Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/4/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 7. marca 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/36/2018 zo 6.12.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný B. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovaného do výroku o treste. V odvolaní uviedol, že trest uložený obžalovanému je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil trestnú sadzbu napriek tomu, že podľa názoru prokuratúry neboli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Nestotožňuje sa s úvahami, ktoré súd prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd prihliadal na skutočnosť, že obžalovanému ukladal popri treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. S prihliadnutím na okolnosti prípadu aplikoval pri uložení trestu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Prvostupňový súd konštatoval, že konanie obžalovaného nevykazovalo až také znaky bezcitnosti ako je tomu zvyčajne pri tomto trestnom čine. Tiež prihliadol na skutočnosť, že vyvolávanie niektorých napätých a stresových situácií bolo aj za prispenia manželky obžalovaného, ktorá má rovnako sklony k požívaniu alkoholu. Prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný si uvedomil svoje konanie a svoju závislosť na alkohole chce liečiť. Skutočnosti, ktoré uviedol prvostupňový súd v súvislosti s postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., nemožno považovať za také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto zákonného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Z ustálenej právnej praxe vyplýva, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody nemôže byť odôvodnené len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, musia byť zistené ale také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných prípadoch a zároveň vzhľadom na ktoré použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Prokurátor poukázal, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť na ôsmich osobách

a taktiež trestnú činnosť páchal približne sedem rokov. Tieto okolnosti odôvodňujú použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody minimálne vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že krajský súd už uznesením z 11.11.2018 zrušil pôvodný prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby zameral dokazovanie na zistenie akých konkrétnych útokov sa mal obžalovaný dopustiť, voči ktorým deťom sa dopúšťal takéhoto konania a aký bol charakter útokov, v akom rozsahu a intenzite. Okresnému súdu v tejto súvislosti uložil opätovné vypočutie manželky obžalovaného, ako aj svedkov M. a O. V.. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dôvodí, že obžalovaný sa mal útokov dopúšťať takmer každý deň. Manželke a deťom mal vulgárne nadávať, pričom deti budil zo spánku, tiež ich budil, aby mu zapálili cigaretu, aby išli nakúriť do pece, sťahoval z nich prikrývku, v denných aj nočných hodinách, v čase keď nemal alkohol, posielal deti, aby mu ho kúpili. Poukázal, že na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je potrebné, aby protiprávne konanie malo určitý stupeň intenzity, frekvenciu, resp. opakovanie, trvácnosť a dĺžku. Okrem vyššie uvedených útokov mal deťom odopierať stravu a odopierať im spánok. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na výpovede jednotlivých svedkov - maloletých detí ohľadom rôznych útokov obžalovaného. Konanie obžalovaného podľa výpovedí svedkov však nedosahovalo ani intenzitu, ani trvalosť aké sa vyžadujú pri tomto trestnom čine. Poukázal ďalej na zmenu pri § 208 ods. 1 Tr. zák. účinnú od 1.1.2016. Ani po tejto zmene nepostačuje na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu len ojedinelé, osamotené, či jednorazové konanie, ale nevyhnutná určitá hromadnosť, sústavnosť a intenzita konania páchateľa. Takéto konanie je základom skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby aj po 1.1.2016. Pokiaľ ide o spôsobenie psychického, resp. fyzického utrpenia, ohľadom tejto skutočnosti sa vždy vykonáva znalecké dokazovanie. Bez ohľadu na zistenie kedy mal presne obžalovaný vykonať jednotlivé čiastkové útoky, iba sústavným a opakovaným protiprávnym konaním môže dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu, pričom kvalifikačným následkom je spôsobenie psychického alebo fyzického utrpenia. S poukazom na jednotlivé svedecké výpovede je zrejmé, že nebolo preukázané, že by sa konanie obžalovaného vyznačovalo hromadnosťou, sústavnosťou, hrubosťou, bezohľadnosťou, ktorá by spôsobovala psychické utrpenie, ktoré nie je celkom krátkeho prechodného charakteru. Z výpovedí svedkov vyplýva, že jednotlivé čiastkové útoky sa udiali vždy len raz, pričom v niektorých prípadoch išlo len o zriedkavé úkazy. V konaní obžalovaného preto chýba potrebná hromadnosť a sústavnosť, ktorá ani opakovaným dokazovaním na okresnom súde zistená a preukázaná nebola. Nesprávne skutkové závery možno badať aj vo vzťahu k vzniku psychického utrpenia. Obžalovaný namieta, že psychické utrpenie v konaní nebolo riadne zistené a preukázané. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že deti obžalovaného jeho útoky nevnímali ako ťažké príkorie. Deti obžalovaného sa zvykli s ním pobiť, vrátili mu facku, rovnako manželka obžalovaného ho napadla a deti sa hádali s obžalovaným, odvrávali mu, nepočúvali ho, nepomáhali mu, nevykonávali jeho príkazy ako otca v domácnosti. Keď bol opitý natáčali ho na video a keď ich mal posielať do obchodu po alkohol, odmietli to. Maloleté deti zároveň uviedli, že majú otca radi a že sa ho neboja. Znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. zdôraznil, že nenachádza u detí žiadne z prejavov psychického utrpenia. Znalec ani v znaleckom posudku, ani na hlavnom pojednávaní neidentifikoval, resp. nestotožnil psychické poruchy u detí so psychickým utrpením zapríčineným v dôsledku konania obžalovaného. Obžalovaný namieta, že prvoinštančný súd opakovane nezdôvodnil a nepoukázal vo vzťahu k svedeckým výpovediam na podstatné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a na základe ktorých mal za preukázané, že konanie obžalovaného bolo sústavne opakované a s takou intenzitou, že poškodeným bolo zapríčinené psychické utrpenie. Je preto presvedčený, že okresný súd dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, pričom takéto závery nemožno objektívne ani zo zisteného skutkového stavu náležite odôvodniť. Ďalej obžalovaný poukázal na absenciu riadneho zdôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Obžalovaný je toho názoru, že prvostupňový súd v odôvodnení generalizuje skutkový stav bez toho, aby poukázal na dôkazy, z ktorých vyvodil jednotlivé skutkové závery vo vzťahu k intenzite sústavnosti a opakovania sa konania obžalovaného. Prvostupňový súd len všeobecne odkazuje na výpovede svedkov, prípadne znalecké posudky. Odôvodnenie prvostupňového súdu v tomto, nebezpečne a opakovane napriek upozorneniu druhostupňového súdu, generalizuje skutkové okolnosti a pripisuje im protiprávny následok v príčinnej súvislosti s neurčitým konaním obžalovaného. Je otázne, či vzhľadom na zistený skutkový stav, je možné tieto nesprávne skutkové závery prvostupňového súdu, vôbec zdôvodniť. Prvostupňový súd v odôvodnení nepoukázal na skutkové okolnosti, z ktorých by bola zrejmá hromadnosť, opakovanosť a

sústavnosť konania obžalovaného. Z výpovedí svedkov sa naopak javí, že jednotlivé čiastkové útoky obžalovaného boli buď jednorázové, alebo len zriedkavé, pričom tieto boli vykonané so značným časovým odstupom (niekoľko mesiacov alebo rokov). Pokiaľ prvostupňový súd dôvodí, že skutok ako celok sa stal, nepopisuje jednotlivé čiastkové útoky s dostatočnou určitosťou, najmä čo sa týka ich počtu a časového zaradenia a osôb, ktoré mali byť týmto poškodené v tom-ktorom čase. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé kedy mal obžalovaný vykonať jednotlivé čiastkové útoky, neskúma sa hlbšie ich intenzita, ani sa nepopisuje početnosť. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa prvostupňový súd vysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný v rokoch 2010 až 2017 chodil na týždenné turnusy mimo miesta trvalého pobytu. Keďže v konaní doposiaľ neboli zistené časy jednotlivých čiastkových útokov obžalovaného, nebolo preto vôbec preukázané, že by sa mal ktorýchkoľvek domnelých čiastkových útokov dopúšťať každý deň, keďže tento bol mimo domova v práci. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje na výpoveď svedkyne A. V., nie je zrejmé akým spôsobom preukazuje intenzitu a už vôbec nie opakovanosť. Čo sa týka určenia času jednotlivých útokov, prvostupňový súd ignoruje ich značný časový rozostup. Prvostupňový súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného, čo okrem iného považuje obžalovaný aj za porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia je konštatovanie súdu, že svedectvá jednotlivých svedkov sú vo vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného. Naopak svedecké výpovede si navzájom odporujú, sú rozporné s mnohými skutkovými závermi súdu. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal a nezdôvodnil z čoho má za preukázanú existenciu psychického utrpenia u detí obžalovaného. Taktiež prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal preukázaním a zdôvodnením existencie príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom psychického utrpenia a konaním obžalovaného. Na druhej strane takáto skutočnosť ani z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, preto ide celkom zrejme o nesprávny a objektívne nezdôvodniteľný záver prvostupňového súdu. Prvostupňový súd sa rovnako nezaoberal v akom rozsahu zistené duševné poruchy u detí majú súvis s rodinnou situáciou, resp. životným štandardom rodiny, správaním matky ako ďalšieho rodiča ostrakizovaním a vylučovaním detí zo spoločnosti rovesníkmi, resp. vzájomnou interakciou s okolím, nepriaznivou finančnou situáciou rodiny, nízkym kultúrnym povedomím rodiny a vrodenou mentálnou zaostalosťou detí. Obžalovaný je presvedčený, že na nepochybné preukázanie viny je potrebné zreteľné odseparovať všetky tieto vplyvy a aspekty a určiť ich rozhodujúce dopady na psychiku detí, pričom až potom možno s istotou konštatovať, že v akom rozsahu a či vôbec bolo príčinou vzniku porúch u detí práve správanie obžalovaného. Zo strany prvostupňového súdu nedošlo k zisteniu skutkového stavu tak, že malo vzniknúť psychické utrpenie v dôsledku konania obžalovaného, a to aj s poukazom na znalecký posudok PhDr. Jána Šútovca, PhD. Znalec vo svojom posudku neuvádzal, že deťom bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie. Znalec v posudku prezentoval rodinu ako celok, teda samostatné spoločenstvo dvoch rodičov a ich detí, pričom z pohľadu znalca nešlo o vylúčenie na samostatné konanie obžalovaného z hľadiska vplyvu na psychiku detí. Znalec konštatoval, že neskúmal nakoľko konanie otca bolo príčinou akýchkoľvek porúch u detí, pričom rovnako to nijako nekonštatoval. Znalec s istotou nepotvrdil či poruchy, ktoré existujú u detí sú následkom prejavov psychického utrpenia. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že diagnostikované poruchy detí nemajú svoj pôvod v uvedenom konaní obžalovaného, ale vo vnútornom nastavení a fungovaní rodiny ako celku a jej interakcií so spoločenským okolím. Znalec neskúmal a nekonštatoval priamu príčinnú súvislosť medzi správaním obžalovaného a poruchami u detí a rovnako neskúmal vznik psychického utrpenia u detí v dôsledku konania obžalovaného. Obžalovaný má za to, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že u detí vzniklo psychické utrpenie a rovnako nevyplýva, že ak by aj vzniklo, tak to bolo v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaním obžalovaného. Poukázal na konštatovanie znalca, že ani jedno z detí netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. Znalec síce diagnostikoval rôzne poruchy, pri ktorých však zdôvodnil, že ide o dlhodobé dôsledky životného štýlu a denné štandardy rodiny ako takej, a teda tieto poruchy nie sú výlučným dôsledkom konania obžalovaného, v kontexte čoho tiež dôvodil, že všetky deti sú inteligenčne zaostalé. Znalec veľmi jednoznačne potvrdil, že u detí neboli zaznamenané žiadne známky po obzvlášť hrubom správaní, surovosti, trýznení, extrémnej brutalite, ani spôsobovanie bolesti na hranici znesiteľnosti. Napriek týmto skutočnostiam prvostupňový súd konštatuje, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva vznik psychického utrpenia u neidentifikovaného počtu detí. Prvostupňový súd síce konštatuje existenciu psychického utrpenia u detí, avšak vôbec neuvádza dôkazný zdroj a jeho obsah, z ktorého vychádzal pri determinovaní psychického utrpenia u detí. Súd nedôvodne a procesne neprípustne generalizuje skutkové okolnosti, ktoré svedčia v prospech domnelej existencie jednotlivých, opakovaných, hromadných a trvalých čiastkových útokov obžalovaného a následne neodôvodnene determinuje kauzálnu linku so vznikom nepreukázaného psychického utrpenia, a to neurčito u každého z detí. Keďže v konaní nebola preukázaná existencia psychického utrpenia,

