Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu : SANAGRO Senica s.r.o., so sídlom Horné Suroviny 1010, 905 01 Senica, IČO : 35 922 206, právne zastúpeného : Mgr. Milanom Trylčom, PhD., advokátom so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102492071/2017 zo dňa 30.11.2017 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňová kontrola voči daňovému subjektu (žalobcu) DELFIN - REAL s.r.o. (od 22.11.2016 SANAGRO Senica s.r.o.) bola začatá podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo „") dňa 18.02.2013 na požiadanie Okresného riaditeľstva PZ v Senici, odbor kriminálnej polície, keď konateľ spoločnosti ASOR, spol. s r.o. C. R., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že začiatkom roka 2011 A. L. zabezpečil prevod obchodných podielov tejto spoločnosti na jeho osobu, firma nemala žiadnych zamestnancov ani pracovníkov na dohodu, nepodpisoval žiadne zmluvy na vykonanie subdodávateľských prác, peniaze, ktoré vybral z firemného účtu cca 450 000 eur odovzdal L., účtovníctvo neviedol, nemal vedomosť, kto vypracoval za firmu daňové priznania, na žiadosť L. popodpisoval niekoľko faktúr, firmu v máji 2012 previedol na G. L., ktorého mu zohnal E. A., prevod obchodných podielov zabezpečoval pán E., ktorého mu odporučil A. L.. Správca dane oznámením o rozšírení daňovej kontroly zo dňa 05.04.2013 oznámil daňovému subjektu, že predmetom daňovej kontroly bude aj DPH za obdobie január 2011 - november 2011, január 2012 - december 2012, daň z príjmov právnickej osoby - rok 2011. Žalobca si zdaňovacom období september 2011 uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. DF30110017 zo dňa 30.09.2011 od spoločnosti ASOR, spol. s r.o. vo výške 18 913,40 eur za stavebné práce na základe Zmluvy o dielo č. 16081/11 zo dňa 15.08.2011 (ďalej aj ako „zmluva o dielo č. 16081/11").

2. V priebehu daňovej kontroly bol dňa 05.09.2013 vypočutý svedok C. R.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9212401/5/4052198/2013 vyplýva, že C. R. boli predložené k nahliadnutiu faktúry č. 30082/11 zo dňa 30.08.2011 a č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011, pričom tento uviedol, že faktúry nevystavil, na podpis mu ich priniesol pán L., potvrdil, že podpis na faktúrach je jeho. Na otázku správcu dane, či boli stavebné práce na základe zmluvy o dielo č. 16081/11 reálne vykonané uviedol, že má vedomosť o tom, že sa niečo robilo na T. E. ale osobne tieto práce nevykonával, nevedel o tom, že by tieto práce robila spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a tiež nevedel, kto tieto práce vykonával, vedel, že sa tam robil základ pre halu. Uviedol tiež, že spoločnosť ASOR s.r.o. hmotný investičný majetok, vozidlá, pracovné stroje, zariadenia a pracovné náradie nevlastnila. Daňový subjekt sa na výsluchu svedka nezúčastnil, o výpovedi svedka bol preukázateľne upovedomený (upovedomenie prevzal dňa 4.9.2013).

3. Dňa 5. decembra 2013 vypracoval správca dane protokol č. 9212401/5/5425471/2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný žalobcovi, ktorý v rámci stanovenej lehoty zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu, ktorého prílohou bolo prehlásenie C. R. o tom, že dňa 15.08.2011 podpísal Zmluvu o dielo č. 16081/11, ktorej súčasťou bol aj rozpočet. Tiež uviedol, že práce zahájili ihneď po podpísaní zmluvy, po vykonaní prác odovzdal dielo riaditeľovi spoločnosti DELFIN REAL, s.r.o. p. F., koordinátor celej stavby bol p. A. L., práce boli fakturované firmou ASOR s.r.o., za vykonané dielo boli vystavené faktúry č. 30082/11 a faktúra č. 30092/11, ktoré boli aj vyplatené. Žalobca vo vyjadrení k protokolu požiadal o dôkladné došetrenie spochybnených daňových plnení a následnú úpravu protokolu dôvodiac tým, že všetky práce uvedené vo faktúrach boli fyzicky uskutočnené, dodávateľmi odovzdané, objednávateľom prevzaté a zaplatené.

4. Dňa 20. januára 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 9212401/5/5425471/2013 zo dňa 05.12.2013, pričom zo zápisnice vyplýva, že žalobca navrhol ako svedka predvolať pána A. L..

5. Dňa 07.02.2014 bol za účasti zástupcu daňového subjektu vypočutý svedok A. L.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9212401/5/500435/2014 vyplýva, že A. L. bola známa spoločnosť ASOR, spol. s r.o., on bol v roku 2011 a 2012 zamestnaný v spoločnosti DRANTIS s.r.o. a na pokyn pána L. dojednával jednotlivé práce. Pánovi R. zo spoločnosti ASOR s.r.o. vedel urobiť práce, pomáhal mu s administratívou a aj zohnať ďalších pracovníkov. A. L. potvrdil, že spracovával podklady pre daňové priznania k DPH a tie odovzdával pánovi R., podľa jeho vyjadrenia účtovné doklady mal pán R. a teraz by mali byť u nového konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. Na otázku správcu dane, či vystavil faktúry č. 30082/11 zo dňa 30.08.2011 a č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011 uviedol, že faktúry vystavil na pokyn pán R. a dal ich pánovi R. na podpis, pričom pečiatku spoločnosti mal pán R. a niekedy ju mal aj on. Potvrdil, že práce na základe zmluvy o dielo č. 16081/11 boli vykonané, on osobne tam bol každý deň, pričom uviedol, že doloží zoznam. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť ASOR, spol. s r.o. vlastníka iba pracovné náradie. Na ústnom pojednávaní boli prijaté opatrenia, podľa ktorých mal pán L. predložiť správcovi dane dňa 10.02.2014 zoznam pracovníkov a subdodávateľov, ktorí na stavbe na N. E. pracovali a ďalej mal predložiť splnomocnenie, na základe ktorého konal ohľadom spoločnosti ASOR, spol. s r.o.

6. Z úradného záznamu spísaného dňa 10.02.2014 vyplýva, že A. L. predložil správcovi dane splnomocnenia zo dňa 01.06.2011, 01.01.2012 a preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 29.09.2011. Vo vzťahu k zoznamu pracovníkov, pán A. L. uviedol, že meno subdodávateľa, ktorý má byť údajne z N. E. predloží v stredu 12.02.2014.

7. Zo zápisnice z ústneho pojednávania spísanej dňa 13.03.2014 vyplýva, že dňa 13.02.2014 sa k správcovi dane dostavil A. L., ktorý uviedol, že si nepamätá meno človeka, ktorý vykonával práce a nemá žiadne faktúry.

8. Dňa 14.03.2014 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 05.12.2013, z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorá sa považovala za poslednú. Zo zápisnice vo vzťahu k spoločnosti ASOR, spol. s r.o. vyplýva, že žalobca potvrdil, že práce boli touto spoločnosťou vykonané, vyfakturované a zaplatené a preto považuje odpočet DPH za oprávnený.

9. Správca dane vydal dňa 25.03.2014 rozhodnutie č. 9212401/5/1113936/2014, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 18 913,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1100307/1/307644/2014/4884 zo dňa 04.07.2014 zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.03.2014 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie, s tým, že správca dane mal náležite zistiť skutkový stav v zmysle pokynov odvolacieho orgánu.

10. Po vrátení veci na ďalšie konanie bol dňa 02.10.2014 vypočutý ako svedok Ing. C. F.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 9212401/5/4473943/2014 vyplýva, že Ing. C. F. pracoval u žalobcu ako výkonný riaditeľ, stavebné objekty, ktoré mala spoločnosť vo vlastníctve sa prenajímali spoločnosti EUROAGRO Senica s.r.o., pričom tieto priestory boli v havarijnom stave s nutnosťou rekonštrukcie. Preto oslovil A. L. ktorý riadil stavebnú činnosť, tento mal na starosti celú stavbu, raz do týždňa si prešli vykonané práce, pána R. videl asi dvakrát, práce boli vykonané podľa ich požiadaviek, pričom dielo bolo odovzdané pánom L.. Daňový subjekt sa na výsluchu svedka nezúčastnil, o jeho výsluchu bol písomne upovedomený (upovedomenie prevzal 16.09.2014).

11. Dňa 12.11.2014 bol opätovne vypočutý A. L.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 9212401/5/5020741/2014/Lin vyplýva, že A. L. k rozsahu splnomocnenia k organizovaniu technických vecí a stavieb uviedol, že nachystal rozpočet na stavbu, vystavil faktúru, pričom on a pán R. zabezpečovali subdodávateľov. Ďalej uviedol, že on fyzicky odovzdal stavbu a papierovo pán R.. Nespomenul si, kto vykonával stavebné práce pre spoločnosť DELFIN - REAL s.r.o.

12. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2015 bol zástupca daňového subjektu oboznámený s obsahom zápisníc zo dňa 02.10.2014, 10.11.2014, 12.11.2014, 05.12.2014 a 27.02.2015. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 568798/2015 vyplýva, že zástupca daňového subjektu skonštatoval, že fakturované práce boli uskutočnené, prevzaté a riadne uhradené. Navrhol, aby správca dane vykonal miestne zisťovanie za účelom obhliadky vykonaných prác.

13. Dňa 02.06.2015 vykonal správca dane miestne zisťovanie. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 662744/2015 vyplýva, že správcovi dane bol ukázaný priestor po vstupe do areálu spoločnosti na ľavej strane označený na predloženom geometrickom pláne na parcele č. 3835/1. V minulosti na uvedenej parcele stáli budovy, ktoré podľa dokladov predložených ku kontrole búral podnikateľ G. T.. Uvedené budovy sú zbúrané. Ďalej správca dane vykonal obhliadku budovy - označenú na geometrickom pláne pod č. XXXX, budova na skladovanie bola opravená, v čase výkonu miestneho zisťovania bola budova prázdna.

14. Dňa 11.09.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, účelom ktorého bolo prejednanie výsledkov vyrubovacieho konania. Následne dňa 25.09.2015 správca dane vydal rozhodnutie č. 20889902/2015, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18 913,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo vyhodnotené odvolacím orgánom ako nedôvodné. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán rozhodnutím č. 21494616/2015 zo dňa 18.12.2015 rozhodnutie správcu dane zo dňa 25.09.2015 potvrdil.

15. Na základe žaloby podanej na Krajský súd v Trnave bolo rozhodnutie žalovaného č. 21494616/2015 zo dňa 18.12.2015 zrušené rozsudkom sp. zn. 14S/14/2016 zo dňa 14.03.2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu nebol skutkový stav zistený dostatočne pre posúdenie veci, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva rozpor v tvrdeniach svedka pána C. R., pričom správny súd vytkol konajúcim orgánom verejnej správy, že mu neboli predložené listiny za účelom toho, aby sa vyjadril, či sa na týchto dokumentoch skutočne nachádza jeho podpis. Rovnako správny súd poukázal na to, že bol nedostatočne zisťovaný pobyt konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. G. L. 16. Po vrátení veci na ďalšie konanie požiadal správca dane podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku dňa 18.04.2017 žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie a to z dôvodu, že nie je možné rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku (tejto žiadosti žalovaný vyhovel oznámením zo dňa 27.04.2017). Túto skutočnosť súčasne správca dane oznámil aj žalobcovi. Správca dane v súlade s právnym názorom krajského súdu požiadal Ministerstvo vnútra SR o zaslanie údajov z registra obyvateľov SR vo vzťahu k osobám - C. R. a G. L.. Súčasne správca dane vyzval Sociálnu poisťovňu, aby mu oznámila adresu pobytu G. L. a prípisom zo dňa 3. mája 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu, aby mu oznámila, či je G. L. poberateľom dôchodkovej prípadne sociálnej dávky a či je hlásený ako zamestnanec. Dňa 28. apríla 2017 bolo Ministerstvu vnútra SR doručené podanie, ktorého obsahom boli adresy pobytu C. R., ktorý má hlásený pobyt bezdomovca v E. a G. L., ktorý má uvedenú adresu pobytu - R. E. C. XX, okr. E.. Dňa 17. mája 2017 zaslala Sociálna poisťovňa správcovi dane výpis identifikačných údajov, kontaktov a priebehu poistení, z ktorého vyplýva, že G. L. nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia, pričom adresa trvalého pobytu je nezmenená. Z výpisu identifikačných údajov vyplýva, že do 20.09.2010 bol odvádzateľom poistného Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ďalším odvádzateľom bol až do 04.03.2014 C. O. - C. E..

17. Dňa 14. júla 2017 bol za účasti zástupcu daňového subjektu vypočutý svedok C. R.. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že správca dane oboznámil svedka s obsahom jeho predchádzajúceho výsluchu, konaného dňa 05.09.2013, v rámci ktorého uviedol, že faktúry č. 30082/11 zo dňa 30.08.2011 a č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011 nevystavoval, pán L. mu ich priniesol na podpis, pričom podpis bol jeho, vedel, že sa niečo robilo na E., ale osobne tieto práce nevykonával, nevedel o tom, že by tieto práce vykonávala spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a tiež nevedel, kto tieto práce vykonával. Súčasne mu dal k nahliadnutiu predmetné faktúry, zmluvu o dielo č. 16081/11 zo dňa 15.08.2011 a prehlásenie, pričom sa ho dopytoval, či je na uvedených dokumentoch jeho podpis. C. R., potvrdil, že podpis je jeho a súčasne uviedol, že vykonaním prác splnomocnil pána L. v roku 2011. Rovnako potvrdil, že zmluvu o dielo a prehlásenie vypracoval pán L. a jemu ich priniesol na podpis. Na otázku, prečo tieto dokumenty podpísal uviedol, že vykonaním prác poveril splnomocnením pána L., nevedel kto tieto práce vykonával, pánovi L. dôveroval a preto tieto dokumenty podpísal. Vo vzťahu k prehláseniu, v ktorom prehlásil, že práce boli vykonané spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. uviedol, že pánovi L. dôveroval. Z obsahu zápisnice vyplýva, že splnomocnený zástupca daňového subjektu nepoložil svedkovi žiadne otázky.

18. Z úradného záznamu č. 101796435/2017 zo dňa 18.08.2017 vyplýva, že správca dane vyhodnotil výpovede svedkov a to C. R. a A. L. realizované v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

19. Dňa 21. augusta 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vykonaného po vrátení veci Krajským súdom v Trnave. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva záver správcu dane, že v priebehu vyrubovacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by spochybňovali zistenia správcu dane a ktoré by mali za následok zmenu záverov uvedených v rozhodnutí č. 20889902/2015. Správca dane nespochybnil, že práce na stavbe skladu na N. E. boli vykonané, avšak spochybnil, že práce vykonala spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a to na základe zistení v priebehu výkonu daňovej kontroly, v priebehu vyrubovacieho konania a na základe výpovedí pána R. a pána L.. Splnomocnený zástupca daňového subjektu nesúhlasil so závermi správcu dane dôvodiac tým, že práce boli vykonané a spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. boli aj odovzdané, mal za to, že tieto práce vykonala spoločnosť ASOR, spol. s r.o. či už sama alebo subdodávateľsky.

20. Správca dane následne rozhodnutím č. 101827628/2017 zo dňa 24.08.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie") vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 18 913,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bolo spochybnenie skutočnosti, že práce vykonala spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a preto správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z."). Súčasne správca dane poukázal na to, že podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Preto, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre.

21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom tvrdil, že výrok napadnutého rozhodnutia je nesprávny, nakoľko predmet zmluvy o dielo bol spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. reálne uskutočnený t.j. preukázal plnenie predmetu zmluvy. Mal za to, že správca dane svoj nesprávny výrok rozhodnutia odvodil naďalej len z preukázateľne nepravdivého vyjadrenia C. R., ktorý rozpor vo svojich výpovediach odstránil tak, že zdaniteľný obchod vykonala spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a z nepriamych dôkazov, resp. domnienok. Tiež dôvodil, že splnenie predmetu zmluvy preukázal všetkými jemu dostupnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou daňového spisu a súčasne splnomocnenec spoločnosti ASOR, spol. s r.o. pán A. L. potvrdil, že predmet zmluvy bol touto spoločnosťou realizovaný dodajúc, že realizáciu predmetu zmluvy spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. potvrdil aj bývalý riaditeľ spoločnosti Ing. C. F., ktorý navyše uviedol, že pána C. R. pri plnení predmetu zmluvy videl, pričom vykonanie predmetu zmluvy potvrdilo aj miestne zisťovanie vykonané správcom dane. Záverom dodal, že mu nie je známy spôsob, ktorý je možné od neho spravodlivo požadovať, a ktorým by preukázal, že predmet zmluvy bol spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. reálne uskutočnený.

22. Žalovaný rozhodnutím č. 102492071/2017 zo dňa 30.11.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt k spornému zdaniteľnému obchodu predložil iba spornú faktúru, zmluvu o dielo a preberací protokol, ktorých vierohodnosť bola vykonaným dokazovaním spochybnená. Žalovaný dôvodil, že vystavením faktúry nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH a pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, že sporný zdaniteľný obchod bol dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. nestačí len existencia spornej faktúry s formálnoprávnymi náležitosťami a príslušnej zmluvy o dielo, či preberacieho protokolu doplniac, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Rovnako poukázal na to, že splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie DPH, avšak tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom a údaje obsiahnuté vo faktúrach musia mať povahu faktu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu správcu dane vyplýva, že daňový subjekt objednal sporný zdaniteľný obchod u spoločnosti ASOR, spol. s r.o., u ktorej sa však nepreukázalo reálne dodanie sporného zdaniteľného obchodu a to napriek tomu, že bol vyfakturovaný. V tejto súvislosti dôvodil, že daňový subjekt si sporný zdaniteľný obchod objednal u A. L., ktorý mal tento obchod koordinovať a ktorý mal spornú faktúru za spoločnosť ASOR, spol. s r.o. vystaviť. Podľa vyjadrenia A. L. nemal byť tento zdaniteľný obchod vykonaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o., ale mal byť vykonaný subdodávateľsky spoločnosťou, na ktorú si A. L. nepamätal, i keď sám uviedol, že „zháňal" pracovníkov a subdodávateľov pre spoločnosť ASOR, spol. s r.o. a C. R. opakovane potvrdil, že nemá vedomosť o tom, kto sporný zdaniteľný obchod vykonal, tento nikdy nedisponoval dokladmi spoločnosti ASOR, spol. s r.o. a preto ani žiadne doklady tejto spoločnosti nemohol odovzdať novému konateľovi. S poukazom na uvedené žalovaný skonštatoval, že rozhodné v danom prípade bolo, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa spornej faktúry, ktoré boli u daňového subjektu zistené pri vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011, pričom ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. a nebolo preukázané ani to, kto sporný zdaniteľný obchod reálne dodal. Preto uzavrel, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom, nepreukázal, že sporný zdaniteľný obchod bol reálne dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. na základe spornej faktúry a že spoločnosti ASOR, spol. s r.o. vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporného zdaniteľného obchodu.

II. Rozsah a dôvody žaloby (žalobné body)

23. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov; zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom nechal na úvahe správneho súdu zrušenie aj rozhodnutia Daňového úradu F., pobočka E. č. 101827628/2017 zo dňa 24.08.2017 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

24. Po oboznámení správneho súdu s predchádzajúcim administratívnym a súdnym konaním (prechádzajúce rozhodnutia žalovaného č. 21494616/2015 zo dňa 18.12.2015 vrátane rozhodnutia správcu dane č. 20889902/2015 zo dňa 25.09.2015 boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/14/2016-62 zo dňa 01.12.2016) žalobca poukázal na to, že mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že správca dane vrátane žalovaného mali pochybnosť o tom, že sporný zdaniteľný obchod bol reálne dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o., pričom doplnil, že zo strany správcu dane (žalovaného) nebolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol vykonaný (správca dane o tejto skutočnosti presvedčil pri obhliadke). Žalobca mal za to, že listinné dôkazy, ktoré predložil správcovi dane a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu [zmluva č. 16081/11, rozpočet predmetu zmluvy, preberací protokol o odovzdaní diela, splnomocnenie A. L. udelené spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. na zastupovanie pri plnení predmetu zmluvy, prehlásenie konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. C. R. o tom, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. uzavrela zmluvu č. 16081/11, ktorej prílohou bol aj rozpočet predmetu zmluvy; že predmet zmluvy č. 16081/11 začala realizovať bezprostredne po uzavretí zmluvy; že realizovaný predmet zmluvy č. 16081/11 odovzdala žalobcovi; že poverila A. L. koordinovaním, resp. zastupovaním pri plnení predmetu zmluvy; že po vykonaní a odovzdaní predmetu zmluvy vystavila faktúru č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011, ktorá suma bola spoločnosti ASOR, spol. s r.o. uhradená (ďalej ako „prehlásenie"), faktúra č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011 vystavená na sumu 94 567 eur s DPH s dátumom splatnosti 30.10.2011, doklady preukazujúce úhradu sumy, na ktorú bola vystavená faktúra] dostatočným spôsobom preukazujú, že predmet zmluvy č. 16081/11 bol reálne spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. vykonaný, pričom doplnil, že nedisponuje žiadnymi inými listinnými dôkazmi, ktorými by mohol pochybnosť správneho orgánu vyvrátiť. Práve s poukazom na listinné dôkazy, nesúhlasil s názorom správcu dane, že neuniesol dôkazné bremeno o tom, že sporný zdaniteľný obchod mal byť vykonaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. dodajúc, že nevie aký iný dôkaz mal predložiť, resp. ktorý možno od neho spravodlivo požadovať, aby zvrátil nesprávny názor správcu dane (žalovaného). Žalobca položil otázku, či mal výslovne kontrolovať „robotníkov" pri zhotovovaní diela, konkrétne či sú zamestnancami spoločnosti ASOR, spol. s r.o. alebo subdodávateľa, týchto prípadne fotiť a robiť kópie ich dokladov totožnosti, keď jeho dodávateľ mohol vykonať dielo aj subdodávateľsky.

25. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uzavrúc, že toto sa opiera len o nepriame dôkazy žalobca uviedol, pri uzavretí zmluvy konal za spoločnosť ASOR, spol. s r.o. výlučne jej konateľ, ktorý zároveň vystavil aj predmetnú faktúru, resp. túto podpísal. Z uvedeného dôvodu označil za nepravdivé tvrdenie konateľa tejto spoločnosti C. R., že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť ASOR, spol. s r.o. nevykonala pre žalobcu predmet zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že C. R. sa s obsahom a predmetom zmluvy oboznámil pred jej podpisom a navyše prehlásil a potvrdil, že predmet zmluvy bol skutočne spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. realizovaný a odovzdaný, o čom svedčí jeho úradne overený podpis na prehlásení, ktoré je súčasťou daňového spisu doplniac, že podpisom vyššie uvedených dokumentov zároveň verifikoval (potvrdil) správnosť skutočností, ktoré sú ich obsahom, pretože inak by tieto dokumenty nepodpísal. Nesúhlasil s argumentom uvedeným správnym orgánom, že C. R. dokumenty podpísal z dôvodu, že dôveroval A. L. a toto tvrdenie C. R. označil za nepodložené, alibistické s tým, že správny orgán nemôže o takéto nepravdivé tvrdenie oprieť svoje rozhodnutie. Opakovane zopakujúc skutočnosť, že konateľ spoločnosti ASOR, spol. s r.o. svojimi podpismi potvrdil pravosť skutočností uvedených v podpísaných dokumentoch, ktorú žalobca považoval za zásadnú, uzavrel, že C. R. musel vedieť, že predmet zmluvy bol pre žalobcu vykonaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. a súčasne musel vedieť aj o spôsobe, t.j. kým (ktorým subdodávateľom) a ako bol sporný zdaniteľný obchod vykonaný.

26. Tiež dôvodil, že realizáciu predmetu zmluvy spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. potvrdil aj A. L., ktorý vykonanie predmetu diela koordinoval a zabezpečoval, pričom sa mu preukázal plnou mocou udelenou spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. S poukazom na uvedené sa preto nevie vyjadriť, či konateľ spoločnosti C. R. bol neustále každý deň pri zhotovovaní diela aj fyzicky prítomný pri vykonávaní predmetu zmluvy alebo či na vykonanie len dohliadal. V tejto súvislosti poukázal na to, že riaditeľ Ing. F. potvrdil prítomnosť konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. pri zhotovovaní diela, nie však každý deň.

27. Žalobca za nepravdivé označil aj tvrdenie konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o., že nedisponoval ani v minulosti s účtovníctvom tejto spoločnosti a to s poukazom na to, že vyššie uvedené dokumenty podpísal. V súvislosti s uvedeným skonštatoval, že v súvislosti so zmenou v osobe konateľa (2. mája 2012 bol C. R. odvolaný z funkcie konateľa) je bežnou praxou odovzdanie kompletného účtovníctva novému konateľovi.

28. Poukázal na to, že pri plnení predmetu zmluvy mal výlučný záujem iba na tom, aby dohodnutý predmet zmluvy, t.j. záväzok spoločnosti ASOR, spol. s r.o. vyplývajúci zo zmluvy, bol splnený, pričom sa nezaujímal o spôsob akým dochádza zo strany dodávateľa k plneniu záväzku, pričom takáto povinnosť mu ani nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Preto sa nevedel s istotou vyjadriť, či predmet zmluvy realizovala priamo spoločnosť ASOR, spol. s r.o. alebo jeho realizáciu zabezpečila prostredníctvom subdodávateľov (prípadne časť predmetu zmluvy). Vychádzajúc ďalej zo skutočnosti, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. nemala v období od 09.08.2011 do 02.05.2011 žiadnych zamestnancov predpokladal, že uskutočnenie predmetu zmluvy zabezpečila táto spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa alebo subdodávateľov, keďže predmet zmluvy riadne vykonala. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že nemožno ani vylúčiť možnosť, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. realizovala predmet zmluvy priamo, a to prostredníctvom fyzických osôb, s ktorými nemusela mať uzavreté pracovné zmluvy, čím by sa táto spoločnosť vyhla plneniu povinností voči štátu, ktoré by jej ako zamestnávateľovi vznikli, ktorá skutočnosť mohla byť dôvodom, pre ktorý C. R. a A. L. nevedia (nechcú) uviesť mená subdodávateľa alebo fyzických osôb, prostredníctvom ktorých sporný zdaniteľný obchod táto spoločnosť dodala.

29. Namietal, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tým, že tvrdenie C. R. uvedené pri jeho výpovedi sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, na ktorých je jeho podpis, teda sa nevysporiadal s tým, že pri svojej výpovedi popiera skutočnosť, že o údajne spornom zdaniteľnom obchode nemá mať vedomosť, keď zmluvu, faktúru a prehlásenie podpísal on, ktoré dokumenty výslovne potvrdzujú, že obchod bol dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. a že C. R. mal o tomto obchode v čase jeho realizácie nepochybne vedomosť. Tiež poukázal na to, že správny orgán sa uspokojil s tvrdením splnomocnenca A. L., že si nepamätá meno dodávateľa, aj keď realizáciu zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. potvrdil dodajúc, že výlučne na tvrdeniach o nevedomosti o dodávateľoch alebo osobách, prostredníctvom ktorých spoločnosť ASOR, spol. s r.o. realizovala obchod je postavené napadnuté rozhodnutie.

30. K tvrdeniu správneho orgánu, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. je „nekomunikatívna, nepodáva žiadne daňové priznania, konateľ spoločnosti pán G. L. sa na adrese sídla spoločnosti, ani na adrese trvalého pobytu nezdržiava" uviedol, že mu nie sú známe skutočnosti, pre ktoré si táto spoločnosť neplní svoje povinnosti alebo nekomunikuje so správnym orgánom, pričom dodal, že za tieto skutočnosti nenesie a ani nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že je otázne, či správny orgán vykonal kontrolu daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2011, z ktorého obdobia pochádza údajne sporný zdaniteľný obchod, t.j. či si táto spoločnosť v roku 2011 riadne plnila svoje povinnosti. Preto navrhol správnemu súdu, aby zabezpečil do súdneho spisu daňové priznanie spoločnosti ASOR, spol. s r.o., z ktorého bude zrejmé, či táto spoločnosť vo svojom daňovom priznaní zdaniteľný obchod uviedla majúc za to, že tento dôkaz mal byť zabezpečený už správnym orgánom za účelom riadneho zistenia skutkového stavu.

31. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán po zistení adresy G. L. sa ho nepokúsil opätovne predvolať na ústne pojednávanie a uspokojil sa s tým, že svedok je nekontaktný. Rovnako sa nepokúsil zabezpečiť jeho účasť predvedením za pomoci Policajného zboru SR, pričom tento svedok by sa podľa jeho názoru vedel minimálne vyjadriť ku skutočnosti, či od svedka R. prevzal účtovníctvo spoločnosti ASOR, spol. s r.o. a teda aj k pravdivosti tvrdenia svedka R., že údajne s týmto účtovníctvom nikdy nedisponoval. Mal za to, že ak účtovníctvo od C. R. prevzal a naďalej s ním disponuje, mal by ho predložiť. Preto navrhol správnemu súdu, aby predvolal terajšieho konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. pána G. L., aby potvrdil alebo vyvrátil tvrdenie svedka C. R. o tom, či disponoval s účtovníctvom spoločnosti ASOR, spol. s r.o. a či mu toto účtovníctvo odovzdal.

32. Poukázal na to, že správny orgán v rámci doplnenia dokazovania úradným záznamom zo dňa 18.08.2017 vykonal porovnanie zápisníc z výsluchov svedka C. R. a A. L., z ktorých podľa svojej úvahy vyvodil závery výlučne vyhovujúce správnemu orgánu. Namietal, že správny orgán opätovne nevypočul pána A. L.. Preto navrhol správnemu súdu, aby predvolal A. L., ktorý potvrdí alebo vyvráti tvrdenie svedka C. R. o tom, či mal vedomosť o realizácii sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. v čase jeho realizácie.

33. Žalobca zastal názor, že správny orgán porušil základné zásady správneho konania, keď jednostranným spôsobom vyhodnotil dôkazy výlučne v jeho neprospech, s jeho argumentáciou sa nevysporiadal a svoje rozhodnutie odôvodnil nepriamymi dôkazmi, ktorých pravdivosť bola vyvrátená. Taktiež mal za to, že správny orgán mu pričítal na ťarchu aj vykonané dôkazy vyplývajúce zo stavu spoločnosti ASOR, spol. s r.o., za ktorý však nemôže zodpovedať. S poukazom na uvedené označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

34. Mal za to, že preukázal splnenie predmetu zmluvy spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. všetkými jemu dostupnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou daňového spisu, pričom skutočnosť, že predmet zmluvy bol realizovaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. potvrdili aj A. L., Ing. C. F., ktorý navyše uviedol, že C. R. videl pri plnení zmluvy a rovnako C. R. vlastnoručnými podpismi, z čoho je zrejmé, že musel mať a mal v čase uskutočnenia sporného zdaniteľného obchodu ako konateľ tejto spoločnosti vedomosť o realizácii predmetu zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného uviedol, že poskytol správnemu orgánu všetku súčinnosť s tým, že mu nie je známy spôsob, ktorým by mohol ešte preukázať, že predmet zmluvy bol spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. reálne uskutočnený.

35. K spochybneniu zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. správcom dane na skutočnostiach, že v preberacom protokole o odovzdaní diela nie je uvedený dodatok označujúci prokúru riaditeľa, že k zmluve o dielo neboli predložené projektová dokumentácia a jednotlivé objednávky, doklady o vykonaných odborných prehliadkach, doklady o odovzdaní stavebných a demolačných odpadov a že rozpočet k predmetu diela je zo dňa 28.09.2011 a nemá byť z neho údajne zrejmé s opravou akej konkrétnej hospodárskej budovy súvisí uviedol, že tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepotvrdzujú to, že by údajne sporný zdaniteľný obchod nemal byť dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. V tejto súvislosti dodal, že právny úkon - zmluva a jej obsah musí byť jasná výlučne pre zmluvné strany a pohľad tretieho subjektu - správneho orgánu na jej obsah je irelevantný. Napríklad vo vzťahu k dokladom o odovzdaní odpadov uviedol, že tieto mu boli dané k nahliadnutiu, ale nemal potrebu ich archivovať a k rozpočtu uviedol, že jeho „nečistopis" bol vyhotovený pred podpisom zmluvy, avšak finálnu podobu dostal až v deň uvedený v napadnutom rozhodnutí.

36. Žalobca z opatrnosti namietal a poukázal na dĺžku daňových konaní, pričom mal za to, že správny orgán vec nevyriešil v zákonom stanovených lehotách.

37. Tiež poukázal na to, že DPH v podstate zaplatil dvakrát, nakoľko zaplatil spoločnosti ASOR, spol. s r.o. cenu diela aj s DPH, následne si ju v daňovom priznaní odpočítal a o túto sumu poukázal štátu nižšiu DPH a následne mu bola táto suma správnym orgánom zadržaná.

38. Záverom skonštatoval, že ako daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne s tým, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane.

39. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej (§ 182 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

40. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne požiadal správny súd o nariadenie pojednávania vo veci samej.

41. Poukázal na to, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, pričom ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Tiež poukázal na to, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje a ak získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predkladanej dodávateľskej faktúry a ak neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane.

42. Žalovaný skonštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že dôkazy predložené žalobcom boli spochybnené a žalobca počas kontroly ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil, nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. Rovnako poukázal na to, že správca dane nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod dodala spoločnosť ASOR, spol. s r.o., pričom bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce dodanie sporného zdaniteľného obchodu práve touto spoločnosťou.

43. V súvislosti s námietkou žalobcu, že ním predložené listinné dôkazy dostatočne preukazujú, že predmet zmluvy bol reálne uskutočnený spoločnosťou ASOR, spol. s r.o., pričom žiadnymi inými listinnými dokladmi nedisponuje žalovaný poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2011 mali byť projektová dokumentácia a objednávky, ktoré predložené neboli a ďalej, že predmetom zmluvy mali byť stavebné práce na objekte T. E., pričom podľa preberacieho protokolu zo dňa 29.09.2011 mali byť odovzdané stavebné práce na objekte N. E.. Ďalej vychádzajúc z čl. IX bod 9.2 poukázal na to, že zhotoviteľ bol povinný ku dňu začatia preberacieho konania predložiť všetky doklady o vykonaných odborných prehliadkach, skúškach, atesty, certifikáty, projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, ktoré rovnako k preberaciemu protokolu neboli predložené. Rovnako podľa čl. IX bod 9.3. zmluvy o dielo zhotoviteľ bol povinný ku dňu preberacieho konania predložiť doklady o odovzdaní stavebných a demolačných odpadov osobám oprávneným nakladať s odpadmi podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktoré k preberaciemu protokolu predložené neboli. Naviac vo vzťahu k zmluve o dielo žalovaný vytkol, že pri podpise tejto zmluvy, nie je uvedený dodatok označujúci prokúru, napriek tomu, že ju podpísal prokurista. Z uvedených skutočností preto žalovaný uzavrel, že nemožno zmluvu o dielo, či preberací protokol považovať za dôkaz vylúči akékoľvek pochybnosti naviac, keď podľa žalobcom namietaného prehlásenia C. R. mal byť súčasťou zmluvy o dielo aj rozpočet, avšak rozpočet priložený k zmluve o dielo je až zo dňa 28.09.2011 a nie je z neho zrejmé s opravou akej konkrétnej hospodárskej budovy súvisí, na predmetnom rozpočte nie je označený objednávateľ, ani zhotoviteľ, nie je uvedené evidenčné číslo objektu, teda nejaví znaky jednoznačnosti.

44. Tiež poukázal na to, že spornou je aj osoba, ktorá mala za zhotoviteľa odovzdávať sporný zdaniteľný obchod, keďže podľa výkonného riaditeľa žalobcu, Ing. C. F. touto osobou mal byť A. L., avšak vtedajší konateľ spoločnosti ASOR, spol. s r.o., C. R. vo svojom prehlásení však tvrdil, že on odovzdal sporný zdaniteľný obchod riaditeľovi žalobcu, C. F.. Podľa názoru žalovaného ani prehlásenie C. R., predložené správcovi dane dňa 30.12.2013, teda po tom, čo v zápisniciach o ústnom pojednávaní spísaných u správcu dane dňa 28.11.2012 a 05.09.2013 C. R. nevedel o tom, že by spoločnosť ASOR, spol. s r.o. vykonávala sporný zdaniteľný obchod a nevedel uviesť dodávateľov či odberateľov spoločnosti ASOR, spol. s r.o. nemožno považovať za vierohodný dôkaz a jeho vypovedacia hodnoty je nedostatočná, pričom nič na tomto závere nezmení ani skutočnosť, že podpis na prehlásení bol overený mestským úradom, pretože mestský úrad osvedčil iba pravosť podpisu, nie pravdivosť písomného prehlásenia. Žalovaný poukázal na výsluch C. R., ktorý sa uskutočnil v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave dňa 14.07.2017, ktorý rovnako nepriniesol pre žalobcu priaznivejšie postavenie, keď tento iba potvrdil, že podpisoval dokumenty (spornú faktúru, zmluvu o dielo, prehlásenie), ktoré mu boli prinesené A. L., ktorému dôveroval a ktorého splnomocnil vykonaním prác, pričom však opätovne uviedol, že nevie, kto práce vykonával a k rozpornému tvrdeniu ohľadne spoločnosti ASOR, spol. s r.o. na ústnom pojednávaní dňa 05.09.2013 a v prehlásení s overeným podpisom dňa 25.11.2013, ktoré mu priniesol A. L. na podpis iba uviedol, že A. L. dôveroval, pričom nie je zrejmé, prečo prítomný splnomocnený zástupca žalobcu nepoložil svedkovi žiadne otázky, keď tvrdí, že vyjadrenia C. R. považuje za nepravdivé a alibistické.

45. Žalovaný poukázal na to, že C. R. spornú faktúru nevystavil, túto mu A. L. predložil k podpisu, C. R. nemal vedomosť o tom, kto vykonal sporný zdaniteľný obchod, A. L. predložené doklady iba podpisoval a samotný A. L., ktorý napriek tvrdeniu, že sporné práce boli vykonané subdodávateľsky a že zabezpečoval pracovníkov a subdodávateľov na realizáciu sporného zdaniteľného obchodu si nevedel spomenúť na žiadneho dodávateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. S poukazom na uvedené považoval opätovné vypočutie A. L. za nedôvodné.

46. Konštatoval, že ani výpoveďou A. L. či C. R. sa reálne dodanie sporného zdaniteľného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. nepodarilo preveriť, pričom táto skutočnosť nebola pripočítaná na ťarchu žalobcu, bolo však na ňom, aby preukázal reálne dodanie sporného obchodu spoločnosťou ASOR, spol. s r.o.

47. Vo vzťahu k daňovým priznaniam spoločnosti ASOR, spol. s r.o. žalovaný poukázal na to, že táto spoločnosť síce podala za zdaňovacie obdobia január až júl 2011 daňové priznania k DPH, avšak nedeklarovala žiadne dodanie tovarov či služieb a za zdaňovacie obdobia august až december 2011 podala daňové priznania k DPH všetky po zákonnej lehote a to až 18.04.2012, pričom vykázala vysoké vstupy, vysoké výstupy a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nízku, takmer nulovú daňovú povinnosť a posledné daňové priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie marec 2012, na základe čoho jej bola registrácia pre DPH zrušená 30.09.2012 podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. S poukazom na uvedené preto zastal názor, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. nebola v roku 2011funkčná a fungujúca.

48. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v danom prípade ide o vyrubenie rozdielu odpočítania DPH, ktoré si uplatnil žalobca a nie spoločnosť ASOR, spol. s r.o., pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne.

49. K námietke žalobcu, že A. L. potvrdil, že predmet zmluvy bol spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. realizovaný, pričom realizáciu predmetu zmluvy potvrdil aj Ing. C. F. a miestne zisťovanie žalovaný poukázal na obsah výpovede A. L. zo dňa 07.02.2014, kedy uviedol, že stavebné práce fakturované na základe zmluvy o dielo boli reálne vykonané, avšak ani 07.02.2014 ani na ústnom pojednávaní dňa 13.03.2014 ani 12.11.2014 si nevedel spomenúť, kto predmetné stavebné práce vykonal. Vo vzťahu k výpovedi Ing. C. F. skonštatoval, že tento vo svojej odpovedi uviedol, že dielo odovzdal A. L. a že C. R. videl asi dva krát, neuviedol však, kto práce fyzicky vykonal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil samotné vykonanie sporného zdaniteľného obchodu, ale skutočnosť, že mal byť sporný zdaniteľný obchod dodaný spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. a vykonané miestne zisťovanie tieto pochybnosti neodstránilo.

50. Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu dôvodil, že správca dane nie je povinný napovedať žalobcovi akým spôsobom má okrem daňových dokladov, v danom prípade neúplných, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Zopakoval, že v prípade žalobcu nebolo vôbec možné zo strany správcu dane vyvodiť záver, že predložené dôkazy odrážajú materiálnu skutočnosť, teda, že informácie v nich zaznamenané sú pravdivé a majú tak vo vzťahu k deklarovanému sporného zdaniteľnému obchodu relevanciu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2013.

51. K námietke žalobcu, že sa nepokúsil zabezpečiť prítomnosť G. L. opätovným predvolaním alebo predvedením za pomoci PZ SR žalovaný poukázal na to, že informácie poskytnuté Registrom obyvateľov SR a Sociálnou poisťovňou ohľadom adresy pobytu G. L. potvrdili správnosť adresy, na ktorú mu správca dane doručoval zásielky. Rovnako poukázal na žalobcom tvrdenú nedôvodnosť predvolania G. L. (odvolanie zo dňa 05.09.2017), keďže tento sa nebude vedieť vyjadriť k skutočnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože v čase realizácie predmetu zmluvy nebol konateľom spoločnosti ASOR, spol. s r.o. Žalovaný tiež poukázal na to, že v súvislosti s iným konaním vykonal správca dane dňa 15.08.2012 miestne zisťovanie na adrese trvalého pobytu G. L., pričom prítomná manželka G. L. uviedla, že jej manžel sa v R. Sv. C. už 15 rokov nezdržiava a miesto jeho pobytu jej nie je známe.

52. Záverom žalovaný skonštatoval, že správca dane v predmetnom konaní dodržal všetky zákonom stanovené lehoty a preto považoval námietku žalobcu, že vec nebola vyriešená v zákonných lehotách za bezpredmetnú.

53. Žalobca repliku nepodal. Vyjadrenie žalovanému mu bolo doručené dňa 30.04.2018.

IV. Relevantná právna úprava

54. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

56. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

57. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

58. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

59. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

60. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

61. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

62. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

63. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

64. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

65. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazajúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 7. marca 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

68. Správny súd konal podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný (§ 108 ods. 2 SSP), pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil elektronicky dňa 6. marca 2019 a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

69. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch správnej žaloby a navrhol správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že aj po doplnení dokazovania zo strany správnych orgánov došlo k zmene skutkových okolností a to v prospech žalobcu, nakoľko sa potvrdili skutočnosti, ktoré uvádzal C. R., ktorý svojou výpoveďou len potvrdil skutočnosti, na ktoré už poukazovali v predchádzajúcom konaní. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

70. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca navrhoval správnemu súdu vykonanie dokazovania vypočutím svedkov G. L. a A. L. a súčasne navrhol, aby správny súd zabezpečil do súdneho spisu daňové priznanie spoločnosti ASOR, spol. s r.o., z ktorého bude zrejmé, či táto spoločnosť vo svojom daňovom priznaní zdaniteľný obchod uviedla. V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania správny súd poukazuje na špecifickú povahu správneho súdnictva, ktorého účelom je kontrola verejnej správy, a nie nahrádzanie jej rozhodovania. Úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí a priebehu administratívneho konania, konkrétne, či oprávnené orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok v rozsahu žalobných bodov rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Teda nie je úlohou správneho súdu, aby zisťoval a ustaľoval skutkový stav. Naviac správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. S otázkou vykonávania dokazovania sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 22 uznesenia sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, v ktorom skonštatoval, že : „Pri definovaní role súdu v oblasti zisťovania skutkového stavu je treba mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Nie je možné, aby súd v správnom súdnictve viedol dokazovanie v obvykle chápanom zmysle, totiž ako prostriedok zistenia skutkového stavu v správnej veci, takto vykonané dôkazy (popr. spolu s dôkazmi už vykonanými v konaní pred správnym orgánom) by sám hodnotil a vyvodzoval z takto zisteného skutkového stavu právne úvahy, ktoré by viedli k rozhodnutiu o veci samej. Súd by tak rozhodoval o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb vo veciach, ktoré sú kompetenčným zákonodarstvom zverené orgánom exekutívy; pri existencii generálnej prieskumnej klauzule by sa tak stala deľba moci medzi justíciou a exekutívou iluzórna". (pozn. slovenský preklad - ústavný súd; Mazanec, M. Ještě k otázkám přezkumu správních rozhodnutí soudy, Bulletin advokacie č. 1/1998, s. 8). Konanie na správnom súde nie je pokračovaním správneho konania. Súd teda nevykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 150/2009 z 28. januára 2010). Správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné a či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo 133/2007 z 1. augusta 2008)." S poukazom na uvedené správny súd dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom nevykonal. V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že pokiaľ by ustálil, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav, bol by daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, čo však v danom konaní neprichádzalo do úvahy. Podľa názoru správneho súdu správca dane zistil skutkový stav dostatočne na prijatie záveru, že žalobca nepreukázal, že sporný zdaniteľný obchod bol reálne dodaný spoločnosťou ASOR, spol s r.o. a že tejto spoločnosti preto vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

71. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1.12.2016 sp. zn. 14S 14/2016, preto správny súd posudzoval, či konajúce orgány verejnej správy postupovali v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom obsiahnutým v tomto zrušujúcom rozsudku. Obsahom administratívneho spisu má správny súd preukázané, že dňa 14.7.2017 bol opätovne v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý bývalý konateľ spoločnosti ASOR, spol. s r.o. za účelom odstránenia vytknutých rozporov, pričom C. R. nespochybnil, že podpisoval doklady, ktoré mu boli predložené správcom dane, avšak súčasne uviedol, že tieto doklady nevystavoval, len ich podpísal, nakoľko dôveroval pánovi L., ktorý tieto doklady vystavoval, pričom túto skutočnosť potvrdil aj A. L. vo svojej výpovedi dňa 7.2.2014. Správcovi dane tiež C. R. uviedol, že osobne práce nevykonával, nevedel o tom, že by ich robila spoločnosť ASOR, spol. s r.o., nevedel, kto vykonával stavebné práce a uviedol tiež, že vykonaním prác splnomocnil pána L. a že prehlásenie, ktoré podpísal mu priniesol na podpis pán L., ktorému dôveroval. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní je preukázané (bod 17 rozsudku), že prítomný zástupca daňového subjektu nepoložil svedkovi žiadne otázky. Správny súd má obsahom administratívneho spisu rovnako preukázané, že správca dane v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom obsiahnutým v zrušujúcom rozsudku správneho súdu zisťoval pobyt súčasného konateľa spoločnosti ASOR, spol. s r.o. pána G.

L. a to prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, ako aj Sociálnej poisťovne, pričom iná adresa zistená nebola. Z uvedeného dôvodu nie je možné pričítať na ťarchu správcu dane, že opätovne nepredvolával tohto svedka. Správny súd má z výpisu predloženého Sociálnou poisťovňou rovnako preukázané, že v období po vrátení veci krajským súdom nebol G. L. zamestnaný. Naviac správny súd dodáva, že nakoľko G. L. sa stal konateľom spoločnosti ASOR, spol. s r.o. až dňa 20. apríla 2012, pričom k zdaniteľnému plneniu malo dôjsť v septembri 2011, je málo pravdepodobné, že by poskytol správcovi dane bližšie informácie ohľadom deklarovaných služieb.

72. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že stavebné práce v zmysle Zmluvy o dielo č. 16081/11 zo dňa 15.08.2011 boli vykonané (túto skutočnosť správca dane ani žalovaný nespochybňovali), pričom vychádzajúc z miestneho zisťovania, ktorú uskutočnil správca dane dňa 2. júna 2015 je ustálené, že stavebné práce boli vykonané v T. E.. Nezrovnalosť ohľadom miesta vykonania stavebných prác je však daná na základe predloženého preberacieho protokolu o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 29.09.2011, ktoré predložil A. L. správcovi dane dňa 10.02.2014, z ktorého vyplýva, že na základe Zmluvy o dielo č. 16081/11 mali byť odovzdané stavebné práce vykonané na objekte N. E.

73. Medzi účastníkmi konania však zásadnou spornou otázkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

74. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."

75. Správny súd rovnako uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."

76. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

77. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

78. Aj v danej veci je sporné, či skutočným dodávateľom prác (služieb) bol deklarovaný dodávateľ ASOR, spol. s r.o., pričom pokiaľ žalobca predložil faktúru vystavenú týmto dodávateľom, zaťažovalo ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že táto spoločnosť realizovala dohodnuté stavebné práce, či už sama alebo prostredníctvom svojich dodávateľov, pričom pri neunesení dôkazného bremena, zostáva toto tvrdenie nepreukázané (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/52/2017 zo dňa 19.11.2018). Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu došlo práve spochybnením tvrdenia žalobcu, že k zdaniteľnému plneniu došlo spôsobom uvedeným na faktúre. Správca dane získal pochybnosti na základe záverov z vykonaného dokazovania a teda bolo na žalobcovi, aby pochybnosti, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, odstránil predložením ďalších relevantných dôkazov.

