Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/100/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. Y., nar. XX.X.XXXX a C. Y., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov- otec: V. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Mesto B., t. č. A. XX, A. a matka: K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., B. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o protinávrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -69 zo dňa 20.09.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca ma zníženie výživného zamietol, výrokom II. zvýšil výživné otca na maloleté dieťa F. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 07.09.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom III. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého F. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,98 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, výrokom IV. súd zvýšil výživné otca na maloleté dieťa C. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy 80,- eur na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 7.9.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom V. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,94 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur, výrokom VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -58 zo dňa 21.9.2017 v časti bežného výživného na maloleté deti a výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , a Zákona o rodine ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný a protinávrh matky na zvýšenie je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho

prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

3. Súd zistil, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom uplynuli štyri roky, za ktorý čas došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. V čase poslednej úpravy výživného bol F. žiakom 3. ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy a maloletý C. bol v materskej škole, v aktuálnom školskom roku navštevuje 4. ročník základnej školy. S prestupom na vyšší stupeň štúdia maloletým deťom vzrástli náklady jednak na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, krúžky a pod.) a jednak na ich starostlivosť v súvislosti so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb, ktoré sa s vekom dieťaťa zvyšujú. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že matke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť maloletých detí, ich osobné potreby a celkový rozvoj (napr. oblečenie či obuv a pod.). Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.

4. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je dlhodobo práceneschopná a jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a náhradného výživného spolu vo výške 250,- eur mesačne, manžel má príjem zo zamestnania vo výške 1.000,- eur mesačne, ich mesačné výdavky na domácnosť sú vo výške asi 1.000,- eur, pričom okrem maloletých F. a C. zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú R., nar. XX.X.XXXX. Zmena pomerov na strane matky spočíva v znížení príjmu, nakoľko pri poslednej úprave výživného podnikala s čistým mesačným príjmom vo výške 600,- eur. Súd má za to, že na strane povinného otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko nemá žiadne zdravotné problémy, pričom pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval a dosahoval čistý príjem vo výške 1.200,- eur mesačne. Súd si je vedomý skutočnosti, že otec je evidovaný na úradne práce ako uchádzač o zamestnanie a podľa jeho tvrdenia mu nebola ponúknutá žiadna práca (a to aj z dôvodu jeho trestnej činnosti), na druhej strane však je v jeho záujme sa zamestnať a podieľať sa na výžive maloletých detí. Súd má za to, že ak sa povinný rodič zbaví objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (t.j. napríklad ako v tomto prípade otec spáchaním úmyselného trestného činu), nie je možné túto skutočnosť pripisovať na ťarchu maloletých detí. Súd takisto upriamuje pozornosť na procesný postup otca, ktorý pôvodne žiadal zníženie výživného len do dňa 7.5.2021 (č. l. 1), neskôr do dňa 31.12.2020 (č. l. 39), t.j. podľa názoru súdu ide z jeho strany o účelové konanie v snahe vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. K uvedenému názoru súdu prispel aj pasívny prístup otca v konaní, keď nereagoval na viaceré výzvy (a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (č. l. 35, č. l. 40, č. l. 52), resp. si nepreberal súdne zásielky na adrese, ktorú súdu oznámil (č. l. 57). V súvislosti s jeho tvrdením, že si podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom (č. l. 40) súd zistil, že na tunajšom súde sa ku dňu 22.2.2021 neviedlo žiadne konanie týkajúce sa účastníkov konania, pričom ani na výzvu súdu nepreukázal, či taký návrh podal (resp. na ktorý súd).

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletého F. zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 80,- eur na sumu 100,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.9.2020, t.j. od podania protinávrhu matky na súd. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval prestup maloletých detí na vyšší stupeň štúdia a s tým spojenú potrebu vyšších výdavkov na starostlivosť o maloletých. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky

vyššie uvedené okolnosti a má za to, že vyživovaciu povinnosť je možné zvýšiť o sumu 20,- eur mesačne na každé z maloletých detí (t.j. na sumu 120,- eur, resp. 100,- eur mesačne). Súd má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 7.9.2020 (t.j. v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 na maloletého F. vo výške 255,98 eur (t.j. 240,- eur za mesiace október 2020 až september 2021 + 15,98 eur za mesiac september 2020) a na maloletého C. vo výške 255,94 eur (t.j. 240,- eur za mesiace október 2020 až september 2021 + 15,94 eur za mesiac september 2020), nakoľko za uvedené obdobie bolo matke vyplácané náhradné výživné do výšky výživného určeného súdom. Súd otcovi v súlade s ustanovením uložil povinnosť zaplatiť nedoplatky v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na jeho osobné a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec je síce slobodný, nemá však vlastné bývanie ani zamestnanie a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu (P., nar. X.XX.XXXX). Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach, a to najmä vzhľadom na jeho výšku. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.

7. Súd uznesením č. k. -62 zo dňa 12.7.2021 podľa nepripustil zmenu návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi doručenú súdu dňa 1.6.2021 z dôvodu nesplnenia zákonných požiadaviek, nakoľko výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu. Súd síce na pojednávaní dňa 22.2.2021 uložil rodičom maloletých detí zúčastniť sa sociálneho poradenstva za účelom napravenia vzťahu otca s maloletými deťmi, zo správ psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica však vyplýva, že nie je možné participovať na cieli obnova vzťahu otca s deťmi, nakoľko vzťah s maloletým C. nebol nikdy vytvorený a súčasne nie je naplnená podmienka dobrovoľnosti a spoločného cieľa všetkých dotknutých (v tomto prípade aj detí, ktoré nesúhlasia so stretávaním sa s otcom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola spolupráca s rodičmi maloletých detí ukončená, nakoľko sa ich nepodarilo zmotivovať k spolupráci ani nájsť spoločný cieľ. Súd na záver poznamenáva, že sa nezaoberal žiadosťou otca o DNA testy, nakoľko pokiaľ sa mienil domáhať zapretia otcovstva, v danom prípade sa jedná o osobitné konanie, ktoré možno začať len na návrh, uvedená žiadosť však nespĺňala náležitosti návrhu v zmysle .

8. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -58 zo dňa 21.9.2017 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní, aká je jeho terajšia majetková situácia. Preto trvá na tom, že súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. V rámci dokazovania na súde bolo preukázané, že po tom, čo ukončil výkon trestu odňatia slobody, sa zaevidoval na úrade práce, a to od mesiaca november 2020. Nemá vôbec žiadny príjem. Priebežne mu poskytujú finančné prostriedky ako pôžičku jeho matka, A. F. a sestra, R. C.. Tieto peniaze bude musieť svojej matke a tiež aj sestre neskôr vrátiť. Je teda zrejmé, že nemá absolútne žiadnu možnosť platiť výživné určené na moje deti v doterajšom rozsahu, teda sumu 100,- eur na syna F. a sumu 80,- eur na syna C., nie to ešte platiť zvýšené výživné tak, ako rozhodol súd dňa 20.09.2021. Z peňazí, ktoré mu požičajú matka a sestra posiela na každé z detí po 30,- eur. Tiež po 30,- eur mesačne platí ešte výživné na ďalšie dve deti, a to: K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. XX.XX.XXXX. Na tieto deti mu bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., č. k. -113 zo dňa 16.06.2020. Spolu by mal tak mesačne platiť podľa rozhodnutia Okresného súdu Skalica zo dňa 20.09.2021 výživné na všetky deti vo výške 360,- eur.

12. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, mu doteraz ponúkli iba jednu prácu, a to vo Volkswagen Bratislava. Keď povedal, že ukončil výkon trestu odňatia slobody, pani pracovníčka tejto personálnej agentúry mu povedala, že ho vo firme Volkswagen Bratislava, neprijmú do pracovného pomeru. Žiadna iná práca mu ponúknutá nebola. Vo svojom rozsudku súd uviedol v bode 13 na strane 5, že pred nástupom do výkonu trestu pracoval a dosahoval čistý príjem vo výške 1.200,- eur mesačne. V tomto prípade ide o úplne zavádzajúci a nesprávny údaj, pretože žiadny takýto príjem pred nástupom trestu nedosahoval. Nie je teda vôbec zrejmé, ako súd k tomuto údaju dospel. Značkou prekážkou pri tom, aby sa mohol zaradiť do pracovného procesu nejakej spoločnosti je súčasná pandemická situácia. Už dvakrát je zaočkovaný proti Covid-u, aby prípadnému zamestnávateľovi preukázal, že spĺňa podmienku pre možnosť zamestnania.

13. Vo svojom rozhodnutí súd v bode 5 na strane 3 uviedol, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom K. a P.. V rozhodnutí už vôbec nie je uvedené to, že na tieto deti má povinnosť platiť výživné, a to na K. S. 80,- eur mesačne a na P. S. 60,- eur mesačne. Ak by súd mal toto rozhodnutie k dispozícii, musel by vedieť, že ak je jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, a naopak, ak mu je výživné zvýšené, tak by mal platiť výživné na všetky štyri deti spolu vo výške 360,- eur mesačne. Býva v byte svojej matky, A. F., v A.. Nemá možnosť jej prispievať ani na platenie poplatkov za byt. Žiadal mesto B. o poskytnutie príspevku na bývanie s tým, že ak by si zabezpečil bývanie v nájomnom byte v B., že by mu časť nájomného hradilo mesto B. a pokúsil by sa zamestnať v spoločnostiach v B. alebo v S.. Z mesta B. žiadosť o poskytnutie príspevku na bývanie bola zamietnutá.

14. K veci ešte uviedol, že mal záujem o rekvalifikáciu na prácu kominára. Kurz mal začať v mesiaci september 2021, avšak z dôvodu opatrení proti Covid-u, bol tento kurz zrušený. Žiadnu inú možnosť na rekvalifikáciu mu na ÚPSVaR Senica neponúkli.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

22. Z obsahu spisu v prejednávanej veci súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodované Rozsudkom č. k. -58 zo dňa 21.9.2017, keď Okresný súd Skalica zvýšil výživné otca na maloleté dieťa F. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80,- eur ba sumu 100,- eur mesačne a na maloleté dieťa C. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy 60,- eur na sumu 80,- eur mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od 3.4.2017; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2017. Otec sa návrhom zo dňa 25.05.2020 domáha zníženia výživného na obe maloleté deti na 30 % zo sumy životného minima z dôvodu podstatnej zmeny pomerov v tom, že je vo výkone trestu a nemá finančné prostriedky platiť výživné vo výške určenej súdom. Matka ani kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili a matka zároveň žiadala o zvýšenie výživného na mal. deti od 07.09.2020. Súd prvej inštancie návrh otca ako nedôvodný zamietol z dôvodu nepreukázania zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného a zároveň otcovi mal. zvýšil vyživovaciu povinnosť na obe deti o 20 eur na každé dieťa s účinnosťou od 07.09.2010 a rozhodol i o nedoplatku otca na výživnom. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. či u účastníkov konania od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

23. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného, resp. zníženie výživného.

24. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

25. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

26. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na

zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Mimosporové konania (akým je i konanie o starostlivosti o maloletých a v rámci neho i konanie o zmene vyživovacej povinnosti) sú ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti zistiť (účastníkov nezaťažuje dôkazné bremeno), a to bez akéhokoľvek prvku koncentrácie konania. Zistenie skutočného stavu veci závisí do značnej miery od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej, pričom rozdiel medzi sporovým a nesporovým procesom bude aj v objektívnej procesnej zodpovednosti v prípade ich nesplnenia. Aj účastníci mimosporového konania sú povinní úplne a pravdivo opísať (uviesť) skutkové okolnosti. Rozsah a kvalitatívny rámec tejto povinnosti sa viaže na vyčerpávajúce, zrozumiteľné a určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť prejednávaného nároku. Nesplnenie týchto procesných povinností v návrhu na začatie konania nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť úplného uvedenia právne relevantných skutočností, že môže byť naplnená postupne v priebehu konania, pretože procesná aktivita v týchto konaniach nie je obmedzená tzv. princípom koncentrácie ( ). V mimosporovom konaní nie je neuvedenie dôkazov na preukázanie tvrdení účastníkov možné sankcionovať rozhodnutím v neprospech účastníka, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené vyplýva z uplatnenia vyšetrovacieho princípu v konaniach podľa , ktoré vylučujú zodpovednosť účastníkov konania za výsledok konania. identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu a rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci a s prihliadnutím na rozsah vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletých detí sú opodstatnené z dôvodu nepresvedčivosti, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie svojich záverov.

29. V prvom rade je nutné sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa, ktorý poukázal na to, že súd neskúmal majetkové pomery otca, nezaoberal sa jeho ďalšími vyživovacími povinnosťami, a zároveň odvolací súd dodáva, že súd neskúmal ani majetkové pomery matky.

