Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6Co-338-2016.pdf
PDF · 125.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/338/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: MVDr. P. K., H.. X.X.XXXX, C. K. P. XXX/XX, N. H. R., zast. advokátom JUDr. Stanislavom Barkocim, Nám. Slobody č. 28, Bratislava, proti žalovanej: E. S., B..K.., N. P. O., Š. V.. Č.. XX, C., o 43.983,10 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. apríla 2016 č.k. 17C/209/2014-215, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur a vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a v časti, ktorou ním žalobkyňa napadla výrok, ktorým jej bola priznaná suma 16.328 eur. Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania sa m e n í tak, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 84,62 %. O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Výrok o povinnosti žalobkyne nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 525,66 eur sa z r u š u j e. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, žalobkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania 525,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o náhrade trov znaleckého dokazovania zo strany žalovanej rozhodne osobitným uznesením.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou trestným rozkazom sp. zn. 3T/36/2013 zo dňa 3.1.2014 S.. A. E.Č. uznal vinným, že dňa 5.4.2012 o 16.15 hod. na ceste č. I/50 v km. 143/930 riadil osobné motorové vozidlo zn. S. XXX G.: S.-XXXDA smerom od Bánoviec nad Bebravou do Prievidze, pričom v uvedenom km nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na ceste, prešiel do protismernej časti vozovky v čase, kedy v opačnom smere jazdil P.. T.H. Z. na osobnom motorovom vozidle zn. X. B., G.: N.-XXXAZ, v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke vozidiel s tým, že poškodená Z.. K. (žalobkyňa) utrpela otras mozgu ľahšieho stupňa, zmliaždenie a odreniny na hrudníku vpredu a na bruchu, zlomeninu XI. rebra vľavo, zlomeninu rebrového výbežku II., driekového stavca chrbtice vľavo, roztrhnutie pečene, roztrhnutie bránice vľavo, roztrhnutie tenkého čreva a okružia tenkého čreva so zakrvácaním do dutiny brušnej a do zápobrušia, trieštivú zlomeninu ľavej vretennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu nadsadcovitého výbežku ľavej lakťovej kosti a zlomeninu článku IV. a V. prsta ľavej ruky, v dôsledku čoho bola obmedzená po dobu 27 týždňov, nemohla riadne prijímať potravu, trpí na syndróm krátkeho čreva - nafukovanie, chronické hnačky, hybnosť ľavej ruky, depresívnou stresovou poruchou. Za to bol S.. A. E. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.4.2014.
3. Z.. Z. O. v znaleckom posudku č. 19/2013 ohodnotil bolestné 575 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) 4.420 bodmi. Z.. P. M. - neurológ v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.8.2013 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia 210 bodmi. Na požiadanie žalovanej spoločnosť U..sk P. U. Z. G., K..Q..X.. vypracovala znalecký posudok č. 237/2014, v ktorom ohodnotila bolestné počtom bodov 620 a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 4.056,60 s tým, že na účely hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol zdravotný stav žalobkyne ustálený dňa 19.11.2013, t.j. 1 rok po ukončení liečenia dňa 19.11.2012. Žalovaná po ukončení šetrenia poistnej udalosti poukázala žalobkyni dňa 23.10.2014 bolestné vo výške 9.039,00 eur (575 bodov x 15,72 eur ) a to v súlade s bodovým ohodnotením bolestného vyplývajúcim z posudku Z.. Z. O.. Dňa 23.10.2014 žalovaná poukázala žalobkyni náhrada za SSU vo výške 65.312,00 eur (4.056,60 bodov x 16,10 eur) a to podľa bodového ohodnotenia, určeného znaleckou organizáciou U..sk. Z toho vyplýva, že žalovaná uhradila žalobkyni bolestné v plnej výške a to tak, ako si ho uplatnila v žalobe. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaná vychádzala z bodového ohodnotenia určeného znaleckou organizáciou U..sk, pričom rozdiel medzi náhradou za SSU uplatnenou žalobkyňou v sume 72 863,40 eur (69.482,40 eur + 3.381,00 eur) a sumou poskytnutou žalovanou vo výške 65.312,00 eur, predstavuje sumu 7.551,40 eur.