79. V danom prípade pri preverovaní dokladov predložených žalobcom konajúce orgány verejnej správy zistili skutočnosti, ktoré podľa názoru správneho súdu dostatočne spochybnili tvrdenia žalobcu podložené listinnými dokladmi. Správny súd si dovolí poukázať na určité zásadné skutočnosti, ktoré počas dokazovania vyšli najavo. Bývalý riaditeľ Ing. F. napríklad uviedol, že dielo mu odovzdával A. L., avšak v prehlásení C. R. je uvedené, že ho odovzdal C. R., pričom A. L. zase tvrdil, že ho fyzicky odovzdal on a papierovo C. R. Ďalej A. L. ktorý bol podľa vyjadrenia bývalého konateľa splnomocnený uskutočnením stavebných prác nevedel uviesť, kto tieto práce uskutočnil, keď spoločnosť ASOR, spol. s r.o. nemala svojich zamestnancov, ani žiadny majetok. A. L. dňa 07.02.2014 potvrdil, že vystavil na pokyn pána R. faktúru č. 30092/11 zo dňa 30.09.2011 a dal mu ju na podpis, pričom aj potvrdil, že práce boli vykonané, osobne tam mal byť každý deň, pričom správcovi dane súčasne uviedol, že dňa 12.02.2012 predloží zoznam pracovníkov a subdodávateľov, ktorí na stavbe pracovali. Tento zoznam však nepredložil, dňa 13.02.2012 správcovi dane uviedol, že si nepamätá meno človeka, ktorý vykonával práce a nemá žiadne doklady. Dňa 10.02.2014 predložil A. L. preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela, z ktorého vyplýva, že stavebné práce boli vykonané na objekte N. E. pričom podľa zmluvy o dielo č. 16081/11 mali byť vykonané na objekte T. E. a žalobca (za žalobcu prokurista Ing. F.) tento preberací protokol aj napriek tejto vade podpísal. Rovnako C. R. nevedel, kto práce vykonával, pričom na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2013 uviedol, že osobne stavebné práce nevykonával. Ing. F. však tvrdil, že C. R. videl na stavbe asi 2 krát (bod 10 rozsudku). Rovnako nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že reálne dodanie stavebných prác spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. bolo preukázané miestnou obhliadkou, pretože touto bolo len overené, že stavebné práce boli uskutočnené, avšak nebolo ňou zistené, kto tieto stavebné práce uskutočnil. Po týchto zisteniach správcu dane zostalo na žalobcovi, aby ďalšími dôkaznými prostriedkami preukázal, že stavebné práce boli skutočne spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. vykonané. Takýmto dôkazom mohlo byť všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

80. V súvislosti o otázkou žalobcu, že nevie, aké ďalšie dôkazy mal predložiť správny súd uvádza, že presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť predložené, za účelom odstránenia pochybností správcu dane, pričom vždy to bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. V prípade žalobcu by napríklad k posilneniu jeho dôkaznej situácie okrem už vyššie spomínaných listín, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. II bod 2.3.1 -projektová dokumentácia, objednávky) alebo ktoré mali byť odovzdané žalobcovi pri odovzdaní diela podľa bodov 9.2 a 9.3 zmluvy napríklad prospelo aj predloženie stavebného denníka, tak ako to skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016 zásadného právneho významu (rozsudok bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38). Rovnako je namieste otázka ohľadom skládkových služieb spojených s demoláciou stavby, keď podľa predloženého rozpočtu zo dňa 28.09.2011, položka 24, žalobca mal platiť poplatok aj za uloženie sute na skládku.

81. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uskutočnenie stavebných prác bolo preukázané tým, že konateľ spoločnosti ASOR, spol. s r.o. C. R. potvrdil, že podpísal zmluvu o dielo, faktúru, ako aj ďalšie písomnosti, tak s týmto tvrdením sa správny súd, vychádzajúc z výpovede C. R. zo dňa 14.7.2017 uskutočnenej v zmysle právneho názoru správneho súdu, ako aj z predloženého prehlásenia a rovnako z výpovedí ďalších svedkov - Ing. C. F. a A. L., nemôže stotožniť, keď sám C. R. výslovne uviedol, že faktúry nevystavoval, iba ich podpisoval, pretože dôveroval pánovi L.. Len podpísanie listín, hoci aj formou legalizácie podpisu, nie je dostačujúce na preukázanie materiálneho plnenia zmluvy, pretože, ako správne uviedol správca dane a žalovaný, overením podpisu sa nepotvrdzuje obsah listiny.

82. Zákon o DPH presne v § 49 ods. 2 presne vymedzuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, ktorému vznikla daňová povinnosť, pričom úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca službu v skutočnosti prezval, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že služba bola dodaná spoločnosťou ASOR, spol. s r.o.

83. S poukazom na bod 82 správny súd zastáva názor, že bolo plne v žalobcovej dispozícii zaobstarať si dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich, že plnenie, ktoré bolo odrazom predloženej faktúry uskutočnila spoločnosť ASOR, spol. s r.o. (sama alebo prostredníctvom svojho dodávateľa), nakoľko išlo o priamy vzťah žalobcu so svojim dodávateľom, pričom zo samotného tvrdenia žalobcu, ktorý v žalobe výslovne uviedol, že mal k nahliadnutiu doklady o stavebných odpadoch, avšak si ich nearchivoval, správny súd vyvodzuje, že pri tejto činnosti nebol žalobca dostatočne obozretný. Rovnako správny súd dodáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH bola skutočnosť, že spoločnosť ASOR, spol. s r.o. bola nekomunikatívna. Z odôvodnenia tak napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH bolo neunesenie dôkazného bremena spočívajúceho v odstránení pochybností zistených správcom dane, pričom pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. Z uvedeného dôvodu nie je vo vzťahu k nároku žalobcu na priznanie práva na odpočítanie DPH relevantné, či spoločnosť ASOR, spol. s r.o. dodanie tejto služby uviedla vo svojom daňovom priznaní.

84. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku konania, správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že nebola presiahnutá zákonnom stanovená dĺžka daňovej kontroly a pokiaľ mal žalobca na mysli dĺžku vyrubovacieho konania, mal možnosť sa domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Naviac, žalobca bližšie tento žalobný bod ani nerozviedol.

85. Správny súd záverom poukazuje na bod 37 predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku, v ktorom už bolo skonštatované, že v prípade žalobcu nebolo preukázané, že zmluvu o dielo č. 16081/11 realizovala spoločnosť označená na faktúre, avšak bolo ešte potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, ktorého výsledky však tento záver nezvrátili. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného, že opakovaná výpoveď C. R. neodstránila pochybnosti o materiálnom základe predloženej faktúry, resp. neodstránila pochybnosti o tom, že fakturované stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. spoločnosťou ASOR, spol. s r.o. Obdobný právny záver, avšak vo vzťahu k inému dodávateľovi, ktorý mal uskutočňovať stavebné práce pre žalobcu, pričom žalobné body mali obdobný charakter prijal Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 14S/15/2016 zo dňa 1. decembra 2016, voči ktorému podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/52/2017 zo dňa 19. novembra 2018 kasačnú sťažnosť zamietol, pričom správny súd na niektoré časti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu poukázal.

86. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal náležité dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 18 913,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 je vecne správne.

87. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

88. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.