Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-131-2017.pdf
PDF · 118.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/131/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H.. J. U., narodený XX.X.XXXX, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici, J. cesta XX, zastúpeného advokátom JUDr. Danielom Šintajom, so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 96, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, IČO: 30795141, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I. ODS-19/16:3766/2015 zo dňa 4.4.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Slovenská advokátska komora rozhodnutím II. disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore č. DS II.-32/16:3766/2015 zo dňa 27.6.2016 uznal žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia spočívajúceho v tom, že ako svedok na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 vypovedal v právnej veci navrhovateľa spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o. proti odporcovi H. X. vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13Cpr/1/2012 o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie pri poskytovaní právnych služieb spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o., napriek tomu, že nebol pozbavený mlčanlivosti zo strany svojho klienta, čím porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.), podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Za tento skutok mu druhý disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie - verejné napomenutie - podľa § 56 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z.
Disciplinárny senát mal za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a sťažovateľom spoločnosťou FITTICH ALARM spol. s r.o. existoval dlhodobý právny vzťah advokáta a klienta, ktorý sa ukončil odvolaním plnomocenstva zo strany spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o. a upozornila žalobcu na povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Následne žalobca vypovedal ako svedok v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 13Cpr/l/2012, v ktorej je žalobcom spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. proti Jaroslavovi Kohútikovi. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdil aj žalobca. Za takto preukázaného skutkového stavu sa disciplinárny senát zaoberal výlučne právnou otázkou, či žalobca mohol alebo nemohol využiť zákonné oprávnenie dané každému advokátovi ustanovením § 23 ods. 5
zákona č. 586/2003 Z.z. Disciplinárny senát zastával názor, že nemožno dospieť k záveru, že advokát by mal mať akýkoľvek priestor na uplatňovanie ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. v akomkoľvek inom konaní (či už podľa správneho poriadku, alebo podľa špeciálnych predpisov) ako konaní súdnom a toto konanie musí byť súčasne konaním, ktorého predmetom je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom a musia byť priamymi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným). To znamená, že žiadne iné konanie medzi tretími subjektmi nemôže spĺňať podmienky pre uplatnenie citovaného ustanovenia, aj keby boli v rámci dokazovania v ňom vykonávaného posudzované otázky právneho vzťahu zastupovania účastníka advokátom. Je zrejmé, že z takéhoto súdneho konania nemôže vzísť rozhodnutie, ktoré by mohlo ukladať povinnosti advokátovi, ako neúčastníkovi konania. Umožnenie úvah o existencii práva advokáta subjektívne vyhodnocovať, v ktorých konaniach musí a v ktorých nie dodržať zákonnú povinnosť mlčanlivosti, by mohlo znamenať nežiaduce spochybnenie absolútneho zachovávania povinnosti mlčanlivosti advokátom (s výnimkou zákonných dôvodov a bez ohľadu na ich kvalitu). Povinnosť zachovávania mlčanlivosti nie je z tohto pohľadu iba povinnosťou, ale aj výsostným právom advokátskeho povolania oproti iným subjektom poskytujúcim klientom služby v iných oblastiach. Z uvedených dôvodov považoval disciplinárny senát obranu disciplinárne obvineného za nevecnú, nepodloženú a ohrozujúcu základné princípy výkonu advokácie. Advokát mal v danom prípade rozsiahle zákonné možnosti na ochranu svojho dobrého mena a aj dobrého mena advokácie, no dal prednosť subjektívnemu vyhodnoteniu situácie a vedomému porušeniu zákona na verejnom súdnom pojednávaní. Zo zápisnice vyplývajú skutočnosti, ktoré nemohli byť známe nikomu inému ako advokátovi a osobám konajúcim za klienta, teda nešlo o informácie, ktoré sú zrejmé zo zmluvy a jej dodatku, ktoré mohol prípadne poskytnúť súdu samotný klient. Zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/4/2014 zo dňa 24.2.2014 a spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Cpr/1/2012.
Pri ukladaní druhu disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát zobral do úvahy, že ide o prvé disciplinárne previnenie advokáta, že nejde o zištné pohnútky a na druhej strane skutočnosť, že išlo o vedomé a úmyselné konanie, ktoré viedlo k porušeniu základnej povinnosti advokáta. Uložený trest má pôsobiť skôr výchovne a preventívne, a preto zvolil ako disciplinárne opatrenie verejné napomenutie, teda druhú najmiernejšiu formu možného disciplinárneho opatrenia a neakceptoval navrhovaný prísnejší trest.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. I. ODS-19/16:3766/2015 zo dňa 4.4.2017 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. DS II.-32/16:3766/2015 zo dňa 27.6.2016 vo výroku o treste tak, že žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie - podľa § 56 ods. 2 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z.; v ostatných výrokoch prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový disciplinárny senát vykonal všetky dôkazy, ktoré vo veci vykonať mal a mohol, v podstate správne tieto dôkazy vyhodnotil a správne rozhodol, keď uznal žalobcu za vinného z porušenia povinnosti advokáta ustanovenej v § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. Prvostupňový disciplinárny senát vec správne právne posúdil a žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový senát.
Argumentácia žalobcu ohľadne gramatického významu pojmu „dozvedieť sa“ v žiadnom prípade nespochybňuje závery prvostupňového rozhodnutia. Pri výklade § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. nie je možné vytrhávať z kontextu jednotlivé slová, ale význam všetkých slov sa musí posudzovať podľa ich významu vo vzájomných súvislostiach tak, aby obsahový zmysel ustanovenia zodpovedal jeho účelu. Povinnosť mlčanlivosti advokáta nie je jeho právom, s ktorým môže nakladať svojvoľne, ale je právom klienta na zachovanie diskrétnosti zo strany advokáta tak, aby klient mal garanciu, že informácie, ktoré sám poskytne alebo o ktorých sa advokát dozvie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, nebudú sprostredkované ďalej bez jeho súhlasu. Dôvera klienta voči advokátovi vo všeobecnosti nemôže byť naštrbená nezodpovedným postupom a správaním advokáta spočívajúcom v porušení advokátskeho tajomstva - mlčanlivosti advokáta. Že ide o jednu zo základných povinností advokáta vo vzťahu k jeho klientovi, potvrdzuje aj ustanovenie § 23 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., v zmysle ktorého: „Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.“ Ochrana klienta, jeho práv a záujmov je zvýraznená týmto ustanovením vo forme zodpovednosti advokáta ako osoby znalej práva, aby sám posúdil a rozhodol, či porušenie povinnosti mlčanlivosti bude na prospech klienta alebo nie.
Z tohto pohľadu výklad ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. aj pri použití gramatického výkladu obsahu jednotlivých slov bez akýchkoľvek pochybností zahŕňa aj okolnosti, za ktorých dôjde k uzavretiu dohody o právnej pomoci medzi klientom a advokátom vrátane dohody o odmene advokáta. V danom prípade nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu, preto žalobca nebol oprávnený porušiť povinnosť mlčanlivosti. Žalovaný zdôraznil, že klient mu výslovne zakázal vypovedať o akýchkoľvek záležitostiach týkajúcich sa zastúpenia.
Neobstojí tvrdenie žalobcu, že on vlastne v súvislosti s jeho výpoveďou pred súdom uplatňoval svoje základné práva garantované Ústavou SR v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 za situácie, do ktorej ho vlastne dostal klient v rámci súdneho sporu, pretože boli ohrozené jeho práva vyplývajúce zo zmluvy o právnej pomoci. Pokiaľ sa žalobca cítil byť ohrozený na svojich právach v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, mal zvážiť ďalší postup v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a požiadať o vstup do konania ako vedľajší účastník.
Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie aj vo výroku o uloženom treste a dospel k záveru, že aj keď súhlasí s výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia ohľadne viny žalobcu, nestotožňuje sa s prvostupňovým rozhodnutím vo výroku o uloženom disciplinárnom opatrení vo forme verejného napomenutia. Žalobca doteraz nebol disciplinárne postihnutý, svoje povinnosti advokáta plní v súlade s advokátskymi predpismi a zásadami slušného správania sa. Žalovaný nevidí dôvod na verejné pranierovanie žalobcu a je presvedčený, že si uvedomí svoj nesprávny postup a v budúcnosti bude zachovávať jednu obrazne povedané najsvätejšiu povinnosť advokáta - povinnosť mlčanlivosti. Generálnu prevenciu vo vzťahu k iným advokátom je možné dosiahnuť aj bez toho, že by došlo k neprimeranej ujme na dobrom mene žalobcu. Žalovaný z uvedených dôvodov zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uloženom disciplinárnom opatrení a uložil disciplinárne obvinenému podľa § 56 ods. 2 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie. Ostatné výroky prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.
II. Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I. ODS-19/16:3766/2015 zo dňa 4.4.2017 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. DS II.-32/16:3766/2015 zo dňa 27.6.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Cpr/1/2012 na základe záverov druhoinštančného súdu sa mali posudzovať zmluvné dokumenty žalobcu a spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o. v tom kontexte, že obchodná spoločnosť napádala zinkasovanú advokátsku odmenu a celkovo platnosť medzi nimi uzatvorených zmlúv o advokátskej odmene.
4. Žalovaný pochybil, keď si pre svoje rozhodnutie nevyžiadal na posúdenie otázky „sporu“ medzi žalobcom a klientom príslušný súdny spis. Táto skutočnosť vedie k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutí oboch stupňov. V súdnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica teda nastal stav oprávňujúci ho k obmedzenej výpovedi podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z., keďže procesným manévrovaním účastníkov konania (FITTICH ALARM spol. s r.o. a H. a na základe rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 14CoPr/4/2014 zo dňa 24.2.2014 vznikla potreba skúmania zmluvnej dokumentácie medzi ním a spoločnosťou FITTICH ALARM spol. s r.o. Ak by spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. iniciovala súdne konanie, hoci aj nie priamo voči žalobcovi, v rámci ktorého sa má na základe usmernenia odvolacieho posudzovať zmluvný vzťah medzi žalobcom a klientom, vznikol tým spor týkajúci sa zastupovania a dokumentov, ktoré boli medzi nimi podpísané. Tieto zmluvné dokumenty už prestali byť nesporné, keďže ich klient napadol. Zároveň sa tento spor stal predmetom konania v širšom slova zmysle a jeho svedecká výpoveď sa týkala len odmeny advokáta; túto skutočnosť však žalovaný vôbec neskúmal, keďže si nepripojil súdny spis. Podľa jeho názoru otázka dojednávania a uplatňovania odmeny advokáta voči klientovi nepatrí pod povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. Tento záver jednoznačne vyplýva zo slovného spojenia „dozvedieť sa“. Otázka odmeny však nie je žiadnou skutočnosťou, s ktorou by mal žalobcu klient alebo ktokoľvek iný oboznámiť alebo o ktorej by sa mal dozvedieť pri poskytovaní právnej pomoci. Odmenu navrhol žalobca v písomnom zmluvnom texte a klient s ňou súhlasil. Žalobca je spoluautorom týchto skutočností,
nedozvedá sa o nich a od počiatku má o nich vedomosť. Upriamil pozornosť na gramatický význam zákonného ustanovenia.
5. Namietal, že by svojvoľne porušil povinnosť mlčanlivosti. Klient môže viesť s advokátom spor rôznymi spôsobmi, nielen priamou žalobou voči nemu. Ak klient spochybní odmenu a zmluvu o odmene, vzniká spor a advokát má právo primerane sa brániť aj obmedzeným a primeraným porušením mlčanlivosti.
6. Odhliadnuc od uvedeného, svedeckú výpoveď zo dňa 15.10.2015 treba chápať aj ako súčasť jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je nadradené nad zákon č. 586/2003 Z.z. Pravdivou svedeckou výpoveďou podporil platnosť svojich zmluvných dokumentov, čo považuje za postup napĺňajúci formuláciu „domáhania sa svojich práv“ za situácie, keď nemal v prebiehajúcom súdnom konaní inú možnosť. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR sa mala jeho vec prejednať v jeho prítomnosti a mal mať právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom. III. Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že druhostupňový správny orgán sa zaoberal všetkými výhradami žalobcu proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu. Nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z.
8. Pripustenie úvah o existencii práva advokáta subjektívne vyhodnocovať, v ktorých konaniach musí a v ktorých nemusí dodržať zákonnú povinnosť mlčanlivosti, by mohlo znamenať úplné spochybnenie zachovávania povinnosti mlčanlivosti advokátom, žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vyhodnotil.
9. Neexistovala žiadna pochybnosť, že nešlo o spor medzi žalobcom a jeho klientom, v ktorom advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť znamená jeho povinnosť v osobnom aj úradnom styku zachovávať pravidlá, ktoré zabezpečia ochranu všetkých informácií vzťahujúcich sa na klienta, ktoré má z titulu výkonu advokácie. Postup, ktorý zvolil žalobca, bol závažným porušením zákonom uloženej povinnosti.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Pojednávanie
11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 6.3.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného.
V. Relevantné právne predpisy
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak.
14. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu.
15. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.
16. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
17. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.
18. Podľa § 23 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory.
19. Podľa § 23 ods. 7 zákona č. 586/2003 Z.z. povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov.
20. Podľa § 23 ods. 9 zákona č. 586/2003 Z.z. povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
21. Podľa § 23 ods. 10 zákona č. 586/2003 Z.z. povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu nie je týmto zákonom dotknutá.
22. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
VI. Posúdenie veci
23. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I. ODS-19/16:3766/2015 zo dňa 4.4.2017, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie č. DS II.-32/16:3766/2015 zo dňa 27.6.2016 vo výroku o treste tak, že žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie
- písomné napomenutie - a v ostatných výrokoch (výrok o vine a o náhrade trov konania) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
24. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá vyplývajúce z judikatúry ESĽP a označované ako Engelove kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
25. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).
26. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.
27. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti správnych súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.
28. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
29. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008).
30. Advokát je vo všeobecnosti povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, za podmienky, že osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak (§ 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.). Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však v § 18 neustanovuje inak v identických veciach ako je vec žalobcu, a teda naďalej platí všeobecná povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie.
31. Táto povinnosť však nemusí byť absolútna a advokát nie je povinný ju dodržať, ak ho klient alebo jeho právny nástupca písomne zbavil povinnosti mlčanlivosti (§ 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.). No aj táto výnimka má svoju výnimku spočívajúcu v tom, že ak pozbavenie mlčanlivosti je v neprospech klienta, advokát je mlčanlivosť povinný zachovať aj napriek písomnému zbaveniu mlčanlivosti oprávnenou osobou. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva (a žalobca to nespochybnil), že klient žalobcu spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. výslovne uviedla, že žalobcu nezbavuje povinnosti mlčanlivosti. Z uvedeného dôvodu bol žalobca povinný zachovávať mlčanlivosť
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie pri zastupovaní spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o. podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. Správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že zmluvná odmena nepatrí pod pojem „dozvedieť sa“ uvedený v § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože aj keď ju žalobca ako advokát klientovi navrhuje, a teda ju vopred pozná, o jej reálnej výške sa môže dozvedieť až po jej akceptovaní / neakceptovaní / modifikovaní zo strany klienta vrátane procesu rokovania medzi ním a klientom predchádzajúceho určeniu odmeny advokáta. O týchto skutočnostiach sa advokát môže dozvedieť až počas rokovania s klientom pri výkone advokácie, a preto sa aj na ne vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.
32. Ďalšími výnimkami z povinnosti zachovať mlčanlivosť sú (i) existencia sporu medzi advokátom a klientom alebo jeho právnym nástupcom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2009 Z.z. a (ii) zákonom uložená povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu podľa § 23 ods. 9 zákona č. 586/2003 Z.z. O druhý prípad v predmetnej právnej veci nejde, preto sa ním správny súd bližšie nezaoberal.
33. Medzi účastníkmi je sporný výklad povinnosti zachovať mlčanlivosť v súdnom spore, ktorého účastníkmi nie je priamo klient a advokát, ale klient a tretí subjekt, v ktorom advokát vystupoval v procesnom postavení svedka nezbaveného mlčanlivosti klientom. Primárne je však potrebné sa zaoberať výkladom pojmu „spor“ medzi advokátom a klientom, od ktorého závisí posúdenie zákonnej výnimky z povinnosti advokáta dodržiavať mlčanlivosť podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z.
34. Sporom je vo všeobecnosti konflikt alebo protichodný názor minimálne dvoch subjektov. Z hľadiska právneho ide o konanie, v ktorom dve proti sebe stojace strany (účastníci konania), ktoré sa nezhodli v určitej otázke, majú protichodné názory podporované predkladanými dôkazmi, ide teda o bezprostredný rozpor medzi dvoma proti sebe stojacimi účastníkmi. Pôjde najmä o súdny spor, ktorý je predmetom konania napríklad pred civilným súdom alebo správnym súdom (a v inštančnom postupe predtým pred správnym orgánom). Účastníkmi konania, resp. sporu, sú žalobca (aktívne legitimovaný subjekt, ktorému právny poriadok priznáva určité práva voči druhej strane sporu) a žalovaný (pasívne legitimovaný subjekt, ktorému právny poriadok priznáva určité povinnosti voči druhej strane sporu), ktorí stoja bezprostredne proti sebe.
35. V predmetnej veci je sporom konanie na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod sp. zn. 13Cpr/1/2012 a jeho účastníkmi sú spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. v procesnom postavení žalobcu a H. v procesnom postavení žalovaného; ide o pracovný spor medzi uvedenými subjektmi, pričom žalobca nie je účastníkom sporu, ani intervenientom, resp. podľa predchádzajúcej právnej úpravy vedľajším účastníkom. Žalobca v tomto spore vystupoval len v procesnom postavení svedka, preto nemožno spor vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Cpr/1/2012 považovať za spor medzi žalobcom a jeho klientom, ktorý má na mysli ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorý by žalobcu oprávňoval nedodržať povinnosť mlčanlivosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/4/2014 zo dňa 24.2.2014, ktorým nariadil Okresnému súdu Banská Bystrica zaoberať sa zmluvnou dokumentáciou medzi spoločnosťou FITTICH ALARM spol. s.r.o. a žalobcom ako advokátom. Ani v tejto procesnej situácii nie je vylúčené, aby žalobca v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica opätovne vypovedal ako svedok, no až po dodržaní zákonnej podmienky uvedenej v § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., teda po zbavení mlčanlivosti svojím klientom spoločnosťou FITTICH ALARM spol. s r.o., ku ktorému preukázateľne nedošlo. Ak žalobca za tejto procesnej situácie vypovedal ako svedok a uvádzal informácie nad rámec zmluvných dokumentov bez toho, žeby bol svojím klientom zbavený mlčanlivosti, nekonal v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. a mal vo veci zachovať mlčanlivosť.
36. Za spor medzi klientom a advokátom možno na účely § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. považovať len spor (konflikt) existujúci bezprostredne medzi týmito dvoma subjektmi. Ak má advokát vypovedať ako svedok vo veci iných účastníkov konania a jedným z nich je jeho bývalý klient, a vznikne rozpor medzi tvrdením advokáta ako svedka a klienta ako účastníka konania, takisto nejde o spor medzi nimi, ale o rozdielne tvrdenia v rámci procesu dokazovania, ktoré možno overiť ďalšími dôkazmi v rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní alebo v konaní pred správnym orgánom.
37. Na uvedenom závere by nič nezmenilo ani pripojenie spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Cpr/1/2012, pretože v administratívnom spise sa nachádza dostatok dôkazov a tvrdení žalobcu,
ktoré sa mali nachádzať v spise okresného súdu a boli správnemu orgánu v čase konania známe práve z vyjadrenia žalobcu.
38. Správne orgány oboch stupňov správne dospeli k záveru, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, keďže nedodržal povinnosť mlčanlivosti,tak ako to vyžaduje § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., vzhľadom na nesplnenie podmienok na uplatnenie výnimky z povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z.
39. Správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti uloženej sankcie za zrozumiteľné a podrobné a súhlasí so znížením uloženého disciplinárneho opatrenia na najmiernejšiu formu - písomné napomenutie - keďže žalobca doteraz nebol disciplinárne postihnutý, svoje povinnosti advokáta plnil v súlade s advokátskymi predpismi a zásadami slušného správania sa; generálnu prevenciu vo vzťahu k iným advokátom je možné dosiahnuť aj bez toho, aby došlo k verejnému napomenutiu žalobcu. Okrem toho bol postup žalobcu počas jeho výsluchu na Okresnom súde Banská Bystrica ovplyvnený jeho právny názorom na ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorý správne orgány oboch stupňov aj správny súd vyhodnotili inak ako žalobca. Žalovaný argumentačne vyhovel požiadavkám na odôvodnenie použitej správnej úvahy, ktorá zodpovedá zákonným limitom vyjadreným v § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., preto správny súd nemal dôvod ju meniť.
40. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav vo veci a vec správne právne posúdil. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani účelné trovy právneho zastúpenia, keďže Slovenská advokátska komora disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za ňu na súde môžu konať.
42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).