Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-142-2015.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v sporovej veci žalobcu: U.. G.. U. F., X. X. G. I. XX, XXX XX Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu R.J.R. Plus, s.r.o. v konkurze, so sídlom Jána Rášu 447, 900 86 Budmerice, IČO: 44 935 374, právne zastúpený JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom 900 41 Rovinka 578, proti žalovanému: G.. H. I., W. U. H. XXX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, IČO: 37 927 841, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.813,47 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť do konkurznej podstaty úpadcu R.J.R. Plus, s.r.o. v konkurze, sumu 10.813,47 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.05.2015, osobne podanou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.05.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu R.J.R. Plus, s.r.o. v konkurze, so sídlom Jána Rašu 447, 900 86 Budmerice, IČO: 44 935 374, sumu 10.813,47 €, titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.08.2014, č. k. 2 K 21/2014-240 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R.J.R. Plus, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Jána Rašu 447, 900 86 Budmerice, IČO: 44 935 374 a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2014 dňa 11.08.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2014. Žalobca ako správca pri skúmaní účtovných dokumentov úpadcu zistil, že vo Výkaze ziskov a strát za rok 2012 napriek nulovým tržbám úpadca vykazuje v položke služby sumu 22.530,- €. Podľa hlavnej knihy táto suma pozostáva z cestovného (súkromné autá) vo výške 19.365,32 €, z nákladov na prezentáciu vo výške 18,47 €, telefónu vo výške 1.775,02 €, nájomného 829,80 € a ostatných služieb vo výške 559,56 € a 1,33 €. Žalobca po preskúmaní položky cestovné z dostupných dokumentov, ako aj z analytického účtu 512,1000 N Cestovné súkromné autá a cestovné príkazy zistil, že žalovaný čerpal od úpadcu cestovné náhrady vo výške 10.813,47 € z celkovej sumy cestovného 19.365,32 €. Z cestovných príkazov vyplýva, že konatelia úpadcu cestovali v období od januára až do júla 2012 každý samostatne na rokovania, obhliadky stavby, nákupy materiálu, návštevy ekonómky a pod., každý mesiac niekoľkokrát navštívili sídlo spoločnosti KOMEKO s.r.o. v Starej Ľubovni, napriek tomu, že v danom čase úpadca už nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. K uvedeným cestám nedoložili ani žiadne doklady. Spoločnosť KOMEKO s.r.o. na žiadosť žalobcu o poskytnutie súčinnosti žalobcovi oznámila, že s úpadcom nikdy nespolupracovala, ani nerokovala. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že cesty, ktoré si žalovaný nechal uhradiť, zrejme vôbec neboli vykonané, prípadne neboli vykonané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ale boli vykonané na súkromné účely žalovaného, alebo na podnikanie inej osoby ako úpadcu. Úmyselným konaním žalovaného tak prišlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor úpadcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný takto získal majetkový prospech vo výške 10.813,47 €, ktorý by inak patril do konkurznej podstaty úpadcu, čím zmaril uspokojenie veriteľov úpadcu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným na súd dňa 10.03.2016. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania časti žaloby, keďže z cestovných príkazov predložených žalobcom vyplýva, že cesty mali byť vykonané aj počas mesiacov január, február, marec a apríl 2012, pričom žalobca podal žalobu dňa 21.05.2015, čiže po troch rokoch odkedy malo v prípade týchto ciest k bezdôvodnému obohateniu dôjsť. Žalovaný má za to, že žaloba v časti, t. j. v sume 5.766,91 € je premlčaná. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nepreukázanú a za nepreskúmateľnú. Podľa žalovaného nie je možné a je zjavne nad rámec súdneho konania hodnotiť účelnosť služobných ciest žalovaného ako fyzickej osoby v rámci podnikateľskej činnosti úpadcu, keďže podnikateľská činnosť a výkon aktivít v jej mene nespočíva len v dosiahnutí výsledku (napríklad uzavretie zmluvy) i jej plnenia, ale predovšetkým v náročnej vybavovacej práci (osobné rokovania, návštevy, stretnutia, ohliadky), pričom sa viackrát výsledok ani nemusí dosiahnuť. S podnikateľskou činnosťou súvisia aj pracovné cesty, kedy sa cestuje predovšetkým na vybavovanie vecí alebo prieskum trhu, ktorých výsledkom nemusí vždy byť konkrétne hmatateľný výsledok v podobe získania zákazky alebo podpisu zmluvy. Žalovaný má za to, že cestovné príkazy, ktoré boli predložené správcovi obsahujú všetky náležitosti, boli riadne schválené a zaúčtované, čím žalovaný vylučuje akúkoľvek pochybnosť o uskutočnení, oprávnenosti i účelnosti daných ciest pre spoločnosť úpadcu. K odpovedi spoločnosti KOMEKO s.r.o. zo dňa 10.12.2014, ktorú žalobca predložil žalovaný uviedol, že predmetná odpoveď len potvrdzuje, že v dokladoch neevidujú spoluprácu so spoločnosťou úpadcu, čo však nevylučuje ohliadky a konzultácie, ako ani prípadné nákupy na pokladničné bloky, kde sa údaje kupujúceho neuvádzajú. Táto odpoveď nevyvracia, že by vôbec nepoznali osoby konajúce za úpadcu. Žalovaný pri výkone funkcie konateľa spoločnosti úpadcu vždy plnil svoje povinnosti riadne, transparentne a v súlade so záujmami úpadcu a preto dôrazne vylučuje, aby sa na jeho úkor dobrovoľným používaním súkromného motorového vozidla akokoľvek bezdôvodne obohatil. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a navrhuje s prihliadnutím na námietku premlčania v celom rozsahu žalobu zamietnuť.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len "C. s. p."), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 297 C. s. p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že sa pridržiava žaloby a podania zo dňa 15.03.2016. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalovaného o premlčaní predmetného nároku. Poukazuje na ustálenú súčasnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že predmetný vzťah je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah. Správca nenamieta hospodárnosť a efektívnosť samotných ciest, ale vôbec ich existenciu. Poukazuje na jeho písomné vyjadrenie, kde sa zaoberá, že je nemožné a nereálne, aby sa takéto cesty vôbec uskutočnili. Žalobca má za to, aby žalovaný preukázal realizáciu týchto ciest.
8. Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrenia k predmetnej žalobe. Časť žalobcovho nároku považuje za premlčaný, preto podľa jeho názoru sa nárok žalobcu uplatňuje voči žalovanému ako fyzickej osobe vlastniacej súkromné motorové vozidlo. Žalovaný považuje takúto žalobu za neobvyklú, nakoľko jej účelom má byť zjavne preskúmavanie dôvodnosti a účelnosti služobných ciest vykonávaných daným motorovým vozidlom. Má za to, že s odstupom času bude veľmi zložité preukázať to, čo je uvedené v cestovných príkazoch, čo bolo riadne zaúčtované a schválené spoločnosťou úpadcu a žalovanému i vyplatené. Ďalej má za to, že touto žalobou si žalobca iba plní svoju povinnosť konať ako správca s náležitou starostlivosťou. Avšak podľa jeho názoru nie je účelom tunajšieho súdu rozoberať a vyhodnocovať služobné cesty žalovaného za spoločnosť úpadcu. Podľa žalovaného žaloba má tak hypotetický podklad, avšak nereálny, preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že účelom tohto sporu nemôže byť ani posúdenie, kde konkrétne sa žalovaný v danom čase vynaloženia cestovných náhrad nachádzal a čo bolo predmetom jeho cesty. Názor na to, či jeho cesty boli potrebné alebo nie, je výlučne subjektívny a nepreskúmateľný a nemajúci oporu v skutočnom poznaní podnikateľských záujmov úpadcu. Bezdôvodné obohatenie sa musí týkať konkrétneho skutkového deja a získania konkrétneho a jednoznačného obohatenia, nie v smere posúdenia, či to, čo nemalo byť pre úpadcu účelné.
