Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoSr-3-2018.pdf
PDF · 100.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoSr/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu : G. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. A. XXX/XX, A., zastúpený : Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanej : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8 Csr 3/2017-46 z 5.3.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom - Vansovej č. 2, 811 03 Bratislava, sp. SR E. E. XXXXX/XX zo dňa 30.06.2017 zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania rozsahu - 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2014 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) si požičal od žalovanej istinu vo výške 800,00 Eur a zaviazal sa zaplatiť ju v splátkach, spolu s 39,15 % ročným úrokom (313,20,- Eur) a administratívnym poplatkom vo výške 458,80 Eur do dňa 20.01.2015, spolu v celkovej sume 1 572,00 Eur. Spolu so Zmluvou o úvere podpísal aj formulárovú Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej spory medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace majú byť riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalujúcej strane. Účastníci podpísali aj Dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy a iných príjmov.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla túto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazovala na to, žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, a to výzvou doručenou žalobcovi dňa 13.11.2015. Žalobca mal možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie bez uvedenia dôvodu, ale zostal nečinný a nenamietal výber. V zmysle § 73 ods. 8 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalovaná ako dodávateľ vybrala rozhodcovský súd. Poukázala aj na to, že v zmysle článku II bodu 1 písm. b) Rozhodcovskej zmluvy, nie je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu, ale zmluvné strany majú možnosť obrátiť sa aj na všeobecný súd. Žalobca mal zároveň možnosť odstúpiť od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní bez toho, aby bola dotknutá platnosť Zmluvy o úvere. Ak by túto lehotu nestihol, žalobca mal možnosť dovolávať sa neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený. Žalovaná trvala na tom, že Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s platným
právnym poriadkom. K Zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedla, že RPMN je uvedená v správnej výške a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko zákon v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak žalobca namietal výšku odplaty, musí preukázať, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi.
4. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe, podľa § 137 psím. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na ne riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania možnosti pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
5. Okresný súd splnil predpoklady postupu, podľa § 274 CSP predvolaním - doručeným žalovanému dňa 27. 02. 2018. Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
6. Vychádzajúc z uvedeného, rozhodol súd rozsudkom pre zmeškanie žalovanej a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Súd Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom - Vansovej č. 2, 811 03 Bratislava, sp. SR E. E. XXXXX/XX zo dňa 30.06.2017 zrušil. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania rozsahu - 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
10. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný s tým, že vecnú správnosť rozsudku napadol. Nenamietal nedodržanie podmienok podľa § 274 CSP z hľadiska toho, že nebol na pojednávaní a že sa ani neospravedlnil.
11. V odvolaní žalovaný uviedol : „Radi by sme poukázali na skutočnosť, že z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a personálno-organizačných zmien žalovaného v dôsledku tejto nepriaznivej situácií s ktorou sa musel žalovaný vysporiadať v krátkom časovom období, nedopatrením unikla našej pozornosti skutočnosť ospravedlniť sa pojednávania konaného dňa 5.3.2018“.
12. Žalovaný má ďalej za to, že mu bol odopretý základný princíp CSP a to právo na rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Žalovanému bola rozsudkom pre zmeškanie odopretá možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany a Okresný súd Rožňava prihliadal len na procesné úkony žalobcu. Okresný súd Rožňava vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k žalobe a na základe toho autoritatívne rozhodol a tým odoprel žalovanému možnosť uplatňovať svoje práva. Vzhľadom k tomuto dispozitívnemu ustanoveniu rozsudku pre zmeškanie nie je žalovanému jednoznačne preukázané, kedy bude súd uplatňovať tento inštitút v akých prípadoch a čo súd považuje za vážne okolnosti smerujúce k ospravedlneniu žalovaného a nevydaniu rozsudku pre zmeškanie. V tomto prípade nie je zachovaný ani princíp právnej istoty a žalovanému až neskôr na základe doručeného rozsudku pre zmeškanie je jasné, že súd sa v rozhodovaní vydania/nevydania rozsudku pre zmeškanie rozhodol využiť toto ustanovenie avšak vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaný automaticky stratil možnosť uplatňovať v rovnakej miere prostriedky procesnej obrany.
13. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný ďalej poukazuje na ustanovenie § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.
15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.
16. Na základe uvedeného v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku tým, že Súd prvého stupňa Rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred Súdom prvého stupňa, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že Súd prvého stupňa Rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať pred Súdom prvého stupňa, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Z materiálne poňatého práva na súdnu ochranu rezultuje právo účastníka konania a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Súd nemôže opomenúť žiadnu skutkovo alebo právne významnú otázku, pretože je to znak arbitrárnosti (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 226/03), ale musí vec pos údiť a svoje závery odôvodniť zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/05). V konečnom dôsledku má účastník konania právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi (námietkami), ktoré sú relevantné (nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo sp. zn. II. ÚS 6/03, rozsudky ESĽP vo veciach H. proti Belgicko z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsko z roku 1994 alebo Ruiz Torija proti Španielsku z roku 1994). Pretože povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnoť dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006).
19. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca, že nie je prípustné odvolanie proti takému rozsudku, ktorý vychádzal z ust. § 274 CSP, on sám navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 5.3.2018, ktorého sa zúčastnil. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.
20. Následne už v podaní (nie v odvolacej lehote) č.l. 79-80, zo dňa 3.8.2018 už namietal aj žalovaný, že nemala byť podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, poukázal aj na odôvodnenie rozsudku, lebo nebolo dodržané ust. § 220 CSP, a že právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je všemocné.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a zistil, že rozsudok treba potvrdiť podľa § 387 CSP, pričom súd prvej inštancie postupoval zákonne.
22. Rozsah odvolania vyplýva z ust. § 379 a § 380 CSP, lebo s poukazom na § 274 CSP bolo preskúmavané, že môže súd prvej inštancie rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie a v takomto prípade musí aj žalobe vyhovieť.
23. V riešenom spore bola potrestaná procesná pasivita žalovaného, lebo si neplnil základné povinnosti, výnimočne mohol postupovať súd prvej inštancie aj tak, že nevydá kontumačný rozsudok, v takomto prípade pri aplikácii § 274 CSP je na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku, bez procesnej iniciatívy žalobcu však k takémuto rozsudku nemožno prikročiť (žalovaný nebol na pojednávaní). Súd ani nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučovať. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, je týmto rozsudkom viazaný a žalovaný musí postupovať podľa § 277 ods. 2 CSP, žalovaný takto nepostupoval, pričom odvolací súd zistil, že podľa § 274 obe základné podmienky boli splnené, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, bol aj o tom poučený, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
24. Odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP tým, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mal odňať žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, je účelová a nebola preukázaná a hrozba judikatúrou (právo účastníka konania, aby súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami v rozhodnutí) je neopodstatnená pri postupe súdu prvej inštancie v tomto spore.
25. Napokon žalobu odôvodnil žalobca, keď vychádzal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z roku 2014, lebo si požičal od žalovaného istinu vo výške 800 € a zaviazal sa zaplatiť ju v splátkach spolu s 39,15% ročným úrokom, čo predstavuje 313,20 € a administratívnym poplatkom vo výške 458,80 € do 20.1.2015, spolu 1.572 €. Mal podpísať so zmluvou o úvere aj formulárovú rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej spory medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace, majú byť riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní.
26. Súd prvej inštancie inak vychádzal aj z § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom, RPMN bola neprimerane vysoká, nešlo o trhový priemer odplat poskytovaných inými subjektmi, pretože sa správala v tisíckach sporov Pohotovosť, s.r.o. v rozpore s právnym poriadkom a protizákonne voči spotrebiteľom.
27. Ak spotrebiteľ súhlasí so zmluvou o úvere, to neznamená, že táto zmluva nemôže obsahovať neprijateľné podmienky. Odvolací súd k formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď RPMN je vo výške 96,50% a skutočná výška bola 302,67%, teda viac ako trojnásobne vyššia, čo je protizákonné až úžernícke a žalobca správne považoval konanie žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie proti zásadám poctivého obchodného styku v zmysle Obchodného zákonníka.
28. V súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. je treba uviesť, že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ sa môže považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a písm. d/, keď je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29. Inak odvolací súd dodáva, že vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa a v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
30. Avšak v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojim obsahom transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku.
31. Keďže žalovaný v odvolaní namietal aj vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj ide o rozsudok pre zmeškanie po preukázaní listinnými dôkazmi, nebolo možné považovať za zákonný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.6.2017 a správne tento rozsudok bol zrušený a zákonné je aj rozhodnutie o trovách konania. Žalovaná strana využívajúc svoje argumenty z českej judikatúry aj v iných veciach tvrdila, že išlo v tomto konaní aj o vadu konania z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ani táto vada nebola zistená a operovanie a uvádzanie nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 154/05 je účelové a taktiež špekulatívne.
32. V ostatných argumentoch je treba poukázať aj na zásadu konformného výkladu, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva snažili dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho Súdneho dvora C 212/07, bod 110), ako aj dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z.z., napokon aj rozhodnutie NS SR 3 Cdo 146/2017 a argumentáciu NS SR z uznesenia (žalobkyňa Prima banka Slovensko) 7 Cdo 98/2018 z 30.1.2019, keďže bol riešený v dovolacom konaní rozsudok KS v Košiciach 11 Co 439/2016 v podobnom spore.
33. Odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania s poukazom na § 255 a § 396 CSP, a to v plnom rozsahu ako úspešnej strane.
34. Výsledok hlasovania 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).