prvostupňový súd mal v zmysle zásady „in dubio pro reo“ rozhodnúť tak, že nebolo preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, je trestným činom. Ak existuje takáto dôvodná pochybnosť o skutkovom stave, o trestnosti skutku obžalovaného, musí byť obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Je presvedčený, že napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bola porušená zásada prezumpcie neviny. Obžalovaný ďalej namietal, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď pre ozrejmenie vzťahov a situácie v rodine obžalovaného nevypočul navrhnutých svedkov, a to M. V. a O. O.. V tomto smere prvostupňový súd neodôvodnene odmietol vykonať tieto dôkazy, hoci by mohli napomôcť zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Obžalovaný ďalej namietal aj výrok o treste. V tomto smere uviedol, že prvostupňový súd neprihliadol na jeho zníženú inteligenciu a mentálnu zaostalosť. Poukázal pritom na závery znalkyne JUDr. Jany Bullovej. Taktiež prvostupňový súd nezohľadnil úmysel obžalovaného, ktorý sám deklaroval v jeho výpovedí spred súdneho konania, že nikdy nemal záujem a ani nechcel deti týrať ani psychicky, ani fyzicky. Z dokazovania je zrejmé, že štandardy rodiny, čo sa týka správania a vzájomnej interakcie sú značne odlišné od bežnej normy. Rodičia si nadávajú medzi sebou, bijú sa, deti sa pobijú s otcom a nadávajú rodičom. Rovnako deti sú mentálne zaostalé, arogantné a výchovne nezvládnuteľné. Pokiaľ teda obžalovaný využil výchovné prostriedky ako nadávky, krik, prípadne výnimočne fyzický trest, bolo to v úmysle deti vychovávať a nie týrať. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že matka detí V. V. sama výchovu detí nezvláda. Deti sú nezvládnuteľné, z dôvodu ktorého je prítomnosť obžalovaného v domácnosti z výchovného hľadiska nevyhnutne potrebná. Upozornil, že v čase, keď bol triezvy mal na deti pozitívny výchovný vplyv. Ďalej poukázal, že vo väzbe sa nachádza už 14-ty mesiac a aj táto skutočnosť prispela k jeho náprave. Na zlú finančnú situáciu v rodine poukázal aj znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD., ktorý zdôraznil, že ďalšia neprítomnosť obžalovaného ešte prehĺbi chudobu v rodine, čo spôsobí ešte zhoršenie rodinnej situácie, prípadne úplný rozvrat rodiny. Poukázal, že dobrovoľne sa rozhodol podstúpiť protialkoholické liečenie, pričom v súčasnosti už abstinuje viac ako 8 mesiacov. Pokiaľ je pre spoločnosť nebezpečný, tak je to iba v čase jeho opitosti, pričom v súčasnosti abstinuje. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že konanie obžalovaného vôbec nespočívalo vo fyzickom násilí. V tomto kontexte sa preto vytvára priestor pre ponechanie obžalovaného na slobode s podmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko nehrozí žiadna ujma na zdraví a nie je ani ohrozený život žiadneho z poškodených. Prvostupňový súd vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa uvedených zásad čiastočne správne hodnotil zistený skutkový stav a vyhodnotil z neho zodpovedajúce právne závery. Vo svojom rozhodnutí však nevzal do úvahy všetky okolnosti, a preto sa obžalovaný s výrokom o treste nestotožňuje. V tejto súvislosti poukázal, že prvostupňový súd neprihliadal na potrebu prítomnosti obžalovaného ako otca v rodine a jeho výchovné pôsobenie na detí, nakoľko matka nezvláda výchovu sama. Neprihliadal na potrebu prítomnosti obžalovaného na slobode ako dôležitý zdroj príjmov rodiny, ďalej na skutočnosť, že obžalovaný sa mal protiprávneho konania dopúšťať výlučne pod vplyvom alkoholu, pričom v súčasnej dobe abstinuje, neprihliadal na dostatočnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody v súvislosti s uložením protialkoholického liečenia, ďalej neprihliadal na skutočnosť, že obžalovaný sa mal konania dopúšťať psychickým násilím a nie fyzickým. Ďalej na skutočnosť, že obžalovaný je síce trestne zodpovedný, ale je mentálne zaostalý, pričom nie sú u neho rozvinuté tzv. vyššie city, a to vzhľadom na primitívnu štruktúru jeho osobnosti. Prvostupňový súd taktiež neprihliadal na štandardy rodiny, v ktorej je bežné chovanie detí s dešpektom a neúctou voči rodičom a medzi rodičmi navzájom, vzájomné hádky, bitky a používanie vulgarizmov. Obžalovaný je presvedčený, že za uvedených okolností je u neho namieste uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s mimoriadnym znížením a ochranným opatrením vo forme povinnosti obžalovaného nastúpiť protialkoholické liečenie. Takýto trest zároveň postihuje iba páchateľa takým spôsobom, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, najmä s ohľadom na obžalovaného ako dôležitý finančný zdroj rodiny. Vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu však navrhuje, aby bol prioritne spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi, avšak nie sú dôvodné.

Krajský súd poznamenáva, že svojim rozhodnutím z 11. októbra 2018 zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/36/2018 z 22.6.2018 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie výsluchmi svedkov. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v zmysle

názoru vysloveného krajským súdom rozhodol vo veci dňa 6.12.2018 napadnutým rozsudkom. V pôvodnom rozsudku okresného súdu, sp.zn. 6T/36/2018 z 22.6.2018 bolo konštatované, že obžalovaný sa dopustil skutku voči svojim 8 deťom a manželke. Skutok mal pritom páchať rôznymi útokmi takmer denne. Okresný súd po vrátení veci krajským súdom v rozsudku zo 6.12.2018 však podstatne zmenil v prospech obžalovaného skutok, keď konštatuje, že obžalovaný sa útokov dopúšťal voči manželke a 6 deťom. Na rozdiel od pôvodného rozsudku sa však obžalovaný útokov dopúšťal v rozsahu vulgárnych nadávok, vykrikovaním niektorým deťom, že nie sú jeho, ich budením v noci a bránením im v spánku. Útokov sa pritom dopúšťal v dvojtýždňových a dlhších pracovných turnusoch, najmä počas víkendov. Dňa 18.6.2017 taktiež kopol do zadnej časti tela svoju manželku a maloletú L.J. Ostatné útoky zo strany obžalovaného voči svojim príbuzným prvostupňový súd vypustil. Takáto úprava skutku aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá dôkaznej situácii a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na výpovede manželky obžalovaného, či už z prípravného konania alebo na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa dopúšťal útokov voči nej a deťom v rozsahu minimálne uvedenom v napadnutom rozsudku. Výpovede manželky obžalovaného potvrdzujú v jednotlivých častiach aj vypočuté deti obžalovaného. Z týchto svedeckých výpovedí, tak ako na ne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, aj podľa názoru krajského súdu dostatočne vyplýva, že obžalovaný sa opakovaných útokov voči svojim 6 deťom a manželke dopúšťal v období od leta 2010 do 18.6.2017. V tomto smere sa krajský súd nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, že tento sa mal útokov dopúšťať takmer každý deň, a to aj tým, že ich budil, aby mu zapálili cigarety, aby išli nakúriť do pece a keď nemal alkohol, posielal ich, aby mu alkohol kúpili, nakoľko takéto útoky zo strany obžalovaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené nie sú. Pokiaľ ide o intenzitu jednotlivých útokov, z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa ich obžalovaný mal dopúšťať takmer každý deň, ale v skutkovej vete je uvedené, že útokov sa dopúšťal v dvojtýždenných a dlhších pracovných turnusoch, najmä počas víkendov, keď bol pod vplyvom alkoholu. Taktiež krajský súd považuje za neopodstatnenú námietku obžalovaného v súvislosti s tým, že mal deťom odopierať stravu, nakoľko ani takéto konanie zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplýva. Z výpovede manželky obžalovaného, ktorú v jednotlivých častiach podporujú aj výpovede jeho detí vyplýva, že v prípade obžalovaného nešlo o ojedinelé útoky, ale týchto sa dopúšťal v dvojtýždňových a dlhších intervaloch, najmä počas víkendov od leta 2010 do 18.6.2017, teda 7 rokov. Aj keď deti obžalovaného jednotlivé útoky z jeho strany, pokiaľ ide o rozsah a charakter, opisovali rozdielne, z ich výpovedí však jednoznačne vyplýva, že nešlo o náhodné ojedinelé konanie. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že svedecké výpovede detí obžalovaného potvrdzujú v rôznych častiach výpovede manželky obžalovaného, či už z hlavného pojednávania alebo prípravného konania. Manželka obžalovaného najmä v prípravnom konaní dostatočne, presne popísala v akom rozsahu a akých útokov sa obžalovaný dopúšťal nielen voči nej, ale aj voči ich deťom. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že intenzita jednotlivých útokov bola v rôznych obdobiach rôzna, avšak je nesporne preukázané, že týchto sa obžalovaný dopúšťal opakovane a dlhodobo v priebehu 7 rokov. V tomto smere sa krajský súd preto nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného, že intenzita jeho útokov bola nepatrná a jeho konaniu chýba určitá hromadnosť, resp. sústavnosť.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou obžalovaného, pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný svojim príbuzným útokmi spôsoboval psychické utrpenie. Nemožno prehliadnuť v tomto smere ani osobnosť manželky obžalovaného a osobnosti jeho detí. Znalec PhDr. Monika Navrátilová charakterizuje manželku obžalovaného V. V. ako psycho-sexuálne nezrelú symplexnú primitívnu osobnosť, u ktorej badať počínajúcu osobnostnú degradáciu. Ostatné deti obžalovaného, okrem syna W., sú podľa znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD. mentálne zaostalé, pričom dcéra V. je retardovaná. Z posudku znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD. vyplýva, že maloleté deti boli konaním obžalovaného šikanované, pričom voči 5 deťom mali útoky zo strany obžalovaného charakter psychického násilia. Maloleté deti konanie obžalovaného prežívali zle. Znalec u piatich detí konštatoval poruchy emocionality a u chlapcov aj poruchy správania. Taktiež u detí znalec konštatoval úzkostné poruchy, ktoré sú v príčinnej súvislosti so životným štýlom rodiny, ktorý je významnou mierou ovplyvnený aj správaním obžalovaného v opitosti. Z posudku znalca PhDr. Moniky Navrátilovej vyplýva, že konanie obžalovaného, jeho hrubosť, šikanovanie, verbálnu agresivitu voči členom rodiny možno považovať za páchanie určitej formy psychického násilia. V dôsledku tohto konania obžalovaného najviac trpeli najmenšie deti.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že voči deťom a manželke sa nedopúšťal fyzických útokov, krajský súd poznamenáva, že z napadnutého rozsudku ani nevyplýva, že by obžalovaný svojim konaním spôsoboval svojim príbuzným aj fyzické utrpenie. Útoky uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku

charakterizoval prvostupňový súd ako konanie, ktorým obžalovaný spôsoboval svojim blízky psychické utrpenie. Pokiaľ ide o deti obžalovaného, znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. ďalej v posudku konštatuje, že tieto okrem mentálneho zaostávania trpia aj rôznymi formami porúch adaptácie. U synov obžalovaného sú to poruchy správania a u starších dvoch dievčat úzkostné poruchy, poruchy emocionality a u najstaršej dcéry ide o fóbiobickú poruchu. Tieto poruchy správania u detí sú výsledkom špecifickej rodinnej situácie, ktorými aktérmi sú obidvaja rodičia, ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré obsahuje prvky šikanovania a ponižovania. Obžalovaný svojim konaním vytvára permanentnú atmosféru napätia, pričom u detí ide o istú mieru nepohodlia, ktorá trvá roky, čo možno považovať za zdroj stresu.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní uvádzal, že z výpovedí detí obžalovaného nevyplýva taká intenzita a rozsah útokov ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, krajský súd poznamenáva, že z posudku PhDr. Jána Šútovca, PhD. vyplýva, že najmä Y., V., X., O. a M. sa snažia konanie obžalovaného zľahčovať s tým, že ho majú radi a že im ako otec chýba. Taktiež z posudku znalca PhDr. Moniky Navrátilovej vyplýva, že pokiaľ ide o svedkov W. V. a V. V. - syna obžalovaného a manželku obžalovaného, títo majú sklony k bagatelizácii a zľahčovaniu konania obžalovaného. Sklony k nepravde u týchto svedkov a k zľahčovaniu a účelovej reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných symplexných osobností svedkov, kedy si nie celkom jasne uvedomujú vlastnú rozporuplnosť.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že svojim konaním nespôsoboval príbuzným psychické utrpenie, krajský súd poznamenáva, že psychický stav utrpenia je individuálnou kategóriou závislou od práv znášanlivosti každého človeka, pričom v posudzovanom prípade nemožno opomenúť, ale naopak treba zvýrazniť fakt, že väčšina detí obžalovaného, voči ktorým sa dopúšťal útokov sú mentálne zaostalé a pokiaľ ide o manželku obžalovaného, je to osobnosť psycho-sexuálne nezrelá, symplexná, primitívna, u ktorej je možné badať počínajúcu osobnostnú degradáciu. Aj z tohto hľadiska je potom potrebné posudzovať útoky obžalovaného voči poškodeným z hľadiska ich kvalifikácie ako psychického utrpenia.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku rozviedol aj prvostupňový súd aj podľa názoru krajského súdu obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., keď sa konania dopúšťal po dlhší čas a na viacerých osobách. Odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere preto nepovažuje krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou obžalovaného týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Keďže vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd v súlade so zákonom, dospel preto aj podľa názoru krajského súdu ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. Ani odvolaciu námietku obžalovaného, že nebolo preukázané, že u jeho detí by vzniklo psychické utrpenie v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, nepovažuje krajský súd za opodstatnenú, nakoľko u detí obžalovaného zistené poruchy správania a úzkostné poruchy boli spôsobené významnou mierou aj správaním obžalovaného v opitosti. V tomto smere považuje krajský súd za podstatný aj záver posudku znalca PhDr. Moniky Navrátilovej, z ktorého vyplýva, že konanie obžalovaného, jeho hrubosť, šikanovanie a verbálnu agresivitu voči ostatným členom rodiny možno považovať za páchanie určitej formy psychického násilia, ktorým trpeli najviac najmenšie deti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje krajský súd výrok o vine obžalovaného za zákonný a majúci dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie aj výsluchmi svedkov M. V. a O. O., ktorí sa mali vyjadriť k vzťahom a k situácii v rodine obžalovaného, krajský súd poznamenáva, že ani podľa jeho názoru dokazovanie v tomto smere nie je potrebné, nakoľko už z doposiaľ zadovážených dôkazov možno dostatočne posúdiť aká bola situácia v rodine obžalovaného v čase spáchania trestného činu. Práve táto nepriaznivá rodinná situácia má podľa názoru krajského súdu podstatný význam pri určovaní druhu a výmery trestu.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že aj tento považuje za zákonný, avšak z iných dôvodov než ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu nesprávne odôvodnil postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu, okolnosťami prípadu. Je nesporné, že obžalovaný sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 3. Krajský súd poznamenáva, že v tomto smere vychádza zo zásady, že znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu prípustnej trestnej sadzby zvýšenej na základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené. Pokiaľ sa teda obžalovaný dopustil trestného činu konaním, ktorým naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá zároveň zvyšuje trestnú sadzbu z dôvodov okolností prípadu, nemožno súčasne z dôvodov okolností prípadu znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V takomto prípade môže byť znížená dolná hranica trestnej sadzby len vzhľadom na pomery páchateľa. V posudzovanom prípade sú podľa názoru krajského súdu splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na pomery páchateľa, a to z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení svojho odvolania obžalovaný a s ktorými sa aj krajský súd stotožňuje.