9. Na pojednávaní dňa 16.11.2017 U.. G.. U. F. uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu s tým, že súčasne zastupuje žalobcu i ako jeho právny zástupca, pričom naďalej je v platnosti právne zastupovanie JUDr. Jozefa Boledoviča, advokáta. Žalovaný namietol právne zastúpenie U.. G.. U. F., takéto zastúpenie žalobcu, správcu, vlastnou advokátskou kanceláriou, v ktorej mene sám koná, považuje za neúčelne navyšovanie trov konania, a preto právnemu zástupcovi žalobcu navrhuje nepriznať trovy konania za úkon právnej služby za pojednávanie konané dňa 16.11.2017. O neúčelnosti svedčí aj to, že správca by mal v podstate dvoch právnych zástupcov, a keďže je na tomto pojednávaní správca prítomný, je advokát a má právnické vzdelanie, nie je potrebné, aby sa na tomto pojednávaní dal zastupovať niekým iným. Správca a súčasne právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zo súčasnej súdnej praxe je zrejmé, že správca má právo byť zastúpený advokátskou kanceláriou aj napriek tomu, že má sám právnické vzdelanie. Navyšovanie trov konania podľa žalobcu spôsobuje žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí sa viackrát v tejto veci ospravedlnili a vyjadrenia dávajú v kratšej ako v 5 dňovej lehote pred pojednávaním.
10. Podľa § 219 ods. 1 C. s. p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
11. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, uznesenia tunajšieho súdu I zo dňa 05.08.2014, č. k. 2 K 21/2014-240, súvahy R.J.R. Plus s.r.o. ku dňu 31.12.2012, výkazu ziskov a strát R.J.R. Plus s.r.o. ku dňu 31.12.2012, hlavnej knihy R.J.R. Plus s.r.o. obdobie od 01.2012-12.2012, žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.11.2014, odpovedi na súčinnosť spoločnosti KOMEKO s.r.o. zo dňa 10.12.2014, prehľadu analytického účtu od 01.2012-12.2012 účet 512,1000N, cestovných príkazov, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 05.08.2014, č. k. 2 K 21/2014-240 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R.J.R. Plus, s.r.o. v likvidácii, Jána Rašu 447, 900 86 Budmerice, IČO: 44 935 374 a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2014 dňa 11.08.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2014. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu R.J.R. Plus, s.r.o. v rámci plnenia si svojich povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii preskúmal účtovné doklady úpadcu, pričom zistil, že úpadca vykazuje vo Výkaze ziskov a strát za rok 2012 v položke služby sumu 22.530,- € a to napriek nulovým tržbám úpadcu v tom období. Z hlavnej knihy úpadcu za obdobie 01.2012-12.2012 žalobca zistil, že táto suma pozostáva z cestovného (použité súkromné autá) vo výške 19.365,32 €, z nákladov na prezentáciu vo výške 18,47 €, telefónu vo výške 1.775,02 €, nájomného 829,80 € a ostatných služieb vo výške 559,56 € a 1,33 €. Žalobca po preskúmaní položky cestovné z dostupných dokumentov, ako aj z analytického účtu 512,1000N Cestovné súkromné autá a cestovné príkazy, ktorý si vyžiadal od účtovníčky úpadcu, zistil, že žalovaný čerpal od úpadcu cestovné náhrady vo výške 10.813,47 € z celkovej sumy cestovného 19.365,32 €, a to na základe cestovných príkazov v období od januára 2012 až do júla 2012. Z cestovných príkazov vyplýva, že žalovaný cestoval v období od januára až do júla 2012 samostatne svojím motorovým vozidlom na rôzne rokovania, obhliadky stavby, nákupy materiálu, návštevy ekonómky. Z cestovných príkazov ďalej vyplýva, že žalovaný spolu s druhým konateľom úpadcu každý mesiac niekoľkokrát navštívili sídlo spoločnosti KOMEKO s.r.o. v Starej Ľubovni. Uvedené cesty žalovaný vykonával ako služobné cesty, a to napriek tomu, že v danom čase úpadca už nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nevykazoval žiadne tržby. Žalovaný k predmetným cestám nedoložil žiadne relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť ciest, potvrdenie o obchodných stretnutiach, o nákupe materiálu, ktorý sa okrem iného na sklade ani nenachádzal, nepredložil žiadne dokumenty ohľadom údajných súťažných podkladov, ktoré nosil na rôzne stretnutia za účelom zapojenia sa do verejných súťaží. Z listu spoločnosti KOMEKO s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť s úpadcom nikdy nespolupracovala, ani nerokovala a v dokladoch spoločnosti neeviduje žiadnu spoluprácu s úpadcom. Žalobca má za to, že cesty, ktoré si žalovaný nechal uhradiť na základe predložených cestovných príkazov, neboli vykonané a ak aj vykonané boli, rozhodne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ale boli vykonané výlučne na súkromné účely žalovaného alebo na podnikanie inej osoby ako úpadcu. Žalovaný sa takýmto konaním úmyselne obohatil na úkor úpadcu, čím zmaril uspokojenie veriteľov úpadcu. Žalobca preto žiadal, aby žalovaný zaplatil do konkurznej podstaty úpadcu takto získaný majetkový prospech vo výške 10.813,47 € titulom bezdôvodného obohatenia.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
19. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
24. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
25. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.08.2014, č. k. 2 K 21/2014-240 mal súd za preukázané, že na majetok dlžníka R.J.R. Plus, s.r.o. v likvidácii, Jána Rašu 447, 900 86 Budmerice, IČO: 44 935 374 bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol súdom ustanovený žalobca. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2014 dňa 11.08.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2014.
