Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-1-2018.pdf
PDF · 150.09 KB
No categories available
28C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: V.. V.Á. K., N..: XX.X.XXXX, C. A. C. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.5.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné, okrem toho sa domáha určenia, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2017 a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 487,05 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016, ktorej obsah nemohla ovplyvniť. Zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je Univerzitná Nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava. Žiadosť žalovaného jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 21.05.2018, čím zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície.
3. Žalobkyňa ďalej uvádza, že v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 ju žalovaný zaviazal platiť 28,65 Eur mesačne výšku náhrady poistného, ktoré je bez právneho dôvodu a zaplatila 17 x čo je 487,05 Eur, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil a žiada, aby jej ich vrátil. Ide o neprijateľnú podmienku, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný. Zmluvy obsahujú i neprijateľnú podmienku a to Rozhodcovskú zmluvu, ktorú nemala možnosť odmietnuť, musela ju podpísať keď chcela dostať úver.
4. V žalobe bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy za zmluvy č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia a rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľovi žalobcu, Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, 821 02 Bratislava mzdové oddelenie, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmlúv XXXXXXXXXX D.o dňa 7.4.2017 a XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 medzi žalobcom a žalovanou do skončenia rozhodnutia vo veci samej. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením sp. zn.: 28C/1/2018-36 zo dňa 29.5.2018 tak, že ho odmietol.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 23.7.2018. Vo vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy má predformulované znenie nie je protiprávne. Tento fakt predpokladá okrem iného aj zákon č. 250/2007 Z.z., ktorý v § 5a ods. 1 písmeno a) formuluje podmienky pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade splnenia troch podmienok (samostatná listina, poučenie o dôsledkoch a možnosť odmietnutia) je dohoda o zrážkach zo mzdy platná a prípustná. Zákon neformuluje ako podmienku prípustnosti to, že nepôjde o predformulovaú dohodu (naopak, z formulácie podmienky na formu osobitnej listiny a na možnosť ju odmietnuť je zrejmé, že zákon počíta s predformulovanou formou či znením, v opačnom prípade podmienky uvádzané v zákone by boli dané inak). Predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. V tejto súvislosti poukázal na nálezu Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10. 4. 2014. Žalovaný ďalej uviedol, že v dohode o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobkyňa - dlžník sa poučuje (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia Dohody (bod III.).
6. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorou by sa oprávnene zbavila čo len elementárnej zodpovednosti za vlastné konanie. Z Dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti jej uzavretia, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia Dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „TEXT DOHODY SI PRED JEJ PORPÍSANÍM POZORNE PREČÍTAJTE.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia Dohody je v texte zvýraznené práve preto, aby priemerne opatrná osoba si pri prvom pozretí textu Dohody všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť Dohody na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia Dohody. Zároveň hneď v prvom a druhom bode Dohody sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z tvrdení žalobkyne a z podanej žaloby je nesporné, že žalobkyňa vedome uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný považujeme za dôležité, aby súd prihliadol aj na fakt, že v poradí prvá dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v roku 2016 a v poradí druhá dohoda s odstupom 5 mesiacov. Žalobkyňa teda opakovane pristúpila k jej uzavretiu. Vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania žalobkyne, ako aj predchádzajúcu skúsenosť s uzavretím zmluvného vzťahu so žalovaným by bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa (t.j. ochrany priemerného spotrebiteľa), aby žalobkyňa ako priemerne opatrný spotrebiteľ vstupovala do zmluvného vzťahu s tým subjektom, hoci by jej podmienky nemali vyhovovať. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Pojem „priemerný spotrebiteľ“ vymedzil napríklad Najvyšší správny súd ČR v rozhodnutí zo dňa 17. 1. 2014, sp. zn. 4 As 98/2013-88.
7. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že odkaz na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Co/544/2013 ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy je vecne neaktuálnym, pretože (i) netýka sa dohody o zrážkach zo mzdy s obsahom, aký má dohoda uzavretá medzi sporovými stranami, (ii) uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy žiadne ustanovenie o dvojnásobných splátkach neobsahuje. Ak by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neprijateľnou podmienkou, potom by celé ustanovenie § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. nedávalo žiadny racionálny význam alebo opodstatnenie.
8. Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2017 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 žalovaný poprel z dôvodu, že nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený. Poprel tvrdenia o tom, že platenie mesačnej náhrady poistného je plnením bez právneho dôvodu. Poistenie schopnosti splácať úver vzniklo tým, že žalobkyňa ako dlžník podpísala prihlášku do poistenia. Samotná zmluva výslovne uvádza „Poistenie schopnosti splácať úver je dobrovoľné. Veriteľ uzavretie a vznik takéhoto poistenia nikdy nepožaduje ako podmienku pre uzavretie tejto Zmluvy, alebo pre získanie úveru či pre uzavretie akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu. Účasť na poistnom vzťahu nevzniká uzavretím tejto Zmluvy, ale podpísaním Prihlášky do poistenia.“ Poistenie mohla kedykoľvek ukončiť, keďže právo na ukončenie poistnej zmluvy a poistenia je zákonným právom. Dôkazom toho je aj fakt, že v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX Dlžník - žalobkyňa žiadnu prihlášku do poistenia ani nepodala, a preto zmluva ani žiadne ustanovenia o poistení neobsahovala. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaje o mesačnej náhrade poistného preto, lebo žalobkyňa ako dlžník v rámci kontraktačného procesu a ponuky možnosti poistiť svoju schopnosť splácať úver pristúpila do poistenia. Pristúpením do poistenia sa stala účastníkom poistného vzťahu (poistník - poisťovňa), pričom poisťovateľom bol žalovaný. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Pristúpením do poistenia vznikla poistenému (dlžníkovi) účasť na poistení a zároveň platiť povinnosť platiť náhradu poistného, ktoré uhradil za poisteného priamo poisťovni žalovaný. Je prirodzenou súčasťou toho, že poistenie nie je zadarmo a že za poistenie sa platí. Platenie náhrady poistného vyplýva z uzavretej zmluvy. Nemôže ísť teda o žiadne plnenie bez právneho dôvodu.
9. Žalovaný taktiež poprel tvrdenia žalobkyne ohľadom nemožnosti odmietnuť rozhodcovskú zmluvu z dôvodu, že bola podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. Uviedol, že predložená rozhodcovská zmluva je uzavretá v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. Nad rámec zákona je v nej výslovne upravená možnosť odstúpenia (článok 5.). Obsahuje poučenie v rozsahu určenom prílohou č. 1 k uvedenému zákonu. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá vzniká nezávisle od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23.10.2018 v súlade s § 151 CSP poprela všetky skutkové tvrdenia žalovaného. Na veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c ) CSP, podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Žalovaný používa nekalé praktiky. Podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 od žalovaného mala dostať úver 3.000 Eur, avšak jej odrátali hneď prvú splátku a dali jej úver 2.867,95 Eur a podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2017 od žalovaného mala dostať úver 2.350 Eur, avšak odrátali jej poplatky a dostala úver 2.277,63 Eur. Zamestnávateľovi žalobkyne žalovaný poslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy v novembri 2017 a ten jej doposiaľ vykonáva zrážky zo mzdy mesačne 204 Eur, čo už je spolu 2.861,88 Eur. Zaplatila na obe úverové zmluvy spolu 1.680 Eur. V apríli 2018 sa dozvedela cez Facebook, od známych, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež, že zmluva je neplatná pre veľké množstvo neprijateľných podmienok podľa rozhodnutí súdneho dvora EU a slovenských súdov a že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka s poukazom na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmluvy poslala posúdiť na MS SR preto aj podala žalobu, aby jej súd priznal rozsudkom a aby súd určil vo výroku rozhodnutia neprijateľné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný. Bez tohto určenia je jej právo ohrozené a bez tohto určenia je jej právne postavenie neisté.
11. K námietke žalovaného ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.4.2017 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. S využitím komparatívnej metódy žalobkyňa poukázala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Zároveň uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Poukázala na infrigement EU komisie proti SR č. 2012/4165. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný je dlhodobý poskytovateľ pôžičiek na Slovensku a vedome porušuje zákony a svojvoľne si určuje vlastné pravidlá, čím poškodzuje spotrebiteľov. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá je so zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená zároveň so zmluvou o Spotrebiteľskom úvere v jeden deň je vzájomne závislá od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik druhej závislej zmluvy podľa Smernice ES č. 87/102 EHS, ako aj Smernice ES č. 93/13 EHS tak, aby ohľadne vzájomných záväzkov nevznikli žiadne nedorozumenia. Podľa citovanej smernice Rady nezrozumiteľné zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa (článok 5). Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné, aby sa preskúmalo, či tieto podmienky nie sú nekalé. Nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňuje súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru. (Uznesenie Súdneho dvora C-76/10). Podľa citovaného ustanovenia má byť cena spotrebiteľského úveru ako finančnej služby vyjadrená jasne a zrozumiteľne a vnútroštátny súd je povinný preskúmať či sa nejedná o nekalú povahu dohody o cene úveru. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí zmlúv podľa Občianskeho zákonníka upravuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie úveru je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ako aj ďalší poplatok z úverov za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru. Ustanovenia sporných zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a považuje sa podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch), považuje sa tento spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto naň musia byť aplikované tak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa má naďalej za to, že v predmetných zmluvách absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to predovšetkým: a) údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, b) údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, c) neuvedenie priemernej RPMN, d) neuvedenie RPMN. Taktiež má za to, že nakoľko ide o spotrebiteľský úver, zmluva obsahuje veľa neprijateľných podmienok, a to v prvom rade neprimerane vysoká zmluvná odmena a taktiež neprimerane vysoké sankcie v súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou splátky, rozhodcovskú doložku, a mnohé iné. Predmetné zmluvy sú v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj v dôsledku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok považované za bezúročné a bez poplatkov.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2018 poprel skutkové a právne tvrdenia žalobkyne uvedené v jej vyjadrení. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Žalobkyňa v nespochybnila skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia.
13. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobkyne o nejasnej formulácii odplaty, nakoľko táto je jednoznačne v predmetnej zmluve uvedená. Taktiež poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve transparentným spôsobom uvedený, pričom žalobca o ňom vedel od počiatku. Poplatok za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru nie je povinným poplatkom, žalobkyňa môže svoj dlh uhrádzať bankovým prevodom, resp. iným spôsobom. Taktiež poprel tvrdenia žalobkyne o absencii údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaju o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernej RPMN a RPMN nakoľko tieto údaje sú riadne uvedené v bode 5. predmetných zmlúv. K tvrdeniu žalobkyne o neprimerane vysokej zmluvnej odmene uviedol, že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2016 bola výška odplaty (predstavujúca úrok vyjadrený úrokovou sadzbou) 22,22%. Keďže išlo o úver po 10.9.2014 postupuje sa pri posudzovaní primeranosti odplaty podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo znamená, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná hodnota RPMN podľa § 1 ods. 4 bola zverejnená MF SR v hodnote 16,57 %, čo bol údaj za 2. štvrťrok 2016. Toto bola naposledy zverejnená hodnota priemernej RPMN bánk, pretože hodnota za 3.kalednárny štvrťrok 2016 bola zverejnená až 31.10.2016. Z toho vyplýva, že maximálna odplata mohla byť až 33,14 %, čo hodnota úrokovej sadzby v zmluve (22,22%) neprevyšuje a teda bol dodržaný § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500187020 zo dňa 7.4.2017 bola výška odplaty 20,68%. Keďže išlo o úver po 10.9.2014, postupuje sa pri posudzovaní primeranosti odplaty podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo znamená, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná hodnota RPMN podľa § 1 ods. 4 bola zverejnená MF SR v hodnote 15,12 %, čo bol údaj za 4. štvrťrok 2016. Toto bola naposledy zverejnená hodnota priemernej RPMN bánk, pretože hodnota za 1.kalednárny štvrťrok 2017 bola zverejnená až 30.4.2017. Z toho vyplýva, že maximálna odplata mohla byť až 30,24 %, čo hodnota úrokovej sadzby v zmluve (20,68%) neprevyšuje a teda bol dodržaný § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4, §1a ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
14. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu ohľadom neprimerane vysokých sankcií uvedených v zmluve (dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania). Uviedol, že zákon neobmedzuje sankcie voči spotrebiteľovi za omeškanie len na zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.). Inak by § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a súvisiace vykonávacie ustanovenia z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nemali žiadny racionálny význam. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 5,00 % ročne, teda ak sa tak stane, tak je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 15%. Zmluvná pokuta je 0,04% denne, čiže 14,6% ročne.
15. Žalovaný tak isto poprel tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky, poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa jednak neuviedla, kde sa daná rozhodcovská doložka nachádza, a ani neuviedla v čom vidí rozpor s právnymi predpismi. Žalovaný poprel tvrdenie, že v predmetných úverových zmluvách je uvedená rozhodcovská doložka. V ostatnom sa pridržal doterajších tvrdení.
16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.2.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalobkyňa na pojednávaní žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX P. XXXXXXXXXX sú bez úročné a bez poplatkov, dohody o zrážkach o mzdy sú neplatné. Zmluvy podpísala, tešila sa na peniaze, pri podpise zmluvy jej bolo povedané, že čím skôr zmluvy podpíše, tým rýchlejšie dostane peniaze. Zmluvy sú formulárové, typové, nemala čas sa s nimi oboznámiť a preto ich považuje za neplatné. Na prvom úvere je uvedené, že jej poskytujú sumu 3.000 Eur, avšak na účet jej prišlo o 132,50 Eur menej, lebo si hneď stiahli prvú splátku. Taktiež jej doporučili, aby si dala trvalý príkaz a radili jej, aby mala už o jednu splátku dopredu zaplatenú, že bude tak dobrým klientom. Po čase ju oslovil ich zástupca s tým, že keďže je ich dobrý klient, má pre ňu ďalšiu zmluvu, s ktorou sa splatí tá predtým a bude mať menšie splátky. Dňa 7.5.2017 si dala nový trvalý príkaz. Jeden mesiac platila, potom ostala práceneschopná. Začali jej vyvolávať a následne poslali zamestnávateľovi, aby jej vykonával zrážky zo mzdy a zamestnávateľ jej začal strhávať 200 Eur, dodnes jej ich strháva. Na jednom úvere uhradila sumu 3.433,30 Eur, na druhom úvere 3.375,90 Eur, t. z., že už úvery splatila. Keďže jej sľúbili, že sú bez úročné, nevie vyjsť z výplaty, nevládze už toľko robiť, zostala práceneschopná. Keď znovu nastúpila do práce, znovu jej začali strhávať zo mzdy a v decembri dostala výplatu 400 Eur. Do tejto situácie sa dostala z dôvodu ex manžela s tým, že podpísala dohodu a v rámci BSM prišla o spoločný dom, ktorý zostal manželovi. Býva v podnájme so 17 ročným synom, takto žije už 5 rokov od rozvodu. Namietala, že v zmluve bola výška splátky uvedená, avšak nebola rozdelená na istinu, úrok a poplatky, preto žiadala aj vzhľadom na vyššie uvedené, aby jej žalovaný preplatky vrátil.
17. Na pojednávaní dňa 7.3.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti sa žalobkyňa pridržala svojich vyjadrení. Ďalej uviedla, že zarába v čistom okolo 950 Eur, to však záleží od toho, či má služby alebo či pracuje aj cez sviatok. Teraz bola dlhodobo práceneschopná, nevie akú bude mať výplatu. K výdavkom, ktoré súdu predložila uviedla, že maloletý syn je v jej starostlivosti, jeho otec je síce zaviazaný platiť výživné v sume 250 Eur, od januára ale výživné nezaplatil. Vo výdavkoch, ktoré uviedla, uviedla náklady na telefón 70 Eur, avšak tieto sú preto také vysoké, lebo je v nich zahrnutá splátka na synov telefón, ktorý žiadal na narodeniny a na ktorý mu otec prispel akontáciou a ona teraz musí dosplácať telefón. Ďalšie výdavky má na stravu, okolo 200-300 Eur, je v tom zahrnutá strava aj pre syna a niekedy sa chodia stravovať k rodičom žalobkyne. Výdavkom 90 Eur Poštovej banke, žalobkyňa spláca pôžičku, ktorú si zobrala na zariadenie obecného bytu, do ktorého sa odsťahovala v čase rozvodu s manželom. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe avšak pre prípad, ak by súd žalobe nevyhovel, žiadala nepriznať žalovanému trovy konania, keďže nie je schopná ich vzhľadom na jej finančnú situáciu uhradiť.
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 25.7.2017, dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 17.7.2017, dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: dňa 4.11.2016 žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.000 Eur. V rovnaký deň žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Dňa 7.4.2017 žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2.350 Eur. V rovnaký deň žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Dňa 20.7.2017 a 27.7.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, pre porušenie úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa splácania záväzku.
19. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 551 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
24. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; .....
25. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
27. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a určenia neplatnosti úverových zmlúv z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj určenia, že úvery poskytnuté na predmetných zmluvách sú bezúročné a bezpoplatkov. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 487,05 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.
29. Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne. K požadovanému určeniu neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné: Žalobkyňa sa touto časťou žalobného návrhu domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli sporové strany predstavuje samostatný právny úkon, na samostatnej listine. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Jedným z viacerých účelov sledovanými CSP je podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z ustanovenia § 290 a nasl. CSP. V súvislosti s uvedeným nie je podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 CSP, ktorý navyše zavádza iba príkladný výpočet procesne prípustných žalôb. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je procesne prípustná aj bez výslovného ustanovenia CSP. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom.
30. Po posúdení obsahu úverových zmlúv a uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že ich považuje za platné. Tieto dohody nie sú v rozpore s právnymi predpismi, neobchádzajú ich a takisto sa nepriečia dobrým mravom. Súd takisto nemá za riadne preukázaný žiadny iný dôvod neplatnosti týchto dohôd. Žalobkyňa vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti dohôd v žalobe uviedla, že ich je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorili sporové strany ako samostatný právny úkon na samostatnej listine. Dohody sú napísané jasne, určito a zrozumiteľne. Strany sporu ich neuzavreli ako súčasť textu úverových zmlúv, preto ich nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné dohody o zrážkach zo mzdy považovať za uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s právami, ktoré žalobkyni patria ako spotrebiteľovi. Z textu dohôd vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) mala možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy tak, že ju nepodpíše a taktiež, že dlžník podpisom na dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splatenia svojich záväzkov voči veriteľovi (žalovanému). Súd v plnej miere akceptuje a ako dôvodnú považuje obranu žalovaného, ktorý uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, právna úprava povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Teda, ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. V spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.), a to v prípade, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na samostatnej listine a dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť ju odmietnuť. V tomto prípade sa zrážky zo mzdy vykonávali/vykonávajú len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky v jednotlivých zmluvách. Tak isto je potrebné pripomenúť, že ak by žalobkyňa ako dlžník riadne splácala svoj peňažný záväzok z úverovej zmluvy, mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že úver sa riadne nesplácala. Vzhľadom na vyššie uvedené, v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, súd považoval žalobu za nedôvodná.
31. Dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo byť to, ak by zabezpečovaná pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy bola spochybnená, čo žalobkyňa aj tvrdí, nakoľko požaduje určiť, že úverová zmluva je neplatná z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, resp. bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí vyžadovaných § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pre dohody o zrážkach zo mzdy platí, že môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky náležitosti, ktoré musia podľa zákona obsahovať, avšak ako akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na základe týchto dohôd majú vykonávať zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške. Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v úverovej zmluve neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zameral aj na skúmanie toho, či žalovanému ako veriteľovi patrí celá pohľadávka, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, teda žalobkyne, t.j. či zabezpečovaná pohľadávka existuje v celej výške.
32. K požadovanému určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd uvádza nasledovné: Súd zameral svoju pozornosť najmä na to, či na základe úverovej zmluvy môže žalovaný požadovať od žalobkyne okrem istiny úveru aj úroky a poplatky. Úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, pretože pri ich uzatváraní žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa ako je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo zamestnania. Súd však nezistil, že úvery z úverových zmlúv je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia. Úverové zmluvy obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobkyňa v žalobe namietala, že úverové zmluvy neobsahujú a) údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, b) údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, c) priemernú RPMN, d) RPMN. Preskúmaním zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a 8500171748 súd zistil, že v zmluvách sú namietané údaje obsiahnuté. V úverovej zmluve Č.. XXXXXXXXXX bola uvedená výška splátky (72,37 Eur z toho 48,96 Eur splátka istiny a 23,41 Eur splátka úroku), počet splátok (48), termíny splátok (9. deň v kalendárnom mesiaci), dátum splatnosti 1. splátky 9.5.2017, termín konečnej splatnosti úveru 9.4.2021, priemerná RPMN 15,12%, RPMN 22,65%. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX bola uvedená výška splátky (103,40 Eur z toho 71,43 Eur splátka istiny a 31,97 Eur splátka úroku), počet splátok (42), termíny splátok (6. deň v kalendárnom mesiaci), dátum splatnosti 1. splátky 6.12.2016, termín konečnej splatnosti úveru 6.5.2020, priemerná RPMN 16,57%, RPMN 2,56%. K argumentácii ohľadom rozdelenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky súd poukazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3 Cdo/146/2017 podľa ktorého: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, teda skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto je žaloba žalobkyne aj v tejto časti nedôvodná.
33. Z dôvodu požadovaného určenia neplatnosti úverových zmlúv z dôvodu údajného množstva neprijateľných zmluvných podmienok, súd zmluvy preskúmal a žalobu považuje aj v tejto časti za nedôvodnú, nakoľko súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky uvádzané žalobkyňou, t.j. nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľnú rozhodcovskú doložku, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že napadnuté zmluvy súd preskúmal napriek tomu, že je zrejmé, že žalobkyňa v podstate žiada súd, aby de facto vykonal abstraktnú kontrolu zmluvných dojednaní (§ 301 - § 306 CSP), čo však v zmysle príslušných ustanovení CSP v tomto konaní súdu neprislúcha, nakoľko v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) CSP je na taký prieskum kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave. Navyše aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby je v takom konaní výlučne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie je možné viesť zároveň konanie o určenie neplatnosti tých istých úverových zmlúv.
34. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
35. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti odôvodňujúce vyhlásenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, neplatnosť a ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverových zmlúv a teda ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Súd v zmysle § 257 CSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery oboch strán sporu. Žalobkyňa sa ocitla v zlej osobnej a majetkovej situácii, ktorá mala za následok, že na základe nesprávnych informácii na facebooku dospela k záveru, že jej poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že úverové zmluvy sú neplatné pre údajné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, z ktorých jedna je dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, rozvodu manželstva a za situácie, kedy manžel pravidelne neprispieva na výživu maloletého syna, býva v nájomnom obecnom byte, je v ťažkej finančnej situácii, ktorá jej nedovoľuje splácať poskytnuté úvery, resp. po vykonaní zrážok zo mzdy v prospech žalovaného jej zostane minimálny suma na život pre ňu a pre jej maloletého syna. Na strane druhej žalovaného pohľadávka vrátane odmeny za poskytnutie úverov je napriek nepriaznivej situácii žalobkyne dostatočne zabezpečená a pravidelne uspokojovaná, žalovaný je prosperujúca spoločnosť. Súd je toho názoru, že v tomto prípade sa existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nebude nepriaznivo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď odmena žalovaného za poskytnutie úverov je v súlade so zákon, neznamená to, že nie je neprimerane vysoká. Vzhľadom na povahu a okolnosti sporu, osobné a majetkové pomery oboch strán sporu súd mal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.