Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-33-2018.pdf
PDF · 90.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Csp/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, 811 02, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, 811 02, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. ulica XXX/X, R. G. - F., o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.317,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.317,20 eur od 01.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2018, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokmi z istiny vo výške 2.211,25 eur, zmluvný úrok vo výške 29,90 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.05.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.05.2018 do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Po skutkovej a právnej stránke žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.02.2014 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako „zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej len „OP SÚ“), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej aj „VOP“) a sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej aj „sadzobník“). Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2 000 eur (ďalej ako „istina“) a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenie podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu „úver“). Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 18.06.2015 úver za predčasne splatný. Po predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania žalobca uviedol v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 07.02.2016 a od tohto dňa žalovaný žiadnu úhradu nevykonal a ku dňu 30.04.2018 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 000 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 2 211,25 eur do 30.04.2018, zmluvný úrok vo výške 29,90 % ročne zo sumy 2 000 eur od 01.05.2018 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2 000 eur od 01.05.2018 do zaplatenia.
V súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené do vlastných rúk dňa 11.02.2019 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní zo dňa 28.02.2016, doručenému tunajšiemu súdu dňa 01.03.2019, v ktorom žiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti, a to z dôvodu vzdialenosti a výdavkov spojených s cestovaním, ako aj zo zdravotných dôvodov. Okrem iného poukázal aj na to, že je invalidný dôchodca, jeho príjem je 345,50 eur, avšak z tejto sumy má zrážky a výdavky, čo vie aj zdokladovať. Žalovaný v podaniu pripojil oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku po prepočte zrážok z dôvodu zmeny sumy dôchodku od 01.01.2019, z ktorého je zrejmé, že suma dôchodku žalovaného je po odpočítavaní zrážok vo výške 298,69 eur. Súd konal aj v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené do elektronickej schránky dňa 05.03.2019, pričom právny zástupca v podaní zo dňa 15.03.2019 uviedol, že nakoľko nebola zachovaná lehota ma prípravu pojednávania, právny zástupca ani nestihol ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami založenými v spise, a to žalobou, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou na splatenie dlžnej čiastky úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.04.2018 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci.
Dňa 06.02.2014 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka zmluvu o úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička/úver v celkovej výške 2.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach po 61,30 eur, keď súčasťou zmluvných dojednaní bolo aj dojednanie základného súboru poistenia (mesačná úhrada vo výške 61,30 eur pozostávala z mesačnej anuitnej splátky úveru vo výške 58,- eur a nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,30 eur). Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 25.02.2021 a dátum prvej splátky bol dojednaný na deň 25.03.2014. Celkové náklady žalovaného v súvislosti s poskytnutím úveru predstavovali výšku 4.831,66 eur. V predmetnej zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 19,35 % ročne pri dojednanej RPMN 34,32 % ročne a úrokovej sadzbe 20,90 % ročne. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť a nesplácal predmetnú pôžičku (spotrebiteľský úver) riadne a včas, žalobca listom zo dňa 18.06.2015 označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 18.06.2015, keď k uvedenému dňu predstavovala dlžná suma istiny výšku 2.000,- eur, úroky 450,68 eur, poplatky za upomienky 4,65 eur. V predmetnej výzve na plnenie bola žalovanému poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, a to do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Okrem toho bol v konaní predložený aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2018, z ktorého vyplývalo, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 2.000,- eur, žalovaný túto sumu aj vyčerpal. Súd mal tiež za preukázané že žalovaný v prospech žalobcu uhradil ku dňu 30.04.2018 sumu vo výške 682,80 eur, pričom táto suma bola započítaná na príslušenstvo.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom podľa § 52 ods. 1 OZ sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť. Z dôvodu, že touto zmluvou bol založený spotrebiteľský vzťah vykazujúci prvky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. V rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil súd obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti prezumované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.).
V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zmluve, ak o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na citované ustanovenie je zrejmé, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve o úvere tento údaj chýba, keď nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je takto poskytnutý úver potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
Súd ďalej poukazuje na to, že v predmetnej zmluve o úvere bola uvedená RPMN vo výške 34,32 %, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 38,50 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php). Súd pritom postupoval z výšky poskytnutého úveru 2.000,- eur, výšky splátky úveru 61,30 eur pri ich prepočte 84. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že poskytnutý úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu vo výške 1.317,20 eur (2.000,- eur -682,80 eur), teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu poskytnutá. Nakoľko súd považoval v tejto časti uplatnený nárok za dôvodný, zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Preto súd súčasne zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.317,20 eur od 01.05.2018 do zaplatenia (žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania od 01.05.2018). Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto zodpovedá § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 19.06.2015 predstavovala výšku 0,05 % ročne, a teda výška úroku z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.
Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, a to dlžné úroky z istiny vo výške 2.211,25 eur, zmluvné úroky vo výške 29,90 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.05.2018 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 2.000,- eur od 01.05.2018 do zaplatenia. Žaloba bola dôvodná v časti o zaplatenie 1.317,20 eur a zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.317,20 eur od 01.05.2018 do zaplatenia. Žalobca bol vo vzťahu ku žalovanému úspešný v rozsahu 28,58 % predmetu konania a neúspešný v rozsahu 71,42 % predmetu konania (pri zohľadnení časti istiny, zmluvných úrokov, zmluvných úrokov z omeškania a zákonných úrokov z omeškania, ohľadne ktorých súd žalobu zamietol). Pri výpočte pomeru úspechu žalobcu v spore súd vychádzal z pomeru súčtu všetkých nárokov uplatnených žalobcom, keď súčet týchto nárokov sa rovnal sume 4.806,63 eur a súčtu žalobcovi priznaných nárokov spolu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktoré predstavovali celkovo sumu 1.373,68 eur. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci, mal žalovaný ako úspešnejšia strana právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.