalo, veľmi ľutuje a veľmi ho to mrzí.
Z dôkazov vykonaných na predchádzajúcich pojednávaniach vyplynuli nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný P. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej nevypovedal. Z prečítanej zápisnice z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplynulo, že s poškodenou Z. J. sa zoznámil v roku 2011, avšak spolu žili len posledné štyri roky, odkedy im Mesto H. N. C. pridelilo spoločný 3 - izbový byt. To, čo sa mu kladie za vinu, sa nezakladá celkom na pravde, pretože on poškodenú netýral, keďže si myslí, že ju až tak neohrozoval. Pripustil, že sa spolu často hádali, a že pod vplyvom alkoholu sa mohlo stať, že ju aj udrel. Aj poškodená však požívala alkoholické nápoje a často ho k takým veciam vyprovokovala, a preto sa stával agresívnym. Keď bol agresívny, bol k nej vulgárny, nadával jej, pričom ona mu nadávky opätovala, čiže nadávanie bolo vzájomné. V návale zlosti jej zvykol hovoriť aj to, že ju zabije, avšak nemyslel to vážne. Zopárkrát poškodenú aj schytil svojimi rukami tak, že ona spadla na zem. Takto ju napádal len vtedy, keď bol opitý, aj ona zvykla byť vtedy opitá a nadávali si rôznymi vulgarizmami. Poškodená mu však nikdy nepovedala, že má z neho strach, to sa dozvedel až z jej výsluchu. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa vie rýchlo zmanipulovať inými ľuďmi a keď ho ponúknu, tak si vypije, ale nie stále. To, čo spôsoboval poškodenej pod vplyvom alkoholu, je mu veľmi ľúto. Chcel by prestať piť, pričom aj v minulosti viackrát prestal piť a podrobil sa aj protialkoholickému liečeniu na Prednej Hore.
Poškodená Z. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to, čo je uvedené v obžalobe, je pravdou. Obžalovaného spoznala niekedy v roku 2011, začali sa spolu priateliť, obžalovaný bol spočiatku milý. Od roku 2012 ju začal navštevovať, bývala vtedy v H. N. C. na N. W. XXX/XX na rovnakej adrese, na akej býval aj jeho otec. Obžalovaný ju do tohto bytu chodil iba navštevovať a prespávať chodil k svojmu otcovi. 12.6.2012 k nej obžalovaný prišiel do bytu a dal jej takú facku, že jej rozbil sánku, mala rozštiepenú kosť, ale na lekárske ošetrenie vtedy nešla a nechala to tak. Obžalovaný vtedy taktiež rozbíjal a rozhadzoval zariadenie bytu, napríklad popolník hodil na kachličky, bol veľmi opitý a nazlostený. V roku 2012 obžalovaný často chodil k nej domov v podnapitom stave a bil ju, vždy si niečo našiel, ona pri tom obžalovanému nikdy nedávala dôvod na to, aby ju bil. Obžalovanému ale verila, nakoľko jej v ťažkých časoch veľmi pomohol. Potom v roku 2013 žiadala primátorku H. N. C., aby jej bol pridelený sociálny byt, nakoľko podnájom, v ktorom dovtedy bývala, musela opustiť. Keďže na to, aby mohla dostať 3-izbový byt, musela mať nejakého partnera, tak týmto partnerom bol obžalovaný, s ktorým potom od 26.11.2013 začali spoločne bývať v sociálnom byte na novej adrese, a to D. XXX/XX, kde spočiatku všetko klapalo a ich spolužitie bolo bezproblémové. Obžalovaný bol normálny asi pol roka a potom začal zasa piť a správať sa aj agresívne. Čo sa celkovo týka ich spolužitia v spoločnom byte, tak obžalovaný sa opíjal do nemoty, zvykol chodiť v podvečer domov a mať v taške dezertné víno a pálenku. Keď sa opíjal do nemoty, potom zvykol na ňu kričať „Z., buď taká dobrá, daj mi obklad“ a triasol sa ako osika. Ona mu tri dni dávala obklady, potom obžalovaný z domu odišiel, vrátil sa po troch dňoch opäť podgurážený a zase sa všetko opakovalo, krik, nadávky, bitka. Obžalovaný jej často zvykol vulgárne nadávať, provokovať ju, bil ju hlava nehlava, najmä v kuchyni, z ničoho nič, bil ju päsťami do rôznych častí tela, kde mu prišlo, niekedy ju obžalovaný aj zvalil na zem a nohou jej stúpil na hrudník. Pri jednom incidente na chvíľu upadla aj do bezvedomia.
Z výpovede poškodenej taktiež vyplynulo, že obžalovaný sa výrazne zmenil najmä odvtedy, čo mu zomrel brat. Kým obžalovanému brat žil, tak spolu doma pili a opíjali sa, avšak aj v tomto období sa striedavo správal agresívne, raz bol dobrý, raz bol zlý, ale potom, keď mu zomrel brat, tak sa to všetko zhoršilo, obžalovaný začal piť ešte viac, začal prespávať mimo domu a ich spolužitie už nebolo také ako predtým, iba nasilu bývali v spoločnom byte.
Poškodená ďalej vypovedala, že keď sa obžalovaný v roku 2015 vrátil z liečenia na W. S., kde bol celkovo 3 mesiace v mesiacoch október, november a december, tak bol slušný a nepil asi pol roka, bol vtedy veľmi dobrý, keď nepožíval alkoholické nápoje. Čiže asi tak pol roka žili v normálnom vzťahu, ale potom obžalovaný začal zase piť a všetko sa vrátilo do starých koľají. Nadávky a vyhrážky potom pokračovali aj v roku 2016 a 2017, pričom 14.7.2017 obžalovaný po troch dňoch prišiel do ich spoločného bytu od otca a znova ju napadol, keď pila na balkóne kávu. Obžalovaný vtedy otvoril balkón a odzadu ju chytil pod krk a začal ju škrtiť. Jej sa podarilo nejako sa vytočiť a utiecť z bytu dole pred blok a odtiaľ zavolať na políciu. Čo sa týka vyhrážok a nadávok, tak obžalovaný sa často vyhrážal v opitosti, že ju zabije, nadával jej, že je špinavá kurva, že sa nevie starať o domácnosť. Obžalovaný zvykol chodiť do chladničky a s rukou brať jedlo z hrncov, pričom takto zašpinil celú kuchyňu a ona potom musela všetko po ňom upratovať. Obžalovaný jej zvykol brať aj peniaze z peňaženky, v dôsledku čoho musela schovávať peňaženku, a to tak, že ju musela dávať pod vankúš, na ktorom spala. Na živobytie jej dával 30 Eur, z ktorých jej zvykol brať na alkohol. Takto šiel jej život dookola. Z toho všetkého je chorá, berie lieky na cievy, aj na srdce, je psychicky zničená, a to je všetko dôsledkom správania obžalovaného. V dôsledku správania obžalovaného začala požívať aj alkoholické nápoje, nakoľko bola zúfalá. Obžalovaný jej veľmi ublížil a je na tom psychicky veľmi zle. K takémuto správaniu obžalovaného dochádzalo dvakrát do mesiaca, keď ju fyzicky napádal, psychicky ju deptal a vyhrážal sa jej. Opakovalo sa to teda asi tak každé dva týždne, čiže obžalovaný bol zhruba dva týždne normálny, lebo nepil, a potom, keď začal piť, tak sa správal tak, ako to popísala vo svojej výpovedi. Toto všetko trvalo až do roku 2017, keď bol vzatý do väzby. O tom, ako sa k nej obžalovaný správal, sa zmienila pani B., niekedy bol pri tom prítomný aj jej druh Q. N.. Keď jej obžalovaný veľmi ubližoval, tak volala aj políciu a riešilo sa to niekoľkokrát priestupkovým konaním. Políciu mohla volať celkovo asi 6 až 7 krát.
Svedkyňa V. B. uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný mal nejako hrubo správať k poškodenej Z. J.. Pamätá si však, že raz jej poškodená ukazovala modrinu na svojom chrbte s tým, že ju zbil obžalovaný. Taktiež si pamätá, že poškodená mala napríklad modrinu a vtedy jej povedala, že spadla, asi zo stoličky. Obžalovaného spočiatku vnímala ako slušného človeka, dobrého, začal však viac piť, keď mu zomrel brat. Aj poškodená Z. J. si často rada vypila. Pamätá si tiež na jednu hádku medzi obžalovaným a poškodenou, vtedy poškodená kričala na obžalovaného, aby išiel z bytu preč, on tam vtedy iba ticho stál a nerobil nič. Vie aj o tom, že Z. J. má nejakú dobu nového priateľa, V. T., a preto si myslí, že kvôli tomu, že má poškodená nového priateľa, tak chce možno obžalovaného dostať zo spoločného bytu. Obžalovaného nechce chrániť, ale myslí si, že naozaj nebol až taký zlý, vníma ho ako slušného človeka, tichého, často sa spolu stretávali, aj sa porozprávali. Vníma ho taktiež ako starostlivého človeka, často kupoval napríklad nábytok do bytu a staral sa, aby v byte mali všetko, čo treba.
Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že poškodená Z. J. sa jej viackrát sťažovala, že obžalovaný často chodí za svojim otcom, ktorý je chorý, a že s ňou preto trávi málo času. Hovorila jej aj to, že obžalovaný ju chcel zaškrtiť, ale vtedy na jej krku nevidela žiadne známky po škrtení alebo po nejakom násilí. Poškodená jej ukazovala aj modriny na chrbte a nohách, s tým, že tieto pochádzajú z toho, že ju obžalovaný hodil na zem. Tiež sa jej sťažovala, že ju obžalovaný týra, bije, a to hlavne vtedy, keď je opitý. Všetko toto jej v podstate verila aj neverila, a pokiaľ jej neverila, tak to bolo z toho dôvodu, že bola zlá, k obžalovanému aj dosť drzá, často ho posielala preč so slovami „choď von“, takto chcela, aby išiel napríklad do inej izby. Obžalovaného videla v predmetnom období opitého viackrát a vie tiež o tom, že v ich byte boli viackrát aj policajti, ktorých zavolala poškodená.
Svedok Q. N. potvrdil, že poškodená Z. J. k nim v štyroch prípadoch došla domov a sťažovala sa, že ju obžalovaný bije, že ju dusil, a že jej nadával, že je „najväčšia kurva v H.“, raz im vtedy ukazovala aj modriny a krvné podliatiny na chrbte a na drieku, ktoré jej mali byť spôsobené bitkou obžalovaného. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že poškodená Z. J. často požíva alkoholické nápoje, a to tak, že vypije všetko, čo má po ruke a keď si vypije, tak sa vyjadruje veľmi vulgárne a provokuje. V minulosti bol raz aj prítomný v byte obžalovaného a poškodenej, keď sa medzi sebou hádali, poškodená mala dosť veľa vypité, bola vulgárna a arogantná. K fyzickému násiliu vtedy medzi nimi nedošlo a pri hádke vtedy poškodená nevyzerala, že by mala z obžalovaného strach alebo že by sa ho nejako bála. Alkoholické nápoje požíva aj obžalovaný, ktorý začal piť najmä po tom, čo mu zomrel brat. Obžalovaný, keď si vypije, tak sa úplne zmení, je podráždený, nervózny, vulgárny, avšak pokiaľ je triezvy, tak je úplne iný, priateľskej, kamarátskej povahy. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov obžalovaným pred smrťou jeho brata, tak nakoľko sa do bytovky nasťahoval až v roku 2014, tak si myslí, že v roku 2014 až do smrti svojho brata alkoholické nápoje obžalovaný nepožíval a začal piť až potom.
Svedkyňa S. V. uviedla, že s obžalovaným a poškodenou sú susedia, bývajú oproti sebe na jednej chodbe, pričom viackrát videla, že do ich bytu prišla policajná hliadka. Ona ale z ich bytu nikdy žiadnu hádku nepočula a ani na poškodenej si nikdy nevšimla žiadne zranenia. Poškodenú viackrát videla pod vplyvom alkoholických nápojov, a to najmä v zime na chodbe bytovky. Aj keď sa vtedy nerozprávali, nakoľko poškodená rozpráva slovensky a ona najmä maďarsky, pamätá si dobre, že z nej cítila alkohol. Čo sa týka obžalovaného, tak tohto stretla iba raz, keď bol zjavne pod vplyvom alkoholu, avšak správal sa vtedy slušne. Do ich bytu chodili predtým aj iné osoby, a to muži aj ženy, ale viac muži. V poslednom období k nim do bytu chodí len jeden človek, asi ide o pána T., ktorý tam chodí každý deň.
Z výpovede svedka X. K. vyplynulo, že pracuje ako mestský policajt v H. N. C. a z minulosti si pamätá na niekoľko prípadov, v rámci ktorých bol obžalovaný ako aj jeho nebohý brat riešený za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, obidvaja vtedy bývali v byte u svojho otca v H. N. C.. Taktiež si pamätá, že po tom, čo obžalovaný s poškodenou spolu dostali byt od mestského úradu na ulici D., tak už obžalovaného neriešili, nakoľko nemali od poškodenej J. žiadne telefonáty na mestskú políciu, ale má vedomosť o tom, že poškodená J. viackrát kontaktovala štátnu políciu, a to vtedy, keď sa obžalovaný často aj s ďalšími osobami, ktoré holdovali požívaniu alkoholických nápojov, opil. Alkoholické nápoje často požívala aj poškodená, ktorú viackrát videl v meste očividne pod vplyvom alkoholu. V súčasnej dobe ju síce v meste už nestretáva, avšak z počutia vie o tom, že do bytu, v ktorom poškodená žije, chodí často mužská spoločnosť a požívajú sa tam alkoholické nápoje. O tom, že by v byte, v ktorom spolu žili obžalovaný a poškodená, dochádzalo zo strany obžalovaného k násilnému správaniu voči poškodenej, vedomosť nemá, raz však počul od kolegov zo štátnej polície, mohlo to byť asi pred dvoma rokmi, že obžalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na základe policajného zákona, a to z dôvodu, že sa mal poškodenej vyhrážať smrťou, zabitím alebo niečo podobné. O tom, že by dochádzalo aj k nejakému fyzickému násiliu, nepočul.
Svedok M. J., syn poškodenej, vypovedal, že s obžalovaným B. sa spoznal asi tak v roku 2010, vtedy bol obžalovaný abstinent. Spolu sa kamarátili a zoznámil ho aj so svojou matkou. Obžalovaný potom začal s jeho matkou nažívať, začali si pomáhať finančne a pomáhali si aj s vecami. Vtedy žil obžalovaný ešte u svojho otca a jeho mama bývala na starom byte. V tomto období boli normálnym párom, konflikty medzi nimi neboli. V rodine obžalovaného postupne začali vznikať nezhody a napätie, a to z dôvodu, že obžalovaný sa staral o svojho otca a jeho teraz už nebohý brat sa v tej dobe vrátil z výkonu trestu.
Jeho brat často požíval alkoholické nápoje a aj otec obžalovaného sa v tej dobe sťažoval, že brat obžalovaného ho v tom čase často napádal, a keď ho niekedy obžalovaný bránil, tak od brata zvykol dostať aj on. Možno z týchto dôvodov to obžalovaný prestal zvládať a začal znovu piť. Po tom, čo obžalovaný bol vo vzťahu s jeho matkou už nejakú dobu, tak si pamätá, že mu matka viackrát volala, keď sa nachádzal mimo H. N. C., a sťažovala sa mu, že ju obžalovaný napáda, a to fyzicky, pričom mu rozprávala aj to, že obžalovaný rozbíja nejaké veci v byte, napríklad zaváraniny a podobne, či to však bola pravda, posúdiť nevie. Matka mu takto volala veľmi veľakrát, s tým, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať, inokedy volala, že ju mal napadnúť, či to však bola naozaj pravda, sa vyjadriť nevie. Pri týchto telefonátoch bola niekedy triezva, niekedy triezva nebola, vie to bezpečne rozoznať podľa jej hlasu. Spomína si aj na to, že keď mu raz matka volala, tak sa z diaľky ozýval hlas obžalovaného, ktorý vtedy kričal, že „čo si vymýšľa“. Pri týchto telefonátoch z jej hlasu necítil nejaké emócie, nejakú ustráchanosť alebo podobne. Ďalej si pamätá, že asi tak dva roky dozadu, asi niekedy v priebehu roka 2016, došli on a jeho vtedajšia priateľka na návštevu do H. N. C. aj s deťmi, a vtedy došlo k situácii, že obžalovaný doma pod vplyvom alkoholu vyskočil na jeho priateľku a on ho vtedy musel spacifikovať. Obžalovaný bol vtedy pod silným vplyvom alkoholu, mal z neho pocit, že vôbec o sebe nevie. Všetkým vtedy nadával, jeho matke nadával napríklad do šľapiek a kuriev. Inak si myslí, že obžalovaný je dobrý človek. Osobne nebol nikdy svedkom nejakého násilného správania obžalovaného voči jeho matke a okrem spomínaných viacerých telefonátov počul ešte niekoľkokrát od susedov, že v byte, kde žila jeho matka s obžalovaným, často dochádza k hádkam, a že jeho matka s obžalovaným sa tam spolu napádali. Pokiaľ bol prítomný v byte spolu s nimi, tak zo strany obžalovaného nedochádzalo nikdy k verbálnym útokom, obžalovaný sa s jeho matkou iba podpichovali a naťahovali ako bežní manželia, a nikdy nepočul, aby sa obžalovaný nejako vyhrážal. Naposledy bol v ich byte asi v roku 2016 alebo 2017, obaja sa vtedy k sebe správali normálne, hrali karty, srandovali spolu, nebol tam vtedy medzi nimi žiaden problém ani konflikt.
Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že poškodená zvykla byť pod vplyvom alkoholu vtedy, keď dostala dôchodok, a tiež vtedy, keď obžalovaný zohnal nejaké peniaze. Taktiež sa zvyklo u nich doma piť aj vtedy, keď k ním prišla nejaká návšteva a doniesla fľašku. Do ich bytu často chodili napríklad pán T. a pán B.. Menovaní zvykli na byte popíjať aj do tretej rána, obžalovanému to už vadilo a chcel, aby išli domov, pričom vtedy do neho poškodená začala vyskakovať značne pod vplyvom alkoholu a z tohto potom vznikali rôzne konflikty. Čo sa týka jeho pochybností ohľadom vecí, ktoré mu poškodená rozprávala do telefónu, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať alebo že ju mal napádať, k tomuto uviedol, že poškodená si niekedy zvykla vymýšľať, napríklad v minulosti mu hovorila, že obžalovaný ju chcel znásilniť a on vie, že obžalovaný sa v tej dobe nachádzal na liečení, takže to nemohol urobiť. Poškodená taktiež často rada zveličuje viaceré veci tak, aby jej pasovali. Myslí si, že aj v tomto prípade mohol byť problém v tom, že obžalovaný sa jej nevenoval, nakoľko veľa času trávil so svojím chorým otcom a kamarátmi, jej to začalo vadiť, a preto mohla niektoré veci začať zveličovať. Obžalovaný je podľa neho dobrý človek, ktorý zvykne každému pomáhať. S poškodenou sa k sebe správali priateľsky, pomáhali jeden druhému a normálne si spolu nažívali. Problémy vznikali väčšinou vtedy, keď medzi nich vstúpila nejaká ďalšia, tretia osoba, a to konkrétne pán T. alebo pán B., ktorí ich medzi sebou provokovali.
