Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/141/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, J. X/X, T. G. XXX XX proti žalovanému 1/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, 2/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, J. X/X, T. G. XXX XX, o určenie otcovstva a určenie výživného , takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že žalovaný 1/ O. B. , nar. X.X.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, r.č. XXXXXX/XXXX je otcom žalovaného 2/ T. B., nar.X.XX.XXXX v X., r.č. XXXXXX/XXXX, zapísaný v knihe narodení Matričného úradu X., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX, matka N. B.,nar. XX.X.XXXX, G. 2, L. C. V. republika, štátne občianstvo Slovenskej republiky, r.č. XXXXXX/XXXX.

Žalovaný 1/ je p o v i n n ý platiť výživné žalovanému 2/ po 120 eur mesačne od 24.5.2016 do 17.9.2018 a po 90 eur mesačne od 18.9.2018 vždy do 20.dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné za obdobie od 24.5.2016 do 6.3.2019 v sume 3.829 eur je p o v i n n ý platiť žalovaný 1/ žalovanému 2/ v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia celej dlžnej sumy.

Žaloba vo zvyšku sa z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa dňa 24.5.2016 podala žalobu, v ktorej žiadala určiť, že žalovaný 1/ je otcom žalovaného 2/ Kristiána B. a v tom čase maloletého T. žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné po 150 eur mesačne od 1.5.2005. V žalobe uviedla, že so žalovaným 1/ neboli manželia a pred splodením žalovaného 2/ sa poznali cca 2 roky, ale oficiálne vzťah nemali, pretože žalovaný 1/ bol ženatý. Tajne sa stretávali ešte asi do troch rokov veku syna T.. V tom čase sa žalobkyňa sexuálne s nikým iným ako so žalovaným 1/ nestýkala. Pred narodením dieťaťa nebývali v spoločnej domácnosti. So žalovaným 1/ sa tak dohodli, že nikomu nepovie s kým dieťa čaká práve kvôli tomu, že bol ženatý. Tento nikdy ani nesľúbil, že pôjde na matriku vybaviť rodný list dieťaťa, aby bol zapísaný ako otec. Starostlivosť o syna zabezpečovala výlučne žalobkyňa a žalovaný 1/ prispieval finančne na jeho výživu do 5.rokov veku dieťaťa. Pretože v súčasnej dobe už nie je schopná sama zabezpečiť výchovu a výživu, tak žiadala určiť otcovstvo a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

2/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.1.2017 poprel všetky skutkové a právne tvrdenia v žalobe s tým, že tieto považuje za vymyslené. Žalobkyňu nepozná a nikdy ju nevidel. Je ženatý od roku 1978 a z jeho manželstva pochádzajú tri deti. Nikdy so žalobkyňou sa sexuálne nestýkal. Keďže žalobkyňu nepozná nemohol sa s ňou ani dohovoriť o tom, že nemá nikomu povedať, s kým čaká dieťa, lebo je ženatý a nie je pravdou, že by žalobkyni prispieval finančne na výživu jej syna. Pokiaľ žalobkyňa niečo také tvrdí, tak nech to preukáže. Poukázal na to, že od 5.rokov veku dieťaťa až do jeho 16.rokov žalobkyňa údajne nepoberala výživné od nikoho a ani sa nedomáhala určenia otcovstva. Pretože žalobkyňu vôbec nepozná a nikdy s ňou nemal sexuálny styk, tak nemôže byť ani biologickým otcom žalovaného 1/.

3/ Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.2.2017 uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že sa nepoznajú a trvá na podanej žalobe a žiada testy DNA, ktoré určia otcovstvo.

4/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.5.2017 opätovne poprel akúkoľvek známosť a kontakty so žalobkyňou.

5/Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom strán konania, zo znaleckého posudku prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc. a oboznámením listinných dôkazov - rodného listu, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, spoločnosti Drevomax s.r.o. Liptovský Mikuláš, správy Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

6/ Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že už dva roky pred narodením dieťaťa, asi od roku 1998, udržiavala kontakty so žalovaným 1/. Žalobkyňa mala v tom čase 17 - 18 rokov a intímne sa stýkali až do doby keď žalovaný 2/ mal 6 rokov. Stretávali sa rôzne , niekedy to bolo raz do týždňa, inokedy raz do mesiaca. Stretávali sa v rôznych moteloch a ubytovniach. Keď mal žalovaný 2 - 3 roky, tak chodili po rôznych mestách a boli vo Zvolene , Ružomberku a Martine, väčšinou na dobu dvoch dní spolu aj so žalovaným 2/. V čase keď tento mal 6 rokov, tak sa prestali so žalovaným 1/ stretávať. Žalobkyňa mala priateľa od roku 2006 alebo 2007. V roku 2000 s iným mužom ako so žalovaným 1/ nemala pohlavné styky. Iné roky predtým aj potom sa intímne stýkala aj s inými mužmi. O známosti so žalovaným 1/ nemal nikto vedomosť, lebo tento bol ženatý, takže všetko robili potajme a vedela o tom len matka žalobkyne, že má priateľa alebo ide niekam s priateľom a po narodení žalovaného 2/ vedela o tom, že ide s otcom svojho dieťaťa, ale žalobkyňa nikdy žalovaného 1/ nepredstavila svojej matke a táto ho nikdy nevidela. Taktiež ani nikto z príbuzných ani kamarátov nevedel o tom, že žalovaný 1/ je priateľom žalobkyne a že sa intímne stýkajú, a to práve z dôvodu, že on bol ženatý. Na otázku čo bolo dôvodom, že bola žaloba podaná až po vyše 15 rokov po narodení dieťaťa, tak žalobkyňa uviedla, že si to tak rozmyslela, že podá žalobu . Žalobkyňa uviedla, že v roku 2016 mala čistý zárobok okolo 500 eur a u totožného zamestnávateľa pracovala po dobu 10 rokov až do februára 2017 a od marca 2017 pracuje v ďalšej spoločnosti s čistým zárobkom 700 eur. Mimo uvedeného žiaden iný príjem nemala a ani nemá a je nemajetná. Spláca dva spotrebiteľské úvery a spolu sú splátky 160 eur s tým, že úvery bude splácať ešte po dobu troch rokov. Žalobkyňa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k G. C., ktorý sa narodil v roku 2012 a navštevuje materskú školu. Tento má zvýšené výdavky na zdravotný stav a trpí na atopický ekzém a otcovi bolo určené výživné po 100 eur mesačne. Žalobkyňa býva v rodinnom dome u rodičov, s ktorými vedie spoločnú domácnosť a platí mesačne 200 eur. Žalovaný 2/ navštevuje tretí ročník Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste a ide o štvorročné štúdium s maturitou. Výdavky má na cestovné 50 eur mesačne a hrá na gitaru. Nemá žiadne zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Strednú školu navštevuje od septembra 2016.

7/ Na otázku aby žalobkyňa uviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by malo byť určené výživné za obdobie tri roky odo dňa začatia konania, sa žalobkyňa nevyjadrila.

8/ Žalovaný na otázku či sa intímne stýkal so žalobkyňou uviedol, že o tom nevie. Potvrdil, že pracoval ako taxikár od roku 1992. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že sa s ňou intímne stýkal a stretávali sa v hoteloch moteloch a chodievali na výlety aj s dieťaťom. Poprel, že by niekedy platil výživné žalovanému 2/. Uviedol, že žalobkyňa si celú situáciu vymyslela. Uviedol, že pracoval ako zamestnanec so zárobkom 400 eur hrubého a podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne od 18.9.2018 je na starobnom dôchodku a od 1.1.2019 tento poberá v sume 461 eur mesačne. Mimo tohto žiaden iný príjem nemá a ani v minulosti nemal. Je spoluvlastníkom rodinného domu, pozemku a auta, ktoré patria do BSM. Žalovaný 1/ nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Má zvýšené výdavky, pretože trpí

na cukrovku a má problémy aj so srdcom a má výdavky na lieky 40 až 60 eur mesačne. Žalovaný 1/ platí poistky, spolu 40 eur mesačne. Výdavky s rodinným domom sú za plyn 140 eur mesačne, za odber vody 80 eur mesačne, za odber elektrickej energie 30 eur mesačne. Manželka žalovaného 1/ poberá dôchodok 400 eur a v rodinnom dome býva aj syn a nevesta. V súvislosti s domom sú aj ďalšie výdavky za domový odpad okolo 30 až 40 eur ročne a domová daň a poistka za dom. Žalovaný navrhol výživné po 100 eur mesačne, do doby kedy bol žalovaný zamestnaný, a od doby čo je na dôchodku, od 18.9.2018, navrhuje výživné po 80 eur mesačne.

9/ Podľa rodného listu mal súd zistené, že dňa 4.10.2000 sa narodil žalovaný 2/ T. B. a matka je uvedená N. B. - žalobkyňa a otec je neuvedený.

10/ Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 30.11.2016 bolo zistené, že žalovaný nie je v evidencii ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal a nepoberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi.

11/ Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 13.12.2018 žalovanému 1/ bol priznaný starobný dôchodok od 18.9.2018 v sume 449,30 eur mesačne a tento bol zvýšený od 1.1.2019 na sumu 461 eur mesačne.

12/ Podľa správy spoločnosti Drevomax s.r.o. Liptovský Mikuláš bolo zistené, že žalobkyňa je zamestnancom tejto spoločnosti od 5.6.2007. Žalobkyňa v období od 11.5.2013 do 2.9.2015 bola na materskej dovolenke. V roku 2015 za mesiace september, október, november , december mala priemernú mesačnú čistú mzdu 554 eur. V roku 2016 mala priemernú mesačnú čistú mzdu 573,41 eur.

13/ Podľa znaleckého posudku znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho DrSc. č. 14/18 zo dňa 10.7.2018 , ktorého úlohou bolo určiť metódou založenou na analýze genetického materiálu zúčastnených osôb či je možné biologické otcovstvo Róberta B. ku T. B. vylúčiť a ak nie stanoviť aká je pravdepodobnosť otcovstva uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo O. B. ku T. B. nie je možné vylúčiť a hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W - 99,998816 %, t.z. že biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.

14/ Podľa § 94 ods. 1,2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 62 ods. 1,2,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že sú splnené podmienky, aby žalobe v časti o určenie otcovstva bolo vyhovené a ako vyplynulo zo znaleckého posudku znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho DrSc., tak na základe analýzy genetického materiálu biologické otcovstvo žalovaného 1/ O. B. ku žalovanému 2/ T. B. nie je možné vylúčiť a hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je 99,998816 %, takže biologické otcovstvo je treba pokladať za

prakticky dokázané. Na základe takýchto výsledkov dokazovania súd určil, že žalovaný 1/ O. B. je otcom žalovaného 2/ T.

16/ Súd vo veci rozhodol aj o určení výživného podľa § 62 Zákona o rodine a pri rozhodovaní o výživnom prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného - žalovaného 2/ ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - žalovaného 1/ ako aj na to, že obaja rodičia, tak žalobkyňa ako aj žalovaný 1/ sú povinní prispievať na výživu žalovaného 2/ podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na základe vykonaného dokazovania ako nesporné skutkové tvrdenia bolo preukázané, že žalobkyňa ako matka žalovaného 2/ pracovala až do februára 2017 s čistým zárobkom 500 eur a od marca 2017 až doposiaľ pracuje s čistým zárobkom 700 eur. Mimo tohto žiaden iný príjem nemá a je nemajetná a platí dva spotrebiteľské úvery, kde je splátka spolu 160 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k synovi G. C., narodený v roku XXXX, na ktorého je určené výživné po 100 eur mesačne. Žalobkyňa býva v rodinnom dome u rodičov, s ktorými vedie spoločnú domácnosť a platí mesačne 200 eur. Žalovaný 1/ ako otec žalovaného 2/ pracoval do 17.9.2018 ako taxikár a uvádzal, že mal hrubý zárobok 400 eur a od 18.9.2018 poberá starobný dôchodok v sume 449,30 eur a od 1.1.2019 v sume 461 eur mesačne. Mimo tohto žiaden iný príjem nemá a spoločne s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu, auta a pozemku. Nemá žiadne vyživovacie povinnosti a má zvýšené výdavky vzhľadom na zdravotný stav a platí poistenie 40 eur mesačne a výdavky s rodinným domom približne 250 eur mesačne. Manželka poberá dôchodok 400 eur a v rodinnom dome býva aj syn a nevesta žalovaného 1/. Žalovaný 2/ navštevuje tretí ročník školy v Kysuckom Novom Meste a ide o štvorročné štúdium s maturitou. Samotný žalovaný sa vyjadril, že navrhuje výživné v období keď bol zamestnaný po 100 eur mesačne a od doby čo poberá starobný dôchodok po 80 eur mesačne.