26. Z výkazu ziskov a strát za rok 2012 úpadcu ku dňu 31.12.2012 v časti II. Výroba bod B.2. Služby vyplýva, že úpadca vykazuje v položke služby sumu 22.530,- € a to napriek tomu, že v danom období, t. j. v roku 2012, úpadca už žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával a v tomto období už ani nemal žiadne tržby.
27. Z hlavnej knihy úpadcu obdobie 01.2012-12.2012 z riadkov 512 až 518 vyplýva, že táto suma pozostáva z cestovného za použitie súkromných áut vo výške 19.365,32 €, z nákladov na prezentáciu vo výške 18,47 €, telefónu vo výške 1.775,02 €, nájomného 829,80 € a ostatných služieb vo výške 559,56 € a 1,33 €.
28. Z prehľadu analytického účtu úpadcu od 01.2012-12.2012 účet 512,1000 N Cestovné súkromné autá mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal od úpadcu cestovné náhrady vo výške 10.813,47 € z celkovej sumy cestovného 19.365,32 € a to na základe cestovných príkazov v období od januára 2012 až do júla 2012, a to v nasledovných sumách - v januári 2012 sumu 1.056,85 €, februári 2012 sumu 1.378,03 €, marci 2012 sumu 1.577,76 €, apríli 2012 sumu 1.754,27 €, máji 2012 sumu 1.698,50 €, júni 2012 sumu 1.531,98 € a júli 2012 sumu 1.816,08 €, čo spolu predstavuje sumu vo výške 10.813,47 €.
29. Skutočnosť, že žalovaný čerpal od úpadcu finančné prostriedky ako cestovné náhrady v období od januára 2012 až do júla 2012 v celkovej výške 10.813,47 €, potvrdzujú aj jednotlivé cestovné príkazy organizácie úpadcu, ktoré čerpal žalovaný, osobné číslo 03, a to cestovný príkaz za január 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 09.01.2012 a koncom cesty dňa 31.01.2012 Žiar nad Hronom vo výške 1.056,85 €, za február 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 03.02.2012 a koncom cesty dňa 29.02.2012 Košice vo výške 1.378,03 €, za marec 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 02.03.2012 a koncom cesty dňa 30.03.2012 Rimavská Sobota vo výške 1.577,76 €, za apríl 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 02.04.2012 a koncom cesty dňa 28.04.2012 Banská Bystrica vo výške 1.754,27 €, za máj 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 03.05.2012 a koncom cesty dňa 30.05.2012 Žiar nad Hronom vo výške 1.698,50 €, za jún 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 04.06.2012 a koncom cesty dňa 28.06.2012 Košice vo výške 1.531,98 €, a za júl 2012 so začiatkom cesty Budmerice dňa 02.07.2012 a koncom cesty dňa 27.07.2012 Stará Ľubovňa vo výške 1.816,08 €.
