Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-267-2021.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Subarea
9P/267/2021
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. D. XXX/X, I., dieťa rodičov - matky: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. D. XXX/X, I. a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Q., v konaní o návrhu otca na obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd návrh na obnovu konania podaný na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX o d m i e t a .
Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX podal otec maloletého dieťaťa osobne na tunajšom súde návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19P/139/2017. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že v konaní pod sp. zn. 19P/139/2017 rozhodol Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 30.09.2019 tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke maloletého dieťaťa. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie. Krajský súd ako súd odvolací vydal rozsudok dňa 30.09.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Otec podal návrh na obnovu konania pretože sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Návrh na obnovu konania opiera otec o skutočnosť, že bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkaz, Oznámenie ukončenia správneho konania zo dňa 13.10.2021, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti oznamuje ukončenie konania, a to rozhodnutím ministerstva č. 14831/2021/153 zo dňa 21.05.2021, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2021. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že obidva rozsudky boli arbitrárne, keďže napriek dôkazom si súd vystačil s tvrdením, že sa jedná o subjektívny pocit odporcu. V predmetnom rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že znalecká činnosť nie je poskytovanie odborných vyjadrení, ktoré nie sú odôvodnené. Práve metodologické odôvodnenie, podľa akého postupu znalec formuluje čiastkové závery, je základnou vlastnosťou znaleckej činnosti. Ak znalec skonštatuje nevhodnosť výchovy a opatrovateľský prístup pri výchove, musí uviesť, na základe akej metódy k takému záveru dospel, a tiež vedecky podloženú literatúru, ktorá uvádza znaky nevhodnej výchovy. Čiže nestačí len konštatovať nevhodnosť výchovy, ale musí byť uvedené na základe akých použitých metód dospel k tomuto poznaniu. Otec vo svojom návrhu rovnako uviedol, že v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú súdy a iné orgány verejnej moci povinné bezodkladne oznamovať ministerstvu skutočnosti nasvedčujúce tomu že sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dopustil iného správneho deliktu podľa tohto zákona. V predmetnom konaní si túto povinnosť nesplnili Okresný súd Martin, Krajský súd Žilina, Okresná prokuratúra Martin, Krajská prokuratúra Žilina, napriek tomu, že odporca okamžite písomne upozornil na porušenie konkrétnych ustanovení tohto zákona. Z toho dôvodu následne došlo k skutkom, pri ktorých došlo k neoprávnenému obohateniu znalca, ktorý nebol príslušný na posudzovanie otázok týkajúcich sa posúdenia vzájomného vzťahu maloletého k rodičom a taktiež nevypracoval znalecký posudok tak ako mu ukladá zákon, preto mu bola neoprávnene vyplatená odmeny. Nesplnením si povinnosti zo
strany súdu sa znalec vyhol trestu, čím opäť získal neoprávnený prospech. Prijatím neodôvodnených záverov získala navrhovateľka výhodu v predmetnom konaní pred súdom, a to takú, že súd na základe predmetného znaleckého posudku rozhodol v jej prospech. Naopak odporcovi bola spôsobená ujma na jeho právach, ako aj finančná. K návrhu na obnovu konania otec pripojil Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o ukončení správneho konania zo dňa 13.10.2021.
2. Súd má za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/139/2017 zo dňa 30.09.2019 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške XXX Eur mesačne od XX.XX.XXXX s tým, že bežné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,- Eur mesačne a od XX.XX.XXXX vo výške XXX,- Eur mesačne je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,- Eur a od X.XX.XXXX vo výške XX,- Eur je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa. Dlh na výživnom v celkovej výške XXXX,- Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach. Súd rovnako upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka 14:00 hod., kedy si maloleté dieťa vyzdvihne v jeho školskom zariadení do pondelka 7:30 hod., kedy maloleté dieťa odovzdá do jeho školského zariadenia. Súd rovnako upravil styk otca s maloletým dieťaťom osobitne počas letných prázdnin, vianočných prázdnin, jarných a veľkonočných prázdnin. Súd rovnako priznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania štátu voči matke a otcovi a zaviazal matku aj otca povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu, každého vo výške XXX,XX Eur. Návrh otca na určenie škôlky maloletého dieťaťa súd zamietol a súd rozhodol rovnako tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Otec podal voči rozhodnutiu Okresného súdu Martin odvolanie. Krajský súd Žilina svojim rozsudkom sp. zn. 6Cop/15/2020 zo dňa 30.09.2020 rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/139/2017 zo dňa 30.09.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 19P/139/2017-744 zo dňa 19.12.2019 potvrdil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 399 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
5. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
6. Podľa § 413 ods. 2 CSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
7. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie, pričom je výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Samotné konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze súd skúma, či je obnova konania prípustná. V tejto fáze súd návrh buď odmietne, povolí alebo zamietne. Druhá fáza predstavuje samotné nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. V prvej fáze, označovanej aj ako iudicium rescindens je možno riešiť len právne otázky, ktoré sa priamo dotýkajú prípustnosti návrhu na obnovu konania.
8. Súd má za to, neboli splnené podmienky prípustnosti na obnovu konania, nakoľko návrh na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu, prípadne zrušenie možno dosiahnuť inak. Nakoľko sa jedná o konanie týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd
uvádza, že úpravu rodičovských práv a povinností možno meniť do dosiahnutia plnoletosti maloletého dieťaťa a to tak, že rodič môže podať nový návrh, ktorým navrhne zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností, ktorá bola už predtým právoplatne upravená konkrétnym rozhodnutím súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uvádza, že návrh otca na obnovu konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19P/139/2017 nie je prípustný, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak, a teda podaním nového návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu. Na základe skutočností uvedených vyššie súd v súlade s ust. § 413 ods. 1 písm. c) CSP, návrh na obnovu konania odmietol.
9. Súd považuje za dôležité uviesť, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19P/139/2017 súd konal a rozhodoval tak, aby samotné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo najmä v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nie tak, že by rozhodnutím získala matka maloletého dieťaťa výhodu v tomto konaní, ako uvádza otec vo svojom návrhu na obnovu konania. Súd vždy pri rozhodovaní prihliada najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd rovnako uvádza, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd rozhodol nielen na základe predmetného znaleckého posudku, ktorý otec namieta, ale aj na základe ďalších nielen listinných dôkazov, ale aj výpovedí účastníkov konania. Rozhodnutie súdu sa neopieralo len o závery znaleckého dokazovania. Rovnako súd opätovne uvádza, že návrh na obnovu konania nemožno opierať o otázky týkajúce sa právneho posúdenia veci, prípadne otázky týkajúce sa procesnej povahy. Súd tiež znovu poukazuje aj na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2019 (vyjadrenie doložené do konania sp. zn. 19P/139/2017) podľa ktorého, výsledok výkonu dohľadu nad činnosťou znalcov nemá vplyv na vedené civilné konanie.
10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.