Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/1/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, IČO 37 916 289, so sídlom Šumperská 1, Prievidza, proti povinnému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, zomretý XX.XX.XXXX, občan SR, bytom D. XX/XX, C., o vymoženie 1682,50 Sk s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. februára 2017, č. k. 16Er/505/2006-19, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že súd exekútorovi náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v druhom výroku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 199, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 a 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní zomrel dňa 19.08.2012. Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 14D/1017/2012 zo dňa 05.11.2012 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 05.11.2012 vo veci samej nadobudlo právoplatnosť. V zmysle ust. § 262 ods. 1 SSP v spojení s § 203 ods. 2 EP priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s tým, že po právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu že súd vo veci dospel na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal odvolaniu vyhovieť a súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že exekučné konanie vedené u súdneho exekútora pod č. EX 896/2006 je pokračovaním konania o súdny výkon rozhodnutia oprávneného, ktorý po podaní návrhu oprávneného nariadil Okresný súd v Prievidzi uznesením sp. zn. 9E 180/2005-5 zo dňa 28.02.2005 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1881 Sk zrážkami z dôchodku povinného u platiteľa Sociálna poisťovňa Bratislava, ústredie. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 372m zákona č. 341/2005 Z. z. , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. OSP bol nútený podať do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a zároveň oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Dňa 20.02.2006 podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi pre vymoženie zostatkovej sumy 1682,50Sk, keďže v súdnom konaní bol uspokojený čiastočne sumou 189,50Sk. Platiteľ dôchodku povinného doručil dňa 26.06.2006 oprávnenému Avízo o platbe vo výške 1682,50Sk na základe nariadeného súdneho výkonu, ktorú poukázal v tejto výške na účet oprávneného dňa 23.06.2006. Oznámenie o plnení oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi dňa 26.06.2006 s tým, že pohľadávka je v konaní vymožená v celom rozsahu. Oprávnený sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko jeho pohľadávka bola uspokojená na základe súdneho výkonu rozhodnutia a súdny exekútor v exekúcii vydal len upovedomenie o začatí exekúcie a ani po oznámení, že pohľadávka oprávneného je uspokojená v celom rozsahu od 06/2006 do smrti povinného v roku 2012, súdny exekútor vo veci nekonal, čo mal súd vo svojom rozhodnutí zohľadniť.

3. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného k veci uviedol, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného ako objednávateľa, ktorý je povinný za objednanú službu, inú vykonanú prácu alebo dojednaný tovar zaplatiť. Povinný zomrel ako nemajetný a preto podľa § 203 ods. 2 EP znáša trovy exekúcie oprávnený. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu II ÚS 31/04, keď nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva. Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie podľa § 46 ods. 1 EP, zároveň navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza.

4. V prejednávanej veci je odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorou podľa § 203 ods. 2 priznal exekútorovi náhradu trov konania voči oprávnenému. Výrok rozhodnutia súdu I. inštancie o zastavení konania odvolaním napadnutý nebol a preto ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacie súdu nedotknutý.

5. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 .

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2006 exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia dňa 21.2.2006. Dňa 07.03.2006 súd poveril exekútora Mgr. René Matušku na vykonanie exekúcie oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, proti povinnému Rudolf Baláž, nar. 31.01.1954, občan SR, bytom Šumperská 44/35, Prievidza, o vymoženie 1682,50 Sk s príslušenstvom. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené 16.03.2006, výzvu na poskytnutie súčinnosti povinného pri vykonávaní exekúcie zo dňa 10.03.2006 povinný v odbernej lehote neprevzal. Ďalšiu žiadosť o súčinnosť adresoval Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava dňa 10.03.2006, na ktorú Sociálna poisťovňa exekútorovi oznámila, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku v sume 5829Sk mesačne. Iné úkony na vymoženie pohľadávky exekútor neuskutočnil. Na základe výkonu rozhodnutia na podklade uznesenia Okresného súdu v Prievidzi č. k. 9E 180/2005-5, bola pohľadávka uhradená a pripísaná na účet oprávneného dňa 23.06.2006, oprávnený túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi listom zo dňa 26.06.2006. Ďalší úkon súdny exekútor uskutočnil až dňa 26.08.2008, keď žiadal Mesto Prievidza o súčinnosť a oznámenie osobných údajov povinného. O sedem rokov neskôr dňa 19.03.2015 žiadal Okresný súd v Prievidzi o oznámenie, ktorému notárovi bolo pridelené dedičské konanie po zomrelom Balážovi Rudolfovi.

10. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.

11. Podľa § 57 ods. 4) EP účinného do 01.04.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Z exekučného spisu a úkonov súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017 a teda exekútor nepredložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

13. Podľa § 243j EP v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

14. V zmysle citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nepriznanie náhrady trov odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie bezodkladne po tom, ako zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.

15. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako 12-18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

16. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, pohľadávku uhradil na podklade súdneho výkonu rozhodnutia a finančné prostriedky boli pripísané na účet oprávneného dňa 23.06.2006, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal 31.03.2015, teda 9 rokov od úhrady pohľadávky oprávnenému. Napriek tomu, že exekútor mal vedomosť o úhrade pohľadávky oprávneného zrážkami z dôchodku povinného, neuplatnil u Sociálnej poisťovne, ústredie svoje trovy konania. Keďže od vzniku uvedenej skutočnosti prešla značná doba a to až doba vyše 9 rokov, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .