Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/252/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu O. R. A. s.r.o., so sídlom K., O. XX, T.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Q. R., so sídlom K., C. XX, proti žalovanému B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., F. M. XXX/XX, o zaplatenie 1.663,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. júna 2018, č. k. 6Csp/14/2018-62, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.021,87 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.021,87 eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.350 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350 eur, len 5,05%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.021,87 eur do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,82 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.663,93 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.663,93 eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur, len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.663,93 eur do zaplatenia a náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.01.2015 písomnou žiadosťou žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, pričom v žiadosti v bode 5 uviedol, že požaduje úver vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka bude 47,43 eur (vrátane platby podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá), z toho mesačná splátka (vrátane úrokov) je 81,99 eur, celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť, potom predstavuje 2.142,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 36,30%, ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka revolvingu 2.142,06 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V žiadosti sa ďalej v bode 6 nachádzajú údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, výška mesačnej platby (t.j. mesačná splátka s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) v sume 81,99 eur, počet splátok 42, výška mesačnej splátky 47,43 eur, celková čiastka, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, 2.142,06 eur, RPMN za úver 25,75%, ročná úroková sadzba úveru 18,08%, priemerná RPMN 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,75%, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%,poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Oznámením o zosplatnení z 13.09.2015 žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom na omeškanie splátok č. 5,6,7 v celkovej sume 245,80 eur, ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie žalovaný neprevzal. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že k úhrade dlhu nedošlo a splatnosť celého dlhu nastala 4.10.2015. Právne vec súdu prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy); § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý odvíjal od formuláru - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ako zmluva), ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky na zariadenie domácnosti, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní nie je sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovanej - príjemcu služby - fyzická osoba. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo strany žalovaného bola zmluva podpísaná dňa 19.1.2015 a žalobca ju podpísal dňa 23.1.2015. Vzhľadom k tomu, že údaje v bodoch 5 a 6 zmluvy sú zhodné (okrem údaja o výške RPMN, ktorý však nie je vecou dohody, ale výška RPMN vyplýva z ostatných dohodnutých parametrov zmluvy), je potrebné uviesť, že žalobca návrh na uzavretie zmluvy žalovanej akceptoval, a teda medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 eur s tým, že spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb mala byť výška mesačnej platby vo výške 81,99 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru, bola dohodnutá vo výške 2.142,06 eur, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 18,08% ročne, RPMN za úver vo výške 26,17%, priemerná RPMN za úver 36,30%. Okrem toho bola v zmluve dohodnutá čiastka revolvingu vo výške 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí žalovaný zaplatiť, v sume 2142,06 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V bode 8 zmluvy s názvom „sankcie“ si strany v odseku 8.1. dohodli v prípade omeškania žalovanej ako dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti zmluvnú pokutu vo výške 0,04% z dlžnej sumy denne a v prípade, že pre omeškania žalovanej s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovanej, je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6%). Zmluva v bode 7 odkazuje aj na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej „zmluvné podmienky“). V zmluvných podmienkach sa v bode 7 ods. 7.1 uvádza, že súčasťou zmluvy je okrem iného aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V konaní bolo preukázané, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100036 - bolo žalobcom jednostranne vystavené 23.1.2015 a okrem obsahových náležitostí uvedených v bode 6 zmluvy o úvere sa tam uvádzajú aj ďalšie údaje, ako je dátum splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky úveru, ako aj dátum konečnej splatnosti úveru. Údaje o termínoch splátok úveru a konečnej splatnosti úveru sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Tieto údaje však neboli súčasťou návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.1.2015, preto toto oznámenie je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za nový návrh zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného k akceptácii tohto oznámenia nedošlo, súd toto oznámenie nepovažoval za súčasť zmluvy o úvere. Z uvedeného potom vyplýva, že zmluva o úvere nemá všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nej absentuje údaj o dátume splatnosti splátok úveru, ako aj dátum o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomuto nedostatku je potom potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na vrátenie istiny úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá, nie na úroky a poplatky. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 23.1.2015 je preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 1.350,- eur (nie 1.500,- eur). Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalovaný mu celkovo

uhradil sumu 328,13 eur. Tieto skutočnosti neboli v konaní zo strany žalovaného namietané, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobca potom má nárok na zaplatenie sumy 1.021,87 eur (1.350,- eur - 328,13 eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca mu listom zo dňa 13.9.2015 oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok 5, 6, 7 v sume celkom 245,80 eur a pokiaľ sa s úhradou ktorejkoľvek z týchto splátok dostane do omeškania o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, žalovaný stratí výhodu splátok a celý dlh bude povinný zaplatiť naraz. Žalovaný oznámenie neprevzal, keďže dlžnú sumu neuhradil, došlo k zosplatneniu úveru dňa 4.10.2015 v súlade s ust. bodu 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvných podmienok. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy 1.021,87 eur, a to od 4.10.2015 (odo dňa zosplatnenia úveru), preto žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy podľa bodu 8 ods. 8.1 zmluvy a tiež nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi nárok na uvedené sankcie v rozsahu podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (t.j. do výšky 3-násobku výšky úrokov z omeškania podľa § 3 uvedeného nariadenia, čo je 15,15% ročne), a to do doby, kým suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania dosiahne sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Od nasledujúceho dňa patrí žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.021,87 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne od 4.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.350,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350,- eur, len s 5,05% ročným úrokom z omeškania až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd považoval za nedôvodné, aby zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v celkovej výške 15,15% ročne bol žalovaný povinný platiť do doby, kedy tieto dosiahnu sumu 1500,- eur, keďže poskytnutá bola žalovanému len suma 1.350,- eur a len do dosiahnutia tejto sumy žalobcovi nárok na sankcie za omeškanie žalovaného s plnením podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. patria. Aj v tejto časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.663,93 eur, súd mu priznal sumu 1.021,87 eur. Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 22,82% a v tomto rozsahu žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