30. Každý jeden tento cestovný príkaz je v spodnej časti Výdavkový - príjmový pokladničný doklad opatrený vlastnoručným podpisom žalovaného uvedeného ako príjemcu a aj pokladníka, ktorý peniaze vyúčtoval. Zároveň je na každom cestovnom príkaze uvedená suma, ktorá žalovanému bola v príslušnom mesiaci vyplatená titulom cestovnej náhrady. Z predložených cestovných príkazov je preto zrejmé a preukázané, že žalovanému boli skutočne tieto peniaze aj vyplatené, čo žalovaný každý mesiac potvrdil svojím vlastnoručným podpisom na cestovnom príkaze. Uvedené cestovné príkazy sú jednoznačným dôkazom, že žalovanému boli titulom cestovných náhrad na základe predložených cestovných príkazov vyplatené peniaze od úpadcu v období od januára 2012 až júla 2012 v celkovej výške 10.813,47 €. Súd mal preto za preukázané, že žalovanému boli vyplatené tieto peniaze ako cestovné náhrady.
31. Spornou otázkou v konaní ďalej bolo, či tieto cestovné náhrady boli žalovanému vyplatené opodstatnene, teda či sa služobné pracovné cesty uskutočnené žalovaným skutočne vykonali a ak áno, či tieto pracovné cesty súviseli s obchodnou činnosťou úpadcu, pretože len v takom prípade mal žalovaný nárok na ich náhradu.
32. Z predložených cestovných príkazov vyplýva, že žalovaný cestoval v období od januára až do júla 2012 vždy samostatne svojím motorovým vozidlom na rôzne služobné cesty, z ktorých prevažná časť bola vykonaná do Košíc, Starej Ľubovne alebo Rimavskej Soboty a aj iných miest, pričom ako účel cesty je uvedené prevzatie súťažných podkladov, nákup materiálu, rokovanie s projektantom, obhliadka stavby a technické rokovania. Keďže žalovaný nepredložil žiadne podklady k týmto údajným pracovným cestám, nepreukázal ich opodstatnenosť a odôvodnenosť, nedoložil žiadne súťažné podklady, kvôli ktorým mala byť pracovná cesta vykonaná, neuviedol žiadne verejné súťaže, do ktorých sa zapojili a do ktorých mali byť súťažné podklady adresované, neuviedol žiadnych projektantov, obchodných partnerov alebo potenciálnych obchodných partnerov, s ktorými sa mal na stretnutiach stretnúť, nepredložil žiadne potvrdenie o nákupe materiálu a navyše žiaden materiál ani nebol na sklade úpadcu nakúpený, súd mal za to, že opodstatnenosť týchto ciest zo strany žalovaného nebola preukázaná a odôvodnená. Navyše žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom ohľadom vykonaných ciest len uviedol, že s odstupom času sa už nevie vyjadriť k jednotlivým cestám, pretože je to veľmi dávno. S takýmto jednoduchým skonštatovaním sa však súd nemohol stotožniť a nemohol ho považovať za dostačujúce a relevantné.
33. Súd pri posudzovaní relevantnosti vykonávania pracovných ciest prihliadal i na skutočnosť, že v roku 2012, kedy boli tieto údajné pracovné cesty žalovaným ako konateľom úpadcu vykonávané, úpadca už nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a nevykazoval žiadne tržby. Skutočnosť, že úpadca už nevykonával žiadnu činnosť v danom období, potvrdil aj právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom, keď uviedol, že nakoľko úpadca už dlhé roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, žalovaný už nevie dohľadať žiadne účtovné doklady, ktoré by tieto pracovné cesty preukazovali. Nebolo teda sporné, že úpadca už nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť v danom období v roku 2012, nakoľko to potvrdil aj sám žalovaný a uvedené vyplýva aj zo súvahy úpadcu za rok 2012 a z výkazu ziskov a strát úpadcu za rok 2012. Je preto nepochopiteľné a ťažko vysvetliteľné, na čo a za akým účelom žalovaný vykonával predmetné cesty, nakoľko za účelom podnikateľskej a obchodnej činnosti úpadcu to očividne nebolo a to s poukazom na nulové tržby úpadcu a nevykonávanie žiadnej obchodnej činnosti úpadcu v tom období.
34. Skutočnosť, že tieto cesty zo strany žalovaného neboli vykonávané ako pracovné cesty súvisiace s podnikateľskou činnosťou úpadcu, potvrdzuje aj List zo spoločnosti KOMEKO s.r.o. zo dňa 10.12.2014 ako odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti správcovi, do ktorej spoločnosti mal žalovaný pracovné cesty vykonávať za účelom spolupráce s touto spoločnosťou. V predmetnom liste spoločnosť KOMEKO s.r.o. jednoznačne vyhlásila, že s úpadcom nikdy nespolupracovali a ani nerokovali a v dokladoch spoločnosti neevidujú žiadnu spoluprácu s úpadcom. Z uvedeného listu spoločnosti KOMEKO s.r.o. je zrejmé, že žalovaný nevykonával pracovné cesty do sídla danej spoločnosti za účelom obchodnej spolupráce medzi úpadcom a danou spoločnosťou, tak, ako žalovaný tvrdil a čím odôvodňoval účel týchto vykonaných ciest. Neobstojí argument žalovaného, že v spoločnosti KOMEKO s.r.o. poznali len starého pána G.. P. O., s ktorým spolupracovali, pretože v predmetnom liste spoločnosti KOMEKO s.r.o. je zreteľne a jednoznačne uvedené, že s úpadcom nikdy nerokovali a vo svojich dokladoch neevidujú žiadnu spoluprácu s úpadcom. Ak teda aj žalovaný vykonal nejaké cesty do tejto spoločnosti, tieto cesty jednoznačne nesúviseli s obchodnou činnosťou úpadcu, a preto žalovanému za takéto cesty nepatrili cestovné náhrady.
35. Z vykonaného dokazovania s poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že cestovné náhrady, ktoré boli žalovanému vyplatené zo strany úpadcu v období od januára 2012 až júla 2012 v celkovej výške 10.813,47 €, neboli opodstatnené, resp. boli vyplatené bez právneho dôvodu, nakoľko tieto cesty neboli vykonané resp. minimálne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou úpadcu, a preto žalovanému za ne nepatrila náhrada za cestovné. Žalovaný sa týmto konaním bezdôvodne obohatil na úkor úpadcu v celkovej výške 10.813,47 € v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.
36. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že žaloba bola podaná v máji v roku 2015, pričom žalobca sa domáha náhrad za viac ako tri roky spätne od podania žaloby, súd uvádza, že nárok žalobcu nie je premlčaný, a to z dôvodu, že v danom prípade treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, pretože podľa § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi štatutárnym orgánom a obchodnou spoločnosťou. V danom prípade cestovné náhrady boli vyplácane medzi žalovaným ako štatutárnym orgánom úpadcu (konateľom) a úpadcom (spoločnosťou s ručením obmedzeným). Je preto potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom premlčacej doby, pretože ustanovenia § 391 a 397 Obchodného zákonníka majú v pomere k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis. K právnemu posúdeniu premlčania nároku žalobcu tak súd uvádza, že právna úprava bezdôvodného obohatenia uvedená v Občianskom zákonníku sa síce použije aj na právne vzťahy medzi podnikateľmi, avšak nepoužijú sa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania, pretože ustanovenia § 391 a 397 Obchodného zákonníka sú v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka ustanoveniami lex specialis. Skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým zákonodarca mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa posudzuje vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je však ustanovená Obchodným zákonníkom. Ak Obchodný zákonník neustanovuje pre premlčanie niektorého práva osobitnú premlčaciu dobu, premlčacia doba je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štyri roky. Keďže cestovné náhrady boli vyplatené v januári až júli 2012 a žaloba bola na súd podaná dňa 21.05.2012, v zmysle štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka bola žaloba na súde podaná včas a preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
37. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty R.J.R. Plus, s.r.o. v konkurze sumu 10.813,47 €, tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Súd sa pri priznávaní nároku na náhradu trov konania nestotožnil s argumentmi žalovaného týkajúcimi sa nepriznania náhrady trov konania žalobcovi z dôvodu, že žalobca má právnické vzdelanie, preto nie je dôvod, aby bol právne zastúpený v predmetnom konaní, nakoľko zo žiadneho ustanovenia nevyplýva správcovi konkurznej podstaty ako ani osobe, ktorá má právnické vzdelanie, povinnosť samostatne sa zastupovať v súdnom konaní. Právo zvoliť si právneho zástupcu v konaní pred súdom prináleží každej osobe, bez ohľadu na jej vzdelanie, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania zahŕňajúce náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsah
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V Bratislave, dňa 7. marca 2019