4. Znalecká organizácia F. B. znalecká organizácia s.r.o. vypracovala kontrolný znalecký posudok č. 20/2015. V tomto posudku znalecká organizácia ohodnotila SSU 4.056,60 bodmi. Znalecká organizácia uviedla, že sa stotožňuje s posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou U..sk, najmä pokiaľ ide o bodové ohodnotenie SSU poškodenej. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný Z.. Z. O., znalecká organizácia F. B. nesúhlasila s hodnotením bodu 255 - vážne duševné poruchy, vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov v počte 1.300 bodov, pretože úraz sa stal žalobkyni v čase, kedy mala 48 rokov, bola úplne zdravá a plne aktívna, zamestnaná a aj keď úrazový traumatický psychický zážitok jej spôsobil trvalú psychickú ujmu, znalecká organizácia sa priklonila k základnému hodnoteniu nižšou sadzbou v počte 1.170 bodov, ale zvýšenou o 40 % na 1.638 bodov. Znalecká organizácia F. B. taktiež nesúhlasila s hodnotením bodu 314 - potreba nosiť plienky pre výrazné ťažkosti pri udržaní stolice - nedomykavosť ritných zvieračov - hodnotené 900 bodmi. Tento bod považovala za nadhodnotený a zbytočný, pri osobnom vyšetrení poškodená takéto ťažkosti neuvádzala, plienky neužíva a nedomykavosť ritných zvieračov nikdy nemala. Znalecká organizácia F. B. taktiež nesúhlasila s hodnotením bodu 351b - stav po kominutívnej zlomenine distálneho konca rádia a procesus styloideus s obmedzenou pohyblivosťou zápästia vľavo stredne ťažkého stupňa - hodnotené 100 bodmi. Po vyšetrení poškodenej sa znalecká organizácia priklonila k hodnoteniu 351a - obmedzenie pohyblivosti ľahkého stupňa v počte 50 bodov, zvýšených o 40 % vzhľadom na vek pri vzniku trvalých následkov v počte 70 bodov. Znalecká organizácia taktiež nesúhlasila s hodnotením bodu 433b - keloidné jazvy po operácii - laparotomii v dĺžke 36 cm hodnotené 120 bodmi, pretože sa priklonila k potrebe zvýšenia tohto bodu o 40 % pre vek vzniku takto hyzdiacej jazvy ako trvalého následku, na celkový počet bodov 168. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré uviedol Z.. P. M. v lekárskom posudku zo dňa 21.08.2013 v položke 304 - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, je podľa znaleckej organizácie F. B. úplne mylné, pretože poškodená udávala iba občasné bolesti chrbta a ani pri objektívnom vyšetrení nebolo zistené obmedzenie hybnosti chrbtice. Bod 431c - obrna ihlicového nervu, poruchová vetva obojstranne viac vľavo, bol podľa znaleckej organizácie rovnako úplne mylný, pretože poškodená neudávala také ťažkosti subjektívne, pričom tieto neboli zistené ani pri vyšetrení poškodenej objektívne a neboli podložené lekárskymi správami v dokumentácii poškodenej. Bod 383b - obrna n. mediánus 1. syn. - bol rovnako mylný, pretože poškodená neudávala takéto ťažkosti subjektívne a neboli zistené ani v rámci vyšetrenia objektívne a ani neboli podložené lekárskymi správami v dokumentácii poškodenej. U žalobkyne bola zistená čiastočná porucha citlivosti a oslabený úchop ľavej ruky ako následok zlomeniny distálneho konca kosti predlaktia vľavo liečený operáciou, čo ale znalecká organizácia zohľadnila v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. U žalobkyne však nebola zistená obrna n. mediánus 1. syn. Pokiaľ ide o pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tento predstavuje podľa znaleckej organizácie 45 %.
5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa pôvodne v konaní uplatnila zaplatenie sumy 81.902,40 eur (bolestné 9.039 eur, SSU podľa posudku Z.. O.F. v sume 69.482,40 eur, SSU podľa posudku Z.. M. v sume 3.381 eur). Po vykonaní znaleckého dokazovania posudkom vypracovaným organizáciou U..sk žalovaná zaplatila žalobkyni postupne dňa 27.10.2014 bolestné v sume 9.039 eur a dňa 5.11.2014 úhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 65.312 eur., celkovo teda sumu 74.351 eur. Žalovaná vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného organizáciou U..sk v celom rozsahu uznala a vyplatila žalobkyni bolestné v sume 9.039 eur. Pokiaľ ide o náhradu za SSU, žalovaná žalobkyni z uplatnenej sumy 72.863,40 eur priznala sumu 65.312 eur s tým, že zvyšnú časť náhrady za SSU v sume 7.551,40 eur odmietla žalobkyni uhradiť s poukazom na závery posudku znaleckej organizácie U..sk. Na základe plnenia žalovanej žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 74.351 eur (9.039 + 65.312 = 74.351 eur). Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/209/2014 zo dňa 19.1.2015 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 74.351 eur a súčasne pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorého sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 7.551,40 eur s prísl. (rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou SSU 72.863,40 eur a vyplatenou sumou zo strany poisťovne za SSU vo výške 65.312 eur).
6. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žaloby o sumu 36.431,70 eur. Ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy 72.863,40 eur. Uvádzala, že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 10.10.2012 jej bol priznaný od 5.4.2012 plný invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Zdôraznila, že jej invalidita nastala výlučne v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Na základe posúdenia zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou je výsledný pokles jej pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa je držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP), ktorému bola komplexným posudkom oddelenia posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. B/2012/39083/Duj zo dňa 25.9.2012 stanovená miera funkčnej poruchy 50 %. Žalobkyňa utrpela úraz vo veku 47 rokov, pričom vo všetkých sférach života je natrvalo obmedzovaná. Disponuje vysokoškolským vzdelaním II. stupňa - študijný odbor Všeobecná veterinárna medicína a od ukončenia štúdia plne využívala svoj pracovný potenciál. Od roku 2003 pracovala vo farmaceutickej spoločnosti B. B. na pozícii S. K., od 23.9.2011 pracovala v spoločnosti EgysSlovakia, spol. s r. o. V súčasnom období žalobkyňa pracuje na chránenom pracovisku, pričom jej zárobkové pomery sú na úrovni minimálnej mzdy. Vzhľadom na svoj zdravotný stav navždy stratila možnosť zapojiť sa do pracovného procesu vo svojom obore. Pred dopravnou nehodou viedla riadny osobný, partnerský a rodinný život, rada bicyklovala, lyžovala, aktívne sa venovala celoročnej turistike, na záhrade pestovala zeleninu a kvety, vo voľnom čase vyrábala pletené doplnky, netrpela žiadnym zdravotným postihnutím spôsobujúcim nepretržitý diskomfort, s prehľadom zvládala všetky bežné životné situácie. Následkom úrazu predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, v mnohých veciach je odkázaná na jej pomoc, nezvláda bežné úkony v domácnosti, v dôsledku výrazného obmedzenia úchopovej funkcie ruky jej padajú veci, nedokáže zdvihnúť hrniec, pohár, otvoriť konzervy, kompóty, prezliecť posteľ, vyprášiť deky, nosiť nákupy a pod. Následkom rozsiahleho zásahu do brušnej dutiny trpí viaznutím trávenia a nafukovaním, zlou toleranciou jedla, pocitom nechutenstva, zvracanín, častými hnačkami, dehydratáciou, poruchou vodnej a elektrolitovej rovnováhy, bolestivou peristaltikou a stolicou s kŕčami, zníženou odolnosťou organizmu, často ochorie, musela sa vzdať väčšiny jedál, konzumuje výlučne výrobky a potraviny bez laktózy, enterálnu výživu, nutri drinky, probiotiká a podrobuje sa špeciálnej medikamentóznej liečbe na podporu trávenia. Z uvedených dôvodov sa nezúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote, pociťuje neustále pálenie záhy, pre bolesť ruky nemôže šoférovať viac ako 10-15 min., trpí poruchami spánku, v noci sa budí pre bolesti zápästia, ktorá vyžaruje až do lakťa, má stres z cestovania a trpí depresívnym syndrómom. V danom prípade sa podľa žalobkyne jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je na mieste zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.).
7. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 645 4067048 zo dňa 10.10.2012 priznala žalobkyni invalidný dôchodok žalobkyni v sume 264,80 eur mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. a to z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo bolo určené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Martin dňa 18. 9.2012.
8. Z posudku vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - Martin zo dňa 18.9.2012 súd prvej inštancie zistil, vyplýva, že v danom prípade bola posudzovaná 48 ročná žena, absolventka VŠ veterinárnej, ktorá dňa 5.4.2012 utrpela ako spolujazdkyňa pri autonehode polytraumu s následnou opakovanou operačnou liečbou v zdravotníckych zariadeniach. Podľa traumatologického a RTG kontrolného vyšetrenia ľavej hornej končatiny po absolvovanej chirurgickej liečby a následnej rehabilitačnej liečbe trieštivej zlomeniny ľavého zápästia, bola zlomenina zhojená s posunutí výbežku vretennej kosti s výrazne obmedzenou funkciou kĺbu v koincidencii s poúrazovými zmenami posledných článkov 4. a 5. prsta ľavej ruky (u dominantne pravorukej posudzovanej) a z toho vyplývajúcou aj oslabenou úchopovou schopnosťou. Vzhľadom na uvedené posudkový lekár hodnotil rozhodujúce ochorenie hornou hranicou uvedeného rozpätia 35 %. Po resekcii podstatnej časti tenkého čreva pri doterajšej liečbe nebol preukázaný pokles hmotnosti ani poruchy črevnej pasáže a známky chudokrvnosti, pretrvávajú však trvalé symptómy v zmysle spazmy čriev a hnačiek. Žalobkyňa bola liečená tiež pre pridruženú posttraumatickú stresovú poruchu s depresívnou zložkou u psychiatra v čiastočnej úprave po cca. 6 týždňovej liečbe. Z tohto dôvodu posudkový lekár navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45 %. Dátum vzniku miery poklesu posudkový lekár určil utrpením úrazu a prijatím žalobkyne na ústavnú liečbu od 5.4.2012. V rámci pracovnej rekomandácie posudkový lekár navrhol pracovné zaradenie žalobkyne na pôvodnom pracovisku a na trhu práce, pričom obmedzenie schopnosti vykonať prácu spočívalo v tom, že túto môže vykonávať len v prostredí bez fyzicky a psychicky náročnejších prác a bez prác vyžadujúcich správnu funkciu oboch horných končatín. Podľa posudkového lekára bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1. zák. č. 461/2003 Z.z.).
9. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č.: B/2012/39083/Duj zo dňa 25.9.2012 vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% podľa prílohy č. 3 časti X.C.1/b k zákonu č. 447/2008 Z.z. Na tomto základe úrad odporúčal vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa posudku v oblasti mobility a orientácie sú postoj a chôdza žalobkyne v norme, nepotrebuje oporu. Je schopná bez pomoci premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb, nastúpiť a vystúpiť z nich, ale z dôvodu imperatívneho nutkania na stolicu by nemusela zvládnuť inú situáciu v nich na mieste vyhradenom pre fyzické osoby so ZŤP na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. V oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je kompenzovateľné v oblasti zvýšených výdavkov. V oblasti komunikácie nemá žalobkyňa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V oblasti sebaobsluhy žalobkyňa zvláda všetky úkony starostlivosti o svoju osobu a domácnosť. Žalobkyňa nie je odkázaná na opatrovanie ani na osobnú asistenciu. Uvedené sociálne dôsledky ZŤP úrad navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
10. Svedok P.. T. Z. uviedol, že žalobkyňa je jeho družka, ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela vážne zranenia ruky, tráviaceho traktu. Odvtedy trpí neustále depresiami, ich partnerský život sa odvtedy uberá úplne iným smerom. Pokiaľ ide o pracovnú oblasť, jeho družka dovtedy pracovala ako reprezentant pre farmaceutické firmy. Často používala služobné vozidlo, čo teraz neprichádza do úvahy. V zdravotnej oblasti má problémy s tráviacim traktom, ktoré sa prejavujú v rámci trávenia. Ide o dôsledok zrastov po operácii. Žalobkyňa trpí nadmernou plynatosťou. Od rána, keď vstane, má kŕče, hnačky, ktoré sú veľmi bolestivé, obmedzujú ju v mobilite. Keďže pôvodný výkon zamestnania neprichádza u žalobkyni do úvahy, svedok založil chránenú dielňu, kde žalobkyňu zamestnáva. V ich regióne sa veľmi ťažko zháňa práca. Družka bola zvyknutá na iné pracovné podmienky, na iný štandard a to aj s prihliadnutím na jej vzdelanie. Jej zdravotný stav ju veľmi obmedzuje, hocikedy ju prepadnú kŕče. Z tohto dôvodu obmedzili spoločenské podujatia, stretávanie sa so známymi. V športovej oblasti zvykli chodiť na spoločnú lyžovačku, vysokohorskú turistiku, absolvovať bicyklovanie, po nehode sa týmto aktivitám žalobkyňa prestala venovať. Družka sa v dôsledku svojho zdravotného stavu obáva, že v dôsledku zhoršenia imunity má zvýšený nábeh na onkologické ochorenia. Viac času trávia doma, nechodia na dovolenky ako dovtedy, majú obmedzený okruh priateľov. Majú záhradu, ale vzhľadom na zdravotný stav družky (má slabú ruku) nemôže pracovať tak, ako dovtedy, nemôže svoju ruku veľmi zaťažovať. Keď šoféruje vozidlo, družka zle reaguje, hlavne v nočných hodinách, je viac ustráchaná. Trápi sa, bojí sa, má obavu, že nemá životnú istotu. V dôsledku týchto psychických problémov ju prepadnú kŕče, trpí často nespavosťou. K jeho družke sa prisťahovali rodičia, aby jej pomáhali. Taktiež v sexuálnej oblasti nastali určité obmedzenia. V súčasnej dobe družka pracuje na pozícii všeobecný administratívny pracovník, nosnou aktivitou je to, že na internete vyhľadáva ponuky, ktoré smerujú k uzavretiu zmlúv. Užíva lieky na podporu trávenia, na plynatosť a lieky na depresiu.
11. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/209/2014-161 z 31. 3. 2015 pripustil zmenu petitu žaloby, ktorým sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 43.983,10 eur s prísl. Suma 43.983,10 eur pozostáva z týchto položiek: a/ 50 % zo sumy 72.863,40 eur, t.j. 36.431,70 Eur (mimoriadne zvýšenie náhrady za SSÚ), b/ 4.170,40 eur (rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 69.482,40 eur za SSU určenou znalcom Z.. O. a sumou 65.312 eur uhradenou zo strany žalovanej), c/ 3.381 eur (ide o pôvodne uplatnenú náhradu za SSU určenú znalcom Z.. M.).
12. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobu treba zamietnuť v časti položiek b/ a c/ (viď predchádzajúci odsek). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znalecké posudky znaleckých organizácií U..sk B. F. B. a tiež z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, aby súd prvej inštancie pri posudzovaní mimoriadneho zvýšenia SSU vychádzal zo sumy 65.312 eur. V súvislosti s tým súd prvej inštancie žalobu zamietol aj pokiaľ ide o 5,50 % úroky z omeškania zo sumy 4.170,40 eur od 21.9.2013 do zaplatenia a 5,25 % úroky z omeškania zo sumy 3.381,00 eur od 25.12.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o základ na priznanie zvýšenia náhrady za SSU, súd prvej inštancie považoval sumu 65.312 eur za nespornú a to s prihliadnutím na znalecké posudky znaleckých organizácií U..sk, resp. F. B., vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, urobené na pojednávaní dňa 15.4.2016 a najmä na skutočnosť, že žalovaná uznala a plnila túto sumu žalobkyni dňa 23.10.2014.
13. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobkyňa žiadala o priznanie zvýšenia náhrady za SSU a to v maximálnej zákonnom prípustnej miere, t.j. o 50 % zo sumy 65.312 eur. Po preskúmaní rozhodujúcich skutočností súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z., čím splnila materiálnu podmienku pre posúdenie priznania zvýšenia náhrady za SSU. Z dikcie tohto ustanovenia však vyplýva, že súd môže, ale i nemusí zvýšiť náhradu za SSU a to s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti sťaženia spoločenského uplatnenia. V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalobkyňa v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 5.4.2012 utrpela úraz, ktorý ovplyvnil jej ďalší osobný, pracovný, rodinný, spoločenský, kultúrny a športový život. V dôsledku úrazu utrpela také poškodenie zdravia, ktoré jej natrvalo znemožnilo vykonávať jej doterajšiu pracovnú činnosť (obchodný reprezentant v medicínskej oblasti, ktorého mesačný príjem naposledy predstavoval 1.750 eur mesačne). Keďže miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou predstavuje u žalobkyne 45 %, z objektívnych dôvodov bola uznaná za invalidnú s priznaním invalidného dôchodku mesačne vo výške 264,80 eur. Ďalším dôvodom, hodným osobitného zreteľa je to, že žalobkyňa preukázateľne nemôže v úplnom rozsahu vykonávať domáce a záhradkárske práce (trieštivá zlomenina ľavej ruky, čiastočná porucha citlivosti a oslabený úchop), z tohto dôvodu sa môže realizovať ako vodič motorového vozidla iba v obmedzenom rozsahu, nakoľko motorové vozidlo dokáže viesť iba na kratšie vzdialenosti, po dobu 10-15 min. Z dôvodu obmedzenej hybnosti ľavej ruky je vylúčená z vykonávania športových aktivít, ako je rekreačné bicyklovanie, či lyžovanie, ktoré pred úrazom zvykla praktizovať. Syndróm krátkeho čreva, ktorý spôsobuje žalobkyni časté hnačky a nafukovanie, ju obmedzuje v navštevovaní kultúrnych, spoločenských podujatí, či rodinných stretnutí, spôsobuje jej diskomfort a paralyzuje ju v pracovnej oblasti. V dôsledku polytraumy (nereparovateľné poškodenie zdravia, ktoré jej spôsobuje mučivé bolesti a následne aj zhoršenie psychického stavu) je obmedzovaná v podávaní pracovných výkonov v chránenej dielni, ale aj v sociálnom styku, či v partnerskom živote so svojim druhom. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru o opodstatnenosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU. Pokiaľ ide o výšku zvýšenia, zákon umožňuje súdu zvýšiť náhradu za SSU v rozpätí do 50 % z priznanej náhrady za SSU. Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU vzal súd do úvahy okrem vyššie uvedených skutočností aj to, že u žalobkyne nejde o osobu, ktorá by pred úrazom vyvíjala nejakú výnimočnú činnosť či už v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom alebo športovom živote. Žalobkyňa pred úrazom žila bežným spôsobom života, nebola angažovaná vo verejnom alebo profesionálnom športovom živote. V dôsledku úrazu sa žalobkyňa nestala bezvládnou, ochrnutou, nestala sa plne odkázanou na pomoc inej osoby vo všetkých potrebách, naďalej jej zostalo postavenie či už v rodine, alebo v partnerskom živote s druhom, s ktorým žila pred nehodou. Poškodenie zdravia žalobkyne, ktoré u nej nastalo v dôsledku úrazu, spôsobilo jej obmedzenie v niektorých aktivitách, čo sa prejavilo najmä v pracovnej oblasti, nie však v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznanie mimoriadneho zvýšenia až o 50 % z priznanej sumy 65.312 eur. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že mimoriadne zvýšenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 25 % z priznanej sumy 65.312 eur, čo predstavuje 16.328 eur.“
14. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
16. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie čo do veci samej odôvodnila v podstate tým, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 % považuje za neprimerane nízke vzhľadom na devastačné a trvalo nereparovateľné poškodenie svojho zdravia. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania žalobkyňa namietla, že v konaní bola v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. úspešná pokiaľ ide o sumu 16.328 eur. Žalobu v časti o zaplatenie 74.351 eur vzala späť pre správanie sa žalovanej, ktorá jej plnila až po začatí konania.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie i žalovaná a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietla, že v konaní nevyšli najavo také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné náhradu za SSU zvýšiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobkyňa pred úrazom žila bežným spôsobom života, neangažovala sa vo verejnom alebo profesionálnom športovom živote, v dôsledku úrazu sa nestala bezvládnou, ochrnutou a nestala sa odkázanou na pomoc inej osoby.
18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania čo do veci samej nie sú dôvodné.
19. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za nesporné medzi stranami, že výška náhrady za SSU predstavuje 65.312 eur. Túto sumu totiž žalovaná žalobkyni dobrovoľne zaplatila a samotná žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu prvoinštančného konania požadovala, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU vychádzal z tejto sumy. To súčasne znamená, že žalobkyňa odvolaním nenapadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 4.170,40 eur (viď ods. 11. bod b/) a v časti o zaplatenie 3.381 eur (viď ods. 11. bod c/), čo je spolu 7.551,40 eur.
20. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur z titulu zvýšenia náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe správne zistil skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce zvýšenie náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. V tomto ohľade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval správne i pokiaľ ide o rozsah zvýšenia náhrady za SSU a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že primeraným zvýšením je zvýšenie o 25 %. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola v dôsledku predmetného úrazu uznaná invalidnou v zmysle § 72 zák. č. 461/2003 Z.z. Už táto okolnosť sama osebe predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. ( viď formuláciu použitú v tomto ustanovení „v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity.....“ ). Dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti zvýšenia náhrady za SSU nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu samotná tá skutočnosť, že žalobkyňa v dôsledku predmetného úrazu neochrnula a nestala sa bezvládnou. K tomu našťastie neprišlo, ale nemožno neprihliadnuť na iné dôsledky predmetného úrazu, ktoré výrazne sťažujú život žalobkyne a ktoré súd prvej inštancie popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku ( pokles zárobkovej schopnosti o 45 %, žalobkyňa bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, znemožnenie výkonu jej doterajšej pracovnej činnosti, nemožnosť vykonávania športových aktivít, ktorým sa pred úrazom rekreačne venovala, psychické problémy, problémy v partnerskom živote, nutnosť pracovať v chránenej dielni, rapídny pokles zárobku, atď. ). Možno uzavrieť, že v dôsledku predmetného úrazu sa žalobkyňa síce nestala bezvládnou, ale jej život sa pomerne dramaticky zmenil v negatívnom slova zmysle. Preto jej aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikol nárok na zvýšenie náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Spomenutým obmedzeniam a ťažkostiam v bežnom živote žalobkyne aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zvýšenie náhrady za SSU v rozsahu 25 %.
21. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.328 eur z titulu zvýšenia náhrady za SSU a odvolanie žalovanej teda nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zvýšenia náhrady za SSU prevyšujúcej 25 % a odvolanie žalobkyne teda nie je dôvodné. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
22. Výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobkyni priznaná suma 16.328 eur, nebola žalobkyni spôsobená žiadna ujma na jej právach. Jej odvolanie proti tomuto výroku preto nie je subjektívne prípustné ( § 359 C.s.p. ). Preto odvolací súd podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol odvolanie žalobkyne čo do výroku, ktorým jej bola priznaná suma 16.328 eur.
23. Žalovaná v októbri, resp. v novembri 2014, t. j. po podaní žaloby žalobkyni zaplatila bolestné 9.039 eur a náhradu za SSU 65.312 eur. Spolu teda žalovaná zaplatila žalobkyni po podaní žaloby sumu 74.351 eur a vzhľadom na to žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa v tejto časti vzala žalobu späť pre správanie sa žalovanej a vzhľadom na to žalobkyni vznikol v tejto časti nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. ( v súčasnosti § 256 ods. 1 C.s.p. ). Žalobkyňa bola ďalej v konaní úspešná pokiaľ ide o sumu 16.328 eur, ktorá jej bola priznaná z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie SSU. Pre účel rozhodnutia o trovách konania teda bola žalobkyňa úspešná v časti o zaplatenie 90.679 eur ( 74.351 + 16.328 = 90.679 eur ). Žalobkyňa mala v konaní neúspech v časti o zaplatenie 7.551,40 eur. Naopak v časti o zaplatenie sumy 16.328 eur predstavujúcej zvýšenie náhrady za SSU prevyšujúcej 25 % do 50 % nemožno hovoriť o neúspechu žalobkyne, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku ( § 142 ods. 3 O.s.p. ). Žalobkyňa teda bola v konaní úspešná v rozsahu 92,31 % a naopak neúspešná bola v rozsahu 7,69 % ( 90.679 + 7,551,40 = 98.230,40 eur; 1 % zo sumy 98.230,40 = 982,30; 90.679 : 982,30 = 92,31 %; 100 % - 92,31 % = 7,69 % ). Po odpočítaní neúspechu žalobkyne od jej úspechu má žalobkyňa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 84,62 % ( 92,31 - 7,69 = 84,62 % ).
24. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 84,62 %.
25. V súvislosti so zmenou výroku o trovách prvoinštančného konania musel odvolací súd zrušiť výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 525,66 eur. Takúto povinnosť žalobkyni nemožno uložiť vzhľadom na to, že - ako je to uvedené v ods. 23. - v konaní bola vo výrazne prevažujúcej časti úspešná.
26. Vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech sporových strán v odvolacom konaní, odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).