17/ Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov ako aj odôvodnené potreby žalovaného 2/ a dospel k takému záveru, že aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť žalobkyne, ktorá ale má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. C., je primeraná výška výživného po 120 eur mesačne za obdobie odo dňa podania žaloby 24.5.2016 až do dňa 17.9.2018 a následne po 90 eur mesačne odo dňa 18.9.2018 , keď žalovaný 1/ začal poberať starobný dôchodok. Pri rozhodovaní sa prihliadalo na to, že žalovaný 1/ už nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti a má zvýšené výdavky na zdravotný stav. Pokiaľ uvádzal výdavky na prevádzku a údržbu rodinného domu, tak tu je potrebné prihliadať na to, že v rodinnom dome býva so svojou manželkou a obaja sú bezpodieloví spoluvlastníci, ktorí sa spoločne podieľajú aj na výdavkoch a v rodinnom dome naviac býva aj syn a nevesta žalovaného 1/, ktorí taktiež majú povinnosť primeranou časťou sa podieľať na výdavkoch s bývaním. Žalovaný 2/ navštevuje už tretí ročník strednej školy nemá žiaden príjem a aj vzhľadom na jeho vek je suma určeného výživného primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám žalovaného 2/.

18/ Súd rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ platiť výživné odo dňa podania žaloby 24.5.2016. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala určenia výživného od 1.5.2005 a uvádzala, že v období prvých 5.rokov života dieťaťa žalovaný 1/ dobrovoľne výživné platil na syna. V čase podania žaloby žalovaný 2/ bol ešte maloleté dieťa, ale v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by boli splnené podmienky, aby súd rozhodol o platení výživného za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Samotná žalobkyňa sa k dôvodom hodným osobitného zreteľa vyjadrila tak, že sa rozhodla podať žalobu. Na základe tohto súd rozhodol o platení výživného až odo dňa podania žaloby na súd od 24.5.2016.

19/ Žalobkyňa žiadala určiť výživné v sume 150 eur mesačne, ale súd dospel k takému záveru, že takáto výška výživného je neprimeraná a nie je v súlade so zákonnými podmienkami, pri ktorých sa prihliada nielen na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a bolo určené výživné po 120 eur mesačne od 24.5.2016 do 17.9.2018 a po 90 eur mesačne od 18.9.2018, a tak vo zvyšku bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá aj pokiaľ ide o dobu platenia výživného a aj pokiaľ ide o výšku výživného.

20/ Súd zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie odo dňa určenia 24.5.2016 do dňa rozhodnutia 6.3.2019, čo je spolu suma 3.829 eur. Zameškané výživné bolo určené vo výške 120 eur mesačne od 24.5.2016 do 17.9.2018, čo je spolu suma 3.340 eur a po 90 eur mesačne od 18.9.2018 do dňa rozhodnutia 6.3.2019, čo je suma 489 eur, takže spolu suma 3.829 eur. Mesačné výživné

120 eur delené 30 dní je výživné 4 eurá na 1 deň. Za obdobie od 24.5.2016 do 31.5.2016 za 8 dní po 4 eurá je zameškané výživné 32 eur, od júna do decembra 2016 za 7 mesiacov po 120 eur je zameškané výživné 840 eur, za rok 2017 za 12 mesiacov po 120 eur je zameškané výživné 1.440 eur , za január až august roku 2018 za 8 mesiacov po 120 eur je zameškané výživné 960 eur a za obdobie od 1.9. do 17.9.2018 za 17 dní po 4 eurá je zameškané výživné 68 eur, čo je spolu za uvedené obdobie 3.340 eur. Výživné 90 eur delené 30 dní je výživné 3 eurá na 1 deň. Za obdobie od 18.9. do 30.9.2018 za 13 dní po 3 eurá je zameškané výživné 39 eur, za október, november a december roku 2018 za 3 mesiace po 90 eur je zameškané výživné 270 eur a za január a február roku 2019 za 2 mesiace po 90 eur je zameškané výživné 180 eur, čo je spolu suma 489 eur. Spolu teda zameškané výživné je suma 3.340 + 489 eur, čo je spolu 3.829 eur a vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery žalovaného 1/ bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného 1/ platiť výživné v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, ale pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia celej dlžnej sumy.

21/ Vo výroku o trovách konania v zmysle § 52 súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.