2. Proti tomuto rozsudku, a to výrokovej zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán, pričom postačuje, ak listina ako celok je podpísaná. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Pre uvedené účely postačuje, aby listina ako celok bola podpísaná. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch ani zo žiadneho osobitného predpisu upravujúce práva a postavenie spotrebiteľa nevyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla pozostávať z viacerých dokumentov (toto v konečnom dôsledku potvrdzuje aj prax súdov vyššieho stupňa). Zmluvné strany si v obsahu zmluvného vzťahu v súlade s princípom zmluvnej voľnosti dohodli, akým spôsobom bude uzatvorený a čo bude obsahom jednotlivých zmluvných dokumentov. Pripojenie súhlasu na zmluvný dokument vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Žalobca poukázal na ustanovenie § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej dôvodil tým, že z obsahu záverov konajúceho súdu nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, ktorý by preukazoval, že zmluva nebola uzatvorená platne. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce obsah vzájomných práv a povinností strán, sa objektívne podľa § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s takýmto obsahom súhlasili. V predmetom prípade je ofertou žiadosť dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, formálne realizovaná jednak vyplnením a podpísaním formulára označeného ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“ a následne doručením tejto žiadosti do sféry veriteľa a akceptáciou je súhlas s veriteľa s poskytnutím revolvingového úveru, formálne realizovaný podpisom zmluvy a doručením podpísanej zmluvy dlžníkovi (vrátane doručenia Oznámenia veriteľa o schválení úveru). Žalobca v uvedenej súvislosti zároveň poukázal na to, že otázka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola až donedávna posudzovaná rôzne, pričom k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej

republiky podstatne prispelo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15. Súdny dvor Európskej únie vo výroku 4 predmetného konania vyslovil pre toto konanie podstatnú vec: Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa a obsah jeho rozhodnutia uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje dokument, ktorý ma informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitostí medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny je predovšetkým informovanosť spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov. Oznámenie spresňuje obsah v zmluve už dohodnutých náležitostí, ktoré predstavujú skutočne podstatné zložky právneho úkonu (essentialia negotii), pričom zároveň obsahuje aj ďalšie náležitosti, ktoré však nie sú významné pre obsah rozhodnutia spotrebiteľa o tom, či uzatvorí alebo neuzatvorí zmluvný vzťah. Žalobca v nadväznosti na uvedené žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie svoj právny záver o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným č.XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) je bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., založil na tom, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to údaj o dátume splatnosti splátok úveru, ako aj dátum o konečnej splatnosti úveru.

6. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny, a preto sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.01.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX“, kde z bodu 5. vyplýva, že tento obsahuje údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a to požadovanú výšku úveru 1.500,- eur, mesačnú splátku 47,43 eur, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 eur, predpokladanú RPMN 26,17 eur, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 18,08 %, priemernú RPMN za úver 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V bode 6. zmluvy o úvere označenej ako „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v Eur (nevypĺňajte) vyplýva informatívny údaj o mesačnej platbe 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru 1500 eur, splatnosť úveru 42 splátok, mesačná splátka 47,43 eur, celková čiastka úveru 2142,06 eur, priemerná RPMN 36,30 eur, predpokladaná RPMN 25,75 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Zmluvu o úvere podpísal žalovaný dňa 19.01.2015 a žalobca dňa 23.01.2015. V oznámení o schválení úveru zo dňa 23.01.2015 žalobca žalovanému oznámil údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré navyše od bodu 6 zmluvy o úvere ako je uvedený vyššie obsahoval aj údaj rozčlenenie mesačnej splátky na splátku istiny 35,71 eur a úrokov 11,72 eur, splátku podľa dohody o poskytnutí služby, dátum splatnosti prvej splátky a poslednej splátky úveru, odplatu za poskytovanie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje zákona č. 129/2010 Z. z o

spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 uvedeného zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)/. 9. Údaj o dátume splatnosti splátok a tiež údaj o splatnosti poslednej splátky bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, avšak žalobca nepreukázal, že v čase, kedy žalovaný zmluvu podpisoval, t. j. dňa 19.01.2015, žalovaný mal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť splátok a splatnosť poslednej splátky úveru, teda aká je doba trvania úveru, keďže tieto údaje neboli uvedené v zmluve, ale len v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, čo je jednostranný právny úkon žalobcu. Je zrejmé, že tieto údaje z oznámenia o schválení úveru zo dňa 23.01.2015 boli žalobcom čiastočne v písané do zmluvy o úvere až v čase, kedy zmluvu o úvere podpisoval žalobca, t. j. dňa 23.01.2015. Preto nie je zrejmé, či žalovaný mal vedomosť o týchto údajoch. Pre posúdenie náležitosti v zmluve o úvere je právne relevantné to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania úveru, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákone o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný, pričom žalobca túto skutočnosť v predmetnej veci nepreukázal. Za daného stavu je správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti predpísanej podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. K námietke žalobcu, že vzhľadom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 je potrebné vykladať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch eurokonformne v súlade so smernicou 2008/48 v tom zmysle, že táto nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom z odvolania žalobcu ďalej vyplýva, že údaj o konečnej splatnosti nie je takýmto údajom, ktorý je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa, je potrebné uviesť, že i v tomto rozhodnutí Európsky súdny dvor konštatuje, že smernica Rady 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Je potrebné v tomto smere poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď oznámenie o schválení úveru nie je žalovaným podpísané.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .