Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/362/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu O.. C. Č., U. XX, Z. E.: O.. C. Č., O.Z.: XX XXX XXX, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 578,82 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/90/2017-54 zo 4.5.2018 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Priznáva úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho žalobca sa žalobou, došlou mu 2.11.2017, domáhal proti žalovanej, čím ju odôvodnil (reprodukoval doslovne podstatný obsah žaloby na č.l.23), aké k žalobe pripojil na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy, čo žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla (reprodukoval doslovne podstatný obsah jej vyjadrenia na č.l.17-18), aké pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ako žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k žalobe vyjadril (reprodukoval doslovne obsah jeho vyjadrenia na č.l.28-33), aké listinné dôkazy k vyjadreniu pripojil, a čo žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla (reprodukoval doslovne obsah jej vyjadrenia na č.l.38-39). Ďalej, citujúc znenie § 420,§ 442 ods.1,3,§ 121 ods.3,§ 100 ods.1,ods.2 prvá veta,§ 101 „ods.1“,§ 106 ods.1,2,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 3 ods.1 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,§ 2 písm. f),g),§ 4 ods.1,2 a § 15 zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uviedol, čo žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe, na pojednávaní konanom 4.5.2018 tvrdil a čo navrhol, čo žalovaná, ktorá aj na označenom pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení uviedla (čo namietala, čo tvrdila, čo zdôraznila, na čom trvala, na čo poukázala), že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav, konkrétne, čo zistil z listinných dôkazov predložených žalovanou a to z Rozhodnutia o priestupku „vydaným“ Okresným riaditeľstvom (ďalej len OR) PZ v Trebišove, ODI č.ORPZ-TV-ODI2-90/2014-P z 12.5.2014 (č.l.19-21) a Rozhodnutia o priestupku vydaným OR PZ v Trebišove, ODI č.ORPZ-TV-ODI2-90/2014-P z 15.6.2015 (č.l.22-23), čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia z 15.6.2015, z listu žalovanej z 18.5.2016 „označenom“ ako Oznámenie o poukázaní náhrady škody (č.l.24), z obsahu fotokópie faktúry č.01/2014 (č.l.6-7), vyhotovenej 18.1.2014 O.. D. Z., J., Z. XXX/XX, splatnej 18.2.2014, na sumu 578,82 €, ktorú žalobca na preukázanie nároku „uplatňovanom“ v tomto spore pripojil k žalobe a z obsahu g-mailu z 12.5.2016 (č.l.5), pripojeného žalobcom k žalobe. Konštatoval, že žalobca ďalej pripojil „vyjadreniu“ k vyjadreniu žalovanej k žalobe listinné dôkazy a to list Krajského riaditeľstva (ďalej len KR) PZ v Košiciach z 2.3.2015 označený ako Podanie O.. C. Č. - oznámenie (č.l.34), ktoré sa týka odpovede na podanie žalobcu

z 2.2.2015 týkajúceho sa namietaných prieťahov v priestupkovom konaní a sprievodný list OR PZ Trebišov, Okresný dopravný inšpektorát z 22.2.2016 označený ako Rozhodnutie o priestupku č.ORPZ- TV-ODI2-90/2014-P - zaslanie, v ktorom mu bolo oznámené, že mu zasiela rozhodnutie o priestupku a zápisnicu o zastavení konania o priestupku (č.l.35), ktoré dôkazy nepovažuje za právne relevantné pre toto konanie, a uviedol: Nie je viazaný právnou kvalifikáciou tvrdenou stranou sporu - žalobcom. Predmetom tohto sporu nie je tak ako to tvrdí náhrada škody, ktorá bola spôsobená na jeho vozidle tov. zn. MERCEDES BENZ ML 280 CDI 4MATIC 164 ev.č.E. ako poškodeného vozidlom tov. zn. HYUNDAI H100 ev.