Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-38-2021.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa C. právne zastúpeného JUDr. Dušanom Pavčíkom advokátom so sídlom AK na Kuzmányho ul. č. 57 v Košiciach proti manželke, ktorá návrh nepodala Y. S., rod. S. nar. X.X.XXXX bývajúcej na N. ul. č. XXX v T. v konaní o rozvod manželstva o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.6.2020 č.k. 43Pc/1/2019 - 179 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jeho manželstvo rozvedie a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Má za to, že ich vzťahy s manželkou sú totálne rozvrátené a tak narušené, že sú v rozpore so samotnou podstatou inštitútu manželstva. Tento rozvrat zapríčinila manželka tým, že ho dlhoročne každodenne psychicky a fyzicky napádala. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nezákonný, pretože súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodmi, ktoré uvádzal a nijako nevyhodnotil dôkazy s tým súvisiace. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že medzi ním a manželkou vládne nevraživosť. Na pojednávaniach sa manželka správala agresívne a z jej správania sa dal vyvodiť jej aktuálny vzťah a postoj k nemu. Aj keď manželka s návrhom nesúhlasila, svojím správaním potvrdila, že ďalšie spolužitie v manželskom zväzku nemá ani pre jedného z nich žiadny praktický ani spoločenský význam. Poukázal na to, že manželka je v súčasnosti obvinená zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pretože ho mala opakovane fyzicky napádať a spôsobovať mu zranenia s potrebou dlhoročného liečenia. Je namieste otázka, čo konkrétne by ešte potreboval súd mať preukázané, aby mal splnené dôvody na rozvod ich manželstva. Fyzické násilie a opakujúce sa slovné a častokrát vulgárne ataky už sami osebe preukazujú tak závažný rozvrat vzťahov medzi manželmi, že je len ťažko predstaviteľné, čo iné by malo potvrdzovať dôvodnosť podania návrhu na rozvod manželstva. Tiež bolo preukázané aj to, že ako manželia už k sebe nechovajú žiadne city a ich manželstvo je formálne už niekoľko rokov. Je určite v rozpore so samotnou podstatou inštitútu manželstva a dobrými mravmi umelo živiť a udržiavať manželstvo, ktoré je zjavne nefunkčné, disharmonické, prestalo plniť všetky svoje funkcie. V konaní popísané a preukázané správanie sa manželky nemôže požívať ochranu, keďže je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu má pre neho závažné následky, keďže mu neumožňuje sa od manželky odpútať na sklonku svojho života a tak si zabezpečiť pokojný život. Navyše, manželka napáda slovne i fyzicky aj ostatných členov rodiny. Manželka si vymyslela incident, na podklade ktorého mal byť stíhaný aj on za ublíženie na zdraví. Proti nemu však, na rozdiel od manželky, nebolo vedené trestné stíhanie, ani vznesené obvinenie. Pokiaľ manželka na pojednávaniach tvrdila, že predstiera svoju hluchotu a veľmi dobre počuje, predložil lekárske správy preukazujúce jeho obojstrannú, trvalú
a absolútnu hluchotu. Manželka je agresívnej povahy, bolo u nej namerané vysoké skóre agresivity čo je zrejmé zo znaleckého posudku č. 3/2019 zo dňa 19.1.2019. Namietal, že súd prvej inštancie nijako neodsúdil správanie sa manželky voči nemu, čím akoby mlčky takéto jej správanie zľahčoval, resp. schvaľoval. Dal do pozornosti závery znaleckého posudku z 8.8.2019 vypracovaného PhDr. Kitkovou, v zmysle ktorých bolo konštatované, že konanie manželky mu spôsobovalo fyzické i psychické utrpenie, ktoré sa vyznačovalo dlhodobým brachiálnym bitím, ubližovaním, ponižovaním, vulgarizmami, bránením v jedle, liečbe, vo voľnom pohybe, v užívaní TV, v rušení spánku. Jemu nebola potvrdená ani diagnostikovaná žiadna zo zložiek agresivity. Predmetný znalecký posudok dáva odpovede na to, aké zmeny jeho psychického stavu nastali v dôsledku príkoria, ktoré prežíval v dôsledku manželkinho konania. Popísal, že má poruchy spánku, somaticko - zdravotné, je badateľný celkový tremor celého tela, tiky rôzneho typu, je utiahnutý a zneistený, má poruchy koncentrácie pozornosti, vrátane strachu o život a zdravie, pričom predpokladaná prognóza situačného pocitu úľavy nastáva len po separácii od manželky. Zdôraznil, že znalkyňa bez ďalšieho potvrdila, že sa u neho pod vplyvom správania sa manželky prejavuje syndróm týranej osoby a postraumatická stresová porucha. Medzi rozvratom manželstva teda existuje priama príčinná súvislosť so správaním sa manželky voči nemu.
3. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že celý rozvod si vymyslela ich spoločná dcéra. Popísala, ako uzavreli manželstvo s navrhovateľom, okolnosti ich spolužitia. Uviedla, že pod tlakom dcéry a strachu o syna, ktorého mali operovať na srdce darovali dcére okrem bytu aj dom, pričom dcéra sa zaviazala, že sa o nich postará. V tom čase zažila aj obrovskú traumu, mala pracovný úraz na železnici, pri ktorom prišla o obe nohy pod kolenom, keď jej ich odrezal vlak. Navrhovateľ jej vtedy bol veľkou oporou, pomáhal jej prekonať traumu. Od jej úrazu im spravovala financie dcéra, mala prístup k účtom a dispozičné právo ku nim. Neskôr mal zdravotné problémy navrhovateľ. Deväť rokov ležal, bol veľmi chorý, starala sa o neho na protézach, varila mu. Keď ku nim prišli deti, vyháňal ich. V roku 2016 sa dcéra druhý krát vydala a s druhým manželom sa presťahovali ku nim do domu. Sľúbila, že sa o nich bude starať a byt nechala svojim deťom. V tom čase dali zrekonštruovať dom v hodnote 30.000,- eur. Na rekonštrukciu dohliadala dcéra, zaplatili ju s navrhovateľom, no faktúru dodnes nevidela. Keď si dcéra priniesla šanón s financiami, zistila, že z jej účtu zmizli peniaze, ktoré tam mala uložené na starobu. Konkrétne šlo o peniaze z plnenia za pracovný úraz vo výške 29.099,- eur a 9.757,- Eur. Keď ju syn odviezol do banky zistila, že prevod urobila dcéra na svoj účet. Spomenula si, že s dcérou bola v banke, vtedy jej povedala, že idú preložiť peniaze na iný účet a vyššie úroky s čím súhlasila. Peniaze však v skutočnosti neodišli na účet s vyšším úrokom, ale na dcérin. Nenapadlo jej, že by ju dcéra takto mohla oklamať a zodrať o posledné peniaze. Hanbí sa povedať, že celá rodina aj susedia ju odcudzujú za to, že všetko dala dcére a synovi nič. A vtedy sa u nich začalo peklo. Požiadala dcéru písomne, aby jej vrátila peniaze - ani nereagovala. List roztrhala a vysmiala sa jej, že jej nebude dávať žiadne peniaze. Keď na ňu podala oznámenie na polícii, vtedy podala v mene navrhovateľa návrh na rozvod. Povedala jej, že ak stiahne trestné oznámenie na ňu, ona stiahne žiadosť o rozvod manželstva. A ak nie, položí ju na lopatky a prehrá a nech si zapamätá, že sa o to postará, aby nebrala vdovský dôchodok. Popísala, že keď sú doma s navrhovateľom sami, navrhovateľ sa správa normálne. Keď je doma dcéra, správa sa tak ako mu nadiktuje. Navrhovateľ sa nikdy nesťažoval na ich spolužitie. Situácia sa zmenila potom ako sa ku nim prisťahovala dcéra. Začala ho huckať proti nej a ich synovi a na lístky mu písala čo má robiť ako sa s ňou rozprávať a čo hovoriť na súde. Potom si tie lístky prepisoval a učil sa ich naspamäť. Ona mu nahovorila, že ho týra, a že sa má s ňou rozviesť aby mal pokoj. Navrhovateľ je celkom zmanipulovaný, dcéra ich rozoštvala, aby nemohli zrušiť darovaciu zmluvu a vziať jej dom a byt. Uviedla, že v živote navrhovateľovi neublížila, je slabý, točí sa mu hlava a často sa potkne, praskajú mu cievy a tvoria sa mu modriny. Aj napriek tomu čo robí a hovorí dcéra, má navrhovateľa stále rada, veď spolu prežili celý život. Uviedla, že lekárske správy, ktoré získali po páde navrhovateľa alebo po jeho udretí preklasifikovali na týranie, všetko zveličili. Poukázala na to, že navrhovateľa brávala dcéra k sebe hore do poschodia v dome, nalievali do neho alkohol, po ktorom bol agresívny, ubližoval jej a presne to potrebovali, aby na neho kričala. Volali na ňu políciu alebo psychiatriu, za každým ju pustili domov. Nepodarilo sa im zbaviť ju svojprávnosti. Dcéra ju psychicky týra, robí jej naprieky, ktoré aj bližšie konkretizuje. Poukázala na to, že zlého človeka robia aj z ich syna, ktorý jej pomáha. Dcéra zakázala synovi vstup do domu, čo je veľmi smutné. Vysvetlila okolnosti, za ktorých mala napadnúť vnučku a navrhovateľa, uviedla, že práve navrhovateľ jej spôsobil zlomeninu jarmovej kosti tvárovej časti a musela podstúpiť operácie. Dodnes nevie pochopiť ako to mohli vybaviť tak, že sa žiaden skutok nestal. Neklame, že navrhovateľ nepočuje a v tejto súvislosti upresnila, že keď sú sami, dobre počuje, treba len trocha hlasnejšie rozprávať. Používal donedávna mobil a pozerá televíziu, šepká si s dcérou. Vyššie vysvetlila dôvody, pre ktoré nemá na dcéru milého slova. Uviedla,
že navrhovateľa nikdy netýrala, je to len výmysel dcéry. To, že je trestne stíhaná neznamená, že je aj vinná. Navrhovateľ sa jej neustále vyhráža, že jeho advokát zariadi, aby šla do basy. Konštatovala, že biologická funkcie ich manželstva je už v ich veku bezpredmetná, ekonomická funkcia je taká, že dcéra už dlhé roky berie navrhovateľov dôchodok, čiže spolu nehospodária. Sociálnu funkciu zničila dcéra tým, že ich od seba oddelila. Stali sa s navrhovateľom len obeťami. Odpúšťa to navrhovateľovi, aj to, že sa neriadi vlastným rozumom. Má za to, že navrhovateľ už nedokáže vyjadriť samostatne svoj názor. Celý rozvod nepovažuje za jeho vlastnú, osobnú a slobodnú vôľu. Navrhovateľ už zabúda, nedokáže sformulovať vetu, komolí slová. Nevie sa zorientovať v čase, priestore, namiesto meny euro sa vyjadruje v rubľoch. Nie je pravdou, že s navrhovateľom spolu nebývajú a nekomunikujú. Je to iba vtedy, keď je dcéra doma. Bývajú aj tak v spoločnom byte na prízemí rodinného domu. Uviedla, že dcéra jej vzala rodný list a sobášny list, ostatné kompromitujúce dôkazy pred ňou skryla a môže ich predložiť súdu. Tento rozvod nemá žiadny zmysel. Aj tak budú bývať v jednom dome. Pýta sa, či je morálne opustiť chorú manželku. Poukázala na to, že trpí psychickými problémami a je onkologickou pacientkou. Aj ona má právo na pokojný život na sklonku života. Po prehodnotení všetkých skutočností dospela k záveru, že ak by ich súd rozviedol a nariadil po rozvode navrhovateľovi, že jej má zabezpečiť bývanie v osobnom vlastníctve, je ochotná súhlasiť s rozvodom manželstva a v tom prípade nech jej vrátia do osobného vlastníctva pôvodný byt na Železníkoch, kde by sa presťahovala a mala konečne pokoj a súkromie a tým by sa mohli ukončiť rodinné spory. Bol by spokojný aj navrhovateľ, mal by zabezpečený pokojný život na sklonku života a zároveň aj sama mala zabezpečenú pokojnú starobu. Obaja majú na to rovnaké právo.