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný má spoločne so svojou manželkou výrazné problémy pri výchove svojich detí. Deti obžalovaného - poškodení svojich rodičov neposlúchajú. Podľa znalca u obžalovaného, pokiaľ ide o duševnú zaostalosť, bolo zistené hraničné pásmo s normou, ktoré je označené ako mentálna subnorma. Obžalovaný v detstve zažíval agresívne konanie svojho otca a v rámci osobnostného vývinu mohlo dôjsť k tzv. indentifikácii s agresorom. Rovnako v detstve obžalovaný zažíval alkoholické excesy svojho otca a jeho agresívne konanie voči matke. Tieto skutočnosti mohli do určitej miery podmieniť stotožnenie sa s nechorobnými výchovnými postupmi, aj keď uvedomovanie si toho, že to nie je správne, bolo zachované. Krajský súd sa stotožňuje aj s konštatovaním obžalovaného, že štandardy rodiny obžalovaného, čo sa týka správania sú značne odlišné od bežnej normy. Rodičia si nadávajú medzi sebou, bijú sa, deti sa pobijú s otcom a nadávajú rodičom. Objektívne bola zistená mentálna zaostalosť väčšiny detí - poškodených. Pokiaľ ide o manželku obžalovaného, u nej je možné badať počínajúcu osobnostnú degradáciu - napr. hygienické zanedbanie, vulgárny slovník, emočné otupenie, ľahostajnosť, laxnosť a nezodpovednosť, ktoré sú aj v príčinnej súvislosti s požívaním alkoholu manželkou obžalovaného. Z vykonaných dôkazov taktiež vyplýva, že manželka obžalovaného nezvláda starostlivosť nielen o domácnosť, ale ani o svoje deti. Je nesporné, že rodina obžalovaného trpí nedostatkom finančných prostriedkov. Nízka je aj kultúrna úroveň rodiny. Z posudku znalca PhDr. Moniky Navrátilovej ďalej vyplýva, že manželstvo obžalovaného a jeho manželky V. V. je hlboko rozvrátené, dlhoročne disharmonické, plné konfliktov a negatívnych emócií. Obaja manželia majú sklony k požívaniu alkoholických nápojov. Na vygradovaní vzájomných konfliktov do neúnosnej miery, kedy nastal úplný vzťahový rozvrat ich manželstva a kedy obaja zlyhávajú v rodičovskej roli, nesie určitý podiel viny aj manželka obžalovaného V. V.. Zo správy sociálnej kurately vyplýva, že veľkým problémom v rodine obžalovaného je zlá finančná situácia. Ďalším problémom je nerešpektovanie autority matky u maloletých detí. Autoritou v rodine bol vždy obžalovaný, ktorý ju uplatňoval voči všetkým rodinným príslušníkom nevhodným spôsobom, a to aj konaním, pre ktoré je stíhaný. Vzťahy v rodine obžalovaného sú dlhodobo narušené, či už ide o vzťah medzi rodičmi navzájom alebo o vzťah medzi matkou a deťmi a nefunkčné sú aj vzťahy medzi súrodencami navzájom. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že obžalovaný predstavoval pre rodinu dôležitý zdroj príjmov. Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti posúdil krajský súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ ide o pomery obžalovaného vymykajúce sa z rámca obvyklých bežných rodinných pomerov. S prihliadnutím aj na doterajší život obžalovaného dospel preto krajský súd k záveru, že by použitie trestnej sadzby v zmysle § 208 ods. 3 Tr. zák. - v rozpätí od 7 do 15 rokov bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania. Preto pokiaľ prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, takýto trest považuje aj krajský súd za primeraný a zákonný. Ide o trest, ktorý zodpovedá aj ustanoveniu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého mohol prvostupňový súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody od 2 rokov vyššie. Okresný súd preto podľa názoru krajského súdu pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o druhu a výmere trestu. Aj krajský súd považuje takýto trest za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu a v plnej miere odzrkadľujúci možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu ide o trest, ktorý je zároveň spôsobilý aj vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na rozsah trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný uznaný za vinného, ako aj počet poškodených, voči ktorým sa obžalovaný útokov dopustil, sa nestotožnil krajský súd s odvolacou námietkou obžalovaného, že tomuto bude postačovať aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, aj keď tento správne namietal nesprávnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. pre okolnosti prípadu, keďže postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovali pomery páchateľa, na čo vyššie poukázal krajský súd, je potrebné odvolanie prokurátora považovať za nedôvodné, pokiaľ sa tento domáhal uloženia trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.