č.XXXXXXX poistníka žalovanej „MV vnútra“ SR, ktoré v čase nehody viedol vodič „Ľ. S. v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo 4.7.2013 za uvedených okolností ale nárok, ktorý si uplatňuje v tomto spore je nárokom, ktorý je potrebné posúdiť podľa cit. § 121 ods.3 O. z., keďže si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, čiže „sa jedná“ o prísl. pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si objednal u znalca O.. Z. vypracovanie označeného ZP, za vyhotovenie ktorého si voči nemu vyúčtoval znalec 578,82 €, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Sporné však bolo medzi stranami na aký účel bol vypracovaný nakoľko žalobca tvrdil, že na vlastné náklady ho musel dať vypracovať kvôli žalovanej, pretože 2 mesiace stálo auto v opravovni a následne mu potom žalovaná oznámila, že mu škodu neuhradí, ale žalovaná tvrdila, že tento si dal vypracovať na účely priestupkového konania a to na objasnenie toho kto spôsobil škodu a ona ho neobjednávala (nevyžadovala). Ďalej medzi stranami bolo sporné, či žalobca vôbec uhradil znalcovi vyúčtovanú sumu, pretože žalovaná namietala, že takýto dôkaz súdu nepredložil a teda nepreukázal vôbec základ uplatňovaného nároku ním v tomto spore. Medzi stranami ďalej bola sporná pasívna vecná legitimácia žalovanej, ktorú namietala. Žalobca tvrdil, že medzi stranami bol v čase nehody (a je) zmluvný vzťah, keďže boli v poistnom vzťahu, pričom žalovaná toto tvrdenie namietala a naopak tvrdila, že poistníkom bolo MV vnútra SR, ktorého prevádzkou vozidla tov. zn. HYUNDAI H100 ev.č.XX XXXXX bola spôsobená škoda na označenom vozidle žalobcu a s ním mala uzavreté povinné zmluvné poistenie a zároveň namietala, že jeho pohľadávka uplatňovaná v tomto spore nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla podľa zák.č.381/01 Z. z. a preto je jeho nárok voči nej nedôvodný. S týmto súvisí aj ďalšia spornosť tvrdení strán sporu a to tvrdenie žalobcu, že „sa jedná“ výlučne o obchodnoprávny vzťah odôvodňujúc to tým, že uplatnený nárok na náhradu škody je odvádzaný od obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou uzavretou medzi stranami sporu, pričom žalovaná popierala toto tvrdenie, žeby medzi stranami takáto zmluva bola uzavretá. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že v žiadnom prípade tento nárok nie je možné posudzovať podľa ust. Obch. zák., ale ide o nárok uplatňovaný podľa O. z., pretože v spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že strany sú alebo boli v spornom období v zmluvnom vzťahu, t. z. že mali uzavreté povinné zmluvné poistenie, z ktorého došlo k plneniu tejto poistnej udalosti. Žalobca žiaden takýto dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia mu nepredložil a nepreukázal teda opak tvrdenia žalovanej, že tento zmluvný vzťah neexistuje. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcej sa nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, stotožňuje sa s jej obranou, že predmet sporu, ktorým je nárok týkajúci sa vynaloženého nákladu za vypracovaný uviedla, že je potrebné mať na zreteli, že predmetný si nechal vypracovať pre účely priestupkového konania, t.j. na ozrejmenie a preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Tento dôkaz bol žalobcom zabezpečovaný výlučne pre orgány, ktoré predmetnú dopravnú nehodu šetrili (žalobca to aj na druhej strane potvrdil) a týmito aj bol záver tohto pri rozhodovaní vzatý do úvahy čo vyplýva z odôvodnenia cit. rozhodnutia polície o priestupku. Ďalej sa stotožňuje aj s obranou žalovanej, že nárok uplatňovaný žalobcom v tomto spore nie je nárokom na náhradu škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, za ktorú by podľa cit. § 4 ods.1 zák.č.381/01 Z. z. zodpovedal poistník, a preto takýto nárok, ktorý je mimo zákonného rozsahu poistného krytia (§ 4 ods.2 cit. zák.) nie je možné uhradiť, čo je tiež dôvodom zamietnutia žaloby. K vznesenej námietke premlčania žalovanou uvádza, že námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zák. pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3 rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať

podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a p.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý ani inak určený právnym predpisom (§ 563) či určiteľný rozhodnutím súdu (§ 564), dlžník je podľa § 563 povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Čiže v tomto prípade, ak by bola pasívne legitimovaná žalovaná v tomto spore tak - podľa jeho názoru - je začiatok plynutia 3 ročnej premlčacej lehoty 18.2.2014 kedy bola splatná faktúra, ktorou bola znalcom vyúčtovaná odmena za vypracovanie ZP, ktorá je predmetom tohto sporu a 3 ročná premlčacia lehota uplynula 18.2.2017. Žaloba bola podaná žalobcom uňho 2.11.2017, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Preto žalobu zamietol v celom rozsahu aj vrátane prísl. (úrokov z omeškania), pretože dospel k záveru, že jednak žalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto spore, žalobca tiež nepreukázal základ uplatňovaného nároku keď predložil len samotnú faktúru, ktorou bola vyúčtovaná sporná suma ale bez toho aby predložil doklad preukazujúci, že túto sumu aj znalcovi uhradil. Aj pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovanou tak táto je dôvodná tak ako to vyplýva z uvedeného. Citujúc znenie § 132 a § 185 ods.2 ďalej uviedol: Žalobca na pojednávaní navrhol, aby vykonal dokazovanie výsluchom svedka C.. U., ktorý je jeho zamestnancom a jeho firmu zastupuje a ktorý mu túto žalobu pripravoval a tieto záležitosti vybavoval a má k dispozícii všetky listinné a relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok uplatňovaný v tomto spore. Tento návrh na dokazovanie zamietol uznesením vyhláseným na pojednávaní z dôvodu, že ako vyplýva z cit. § 132 žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 132 ods.1 , kedy v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy ako ich aj pripojiť, ktorých povaha to pripúšťa s výnimkou tých ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Ako však vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní tak navrhovaný svedok je jeho zamestnancom čo znamená, že ďalšie listinné dôkazy, ktoré by mal tento svedok predložiť, keďže ich má k dispozícii mohol žalobca predložiť už pri podaní žaloby alebo v štádiu keď sa navzájom strany vyjadrovali (§ 167 . Žalobca ani neozrejmil k čomu konkrétne by mal tento svedok vypovedať a čo by malo byť preukázané jeho výpoveďou. Navyše možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania, pričom súd rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z označených a predložených dôkazov a v prípade, že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy, nakoľko z § 185 ods.2 poslednej vety je zrejmé, že iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Postupoval v spore podľa § 167 a keďže žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávala, tak doručil jej vyjadrenie žalobcovi do vlastných rúk a umožnil mu vyjadriť sa v lehote určenej ním s tým, že žalobca uviedol ďalšie skutočnosti a pripojil listinné dôkazy (č.l.28-35) a okrem toho neoznačil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Citoval znenie § 153 ods.1,2 CSP. Žalobca bol ním poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (č.l.27) a mal dostatok času ďalšie dôkazy predložiť alebo navrhnúť včas, takže na ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana

- žalobca nepredložil včas, resp. nenavrhol včas neprihliadol (nevykonal navrhovaný dôkaz), pretože by si to vyžadovalo aj nariadenie ďalšieho pojednávania. Napokon, citujúc znenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP, uviedol: O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a to tak, že priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 % a o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol: Takéto rozhodnutie absolútne odmieta rešpektovať, reálnu súdnu situáciu znamená uznať, že všetky strany sporu sa síce môžu usilovať o čo chcú, ale ich limity určuje v právnom štáte a objektívny súd. podáva toto odvolanie z dôvodu upraveného v § 365 ods.1 písm. b),d),f),h) CSP. - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval znenie § 366 písm. d). V súlade s § 167 ods.3 uviedol skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré tvoria prílohu súdneho spisu. Z napísaného poukazuje na Rozsudok najvyššieho súdu SR 4MCdo 9/2005 z 1.9.2005, podľa ktorého spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál, alebo odpis či fotokópiu. Aj fotokópia je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zák. predpokladaným spôsobom,

ktorú súd hodnotí ako každý iný podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Preto tvrdenia žalovanej považuje za zavádzajúce. Tu musí poznamenať, že o tom, kto je jednoznačne zodpovedný za vznik spornej škody sa dozvedel doručeným listom poštou na svoju adresu 2.2.2016 od OR PZ Trebišov, do tej doby nemal vedomosť o tom, ako bola vec (Rozhodnutie o priestupku č.ORPZ-TV-OD12-90/2014-P vyriešená (rozhodnutá), ako dôkaz bola doručená kópia cit. písomnosti súdu 14.1.2018, ktorý tvorí prílohu k vyjadreniu žalovanej zo 4.1.2018. Zároveň pre súd odcitoval jednotlivé ust. zák., ktoré tento fakt potvrdzujú, že preto k premlčaniu nedošlo. Musí konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, na skutkový stav neaplikoval relevantné ust. hmotného práva, ktoré aj nesprávne vyložil. Odôvodnenie rozhodnutia je nesprávne, nezrozumiteľné a nelogické. Sú tu také procesné vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozhodnutia súdu. Citoval znenie § 391,§ 387 a § 397 Obch. zák. Tieto fakty boli náležite zdôvodnené a vysvetlené vo vyjadrení k vyjadreniu zo 4.1.2018, ktoré súdu bolo zaslané 14.1.2018. K tomuto dodáva to, že bol nútený s podaním žaloby počkať kto za tento stav je zodpovedný, pretože ODI v Trebišove rozhodol o priestupku, že obvinený Ľ.. S. - uznáva sa vinným zo spáchania priestupku. Následne bola vec postúpená KDI KR PZ Košice na základe odvolania proti rozhodnutiu ODI OR PZ Trebišov. KDI KR PZ Košice rozhodol, že ODI v Trebišove nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie tak vec vrátil späť ODI v Trebišove na doplnenie dokazovania a znovu rozhodnutie vo veci ODI Trebišov opätovne uznal vinného z priestupku Ľ.. S.. Tento sa proti rozhodnutiu ODI v Trebišove znovu odvolal na KDI KR PZ v Košiciach a tento už vo veci nerozhodol pretože uplynula 2 ročná premlčacia lehota na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Keďže Ľ.. S. bol uznaný vinným z tohto priestupku tak očakával, že po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu uplatní nárok za spôsobenú škodu proti Ľ.. S., ktorý v čase DN bol vodičom vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu pretože poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. teda žalovaná strana odmietla túto škodu vyplatiť. Nakoľko Ľ.. S. nebol právoplatne uznaný vinným zo spáchania tohto priestupku nebolo možné uplatniť nárok za spôsobenú škodu za vyplatený znalecký posudok pre znalca O.. D.. Z.. Až potom mohol uplatniť škodu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4. Poverený príslušník ODI Michalovce po dopravnej nehode podal návrh na správny orgán ODI Michalovce s obvinením zo spôsobenia DN na neho na základe odborného vyjadrenia znalca O.. D. S., P., O. XX s čím nemohol súhlasiť ani pri najlepšej vôli, pretože to bolo v hrubom rozpore so zisteniami na mieste činu ako aj výpoveďami zúčastnených. Preto sa rozhodol podať žiadosť o vypracovanie O.. D.. Z., ktorý jednoznačne označil odborné vyjadrenie za zmätočné a poukázal v ZP, že za spôsobenú dopravnú nehodu zodpovedá Ľ.. S.. Následne ODI Michalovce požiadal o kontrolný O.. E. a tento bol rovnako zhodný so O.. Z.. A tu treba poznamenať, že v tom bola príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a vypracovaním správneho za ktorý bol nútený zaplatiť 578,82 €. A tento fakt odmieta rešpektovať po márnych výzvach žalovaný, preto boli nútený si uplatniť nárok cestou príslušného súdu. Žiaľ, je zarážajúce keď sa hospodárnosť konania povyšuje nad spravodlivosť a náležité zistenie skutkového stavu veci. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá uplatní v konaní odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1, písm. c) súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej musí poznamenať, že išlo len o skutočnosti a dôkazy uplatňované už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto označuje, ako dôkaz toho svoje vyjadrenie, ktoré je uvedené v zápisnici o pojednávaní 4.5.2018 a súd napriek tomu nebral v úvahu právne významné skutočnosti o vypočutí svedka T.. C.. R. U. súd prvej inštancie nezisťoval. Preto uvedený odvolací dôvod je daný. A preto došlo k chybnému ohodnoteniu dôkazov, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti alebo výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§193 a § 205 CSP. Tieto fakty boli preukázané jednotlivými dokumentami, ktoré tvoria prílohu súdneho spisu. Faktom je a aj zostane, že škoda mu bola spôsobená nečinnosťou - svojím odporom proti zaplateniu žalovanej čiastky bez právneho dôvodu žalobcom. Preto trvá na všetkých vyjadreniach, ktoré tento fakt dokazujú. Na základe už preukázaného v tomto civilnom konaní má za preukázané , že žalovaný dlží mu istinu celkovo vo výške 578,82 € s prísl. s titulom náhrady škody. Faktom je, že žalovaný vzniknutú škodu doposiaľ dobrovoľne neuhradil, navrhuje Krajskému súdu (ďalej len KS) v Košiciach, aby rozhodol v zmysle tohto návrhu v odvolaní proti rozsudku. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby podľa zákonného ust. rozsudok zrušil ako vecne nesprávny a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej. 4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu podala nasledovné vyjadrenie, v ktorom uviedla: Podané odvolanie žalobcu smeruje voči výrokom rozsudku súdu, ktorými žalobu zamietol a jej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu považuje za vecne a skutkovo správne a preto žiada jeho správnosť podľa § 387 v celom rozsahu potvrdiť. V predmetnej veci sa

prvoinštančný súd pri rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a rovnako správne posúdil aj nárok žalobcu v súlade s ust. O. z., ako aj ust. zák.č.381/01 Z. z. Má za to, že súd nepochybil pri výklade a aplikácii týchto ust. na daný prípad, keď plne akceptoval platnú právnu úpravu, ako aj výsledky vykonaného dokazovania. K odvolacím námietkam žalobcu ešte uvádza, že všetky ním tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní, boli predmetom dokazovania pred súdom a tieto boli preukázané ako nedôvodné a na základe takto zisteného skutkového stavu súd správne rozhodol, keď žalobe nevyhovel. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní neuvádza také skutočnosti, ktoré by svedčili o nesprávnosti rozhodnutia súdu, žiada jeho správnosť potvrdiť v celom rozsahu. Okrem toho čo prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení predmetného rozsudku, na podporu jeho správnosti opätovne zdôrazňuje, že v súdenej veci žalobca a ona nie sú v žiadnom preukázateľnom obchodnoprávnom vzťahu založenom zmluvou uzavretou medzi žalobcom a ňou, čo vylučuje použitie resp. aplikáciu ust. Obch. zák. na danú vec, tak ako na to nesprávne poukazuje žalobca aj v podanom odvolaní. Ako je zrejmé z podanej žaloby, v predmetnej veci sa žalobca voči nej domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného pre takýto prípad u nej, z poistenia ktorého vzniká poškodenému nárok na náhradu škody. Tento vzťah medzi poisťovateľom a poškodeným sa riadi výlučne ust. O. z. a špeciálnym právnym predpisom vzťahujúcim sa na daný prípad, t.j. zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nepoprela, že v čase vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo 4.7.2013, bola poisťovateľom povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla zn. Hyundai H100, evidenčné č.XX-XXXXX, avšak táto skutočnosť nezakladá jej zodpovednosť za vzniknutú škodu, a to ani na základe zák.č.381/01 Z. z., nakoľko zodpovedným za škodu môže byť len subjekt, ktorý škodu spôsobil, resp. sa na vzniku škody podieľal, pričom poisťovateľ takýmto subjektom nie je. § 4 zák.č.381/01 Z. z. je „taxtívne“ vymedzený rozsah poistného krytia, pričom vychádzajúc z predmetu konania vymedzeného žalobcom podanou žalobou je zrejmé, že nárok uplatňovaný ním v tomto konaní titulom nákladov vynaložených za vypracovanie v správnom (priestupkovom) konaní, nie je povinne zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zmysle zák.č.381/01 Z. z. krytý, preto bolo správnym žalobu voči nej zamietnuť. Zdôrazňuje, že si žalobca nechal vypracovať pre účely priestupkového konania, t.j. na ozrejmenie a preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Tento dôkaz bol teda ním zabezpečovaný výlučne pre orgány, ktoré predmetnú dopravnú nehodu šetrili a týmito aj bol záver tohto pri rozhodovaní vzatý do úvahy. Z uvedeného je takto zrejmé, že sa nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, za ktorú by v zmysle už skôr cit. § 4 zák.č.381/01 Z. z. zodpovedal poistník. Dôrazne namieta nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že úkony zrealizované požiadaním o vypracovanie boli z dôvodu, že odmietla zaplatiť škodu, pretože nebolo zrejmé, kto spôsobil dopravnú nehodu. Ako uviedla aktivity žalobcu smerujúce k preukázaniu svojej neviny na vzniku dopravnej nehody vypracovaním boli realizované výlučne pre účely prebiehajúceho priestupkového konania, ktoré sa týkalo výlučne osôb zúčastnených na dopravnej nehode, ktorou ona ako poisťovateľ povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v žiadnom prípade nie je. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že nie sú dané dôvody podaného odvolania, ktorým sa žalobca domáha zmeny uvedeného rozhodnutia prvoinštančného súdu, navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a potvrdil správnosť rozhodnutia súdu v celom rozsahu. 5. Žalobca v tzv. odvolacej replike uviedol: Vyjadrenie žalovanej a jej popísaný názor rezolútne odmieta. A rozhodnutie súdu považuje za vecne a skutkovo nesprávne a preto podal voči cit. rozsudku odvolanie a navrhuje v celom rozsahu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V predmetnej veci sa prvostupňový súd na pojednávaní nezaoberal faktami a odmietol vypočuť svedka, ktorý celú záležitosť pred podaním žaloby riešil a poznal problém. Pokiaľ by bol vypočutý a doložil potrebné dokumenty, tak by nebolo možné vydať rozhodnutie také, aké nakoniec bez vykonaného dokazovania bolo rozhodnuté. Súd sa absolútne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a nesprávne dôkazy vyhodnotil. K odvolacím námietkam žalovanej, v zmysle ktorých súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, uvádzanými ním. Aj preto sú skutkové závery prvoinštančného súdu nesprávne a je potrebné uviesť, že tieto sú absolútne dôvodné. Tu znovu pripomína a reprodukuje ods.3-7 podania zo 14.1.2018 na č.l.29. Žiaľ, žalovaná povinnosti vyplývajúce zo zákonných a iných povinností nesplnila a odmietla vzniknutú škodu zaplatiť. Po viacerých márnych výzvach od neho škodu neuhradila s tvrdením, že až bude preukázané, kto dopravnú nehodu spôsobil. Z uvedeného sme boli nútení dať vypracovať na základe ktorého bolo rozhodnuté, že vinným z dopravnej nehody nie je O.. Č. C., ale vodič iného vozidla, zúčastnený na dopravnej nehode. Až po tomto zistení sme boli oprávnení podať žalobu na súd, pretože ste odmietali škodu vo výške 578,82 € zaplatiť. A tu je príčinná súvislosť medzi nutnou potrebou dať urobiť na dokazovanie nutného a potrebného faktu pre poisťovňu, kto škodu spôsobil dopravnou

nehodou. Zároveň nebyť Vašej požiadavky, nebolo by potrebné dávať robiť a tu je príčinná súvislosť medzi Vašim konaním a jednaním a spôsobenou škodou. Do budúcna Vám odporúčame veci riešiť v súlade s platnou legislatívou a nie zbytočne vyrábať náklady. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366, najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom k uvedenému má za to, že sú dané dôvody podaného odvolania, ktorým sa domáha oprávneného nároku súdnou cestou a navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie po vykonanom dokazovaní zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie. 6. Žalovaná v tzv. odvolacej duplike reagovala a uviedla: Po oboznámení sa s obsahom písomného podania žalobcu, doručeného súdu 13.8.2018, oznamuje, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach vo veci, v zmysle ktorých jeho nárok nepovažuje za dôvodný a preto rozsudok súdu, ktorým žalobu zamietol a jej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, považuje za vecne a skutkovo správny a žiada jeho správnosť podľa § 387 v celom rozsahu potvrdiť. Súd po tom, čo vo veci vykonal dokazovanie, jeho nárok správne posúdil, pričom v zmysle § 191 všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a prihliadol ku všetkému, čo v konaní vyšlo najavo. Úvaha súdu je opretá o zistené skutočnosti a v odôvodnení rozhodnutia je vyčerpávajúco uvedené čím sa pri hodnotení dôkazov riadil, a aj to, aké závery z týchto vyvodil. Postup súdu je plne v súlade s cit. ust. CSP, ako aj s čl.15 (znenie jeho ods.1 citovala). Má znovu za to, že predmetné podanie žalobcu je zmätočné a vzájomne si vo svojej argumentácii aj odporujúce. Do jeho pozornosti opätovne dáva tú skutočnosť, že s ním nikdy nebola a ani nie je v žiadnom poistno-právnom vzťahu. V predmetnej veci koná ako poisťovateľ, a to výlučne za svojho poisteného, ktorý z dôvodu existencie poistnoprávneho vzťahu vzniknutého uzatvorenou zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zmysle zák.č.381/01 Z. z. má právo, aby za neho škodu uhradila. Poisťovateľ teda voči poškodenému nemá a ani nemal žiadne povinnosti, len poistený má právo, aby za neho nahradila poškodenému škodu, a to na základe existencie poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisteným (škodcom) a ňou (viď rozhodnutia KS Košice 6Co/119/2012, 2Cob/203/2016). Ako už skôr uviedla, z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zmysle zák.č.381/01 Z. z. má poistený právo, aby v prípade vzniku poistnej udalosti (t.j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu), ona ako poistiteľ (t.j. nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie), nahradila za neho škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Z uvedeného je takto zrejmé, že ona ako poisťovateľ povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla mohla a môže vysporiadať nároky poškodených, t.j. aj žalobcu, až po tom, čo je preukázané, že za škodu vzniknutú poškodenému zodpovedá jej poistenec. Znovu zdôrazňuje, že tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, si žalobca nechal vypracovať pre účely priestupkového konania, ktorého nebola (a ani nikdy nie je) účastníkom, a to na ozrejmenie a preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Tento dôkaz bol teda ním zabezpečovaný výlučne pre orgány, ktoré predmetnú dopravnú nehodu šetrili, a to za účelom, aby preukázal, kto zavinil predmetnú dopravnú nehodu, a teda aby sa sám vyvinil zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, a to že predmetnú dopravnú nehodu zavinil v dôsledku zanedbania povinnosti vodiča - nevenovanie sa vedeniu vozidla, nesledovanie situácie v cestnej premávke, prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti jazdy vozidla. Z uvedeného je takto zrejmé, že sa jedná o jeho aktivitu, ktorú vykonával vo vzťahu k priestupkovému konaniu vedenému na OR PZ SR, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií v Michalovciach, čím je vyvrátené jeho tvrdenie o existencii príčinnej „súvislosť“ medzi ním označovanou (cit.) „nutnou potrebou dať urobiť na dokazovanie nutného a potrebného faktu pre poisťovňu, kto škodu spôsobil“( úvodzovky žalovaná). 7. Žalobca, reagujúc na podanie žalovanej, doručené súdu 30.8.2018, uviedol: Obsah doručeného vyjadrenia odporkyne je účelový, zavádzajúci a preňho nedôvodný a tým aj nezákonný. Nemožno akceptovať fakt, že sa odporca rozhodne pri spôsobenej škode po dopravnej nehode pre poškodeného (jeho) vyhovárať sa a zavádzať o faktoch, ktoré boli zistené pri spôsobenej škode len a len preto, aby nezaplatil škodu a následne vyrobil problém pre nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy. Poznamenáva, že tento postoj je z princípu nesprávny. Kto o tom pochybuje, je obeťou dlhodobého vymývania mozgu poisťovňou. Vyjadrenia odporcu nezohľadňujú vecné fakty, ktoré vyplývajú konkrétne z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Taktiež trvá na všetkých doposiaľ vykonaných písomných vyjadreniach a zadefinovaných ústnych podaniach. To bolo ním odprezentované aj pred orgánom aplikujúcim právo v praxi, to je pred políciou, ktorá riešila spôsob vzniknutej škodovej udalosti a následne meritórne o veci rozhodla s označením, kto za škodu zodpovedá, ale až po predložení sporného ZP. A tým bol jednoznačne preukázaný príčinný vzťah medzi zavinením a spôsobenou škodou. Záverom zdôrazňuje, že nebyť problému v tom, že odporca odmietol zaplatiť

úhradu za spôsobenú škodu, pretože nebol zistený vinník nehody. Tým následne došlo k tomu, že sme boli nútení dať vypracovať a až po meritórnom rozhodnutí na základe predloženého došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a o tom, kto za škodu zodpovedá, tak bola škoda zaplatená, ale bez žalovanej čiastky, ktorú sme znalcovi zaplatili ihneď po vypracovaní a zaslaní faktúry za ZP. Tzn., že sa nutnosť podania žaloby na súd mnou a touto aférou ste Vy (žalovaný). Z napísaného naše procesné stanovisko je, že trváme na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože je dôvodná a zákonná. 8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, na čom nič nemení ani odvolanie. 9. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 10. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vyslúchnutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 11. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (ďalej aj SR). 13. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 14. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že súd svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, preto nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 16. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 18. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 20. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 21. Žalobca neoznačuje, ktorý prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej viny (nie ujmy) uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale naopak sám potvrdzuje v odvolaní, že v súlade s § 167 ods.3 uviedol skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré tvoria prílohu súdneho spisu. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť: 23. Žalobca nie je - ako o sebe tvrdí v žalobe - právnickou osobou, lebo podľa§ 18 ods.2 O. z. právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy a d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, ale je podnikateľom podľa § 2 písm. b) Obch. zák., keďže je fyzickou osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (č. živnostenského registra: 807-1560 Okresný úrad Michalovce - VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA). 24. Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu nákladov na len v tom prípade, ak by bol potrebný na zistenie výšky škody vzniknutej mu následkom dopravnej nehody na jeho vozidle, čo však v prejednávanej veci preukázané nebolo. 25. Odhliadnuc od uvedeného, žalobca počas celého konania nepredložil - ako na to poukázala žalovaná vo vyjadrení (č.l.18 p. v.) k žalobe - žiaden hodnoverný doklad o tom, že znalečné podľa fotokópie vyúčtovania (č.l.6-7) znalcovi O.. Z. aj skutočne zaplatil. 26. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná mala i v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov. 33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.