Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-172-2018.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/172/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu L. T. a.s. so sídlom F., Y. W. XX/a, K.: XX XXX XXX, zastúpeného R., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom F., Y. XX, proti žalovanému N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XXX/X, o zaplatenie 699,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 05. apríla 2018, č.k. 5Csp/189/2017-41, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 684, 10 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 196,78 eur od 11.08.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,53 eur od 15.07.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 408,79 eur od 01.05.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 95,70 %. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne len sčasti lebo žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 22.10.2015 zmluvu o združenej dodávke plynu do odberného miesta stanoveného žalovaným ul. W. XXX, byt.č.X v T., pričom žalovaný sa na základe tejto zmluvy zaviazal platiť žalobcovi cenu dodaného zemného plynu vrátane distribúcie a prepravy plynu. Nárok žalobcu je dôvodný vo výške 684,10 eur, ktorá suma pozostáva výlučne z dodaných služieb žalobcom/ 196,78+78,53+408,79/,pričom z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2016 splatnej dňa 24.05.2016 na sumu 5 eur z ktorej si žalobca uplatnil sumu 5eur, ktorá suma poplatok za upomienku, ktorý nebol individuálne zmluvne dojednaný, faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2016 splatnej dňa 10.08.2016 na sumu 196,78 eur si žalobca uplatnil nezaplatenú cenu dodaného a spotrebovaného plynu, z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2016 splatnej dňa 14.07.2016 v sume 78,53 eur si žalobca uplatnil cenu dodaného plynu vrátane služieb s touto dodávku spojených, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2016 splatnej dňa 30.04.2016 na sumu 408,79 eur súd zistil, že obsahuje len cenu dodaných služieb a z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2016 splatnej dňa 28.10.2016 na suma 10 eur súd zistil, že obsahuje poplatok za upomienky, ktorý nebol individuálne zmluvne dojednaný priamo v spotrebiteľskej zmluve. Teda žaloba žalobcu je dôvodná v sume 684,10 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 196, 78 eur od 11. 08. 2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 78, 53 eur od 15. 07. 2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 408, 79 eur od 01. 05. 2016 do zaplatenia, okrem ceny dodaného plynu a služieb s touto dodávkou spojených vo výške 684,10 eur súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia. V časti uplatneného nároku
z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2016 splatnej dňa 24.05.2016 v sume 5 eur si žalobca uplatnil poplatok za upomienku a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2016 splatnej dňa 28.10.2016 si uplatnil žalobca poplatok za upomienky vo výške 10 eur, ktoré poplatky neboli individuálne zmluvne dojednané, teda v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný, lebo súd posúdil náklady na upomienky vo výške 15 eur ako dojednanie nie je obsahom zmluvy o dodávke plynu uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.10.2015, ale tieto poplatky si žalobca účtuje bez zmluvného základu, teda vyjednávacia sila žalovaného ako spotrebiteľa je na tejto sankcii je iluzórna, bez možnosti žalovaného takúto sankciu dojednať, teda sankcia nebola individuálne dojednaná a je neprimeranou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka, pričom dodávateľ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu 15 eur ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Túto neprijateľnú zmluvnú podmienku súd posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, preto v tejto časti 15 eur spolu z úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 eur od 25.05.2016 do zaplatenia , zo sumy 10 eur od 29.10.2016 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 17 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore čiastočne úspešný súd priznal náhradu trov konania podľa úspechu v spore, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 699,10 eur a súd mu priznal sumu 684,10 eur, teda úspech žalobcu v konaní bol 97,85% mínus neúspech 2,15% je 95,70% čistý úspech žalobcu v konaní. O trovách konania po právoplatnosti konania vo veci samej rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho v tejto časti zmeniť tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť sumu 15 eur s príslušenstvom, resp. zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie a nové konanie. V obšírnom odvolaní citoval jednotlivé články obchodných podmienok, ustanovenia Zákona o energetike a vyhlášky Úradu pre regulácii sieťových odvetví, v súvislosti s čím upriamoval pozornosť na kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to, že tento úrad ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť, a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu. Uvádzal, že oprávneným orgánom na schválenie obchodných podmienok žalobcu je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Tento úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Tento úrad konštatoval, že obchodné podmienky žalobcu sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej konštatoval, že obchodné podmienky žalobcu sú formulované jasne a zrozumiteľne. V uvedenej súvislosti poukazoval na jednotlivé ustanovenia Zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Uviedol, že ako vyplýva z rozhodnutí, ktoré národný regulátor vydáva v rámci cenovej regulácie, odplata za prerušenie a obnovenie dodávky zemného plynu nie je súčasťou bežnej odplaty platenej odberateľom (v rámci ceny zemného plynu a distribučných poplatkov), ani nie je uvedená vo vydaných cenových rozhodnutiach. Žalobca nie je oprávnený na to, aby sám prerušil a obnovil dodávku zemného plynu (meradlo mu nepatrí) a túto následne obnovil. Toto môže vykonávať len tretia osoba, prevádzkovateľ distribučnej siete. Dodávateľov zemného plynu je viacero, prevádzkovateľ distribučnej siete je však iba jeden. Táto osoba - prevádzkovateľ distribučnej siete - tieto svoje úkony spoplatňuje, čo vychádza z prevádzkového poriadku schváleného / určeného národným regulátorom a obchodných podmienok žalobcu tiež schválených / určených národným regulátorom. Z určenia národným regulátorom potom vychádza i to, že žalovaný má zaplatiť odplatu žalobcovi. Pokiaľ žalobca požaduje od žalovaného odplatu za prerušenie a obnovenie dodávky zemného plynu, toto súvisí s tým, že tieto úkony v zmysle platného právneho poriadku a ostatných predpisov vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete - plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu, ktorým je osoba odlišná od žalobcu, a to obchodná spoločnosť L. - distribúcia, a.s., Y. nivy, F.. Žalobca prevádzkovateľovi distribučnej siete odplatu za prerušenie a obnovenie dodávky zemného plynu na odbernom mieste žalovaného zaplatil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal uvedenými právnymi predpismi, ani ich konkrétnym obsahom, ani pôsobnosťou a činnosťou národného regulátora, ani rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poukazoval na to, že ak by aj žaloba neobsahovala povinné náležitosti, súd má postupovať podľa § 129 alebo § 130 CSP. Namietal porušenie postupu podľa § 138 CSP v neprospech žalobcu. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal posudzovať to, že obchodné podmienky, zmluvné podmienky žalobcu odrážajú obsah regulačných ustanovení. Súd prvej inštancie nemohol určiť záver o nepriznaní
časti nároku s možným poukazom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluvnej dokumentácii žalobcu, nakoľko táto odráža obsah regulačných ustanovení (je priamo určená rozhodnutím regulačného úradu). Dôvodil, že v konaní urobil viacero skutkových tvrdení, a to i o tom, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojich povinností, o tom, že mu žalovaný neskôr niečo zaplatil, o tom, že žalobca zaplatil prevádzkovateľovi distribučnej siete, čo v niektorých prípadoch i podložili dôkazmi. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo žalovaným výslovne popreté, resp. nebolo vôbec popreté, čo má za následok to, že každé z týchto skutkových tvrdení žalobcu sa považuje za nesporné. Žalobca je zo zákona povinný odberateľa upomínať, čo žalobca aj v konkrétnom prípade urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku nevyplýva, že by bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinností odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. Žalovaný porušovaním svojich platobných povinností vyvolal povinnosť žalobcu zaslať a vystaviť upomienku. Poukazoval zároveň aj na ust. § 417 a § 53 Obč. zákonníka, citoval Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnym závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.
7. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca predovšetkým namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) CSP).
8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
10. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby nad rámec časti, v ktorej žalobcovi vyhovel.
11. Z vykonaného dokazovania v danom spore vyplýva, že dňa 22.10.2015 bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom Zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu pre domácnosti, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému plyn a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalobca nepochybne vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. 14. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vyrubovaní poplatku za upomienky obchodného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi, v danom prípade k žalovanému ako poškodzujúce. Preto spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa, je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa. Odvolací súd sa preto s názorom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poplatkami za takéto plnenie v plnom rozsahu stotožňuje. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky rovnako ako súd prvej inštancie vzhliadol odvolací súd v tom, že od žalovaného (spotrebiteľa) vyžaduje žalobca úhradu nákladov v paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov. Takýto poplatok má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť, pokiaľ ide o skutočné náklady na prerušenie / obnovenie distribúcie, resp. skutočnú výšku škody.
15. V danom spore ide naviac o spotrebiteľskú vec. Postup súdu vo veciach so spotrebiteľským prvkom, výkladové pravidlá, atď. sa riadi jednak všeobecnými sporovými pravidlami, ku ktorým patrí aj prejednací princíp, no podlieha i špecifickým pravidlám vyplývajúcim zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany, ktoré ukladajú súdu prihliadať aj bez návrhu (teda aj v prípade pasívneho spotrebiteľa) na prekážky brániace priznať právo voči spotrebiteľovi. Z uvedených špecifík potom vyplýva, že v tomto type sporu je aj povinnosť dodávateľa označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení osobitne prísna a výrazná.
16. Pokiaľ žalobca odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
17. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
18. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti neboli preto dôvodné.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).