Z výpovede svedka V. T. súd zistil, že k hádkam medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo pomerne často, a to hlavne vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu obžalovaný alebo bola pod vplyvom alkoholu poškodená, väčšinou bol pod vplyvom alkoholu obžalovaný. Nikdy však nebol svedkom toho, že by obžalovaný poškodenú napadol. Pamätá si na jeden incident, keď obžalovaný chcel napadnúť poškodenú zo žiarlivosti, a to na pána B., vtedy tam došlo k žiarlivostnej scéne, pri ktorej on už potom ďalej prítomný nebol a z počutia sa dozvedel, že po tejto scéne obžalovaný napadol poškodenú, avšak napadol ju vtedy iba slovne. Z jeho strany teda nikdy žiadne fyzické násilie voči poškodenej nevidel a nebol svedkom ani žiadnych verbálnych útokov ani vyhrážok. Poškodená mu ale v minulosti viackrát hovorila, že obžalovaný ju mláti, toto mu mohla povedať asi 5x alebo 6x. Následky fyzického napadnutia na nej ale nevidel. V minulosti chodil do ich bytu asi 2x alebo 3x do týždňa, niekedy aj menej, a to za tým účelom, aby sa spolu zabavili a niečo aj vypili. Poškodenú J. videl opitú viackrát a obžalovaného každý deň, to sa týka obdobia asi tak rok a pol dozadu. Pri hádkach zvykla byť poškodená nervózna, zvykla odísť do druhej izby alebo do kuchyne, zvykla aj nadávať, a to na obžalovaného. Všimol si aj to, že pri týchto hádkach sa poškodená obžalovaného bála.
Svedok H. W. uviedol, že s obžalovaným a poškodenou sú susedia, bývajú vedľa seba na jednom poschodí, a že z ich bytu bolo v minulosti niekoľkokrát do mesiaca počuť hádky. Počas týchto hádok bolo počuť viac hlas poškodenej J. ako hlas obžalovaného, ktorého považuje za dobrého človeka. Pod vplyvom alkoholu vídaval občas oboch, a to asi tak dvakrát do mesiaca, najmä vtedy, keď dostali sociálne dávky. Nikdy si ale nevšimol ani nepočul žiaden buchot, ani žiadne rozbíjanie nejakých predmetov z bytu, ani nič podobné. Na poškodenej si nikdy nevšimol žiadne známky po fyzickom napadnutí.
Svedok W. A. vypovedal, že je susedom obžalovaného a poškodenej, ich byty sa nachádzajú na tej istej chodbe vedľa seba. Potvrdil, že v minulosti sa často z ich bytu ozýval krik, najmä keď sa tam pilo. Pamätá si, že pokiaľ sa z bytu ozýval krik, tak počul stále hlas poškodenej J., ktorá zvykla byť opitá, niekoľkokrát jej aj povedal, že nech je ticho, lebo zavolá policajtov. Raz sa aj stalo, že zavolal policajtov, ktorí vtedy zobrali obžalovaného. Potom možno asi týždeň bolo v bytovke ticho, obžalovaného vtedy dlhšie nevidel a spomína si, že po tom, čo ho opäť začal stretávať po nejakej dobe, tak začal opäť aj cirkus v bytovke. Ďalej si spomína, že asi po dvoch týždňoch zasahovali policajti v bytovke opäť, pričom vtedy zaklopali aj na jeho dvere a on im vtedy povedal, že nemali zobrať obžalovaného, ale radšej mali zobrať poškodenú J., nakoľko ona stále začínala a aj robila bordel a krik. Z počutia ešte vie, že raz sa stalo, že jej syn zbil obžalovaného a vtedy po obžalovaného prišla aj sanitka. Ako obžalovaný tak aj poškodená požívali alkoholické nápoje a pomerne často k nim chodili mužské návštevy, a to niekoľkokrát do týždňa. Tieto návštevy chodili za poškodenou a chodia tam v podstate dodnes, vždy nosili nejakú pijatiku a potom sa na byte pilo. Na poškodenej si nikdy nevšimol žiadne zranenia a poškodená sa mu ani nikdy nijako nesťažovala, že by ju poškodený nejako zbil, napadol alebo sa jej nejako vyhrážal.
Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Danica Korpová sa na hlavnom pojednávaní vo svojej prvotnej výpovedi v celom rozsahu odvolala na závery svojho znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že poškodená Z. Ivaninová je na nižšej mentálnej úrovni, aj jej psychický vývin v kognitívnej oblasti dosiahol úroveň podpriemeru, je menej zrelá, submisívna, ľahko ovplyvniteľná s nízkym sebahodnotením a sebavedomím, so sklonom k asociálnemu spôsobu života, čo nezodpovedá jej veku a populačnej norme. V. má sklony ku konfabulácii a skresľovaniu výpovede, ma tendencie ku skresľovaniu skutočnosti, zvýšenej sugestibilite a snahe javiť sa v lepšom svetle. Znalkyňa u nej konštatuje čiastočne zníženú všeobecnú vierohodnosť a subjektivistické (teda nie objektívne) vnímanie vzniknutých javov a vonkajších podnetov. Z hľadiska obsahu jej výpovedí vo vzťahu k popisovaným podmienkam a primeraného emočného doprovodu pri opise traumatických udalostí však znalkyňa hodnotí jej špecifickú vierohodnosť ako vierohodnú, a tým zodpovedajúcu opisovaným skutočnostiam. Ďalej znalkyňa konštatuje, že konanie obvineného spôsobovalo poškodenej fyzické, ale hlavne psychické utrpenie. Fyzické utrpenie bolo spôsobované bitkami, a to údermi päsťou a škrtením. Psychické utrpenie bolo spôsobované nadávkami a ponižovaním jej osoby, jej ženskosti, neúctou k starostlivosti, ktorú prejavovala obžalovanému, a to poškodzovaním a znehodnocovaním jedla, robením neporiadku v byte s úmyslom, aby to ona upratala. To všetko poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, ktoré trvalo najmä posledné dva roky. U poškodenej bola zistená vysoká miera úzkosti a strachu o svoj život v dôsledku príkoria, ktoré prežívala. Terajší stav je podľa znalkyne ťažko porovnateľný so stavom pred týmto obdobím a možno len s vysokou mierou predpokladať, že poškodená tieto stavy predtým nemala a život si riadila viac menej podľa vlastných predstáv. Aktuálne má výrazne znížené sebavedomie, sebahodnotenie, zároveň má pocit viny, lebo obžalovaného má stále rada. Je zmätená, má ambivalentné pocity. Znalkyňa predpokladá, že poškodená viedla spôsob života s obžalovaným aj preto, že je tiež závislá na alkohole, ale bez porúch správania, avšak s prítomnou degradáciou jej osobnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď znalkyne z prípravného konania, v rámci ktorej znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, a z ktorej je ďalej zrejmé aj to, že poškodenej týmto konaním a správaním obžalovaného bola spôsobená okrem fyzického a psychického utrpenia aj morálna ujma v tom, že pred svojím okolím bola zavrhovaná ako osoba, ktorá si nevie usporiadať svoj život a klesá hodnota a úroveň jej osobnosti v očiach ostatných ľudí. Znalkyňa s poškodenou urobila viacero testov a na základe toho dospela