4. Navrhovateľ v replike k vyjadreniu manželky zotrval na tom, že ich manželstvo je rozvrátené a tento rozvrat zapríčinila manželka konaním, ktoré bližšie špecifikoval v podanom odvolaní. Práve to boli dôvody, pre ktoré podal návrh na rozvod manželstva a je naďalej odhodlaný právne ich manželstvo ukončiť. Vyjadrenia manželky považuje za lži v príkrom rozpore s objektívnymi dôkazmi. Manželka do dnešného dňa nepredložila žiaden dôkaz o jeho údajnom násilníckom správaní, či o užívaní alkoholu z jeho strany. Rovnakým spôsobom sa manželka bráni aj v prebiehajúcich trestných konaniach, pritom je to ona sama, ktorú usvedčujú objektívne dôkazy a svedkovia. Súhlasí, že kedysi bolo ich manželstvo harmonické, avšak postupne sa voči nemu začala manželka správať arogantne, povýšenecky, začala ho fyzicky napádať, pričom ich dcéra nemá s týmto správaním sa manželky žiadnu súvislosť. Aj pre dcéru je nepochopiteľné, prečo sa ku nej začala manželka správať dehonestujúco a prečo ju zo všetkého obviňuje. Podľa znaleckých posudkov je zrejmé, že jeho rozumová vyspelosť nie je na tak nízkej úrovni aby nebol schopný sám vyjadriť svoje pocity a vyrozprávať súdu svoje trápenie, ktoré pri manželke prežíva. Preto je absolútny nonsens jej tvrdenie, že to ich dcéra mu má v skutočnosti dávať návod, a že je to ona, ktorá má mať enormný záujem na rozvode ich manželstva. Tvrdenia manželky o tom, že ona má byť obeťou a čo jej spôsobujú je opäť len jej subjektívnou fabuláciou a prekrúcaním reality. Zo všetkého, čo sa u nich odohrá viní každého len nie seba. Nepoprel, že manželka z dôvodu vážneho úradu nosí na nohách protézy, to jej ale nezabraňuje spôsobovať im nemalé zranenia. Fyzické ataky manželky si už u viacerých členov rodiny vyžiadali potrebu lekárskeho ošetrenia. Razantne odmietol, že by spôsobil manželke nejaké zranenia, netuší ako ku nim prišla. K svojmu sluchu poukázal na vyšetrenie u otolaryngologičky MUDr. Aleny Klemovej, ktorá na základe audiometrického vyšetrenia zistila u neho kompletnú bilaterálnu hluchotu bez zvyškov sluchu. Diagnostikovala mu obojstrannú percepčnú stratu sluchu a iný zápal vonkajšieho ucha. Má za to, že medzi nimi nastal fatálny rozvrat, keď sa medzi sebou niekoľko rokov ani nerozprávajú. Nechce s manželkou zotrvať na sklonku života a praje si ho prežiť bez pripútania k manželke, ktorú už nepovažuje za najbližšiu rodinu a nechce s ňou zdieľať spoločné chvíle. Už viac ako rok žije oddelene od svojej manželky na Užhorodskej ul. č. 7 v Košiciach aby sa tak ochránil pred fyzickými atakmi svojej manželky. Záverom si dovolil upriamiť pozornosť na sústavné porušovanie jeho procesných práv súdom, keď sa spis od podania odvolania vyše jeden rok nedostal na odvolací súd, a to napriek tomu, že opakovane apeloval na súd, aby s ohľadom na ich vysoký vek nedochádzalo k sústavným prieťahom a aby sa vec riešila zákonným spôsobom, keďže návrh podával ešte v januári 2019 a vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Ide pritom o statusové rozhodnutie súdu o osobných pomeroch účastníkov konania, ktoré má pre neho obrovský význam do budúcna.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
6. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 11. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zák. o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 12. Podľa § 23 zák. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (odsek 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3). 13. Podľa § 18 zák. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 19 zák. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (ods. 1). O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (ods. 2). Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela (ods. 3 ). 15. Z citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch (§ 22 zák. o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu manželstva neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné označiť ho za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Napokon z ust. § 96 CMP vyplýva povinnosť súdu pokúsiť sa o zmierenie manželov a viesť ich k odstráneniu príčin rozvratu manželstva. 16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti, priamo súvisiace s rozhodnutím o návrhu na rozvod manželstva, ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na rozvod manželstva bol ten, že manželia naďalej žijú v rodinnom dome, a že aj v prípade rozvodu manželstva by v ňom ostali bývať, pretože sú obaja odkázaní na pomoc svojich detí. Ako je to však zrejmé z repliky navrhovateľa k vyjadreniu manželky, navrhovateľ už viac ako rok žije na Užhorodskej ul. v Košiciach. Z vyjadrenia manželky k odvolaniu navrhovateľa tiež vyplýva, že by súhlasila s rozvodom manželstva, ak by jej zabezpečil bývanie na Železníkoch. Obaja pritom priznávajú a zdôrazňujú slová, že chcú mať na sklonku života od seba pokoj a súkromie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s trestným stíhaním manželky navrhovateľa, kde ako poškodený vystupuje navrhovateľ a so znaleckými posudkami a ako vyhodnotil ich vplyv na dôvodnosť ďalšej existencie a trvania manželstva účastníkov konania. V tejto súvislosti odvolací súd musí prisvedčiť navrhovateľovi, že obsah obvinenia, na ktorom je postavené uznesenie o vznesení obvinenia, aj závery znaleckých posudkov sú v príkrom rozpore s účelom manželstva. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho skonštatovať
- tak ako to učinil súd prvej inštancie, že povolenie rozvodu by sa v danej veci priečilo spoločenským
hľadiskám na manželstvo a jeho poslanie. Pokiaľ súd prvej inštancie preferoval v dôvodoch zamietnutia návrhu ochranu záujmov manželky navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na to, že sa o manželku navrhovateľa stará syn a nie navrhovateľ. Sama manželka priznala, že potrebuje od navrhovateľa a dcéry pokoj a súkromie. Manželka nie je od navrhovateľa ani finančne závislá, pretože niekoľko rokov už navrhovateľ dáva svoj dôchodok dcére, ktorá sa o neho stará. Vzhľadom na vysoký vek navrhovateľa už nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby ochraňoval záujmy svojej manželky ak si len sťažka môže chrániť tie svoje a sám potrebuje starostlivosť dcéry, s ktorou je manželka vo výraznom nepriateľstvom vzťahu.
17. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, nakoľko je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol o podanom návrhu so zreteľom na zmenu pomerov, ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Konštatuje, že nové skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko nastali až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či pretrvávajú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva, a či je manželstvo účastníkov konania tak hlboko a trvalo rozvrátené, že je vylúčené zlepšenie vzájomných vzťahov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
18. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať v tomto smere dokazovanie výsluchom účastníkov konania a dôsledne sa vysporiadať so zmenou pomerov účastníkov konania spočívajúcou v zmene ich bydliska, zaoberať sa vyjadreniami manželky navrhovateľa týkajúcimi sa jej postoja k rozvodu, vyhodnotiť aktuálny vplyv prebiehajúceho trestného stíhania manželky navrhovateľa na predmet konania, zistiť či po zmene pomerov existuje možnosť zachovania manželstva, opäť vo veci rozhodnúť berúc do úvahy právne názory odvolacieho súdu prezentované v tomto uznesení a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.
19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.