Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3402-1999.pdf
PDF · 70.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/3402/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti povinným: 1/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. X. XXX, 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. Trakany XXX o vymoženie 199,16 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 29.07.2016 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný v 1. rade zomrel dňa 15.03.2009, povinná v 2. rade dňa 25.09.2010 a uznesením Okresného súdu Trebišov spis. zn. 9D/589/2010 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 70,31 €. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 08.10.1999, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého sa exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Novelou exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 k doplneniu § 57 ods. 1 Exekučného poriadku o možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Súd má za to, že v prípade exekúcií začatých do 31.01.2002 nemožno aplikovať na rozhodovanie o zastavení exekúcie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení novely č. 32/2002 Z. z., čo vyplýva aj z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2). Z toho dôvodu súd skúmal, či nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z iného dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný v 1. rade zomrel dňa 15.03.2009 a povinná v 2. rade dňa 25.09.2010, čím stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, t.j. niet dedičov, na ktorých by prešla povinnosť z exekučného titulu.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ust. § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 C. s. p.. Označení povinní v priebehu exekučného konania zomreli, čím stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pred posudzovaním správnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 08.10.1999, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinní v priebehu exekučného konania zomrú a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a úmrtím povinných. Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný zomrie, bude vymazaný z obchodného registra, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov zásadne povinného. Oprávneného teda nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie ani povinným, nakoľko zomreli a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom tohto uznesenia, ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).