Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/197/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenské technické múzeum, so sídlom Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31 297 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 a o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.12.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 10.12.2021 o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2020 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 5465-6000/2020 zo dňa 26.05.2020, ktorým boli podľa o verejnom obstarávaní (ďalej len „“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) tohto ustanovenia.

2. Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31297111 (ďalej len „kontrolovaný“) zverejnil dňa 12.02.2020 výzvu na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania vedeného Úradom pre verejné obstarávanie č. 37/2020 pod zn. , vo veci obstarania podlimitnej zákazky postupom podľa pod názvom ,,Stravovacie poukážky pre zamestnancov Slovenského technického múzea“ (ďalej len „verejné obstarávanie“). Predpokladaná hodnota verejného obstarávania bola stanovená na XXX.XXX,-EUR bez DPH a výsledkom verejného obstarávania mala byť rámcová dohoda uzatvorená s víťazným uchádzačom. Predmetom verejného obstarávania bolo ,,zabezpečenie stravovacích poukážok v papierovej forme pre zamestnancov Slovenského technického múzea v zmluvných stravovacích zariadeniach, supermarketoch, hypermarketoch a potravinách prevádzkovaných na území Slovenskej republiky akceptujúcich stravovacie poukážky v papierovej forme“. Dňa 28.02.2020 zverejnil kontrolovaný vo svojom profile na webovom sídle ÚVO informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej, do verejného obstarávania predložili ponuky traja uchádzači:

- UP Slovensko s. r. o., Tomášikova 23 /D, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 674 (ďalej len „Up Slovensko“),

- DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“),

- Ticket Service, s.r.o., Karadžičova 8, 820 15 Bratislava 215, IČO: 52 005 551.

Víťazným uchádzačom sa stala spoločnosť DOXX.

3. Žalobca podaním zo dňa 04.03.2021, po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, doručil súdu repliku v rámci ktorej podal návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up Slovensko zo zoznamu hospodárskych subjektov (ktorým bol v zmysle rozhodnutia PMÚ uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia súdu) bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač verejného obstarávania a jeho ponuka bola kontrolovaným odmietnutá. Ak by boli spoločnosti DOXX a Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMU vymazané zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by bol žalobca. Žalobca uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov, preto právne následky napadnutých rozhodnutí by mohli mať na žalobcu preukázateľne ťaživé následky, v dôsledku čoho žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností môže vzniknúť preukázaná hrozba závažnej ujmy na majetku, značná finančná škoda, resp. vážny nenapraviteľný následok. Je možné predpokladať vznik aj ďalších (odvodených, povahou však nemenej závažných) právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať verejných obstarávaní a potenciálne budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať (na ujmu žalobcu a bez jeho zavinenia) k odmietaniu ponúk žalobcu. Žalobca poukázal aj na sociálny dopad na zamestnanosť, pričom platí, že čím viac zákaziek žalobca získa, tým viac zamestnancov potrebuje pre výkon svojej činnosti a v prípade poklesu tržieb žalobcu, by tak mohlo v konečnom dôsledku dôjsť k znižovaniu počtu zamestnancov. Žalobca má zato, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu.

4. Žalovaný sa k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.03.2021 na skutkovom základe uvedeným žalobcom s tým, že v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu verejného obstarávateľa Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31 297 111 (ďalej len „verejný obstarávateľ“) ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up Slovensko s. r. o. zo zoznamu hospodárskych subjektov, bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač verejného obstarávateľa a jeho ponuka bola odmietnutá. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikovaný, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím návrh nespĺňa požiadavky stanovené v . Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Okrem iného žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že predmetná súťaž bola už ukončená dňa 04.06.2020, ako vyplýva z Vestníka verejného obstarávania č. 140/2020 zo dňa 03.07.2020. Keďže rámcová zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 06.06.20201, prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

5. Ďalší účastník sa k žalobe ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesením pod sp.zn. -73 zo dňa 26.05.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov v zmysle .

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2021, podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , ktorý odôvodnil tým, že svojou povahou a obsahom ide o nový návrh, ktorý podáva na základe existencie nových skutočností, ktoré v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku, nebolo objektívne možné zdokladovať a preukázať.

8. Žalobca nový návrh odôvodnil tým, že právne dôsledky napadnutých rozhodnutí ako aj v dôsledku porušenia práv žalobcu z dôvodu diskriminačnej požiadavky kontrolovaného a to, že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní. Keďže žalobca preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke a nebol mu uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, je viac ako pravdepodobné, že ak by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Nie je relevantné, či (napriek potenciálnej výhre) by žalobca mal, resp. nemal právny nárok na uzavretie zmluvy s kontrolovaným. Podstatná je skutočnosť, že žalobcovi bola upretá možnosť sa zúčastniť verejného obstarávania. Vzhľadom na uvedené, majú napadnuté rozhodnutia pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a je preto preukázané splnenie podmienky ust. , keďže žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných zákaziek (vrátane týkajúcej sa daného verejného obstarávania). Z údajov zverejnených na stránkach FINSTAT3 vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR, pričom tržby klesli o 11 %. Táto skutočnosť nebola v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Uvedené, podľa názoru žalobcu, preukazuje existenciu hrozby závažnej ujmy a hospodárskej škody, pričom každým ďalším tolerovaním nezákonného stavu v dôsledku napádaných rozhodnutí dochádza k ďalšej škode na strane žalobcu. Dôsledky napadnutých rozhodnutí, sú pre žalobcu za danej situácie ekonomicky doslova „katastrofické“ a majú aj výrazný sociálno-ekonomický dosah na zamestnancov žalobcu a ich rodiny. Žalobca takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť. Žalobca tiež poukázal na ďalšie náklady spadajúce pod spôsobenú škodu, ktoré vynaložil v súvislosti s vývojom a vynakladá ich v súvislosti s údržbou príslušného softvéru, resp. technickej podpory systému elektronických stravných poukážok. Ďalšie nenapraviteľné následky hrozia i spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania zamestnancov výlučne formou elektronických kariet, nakoľko bude naďalej nezákonne obmedzovaná ich účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu (schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu). Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. Len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) garantované práva zamestnancov žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojil účtovnú závierku k 31.12.2020.

9. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.01.2022 s tým, že odôvodnenie opätovného návrhu nezakladá opodstatnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe s dôrazom na skutočnosť, že žalobca sa opätovne nezaoberal verejným záujmom.

10. Žalovaný opätovne poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ktorými boli námietky žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní zamietnuté. Zároveň tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku v ktorom použil totožnú argumentáciu ako v preskúmavanej veci. Skutočnosť, že u žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je ničím nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V konečnom dôsledku žalobca hodnoverne nepreukázal, že by na základe napadnutého rozhodnutia došlo k „markantnému“ prehĺbeniu straty. Účtovná závierka, ktorú predložil žalobca, uvedené tvrdenie nepreukazuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 26.04.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukázal aj na rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu sp. zn. T-461/08 zo dňa 20.09.2011, v ktorom sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.

11. Žalovaný taktiež dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobca nepreukázal ním uvádzanú skutočnosť, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia, zo strany žalobcu, bude nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov, pričom z doposiaľ doručených podaní a dôkazov nevyplýva žiadne prepojenie medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým rozhodnutím. Žalovaný opätovne navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

12. Ďalší účastník sa nevyjadril k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

15. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

16. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

17. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v a .

18. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

19. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne

nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

20. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

21. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v . Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho ekonomickej stability, podnikateľskej činnosti a jeho samotnej existencie, ako i sociálno- ekonomický dosah na jeho zamestnancov. Žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku doplnil len o dôkaz, ktorý v čase predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k dispozícii (účtovná závierka k 31.12.2020), preukazujúci skutočnosť, že sa žalobca dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR a že tržby žalobcovi klesli o 11 %. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že jeho prepad tržieb v roku 2020 priamo súvisel s napadnutým rozhodnutím. Správny súd opäť zdôrazňuje, že žalobca uvedenú hrozbu relevantným spôsobom neosvedčil (výpis z bankových účtov, osvedčenie hodnoty svojho majetku, výšku pohľadávok, úverov a pod.). Len všeobecné opísanie hrozby, bez priameho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tým žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

23. Žalobca opäť neozrejmil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

24. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, hodnoverne neosvedčil zmenu skutkového ani právneho stavu, keď svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021.

25. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021, ani že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v , preto správny súd v súlade s opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).