k záverom, ktoré uviedla v znaleckom posudku. Pri klinickom rozhovore s poškodenou zistila ťažké príkorie, nakoľko pri poškodenou udávaných faktoch tieto boli sprevádzané adekvátnym emočným doprovodom. Čo sa týka presného obdobia, odkedy poškodená pociťuje správanie obžalovaného voči jej osobe ako ťažké príkorie, to možno určiť zhruba na dva roky dozadu. Znalkyňa vo svojej výpovedi vysvetlila aj rozdiel medzi ťažkým príkorím a klasickým zlým psychickým stavom, s tým, že zlý psychický stav je reakcia, ktorá trvá kratšiu dobu a môže sa aj rýchlejšie napraviť. Čo sa týka ťažkého príkoria, je spôsobené dlhodobým chronickým stresom, ubližovaním danej osobe, nesie aj dlhodobé následky v psychike a poznačuje hlbšie osobnosť. Fyzické utrpenie bolo zistené na základe jej opisu fyzických útokov obžalovaného, pri ktorých sa bála o svoj život. Čo sa týka psychického utrpenia, jednalo sa hlavne o emočné prejavy, nápadnú stratu sebavedomia, ako aj hanbu, prejavovanú úzkosť a strach z popisovaných udalostí, ale aj strach a obavy, že sa to bude opakovať. Z výpovede poškodenej taktiež vyrozumela, že aj ona požíva alkohol. Počas abstinencie obžalovaného údajne nedochádzalo k jej fyzickému a ani k psychickému týraniu, ale psychické ťažkosti a problémy sa len zmiernili na krátky čas, pričom obavy a strach z možnej náhlej recidívy správania sa obžalovaného tam boli stále prítomné.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa na doplňujúce otázky uviedla, že poškodená J. mala v rámci psychologického vyšetrenia tendenciu javiť sa v lepšom svetle a zamlčovať skutočnosti, aby sa nevytvoril zlý obraz o jej osobnosti alebo o spôsobe jej života. Znalkyňa v teoretickej rovine pripustila, že poškodená mohla mať stratené sebavedomie, úzkosť a pocity hanby aj z predchádzajúcich vzťahov, keďže bola dvakrát rozvedená a spomínala aj jeden rozvod kvôli alkoholu na strane partnera. Pokiaľ vo svojom znaleckom posudku uviedla, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov 2015-2017, tak v období predchádzajúcom roku 2015 sa nejednalo o ťažké príkorie, išlo skôr o „ľahšie formy domáceho násilia“, ktoré súviselo zrejme so spôsobom života poškodenej a obžalovaného a s požívaním alkoholických nápojov. Aj samotná poškodená sa v rámci vyšetrenia vyjadrovala v tom smere, že spolužitie s obžalovaným bolo spočiatku dobré a postupne sa zhoršovalo. Zlomom podľa znalkyne mohlo byť zvýšené požívanie alkoholických nápojov zo strany obžalovaného, ktoré potom zvyšovalo jeho agresivitu.
Znalec z odboru psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrin v záveroch svojho znaleckého posudku konštatuje, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou, ani v čase spáchania skutku netrpel takouto chorobu, či poruchou, teda nie je duševne chorý. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie mohol ovládať, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u neho znížené len pod vplyvom užitého alkoholu, nejednalo sa však o forenzne podstatné zníženie, pričom obžalovaný z predošlých skúseností poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a svoje správanie. Znalec u neho zistil príznaky závislosti na alkoholických nápojoch, v klasifikácii podľa Jellineka sa jedná o 3. štádium alkoholizmu zo štyroch klasifikačných stupňov. Závislosť od iných psychoaktívnych látok okrem alkoholu znalcom zistená nebola. Vzhľadom na alkoholovú závislosť a opakované intoxikácie alkoholom sa u obžalovaného mohli vyskytnúť palimpsesty, takzvané „alkoholové okienka“, čoho dôsledkom sa obžalovaný môže z časti na okolnosti protiprávneho konania nepamätať. Je však možné, že sa jedná aj o účelové tvrdenia. Vzhľadom na závislosť od alkoholu je podľa znalca potrebné obžalovanému nariadiť absolvovanie ochrannej protialkoholickej liečby ústavným spôsobom.
Znalec vypracoval znalecký posudok aj na poškodenú Z. J., zo záveroch ktorého vyplýva, že poškodená bola v čase skutku schopná správne vnímať prežité skutočnosti a súčasne ich je schopná správne reprodukovať. Duševnú chorobu ani poruchu u nej nezistil. Poškodená ma priemerné rozumové schopnosti, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, nenarušené pamäťové schopnosti a nenarušenú schopnosť vytvorenia si správneho úsudku. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej nezistil.
Obžalovaný P. B. sa v prípravnom konaní podrobil aj vyšetreniu znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Vierou Truskovou, PhD., ktorá vo svojom znaleckom posudku uviedla, že jeho intelektové a celkové rozumové schopnosti sú v pásme priemeru, všetky zložky kognitívneho procesu sú znížené na úroveň konkrétnych operácii, čo v praxi znamená, že vie vyhodnotiť situáciu, ako aj jej následky. Celkový psychologický vývoj je vo vzťahu k populačnému priemeru v norme. Vývoj jeho osobnosti zodpovedá doterajšiemu spôsobu socializácie, minulým zážitkom a rozvinutej závislosti na alkohole. Intelekt, pozornosť a psychomotorické tempo, ako aj pamäť je v pásme priemeru a dáva vysoký predpoklad použiteľnosti jeho výpovede pre účely trestného konania. Má nenarušený proces vnímania, ako aj pamäťových operácii a funkcií pamäti, ktoré sú vo fáze priemeru, fáza vybavenia a interpretácie je na úrovni simplexnej, ale použiteľnej v praxi pre účely trestného konania, v kontexte okolností a udalostí, ktoré prežil. Nemá sklony ku skresľovaniu vo všeobecnosti, čo potvrdzuje aj výsledok osobnostného dotazníka. Za štandardných podmienok nemá sklon správať sa agresívne, či útočne. Podmienky spojené s jeho útokom či agresiou sú do vysokej miery spojené s dlhodobým a nahromadeným tlakom a stresom, ako aj s požitím istého množstva alkoholu.
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.11.2013 uzavretej medzi Mestom H. N. C. ako prenajímateľom a Z. J. a P. B. ako nájomcami, je zrejmé, že nájomné právo k trojizbovému bytu v bytovom dome súpisné číslo 194 na ulici D. v H. N. C. vzniklo nájomcom 1. decembra 2013.
Z úmrtného listu Matričného úradu H. N. C., súd zistil, že brat obžalovaného, T. B., zomrel 26. júna 2015.
Z prepúšťacej správy Odborného liečebného ústavu psychiatrického n.o. W. S. vyplýva, že obžalovaný v tomto zariadení vykonával dobrovoľnú ústavnú protialkoholickú liečbu od 22.9.2015 do 10.12.2015.
Z rozhodnutí Okresného úradu C., odbor všeobecnej vnútornej správy, súd zistil, že v období rokov 2015 až 2017 bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za viacero priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej Z. J.. Konkrétne rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil dňa 12.7.2015 fyzickým napadnutím poškodenej. Rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 29.6.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil dňa 24.5.2016 vulgárnymi nadávkami a vyhrážaním sa ujmou na zdraví poškodenej (za rovnaký priestupok spáchaný taktiež dňa 24.5.2016 obdobným konaním, ako aj fyzickým napadnutím poškodenej, bol obžalovaný uznaný vinným aj rozhodnutím zo dňa 3.8.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/ XXXXXX). Rovnako aj rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil dňa 22.7.2016 vulgárnymi nadávkami a vyhrážaním sa ujmou na zdraví poškodenej ako aj jej fyzickým napadnutím. Za uvedené priestupky boli obžalovanému uložené pokuty vo výške 25 Eur, resp. 50 Eur (2x) a 65 Eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej časti rozsudku. Súd pri ustálení viny obžalovaného vychádzal predovšetkým z jeho priznania, že poškodenú Z. J. v období od konca mesiaca jún roku 2015 do 14.7.2017, okrem mesiacov, keď vykonával protialkoholické liečenie na OLUP W. S., naozaj týral konaním, ktoré mu kládla za vinu obžaloba, ako aj z výpovede poškodenej Z. J., ktorej tvrdenia o fyzických a psychických útokoch obžalovaného boli dostatočne podporené výpoveďami svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, a to najmä výpoveďou svedkyne V. B. (z nej vyplýva, že poškodená jej raz ukazovala modrinu na svojom chrbte s tým, že ju zbil obžalovaný, hovorila jej, že obžalovaný ju chcel zaškrtiť a ukazovala jej aj modriny na chrbte a nohách, ktoré mala z toho, že ju obžalovaný hodil na zem a taktiež sa jej sťažovala, že ju obžalovaný týra a bije, a to hlavne vtedy, keď je opitý), svedka Q. N. (z nej je zrejmé, že poškodená k nemu a k jeho družke V. Szadovszkej v štyroch prípadoch došla domov a sťažovala sa, že ju obžalovaný bije, že ju dusil, a že jej nadával, že je „najväčšia kurva v H.“, pričom raz im ukazovala aj modriny a krvné podliatiny na chrbte a na drieku, ktoré jej mali byť spôsobené bitkou obžalovaného), svedka M. J. (poškodená mu viackrát volala a sťažovala sa, že ju obžalovaný fyzicky napáda, a že rozbíja v byte veci) a svedka V. T. (ten potvrdil, že poškodená mu v minulosti viackrát hovorila, že obžalovaný ju mláti). Do uvedených svedeckých výpovedí zapadajú aj závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne z odboru psychológia PhDr. Danice Korpovej, ktorá zotrvala na záveroch svojho posudku aj po jej opätovnom vypočutí na základe pokynu odvolacieho súdu. Znalkyňa vyšetrením poškodenej Z. J. zistila jej fyzické a psychické týranie zo strany obžalovaného, kde podľa nej u poškodenej nejde len o zlý psychický stav, ktorý trvá iba krátku dobu, ale o ťažké príkorie majúce hlbší základ v konaní obžalovaného, ktoré trvalo dlhšiu dobu. Poškodená podľa znalkyne konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov 2015-2017, pričom v období predchádzajúcom roku 2015 sa z jej pohľadu nejednalo o ťažké príkorie, ale išlo skôr o „ľahšie formy domáceho násilia“, ktoré súviselo zrejme so spôsobom života poškodenej a obžalovaného a s požívaním alkoholických nápojov. Zároveň možno dodať, že znalkyňa by závery svojho posudku ohľadom zistenia ťažkého príkoria u poškodenej nemenila ani v prípade, keby v čase vypracovania znaleckého posudku mala k dispozícii výpovede všetkých svedkov vypočutých v rámci trestného konania. Znalkyňa taktiež uviedla, že v záveroch svojho znaleckého posudku, teda v zistení ťažkého príkoria u poškodenej, a v záveroch znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu, rozpor nevidí.
Na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval na hlavnom pojednávaní aj znalec z odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrín, ktorý bol na hlavnom pojednávaní rovnako vypočutý na základe pokynu odvolacieho súdu. Rovanko aj z jeho výpovede vyplynulo, z žiadne podstatné rozpory medzi posudkom znalkyne z odboru psychológie a svojím posudkom nevidí, nakoľko posttraumatická stresová porucha patrí k extrémnemu dôsledku týrania a aj v prípade týrania vôbec prítomná byť nemusí. Aj keď prítomnosť posttramatickej stresovej poruchy u poškodenej nezistil, má za to, že jeho závery sa nijako nevylučujú a nie sú v žiadnom rozpore so závermi psychologického posudku.
S poukazom na skutočnosti zistené výsluchom oboch znalcov ako aj na zistenia, ktoré vyplynuli z vyššie uvedených dôkazov, ktoré obžalovaného dostatočne usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, mal súd za to, že eventuálne pribratie nového znalca z odboru psychológia, prípadne znaleckého ústavu do konania, nie je potrebné.
Aj keď posttraumatická stresová porucha u poškodenej zistená nebola a závery psychologického znaleckého posudku u nej konštatujú sklony ku konfabulácii a skresľovaniu výpovede a skutočnosti, snahu javiť sa v lepšom svetle, ako aj čiastočne zníženú všeobecnú vierohodnosť a subjektivistické vnímanie vzniknutých javov a vonkajších podnetov, je v tomto smere potrebné poukázať aj na to, že z hľadiska obsahu jej výpovedí vo vzťahu k popisovaným podmienkam a primeraného emočného doprovodu pri opise traumatických udalostí znalkyňa zároveň hodnotí jej špecifickú vierohodnosť ako vierohodnú a zodpovedajúcu opisovaným skutočnostiam, pričom u poškodenej bola znalkyňou zistená vysoká miera úzkosti a strachu o svoj život v dôsledku príkoria, ktoré prežívala.
Priznanie sa obžalovaného, podporené výpoveďou poškodenej spolu s vyššie uvedenými usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami a závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia PhDr. Danice Korpovej tak podľa názoru súdu dostatočne preukazujú, že sa skutok kladený obžalovanému za vinu stal tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, a že ho spáchal obžalovaný.
Oproti podanej obžalobe však súd upravil dĺžku obdobia, v ktorom dochádzalo k fyzickému a psychickému týraniu poškodenej, tak, ako to zodpovedá vykonaným dôkazom, a to na obdobie od konca mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017 (s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do 10.12.2015, kedy obžalovaný vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP W. S. a s výnimkou dní 12.7.2015, 24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý vyššie špecifikovanými rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy). Dôvodom tejto úpravy žalovaného skutku sú predovšetkým závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne PhDr. Danice Korpovej na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov 2015-2017, pričom v období predchádzajúcom roku 2015 sa nejednalo o ťažké príkorie (podľa znalkyne išlo o „ľahšie formy domáceho násilia“, súvisiaceho zrejme so spôsobom života poškodenej a jej druha a s požívaním alkoholických nápojov). Zároveň aj z výpovedí obžalovaného a poškodenej je zrejmé, že k násilnému správaniu obžalovaného dochádzalo vtedy, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov, a že obžalovaný sa výrazne zmenil najmä odvtedy, čo mu zomrel brat, keď začal piť ešte viac a ich spolužitie sa zhoršilo a nebolo už také ako predtým. V tejto súvislosti možno opäť poukázať aj na výpoveď znalkyne PhDr. Danice Korpovej na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej mohlo byť zlomom v spolužití obžalovaného a poškodenej zvýšené požívanie alkoholických nápojov zo strany obžalovaného, ktoré potom zvyšovalo jeho agresivitu. Skutočnosť, že obžalovaný začal požívať alkoholické nápoje vo vyššej miere po tom, čo mu zomrel brat, potvrdili aj svedkovia V. B. a Jozef N.. Taktiež je evidentné, že aj väčšiny priestupkových deliktov, spočívajúcich v násilnom správaní voči poškodenej, sa obžalovaný dopustil v období po smrti jeho brata a pod vplyvom alkoholických nápojov.
Práve obdobím, keď zomrel brat obžalovaného T. B., teda koncom júna roku 2015 (brat obžalovaného zomrel 26. júna 2015), ohraničil súd začiatok časového úseku, v ktorom sa obžalovaný dopúšťal protiprávneho konania (týrania poškodenej), pričom z neho vyňal obdobie od 22.9.2015 do 10.12.2015, kedy bol obžalovaný preukázateľne na protialkoholickom liečení v OLÚP W. S.. Konanie obžalovaného pred týmto obdobím nenapĺňa podľa názoru súdu znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona (podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopúšťať protiprávneho konania od presne nezisteného dňa roku 2012). V tejto súvislosti súd poukazuje nielen na výpoveď znalkyne PhDr. Danice Korpovej, ale aj na to, že obžalovaný a poškodená začali žiť v spoločnej domácnosti až od 1.12.2013, kde ich vzájomné spolužitie bolo spočiatku aj podľa samotnej poškodenej bezproblémové, čo trvalo asi pol roka. V medziobdobí do smrti brata obžalovaného sa teda vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou jednalo podľa názoru súdu skôr o konfliktné spolužitie doprevádzané ľahšími formami domáceho násilia a nie o týranie.
Zároveň súd z obdobia, v ktorom obžalovaný týral poškodenú Z. J. vyňal aj dni 12.7.2015, 24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný voči poškodenej dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, keďže uvedené priestupky tvoria evidentne súčasť skutkového deja prejednávaného trestného činu (jedná sa o rozhodnutia zo dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX, zo dňa 29.6.2016 č.k. OÚ-TV- Y.-XXXX/XXXXXX a zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX). Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa počas obdobia, v rámci ktorého sa dopúšťal prejednávanej trestnej činnosti, dopustil voči rovnakej poškodenej (Z. J.) fyzického a verbálneho násilia, za ktoré bol priestupkovo postihnutý, pričom spôsob spáchania priestupkových deliktov sa javí byť zhodný s priebehom skutku, ktorého spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu. Časovo sa prekrýva i doba spáchania oboch typov deliktov (priestupkov a trestného činu). Je teda zrejmé, že obžalovaný sa počas obdobia, v ktorom sa dopúšťal týrania poškodenej, dopustil voči nej aj viacerých priestupkových deliktov, za ktoré bol uznaný za vinného, a ktoré z hľadiska spôsobu ich spáchania typovo korešpondujú s konaním, ktoré je predmetom prejednávanej trestnej veci. Taktiež možno uviesť, že skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, vrátane prejednávaného skutku, je koncipovaná značne široko a v podstate je spôsobilá konzumovať aj priestupkové delikty, za ktoré bol obžalovaný už predtým priestupkovo postihnutý. Konanie postihované priestupkovými sankciami síce nie je podľa práva Slovenskej republiky výslovne označené za trestné, priestupkové normy, ktorých skutkovú podstatu naplnil obžalovaný (priestupky proti občianskemu spolunažívaniu), sú však adresované všeobecnému subjektu a účel sankcie (peňažná pokuta) je jednoznačne preventívno- represívny, a nie reparačný. Za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu možno uložiť sankciu až do 99 € (priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona), resp. 200 € (priestupok podľa § 49 ods.1 písm. e/ priestupkového zákona), čiže jedná sa o sankciu relatívne závažnú, najmä ak je ukladaná opakovane, ako v prípade obžalovaného. S poukazom na uvedené možno potom aj konanie obžalovaného postihnuté priestupkovými sankciami považovať za trestné, resp. trestný delikt, pričom možno konštatovať, že obžalovaný bol za rovnaký čin (čo aj čiastočne) postihnutý (v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odsúdený). Taktiež možno uviesť, že aj keď sa v Tr. poriadku zásada „ne bis in idem“ (zákaz dvojitého potrestania) v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku aplikuje len v prípade trestného činu, je potrebné tieto ustanovenia s poukazom na uvedené interpretovať v tom duchu, že sa zákaz dvojitého potrestania vzťahuje i na priestupkové postihnutie. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na ustanovenie článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, ktorú Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom pred 1. májom 2004, prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Je nepochybné, že Dohovor, ktorý je potrebné interpretovať v spojení s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd ako Tr. poriadok, pretože sa vzťahuje i na konkurenciu trestných a priestupkových postihnutí. Zároveň je potrebné v tomto smere zohľadniť i judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadruje, že podstatu a rozsah ľudských práv a základných slobôd je potrebné interpretovať v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že zásada „ne bis in idem“ nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku, a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
S poukazom na uvedenú úpravu skutku je súd toho názoru, že v prípade konania obžalovaného sa jedná o zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nejde teda o spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čomu by zodpovedala právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa ods. 3 písm. d/ tohto ustanovenia tak, ako bola uvedená v podanej obžalobe. Zároveň súd zvýrazňuje, že pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona sa aj pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za základnú skutkovú podstatu (ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia) vyžaduje opakovanie a dlhodobosť konania páchateľa.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou, vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť konania páchateľa je pri tom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Tá môže byť v jednotlivých prípadoch nahradená aj intenzitou útokov voči týranej osobe. Teda už samotný pojem týrania predpokladá trvalosť konania páchateľa, ktorú je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu týrania páchal takýto čin po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zákona, je určujúca nielen celková doba týrania, ale je potrebné prihliadnuť aj ku konkrétnemu spôsobu vykonania činu, intenzite týrania a podobne. Musí ísť teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania tohto trestného činu, a jednak prekračuje tento obvyklý čas tak, že použitie základnej skutkovej podstaty by dostatočne nevystihovalo závažnosť spôsobu konania obžalovaného.
V predmetnej trestnej veci súd ustálil, že obžalovaný páchal trestný čin týrania blízkej osoby od konca mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017, s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do 10.12.2015, kedy vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP W. S. ako aj s výnimkou dní 12.7.2015, 24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol priestupkovo postihnutý. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že potrebné uviesť, že podľa vyjadrení poškodenej bol obžalovaný po návrate z protialkoholického liečenia slušný, nepil asi pol roka a bol vtedy veľmi dobrý, keď nepožíval alkoholické nápoje. Z výpovede poškodenej taktiež vyplýva, že k negatívnemu správaniu obžalovaného dochádzalo dvakrát do mesiaca, teda správanie obžalovaného, keď poškodenú fyzicky napádal, psychicky ju deptal a vyhrážal sa jej, sa opakovalo asi tak každé dva týždne. Jeho útoky voči poškodenej podľa názoru súdu preto nie je možné označiť za stav trvalý, pričom nebolo preukázané ani to, aby sa tieto útoky vyznačovali zvláštnou hrubosťou. Navyše na základe záverov znaleckého skúmania poškodenej a výpovedí svedkov možno predpokladať, že poškodená viedla takýto spôsob života s obžalovaným aj preto, že je tiež závislá na alkohole, síce bez porúch správania, avšak s prítomnou degradáciou jej osobnosti, a že na vzniku konfliktov s obžalovaným sa často spolupodieľala.
Možno teda uzavrieť, že konania napĺňajúceho znaky týrania sa obžalovaný nedopúšťal po dlhší čas, preto súd z právneho hľadiska jeho konanie kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého všetky pojmové znaky naplnil obžalovaný spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že poškodenej môže svojim negatívnym správaním, ku ktorému dochádzalo v podstate výlučne v dobe, keď bol pod vplyvom alkoholu, spôsobovať fyzické a psychické utrpenie.
Z miesta bydliska nie je obžalovaný bližšie charakterizovaný. Pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný, pri jeho troch starších odsúdeniach z rokov 1987, 2003 a 2006 už nastala fikcia neodsúdenia. Naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.10.2017 sp.zn. 5T/102/2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. Uložené mu bolo aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou ako aj zákaz požívať alkoholické nápoje a zákaz vstupu na miesta, kde sa predávajú a požívajú alkoholické nápoje. Obžalovaný bol v tejto veci vo väzbe, ku skutku došlo 14.7.2017 a poškodenou bola jeho družka Z. J.. V registri priestupkov má obžalovaný evidovaných celkovo 13 priestupkov rôzneho charakteru z rokov 2011 až 2016, viacero z nich sa týka vulgárneho alebo násilného správania voči jeho družke Z. J. (prevažná väčšina z nich bola spáchaná v rokoch 2015 až 2017). Aj tieto skutočnosti nasvedčujú náchylnosti obžalovaného k násilnému a vulgárnemu správaniu voči poškodenej, pričom je zároveň zrejmé, že väčšina týchto priestupkov bola spáchaná v období, ktoré ustálil súd ako obdobie, keď sa obžalovaný dopúšťal týrania poškodenej.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť, ktorou je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) z dôvodu ukladania trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom za viac trestných činov je v zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať dva a viac trestných činov. Ako poľahčujúcu okolnosť (v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona) súd u obžalovaného vyhodnotil jeho priznanie a úprimné oľutovanie trestného činu. K uvedenej poľahčujúcej okolnosti súd uvádza, že aj keď sa obžalovaný nakoniec priznal iba k časti trestnej činnosti, ktorej spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu, jeho nepriznanie sa k zvyšnej časti trestnej činnosti nie je v tomto smere podstatné, keďže obžalovaným priznaná časť skutku pokrýva celé časové obdobie, ktoré bolo súdom ustálené ako obdobie páchania trestnej činnosti. Navyše aj z prvotnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní je zrejmé, že obžalovaný už v tejto výpovedi nepopieral, že poškodenú Z. J. pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal, vyhrážal sa jej a vulgárne jej nadával, a že medzi nimi dochádzalo k hádkam, počas ktorých sa stával agresívnym. Aj keď takéto svoje konanie voči poškodenej nepovažoval za týranie, už v prípravnom konaní sa vyjadril, že to, čo spôsoboval poškodenej pod vplyvom alkoholu, je mu veľmi ľúto.
S poukazom na uvedené, zohľadniac taktiež okolnosti prejednávaného prípadu ako aj skutočnosť, že konfliktné spolužitie s obžalovaným do značnej miery zavinila aj poškodená Z. J., dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce a primerané uloženie trestu odňatia slobody na dolnej zákonom stanovenej hranici. Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu, majúcu preventívny charakter, pričom zohľadnená bola aj dĺžka doposiaľ vykonanej väzby obžalovaným (ten je vo väzbe od 8.11.2017, navyše vo väzbe bol aj v jeho predchádzajúcej trestnej veci). Je zrejmé, že účel trestu sa za použitia podmienečného odkladu jeho výkonu, vrátane uložených obmedzení a povinností, dosiahne lepšie v spojení s ochranným protialkoholickým liečením v ústavnej forme, uloženým v právnom režime podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, než jeho okamžitým výkonom, keďže alkoholizmus obžalovaného a z neho plynúce stavy opitosti boli nepochybne z hľadiska príčin konania obžalovaného dominantné, pričom bez pôsobenia tohto faktoru by k násilnému správaniu obžalovaného voči poškodenej pravdepodobne vôbec nedochádzalo. Uväznenie obžalovaného sa ani na základe iných zákonných kritérií, rozhodných z hľadiska účelu trestu v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona a možnosti podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, vrátane závažnosti spôsobeného následku, nejaví podľa názoru súdu ako nevyhnutné.
Trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol právoplatne odsúdený vo vyššie konkretizovanom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 5T/102/2017, a to za použitia tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) z dôvodu ukladania trestu za súbeh zločinu a (úmyselného) prečinu. Súd zároveň spolu s uložením súhrnného trestu obligatórne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému dotknutým skorším trestným rozkazom.
Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, uložil súd obžalovanému povinne aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej Z. J. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje, ktorých porušenie zo strany obžalovaného je dôvodom pre rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu.
Ako už bolo uvedené, vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria ako aj z dôvodu, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestnej činnosti prakticky výlučne pod vplyvom alkoholu, pričom práve nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným bolo nepochybne aj hlavným spúšťačom jeho protiprávneho konania, uložil súd obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, a to v ústavnej forme.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií ako aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a spolu s uloženými obmedzeniami a povinnosťami v rámci probačného dohľadu a ochranným liečením v ústavnej forme byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.