30. Obaja rodičia sa v konaní domáhali zmeny výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 21.09.2017, č. k. -58, preto bol súd prvej inštancie povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich súčasnými pomermi, čo však náležitým spôsobom neurobil. U rodičov vychádzal iba zo zistených a súdom konštatovaných aktuálnych príjmov (v prípade otca z jeho potencionálnych príjmov) a aktuálnych výdavkov na domácnosť, bez ich porovnania s príjmami a výdavkami v čase posledného rozhodovania o výživnom a bez porovnania zmien, ktoré v týchto, príp. aj v ďalších ukazovateľoch životnej úrovne nastali od r. 2017, kedy bolo výživné určené naposledy. U maloletých detí potom prvoinštančný súd opäť skúmal aktuálne odôvodnené potreby a nijako ich neporovnával s tými, aké deti mali v čase posledného rozhodovania o výživnom. Porovnanie súdu sa tu obmedzilo na konštatovanie, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom uplynuli štyri roky, za ktorý čas došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. V čase poslednej úpravy výživného bol F. žiakom 3. ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy a maloletý C. bol v materskej škole, v aktuálnom školskom roku navštevuje 4. ročník základnej školy. S prestupom na vyšší stupeň štúdia maloletým deťom vzrástli náklady jednak na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, krúžky a pod.) a jednak na ich starostlivosť v súvislosti so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb, ktoré sa s vekom dieťaťa zvyšujú. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že matke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť maloletých detí, ich osobné potreby a celkový rozvoj (napr. oblečenie či obuv a pod.).Takéto tvrdenie má nepochybne svoje opodstatnenie, avšak pre jeho všeobecný charakter nemôže obstáť z hľadiska posúdenia primeranosti stanovenej konkrétnej výšky výživného. Zdôvodnenie konkrétnej výšky výživného (v tomto prípade 120 eur v prípade mal. F. a 100 eur v prípade mal. C.), ktorá podľa názoru okresného súdu aj v súčasnosti zodpovedá zákonným kritériám pre určenie primeranosti

vyživovacej povinnosti rodiča, musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu ohľadom zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) ako aj ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako oprávneného (§ 62, § 75 Zákona o rodine). Na to, aby súd mohol hodnotiace úsudky v tomto smere vysloviť, musí mať dostatočne zistený skutočný stav veci.

31. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu tak dospel k záveru, že jednak vykonané dokazovanie týkajúce sa aktuálnych pomerov účastníkov konania bolo nedostatočné, a jednak pokiaľ súd skúmal iba súčasné pomery účastníkov, tieto nemal s čím porovnávať, pretože nezisťoval aké pomery účastníkov boli v čase rozhodovania vo veci sp. zn. (resp. ich nezohľadnil). Nemohol preto vedieť, či a ako sa zmenili odôvodnené potreby detí, v čom konkrétne sa ich výdavky zvýšili, ktoré výdavky im prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery rodičov, teda nebolo zistené či, ako a z akých dôvodov sa zmenila ich životná úroveň a v akej sume sú schopní podieľať sa na výžive maloletých. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, pôvodný spis č. k. je síce k predmetnému súdnemu spisu č. k. pripojený, avšak súd z neho pri odôvodnení a porovnávaním zmeny pomerov vychádzal iba čiastočne. Súd prvej inštancie síce skonštatoval, že zmena pomerov na strane matky spočíva v znížení príjmu, nakoľko pri poslednej úprave výživného podnikala s čistým mesačným príjmom vo výške 600,- eur, keď v súčasnosti je dlhodobo práceneschopná, avšak neskúmal a nezdôvodnil od kedy a z akého dôvodu nastala táto zmena. Na strane jej partnera taktiež nevyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak sa povinný rodič zbaví objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (t.j. napríklad ako v tomto prípade otec spáchaním úmyselného trestného činu), nie je možné túto skutočnosť pripisovať na ťarchu maloletých detí. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí pribudla vyživovacia povinnosť k mal. P., nar. XX.XX.XXXX, pričom však neskúmal či bolo upravené výživné k týmto deťom, v akej výške a od kedy, prípadne ďalšie skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci, keď tieto informácie (o presnej výške jeho vyživovacej povinnosti v čase poslednej úpravy a v súčasnosti) mohol zistiť výsluchom otca na pojednávaní. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako zohľadnil ďalšie vyživovacie povinnosti otca mal. detí pri svojom rozhodovaní.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti za použitia ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znova prejedná, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, doplní dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletých a v prípade potreby doplní dokazovanie ohľadom majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, vysporiada sa i s argumentáciou otca mal. detí o jeho nemožnosti nájsť si prácu, pričom dôsledne prihliadne na všetky ďalšie vyživovacie povinnosti povinných osôb. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

34. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).