Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7Cpr/57/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobkyne: W. D., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, A., proti žalovanému: Kaufland Slovenská republika v.o.s., IČO: 35790164 so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, právne zast. JUDr. Pavlom Rakom, advokátom so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom došlým súdu dňa 26.09.2017 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017 podľa § 60 Zákonníka práce je neplatné a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie odo dňa 04.08.2017 do dňa umožnenia žalobkyni zo strany žalovaného pokračovať v práci alebo do dňa právoplatnosti rozsudku súdu o skončení pracovného pomeru. Žalobný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 1.12.2015 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej vznikol pracovný pomer s nástupom do práce dňa 2.12.2015 na pozíciu „domová kontrola". Bolo dohodnuté, že tento druh práce bude vykonávať na nákladovom stredisku žalovaného, t.j. pre obchodný dom P. Č.. XXXX nachádzajúci sa na ulici F. XXXX/X R. H.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2016. Dňa 31.12.2015 žalovaný s ňou uzatvoril dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 1, na základe ktorej sa s účinnosťou odo dňa 1.1.2016 okrem iného zmenila jej pozícia na „pracovník prevádzky obchodu", ktorú mala v spomínanom obchodnom dome P. vykonávať na mliečnom oddelení s názvom E.. Dňa 31.05.2015 žalovaný s ňou uzatvoril ďalšiu dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 2, na základe ktorej sa s účinnosťou odo dňa 01.06.2016 okrem iného zmenil jej pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 16.2.2017 žalovaný s ňou opäť uzatvoril dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 3, na základe ktorej sa s účinnosťou odo dňa 01.03.2017 okrem iného zadefinovala jej pracovná pozícia pracovníka prevádzky obchodu P.. Z uvedeného dôvodu bola povinná vykonávať práce spočívajúce najmä v práci s tovarom a jeho kontrolou, obsluhe zákazníkov, práci s pokladňou a hotovosťou, udržiavaní a kontrole čistoty na pracovisku, vrátane administratívnych a evidenčných úkonov a vykonávaní ďalších činností súvisiacich so zabezpečením plynulého chodu prevádzky. Dňa 31.7.2017 s ňou žalovaný, z dôvodov uvedených v tejto žalobe, k rovnakému dňu skončil pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Ako vyplýva z priložených dôkazov, ku dňu skončenia pracovného pomeru bol tento dohodnutý na dobu neurčitú s hrubou mzdou vo výške 655 € mesačne na výkon práce pracovníka prevádzky obchodu P. Č.. XXXX v Prievidzi s náplňou práce osobitne určenou pre mliečne oddelenie E., ale aj iné oddelenie obchodu podľa pokynu zamestnávateľa. Vo štvrtok dňa 27.7.2017 mala poobednú zmenu na mliečnom oddelení E., ktorá jej začala od 13:30 hod. a trvala do 21:45 hod. Jej poobedná zmena bola oproti zmenám v iné dni náročná, pretože v nej jednak pracovala sama (nakoľko zamestnanec, S. P., mala odo dňa 19.7.2017 dovolenku) a jednak bola nútená dohnať úlohy z rannej zmeny (nakoľko zamestnanec z rannej zmeny, I. Š., bola už pár dní dočasne pracovne neschopná).V takomto pracovnom nasadení kvôli „výpadku" dvoch zamestnankýň z oddelenia E. pracovala niekoľko dní. V rámci plnenia úloh poobednej zmeny na mliečnom oddelení E. je aj sledovanie záruk, spracovanie odpisov a zliav tovaru. Z tohto dôvodu v deň jej poobednej zmeny 27.07.2017 okolo 15:00 hod. naskenovala tovar, ktorí mal ísť do zľavy pre skončenie svojej záruky dňom 28.07.2017, a okolo 16:00 hod. ho dala na potvrdenie jej nadriadenému - tzv. vedúcemu dňa (VO), E. P.. Keďže boli vedúcim dňa zľavy na tovare schválené, tieto potom lepila priamo na tovar v skladovom priestore. O 16:30 hod. prišla za ňou ďalšia vedúca dňa J. U., ktorá ju upozornila, že jej lepenie zliav dlho trvá, a že je potrebné, aby išla vyložiť mrazené výrobky. Pri zadávaní úloh si VO U. všimla, že na tovar lepila vysokú zľavu 90% a žiadala od nej vysvetlenie. Nakoľko žalobkyňa na mliečnom oddelení E. pracovala už dlhšie a vedela, ktorý tovar sa ako predáva, vedúcej dňa ozrejmila, že keďže sa tomuto tovaru končí nasledujúci deň záruka už sa nemusí stihnúť predať. Vzhľadom k skutočnosti, že VO U. ma k žiadnej prípadnej náprave nevyzvala, mala za to, že je všetko v poriadku, že tovar možno s určenou zľavou pustiť do predaja, a potom, ako tak učinila, odobrala sa plniť ďalšiu zadanú úlohu ohľadom vykladania mrazených výrobkov. O 17:00 hod. išla do skladu po ďalší tovar v rámci jeho vykladania do pultov, kde si všimla VO U. už aj s riaditeľkou, L. T.. Aj ona ju vyzvala k vysvetleniu, prečo je tovar olepený vysokou zľavou. Následne na to vykonala kontrolu v chladiacom zariadení, kde našla kôpky obsahujúce aj niektoré kusy tohto zlacneného tovaru. K uvedenému sa žalobkyňa vyjadrila, že zrejme si ho tam odložili niektorí zamestnanci. Z tohto dôvodu mala VO U. oskenovať všetok nájdený zľavnený tovar s tým, že vec sa dorieši v pondelok dňa 31.7.2017. Dňa 31.7.2017 žalobkyňa nastúpila do rannej zmeny a plnila zadané úlohy. O 11:30 hod. si ju dala riaditeľka zavolať do svojej kancelárie, kde bol prítomný VO P.. Tento ju na výzvu riaditeľky na jednej strane poučil, že zľavy sa majú lepiť iba v postupnosti 30 %, 50%, 70% a 90%, no na druhej strane bola upozornená, že sú v tzv. červených číslach, lebo obchod P. v Prievidzi vykazuje veľké odpisy tovaru po záruke (t.j. tovaru, ktorý sa dôsledkom svojej pozáručnosti nepredal). Nakoniec jej riaditeľka oznámila, že ukončuje s ňou ku dňu 31.7.2017 pracovný pomer dohodou, lebo inak by jej konanie na pracovisku musela klasifikovať ako krádež. Aj keď sa jej uvedené tvrdenie veľmi dotklo a so skončením pracovného pomeru z dôvodov, ktoré riaditeľka uviedla, nesúhlasila, pod vplyvom tohto nátlaku nakoniec dohodu podpísala. Dňa 3.8.2017 sa žalobkyňa písomne obrátila na žalovaného s tým, že s podpísanou dohodou o skončení jej pracovného pomeru zo dňa 31.7.2017 nesúhlasí, a naďalej trvá na jej zamestnávaní. Žalovaný však žiadosti nevyhovel, pretože považoval skončenie pracovného pomeru za platné. So skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Má za to, že dôvody, ktoré k tomu viedli, neboli k takémuto úkonu žalovaného ako jej zamestnávateľa dostačujúce. Predovšetkým v deň jej poobednej zmeny 27.7.2017 mala byť časť tovaru vzhľadom ku skončeniu svojej záruky nasledujúceho dňa opatrená už minimálne zľavou 50 %. Keďže však v poobednej zmene deň predtým (26.7.2017) nikto z kmeňových zamestnancov mliečneho oddelenia E. (žalobkyňa, I. Š. a ani S. P.) neslúžil, na tomto tovare sa nenachádzala žiadna zľava. Z tohto dôvodu vzhľadom k blížiacemu sa dátumu spotreby tohto tovaru, charakteru tovaru vzhľadom k jeho predajnosti a krátkeho času do záverečnej hodiny obchodu P. zvolila zľavu 90 %, aby žalovaný neutrpel škodu na odpise tohto tovaru z dôvodu, že by sa nepredal. Za svoj zvolený postup nalepenia zľavy 90% na tovare sa necíti zodpovedná ani preto, že k ich nalepeniu mohla pristúpiť až potom, čo ich schválil nadriadený subjekt. Mala súhlas vedúceho dňa, E. P.. Na druhej strane, pokiaľ ani tento nepostupoval správne, vedúca dňa, J. U., mala dostatok časového priestoru k tomu, aby sa vykonala náprava. Pokiaľ si ani ona nebola istá daným postupom a vec išla konzultovať s riaditeľkou Barancovou, nič jej nebránilo upozorniť žalobkyňu, aby zatiaľ predmetný zlacnený tovar nedala do predaja. Rovnako za absurdné považuje, aby sa jej kládlo za vinu, že si zlacnený tovar zakúpili zamestnanci. Žalobkyňa nemala čas sledovať, kto si tovar zakúpil alebo kde si ho odložil, pretože bola v zmene sama a plnila ďalšie úlohy vedúceho dňa. Svoju prácu si vždy plnila svedomito. Do skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného nemala ani žiadne kárne napomenutie. Z uvedeného dôvodu vníma celú kauzu ako šikanóznu voči jej osobe, pretože v prípade obdobného postupu iných zamestnancov sa vec neriešila skončením pracovného pomeru ako u nej. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa rozhodla domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Nakoľko v tomto štádiu konania nie je konečná výška náhrady mzdy zrejmá, uvedený nárok budem počas konania bližšie špecifikovať. Následne žalobkyňa v žalobnom návrhu poukázala na znenia nasledovných zákonných ustanovené: § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 80 Zákonníka práce, § 79 Zákonníka práce.

2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 30.05.2018 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že podľa tvrdenia Žalobcu je Dohoda, ktorá bola Žalovaným a Žalobcom v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „") podpísaná dňa 31.07.2017 (ďalej len „Dohoda“), absolútne neplatná a preto žiada, aby súd rozhodol o jej neplatnosti a určil, že pracovný pomer medzi Žalobcom a Žalovaným naďalej trvá. Žalovaný sa nestotožňuje so skutkovými tvrdeniami Žalobcu, ktoré boli prezentované v jeho žalobnom návrhu. Dohoda bola podpísaná dobrovoľne, nikto Žalobcu nenútil k jej uzavretiu. Podľa Žalobcu, dôvodom na ukončenie pracovného pomeru Dohodou malo byt' nedodržanie pracovného postupu pri nalepovaní zliav na produkty blížiace sa koncu dátumu ich spotreby. Tieto pracovné postupy sú presne stanovené za účelom predchádzania hromadenia neupotrebiteľného tovaru a znižovania nákladov Žalovaného na ich neskoršie znehodnotenie. Postupné lepenie zliav (30%, 50%, 70%, 90%) predstavuje logický postup Žalovaného pri minimalizovaní straty zbavovaním sa tovaru jeho predajom za čo najvyššiu cenu, ktorý by z dôvodu uplynutia dátumu jeho spotreby musel neskôr aj tak zneškodniť. Žalobca uvedený postup v žalobnom návrhu nijakým spôsobom nerozporuje, iba vysvetľuje dôvody jeho nedodržania a snaží sa poukázať na to, prečo by mala byt' Dohoda považovaná za neplatnú. Tvrdenia Žalobcu uvedené v žalobnom návrhu, že Dohoda bola podpísaná pod nátlakom považuje Žalovaný za subjektívne a účelové. Žalovaný opätovne uvádza, že Dohoda bola uzatvorená za štandardných okolnosti a odzrkadľuje slobodnú a vážnu vôľu oboch zmluvných strán. Existenciu nátlaku, ktorý by po právnej stránke vykazoval intenzitu majúcu za následok neplatnosť Dohody, Žalobca musí preukázať a nemôže ísť iba o jeho tvrdenie. Dohoda bola uzatvorená v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práca, preto dôvody vedúce k jej uzavretiu sú z právneho hľadiska irelevantné. Podľa názoru Žalovaného má súd v predmetnej veci skúmať iba existenciu nátlaku pri uzavretí Dohody. V tejto súvislosti Žalovaný súhlasí s výsluchom svedkov p. L. T. (riaditeľka) a E. P. (VO), t.j. osôb, ktoré boli pri podpísaní Dohody. Žalovaný týmto namieta všetky ostatné návrhy na vykonanie dôkazov. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania sú irelevantné, pretože nemajú ako preukázať Žalobcovo tvrdenie o vyvíjanom nátlaku pri uzavretí Dohody. V zmysle uvedeného Žalovaný považuje žalobu po skutkovej stránke za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal Žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 24.07.2018 o.i. uviedol, že predmetom sporu je neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom Žalobca v žalobe tvrdí, že k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru malo dôjsť pod nátlakom. Pri podpise predmetnej dohody boli prítomní iba Žalobca, p. L. T. (riaditeľka) a E. P. (VO) a žiadne iné osoby. Ďalej uvádza, že Žalobca namieta, že do dnešné dňa nebola doručená odpoveď na list, v ktorom žiadal písomné vyjadrenie prepustenia. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, tj. dvojstranným právnym úkonom. Žalobca nebol prepustený v tom zmysle, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru Žalobca nežiadal uviesť dôvody skončenia pracovného pomeru, a pretože k dohode nedošlo z dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, uvedenie dôvodov nie je obligatórnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru, tj. nemá vplyv na platnosť dohody. Ďalej žalovaný uvádza, že Žalobca žiada odpoveď na skutočnosť, prečo na základe tých istých dôvodov nebol nikto iný žiadnym spôsobom riešený. Uvedená skutočnosť je taktiež vzhľadom na predmet sporu irelevantná. Podstatou skúmania súdu je skutočnosť, či dohoda o skončení pracovného pomeru je platná a nie iné nesúvisiace domnienky. Žalobca tvrdí, že v kancelárii riaditeľky (p. L. T.) ležala na stole už podpísaná výpoveď (pravdepodobne predmetná dohoda) a Žalobca nemal možnosť výberu medzi vytýkacím listom a skončením pracovného pomeru, čím sa dostal do maximálnej psychickej nepohody. Táto skutočnosť sa týka okolností uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru už bola z jeho strany podpísaná, nevidí z právneho pohľadu žiaden rozpor s platnými právnymi predpismi. Taktiež nie je dôvod zo strany Žalovaného ponúkať na výber vytýkací list. V danom prípade nedošlo k výpovedi z dôvodov zo strany zamestnávateľa, ale došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru.

4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobkyne na nariadenom pojednávaní, výsluchom svedka E. P., F.. XX.XX.XXXX, svedkyne J. U., F.. XX.XX.XXXX, svedkyne L. T., F.. XX.XX.XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 01.12.2015 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu „domová kontrola“, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 02.12.2015 do 31.05.2016. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa 31.12.2015 sa pracovná pozícia žalobcu s účinnosťou od 01.01.2016 zmenila na „pracovník prevádzky obchodu“. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 2 zo dňa 31.05.2016 sa pracovný pomer zmenil s účinnosťou od 01.06.2016 na dobu neurčitú.

6. Dňa 31.07.2017 podpísali žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. V dohode o skončení pracovného pomeru je v odseku 1.2 uvedené, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa končí podľa ust. § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 31.07.2017. V záverečných ustanoveniach je uvedené o.i. „Účastníci dohody svojím podpisom potvrdzujú, že dohoda bola uzatvorená slobodne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a že dohoda odzrkadľuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu potvrdenú vlastnoručným podpisom oprávnených osôb“.

7. Žalobkyňa listom zo dňa 02.08.2017 oznámila žalovanému, že nesúhlasí s dohodou o skončení pracovného pomeru a zároveň oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2017 žiadosti žalobcu nevyhovel, nakoľko ukončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práca považuje za platné.

8. Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutkové tvrdenia: pracovná zmluva zo dňa 01.12.2015 v znení dodatkov 1, 2, 3, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017, nesúhlas s dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.08.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.08.2017, nesúhlas s dohodou o ukončení pracovného pomeru - odpoveď žalovaného zo dňa 14.08.2017.

9. Sporným ostalo, či podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru bolo pod psychickým nátlakom

- tvrdenie žalobkyne.

10. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní vypovedala, že dňa 27.07.2017 mala poobednú zmenu na oddelení, na mliečnom oddelení E., ktorá jej začala 13:30 hod. a končila 21:45 hod.. Jej poobedná zmena bola oproti iným zmenám náročnejšia, nakoľko už niekoľko dní pracovala sama rannú aj poobednú zmenu. V rámci plnenia úloh si na svojom oddelení skontrolovala stav zliav, ktoré už boli vyložené, vyložený tovar ako z rannej zmeny, taktiež hygiena na pracovisku, po tejto malej kontrole si zobrala súpisku zliav (zoznam tovaru, ktorý musí zamestnanec v ten deň prekontrolovať). Táto činnosť trvá približne dve hodiny. Čiže po skontrolovaní a stihnutí tovaru do určených prepraviek sa presunula do skladu so skenerom odišla za vedúcim oddelenia, ktorý jej tento súhrn potravín alebo tovaru musel potvrdiť, sú to vlastne zľavy. Po potvrdení odišla do skladu, kde si dané zľavy vytlačila a následne nalepila na tovar. Pri tejto činnosti nalepovania prišla za ňou slečna U., vedúca oddelenia a upozornila ma, že jej dlho trvá lepenie zliav a že sa má presunúť na iné oddelenie, kde má vykladať mrazený tovar. Pri kontrole zistila, že má na niektorých druhoch tovarov vysokú zľavu a chcela vyjadrenie, prečo je tak vysoká. Odpovedala, že tovaru končí dnešným dňom záruka a musí byť vypredaný. Bez nejakých pripomienok slečna U. odišla a žalobkyňa pokračovala v bežnej činnosti. Asi po cca pol hodine prišla do skladu riaditeľka s pani slečnou U. a začali znova kontrolovať zľavy. Tiež s otázkou prečo sú tak vysoké, žalobkyňa znova opakovala, že im končí záruka a nemá čas sa k nim v podstate vracať, nakoľko musí vykladať ďalší tovar. Následne prekontrolovali sklad, kde našli uložený tovar, ktorý si tam zamestnanci odložili. Pani riaditeľka sa jej opýtala, čo tam robí ten tovar. Na čo žalobkyňa nevedela odpovedať, nakoľko nebola stále iba v sklade, bola aj na svojom oddelení, kde dokladala tovar. Žalobkyňa uviedla, že tento tovar si tam pravdepodobne dali zamestnanci, nakoľko mali voľný prístup do tohto skladu. Sklad sa nezamykal a sklad využívalo viacero oddelení. Pani riaditeľka poprosila slečnu U., aby daný tovar naskenovala s tým, že vyhodnotí škody. Po tomto odišla slečna U., pani riaditeľka pravdepodobne do svojich kancelárií. Žalobkyňa pokračovala ďalej vo svojej činnosti. Žiadne upozornenie na opravu, alebo nevyloženie tovaru, alebo nejakú činnosť s týmto tovarom, jej ani jedna ani druhá nezadali. Toto bolo štvrtok 27.07.2017 a až v pondelok 31.07.2017 žalobkyňa na základe tohto „priestupku“ dostala výpoveď. Žalobkyňa poukázala na to, že ďalšie štyri dni bola v práci a až po štyroch dňoch bola prepustená. Riaditeľka si ju zavolala do kancelárie až po vyložení tovaru s tým, že dala slovo pánovi P., ktorý jej dal krátke školenie ohľadom lepenia zliav. Nakoniec jej riaditeľka oznámila, že ukončuje s ňou pracovný pomer a bola by veľmi rada, keby sa dohodli a pracovný pomer ukončili dohodou, inak by to musela kvalifikovať ako krádež. Čo sa žalobkyni veľmi dotklo a výpoveď podpísala. Žalobkyňa uviedla, že do dnešného dňa s výpoveďou nesúhlasí. Na otázku PZ žalovaného „Akým spôsobom prebiehalo to podpísanie dohody, kričali na Vás?“, žalobkyňa odpovedá: „Nie, nekričali, ani nedržali ruky, aby som to podpísala, ale proste išlo tam, no pre mňa to bolo, psychicky sa ma to dotklo, bolo to pre mňa zarážajúce, keď pre niekoho robíte, a robíte to dobre, ešte vás niekto nazve zlodejom.“

Na otázku PZ žalovaného „Čo vlastne ste, ako ste pochopili to, keď vám riaditeľka mala povedať, že by musela kvalifikovať ako krádež, čoho konkrétne sa to týkalo, aby ste to pochopili, to lepenie zliav, alebo ten tovar v sklade?“, žalobkyňa odpovedá: „Keďže pani riaditeľka upozornila pána P., aby sa dostal k slovu, dala mu slovo, predniesol mi tú miniprednášku o lepení a postupnosti zliav, tak sa to týkalo asi lepenia zliav.“ Na otázku PZ žalovaného „Boli tam zo strany riaditeľky alebo pána P. spomenuté podanie trestného oznámenia?“, žalovaná odpovedá: „To nie. Ale potom prečo, aký mali dôvod ma prepustiť?“ Na otázku súdu „Čo vo vás vyvolalo to, keď vám pani riaditeľka oznámila, že by vaše konanie na pracovisku musela klasifikovať ako krádež, ako ste to pociťovala?“, žalobkyňa odpovedá: „V prvom rade som ostala šokovaná a úplne zdeptaná, že aká krádež, prečo krádež, alebo čím som si zaslúžila taký titul „zlodej“. Na otázku súdu „Čo ste si mysleli, že by sa stalo, keby ste predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísala?“, žalobkyňa odpovedá: „Čo som si myslela, v tom momente, keď mi toto povedala, proste by ma iným spôsobom dohnala k tej výpovedi.“ Na otázku súdu „Aký dôvod vám bol povedaný alebo oznámený pani riaditeľkou pred podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru?“, žalobkyňa odpovedá: „Žiadny dôvod nebol uvedený. Prišla pani riaditeľka povedala, spýtala sa: vieš prečo si tu? Následne mi bola daná prednáška o lepení zliav od pána P.. Potom pani riaditeľka povedala, týmto Ti dávame výpoveď a pokiaľ to nebude dohodou, toto moje konanie bude klasifikovať ako krádež.“ Na otázku súdu „Vyjadrite sa k tovaru, ktorý sa našiel v chladiacom zariadení dňa 27.07.2017, máte vedomosť o tom, kto zo zamestnancov si kúpil tento tovar?“, žalobkyňa odpovedá: „O tom, kto si tovar v sklade uložil alebo zakúpil vedomosť nemám, nakoľko ten sklad používa celý obchod, nie je to len oddelenie mliečneho, ale celej filiálky. Mám vedomosť, že bol odložený, aby si ho zakúpili neskôr. Ja by som chcela povedať k tomu, že ja som nemohla ovplyvniť to, aby sa tam ten tovar uskladnil, pretože nemám ani kľúč od skladu, že by som si sklad uzamkla a navyše sa tam pohybuje, ako som už povedala veľa ľudí z celej filiálky. Je tam už viacej skladov v jednom sklade. Navyše to bol tovar, ktorý nebol odcudzený, bol tam v podstate uskladnený.“ Na otázku súdu „Vy ste si tam tento tovar neodložila?“, žalobkyňa odpovedá: „Nie, neodložila.“ Na otázku súdu „Vy ste o tom tovare vedeli, že tam je uskladnený ešte pred tým ako prišla za vami pani U. aj s pani riaditeľkou T. dňa 27.07.2017, potom čo vykonali kontrolu v chladiacom zariadení?“, žalobkyňa odpovedá: „Nie, nevedela som o tom.“ Na otázku súdu „Vy ste v ten deň bola jediná, ktorá označovala zľavy na týchto výrobkoch na oddelení E.?“, žalobkyňa odpovedá: „bola som jedinou, áno, nakoľko jedna bola PN a druhá dovolenka a ďalší zamestnanec tam nebol.“ Na otázku súdu „Vy ste sa niečo pri podpísaní predmetnej dohody aj zúčastnených spýtala?“, žalobkyňa odpovedá: „Nie.“

11. Na nariadenom pojednávaní svedok E. P., F.. XX.XX.XXXX uviedol, že s prípadom sa oboznámil až na druhý deň, lebo v deň, keď sa mala odohrať daná situácia, nebol v práci. Precenené veci našla kolegyňa a pani riaditeľka. Na druhý deň ho pani riaditeľka zavolala s tým, že sa našli nejaké precenené veci, bolo mu od nej povedané, že pani D. si to odložila, mala si to kúpiť za nejaké likvidačné ceny. Pani riaditeľka mala pripravenú výpoveď a keďže tam museli byť dva podpisy, tak ho zavolala, aby bol prítomný, keď bude odovzdaná pani D.. Na otázku žalobkyne: „Ako prebiehala výpoveď u riaditeľky v kancelárii, čo tomu predchádzalo, čo sa tam hovorilo?“, svedok odpovedá: „Nepamätám si presne, slová aké tam padli, si nepamätám, ale nebola tam napätá situácia.“ Na otázku žalobkyne: „Keď sme boli v tej kancelárii, či som dostala na výber, dostala som vytýkací, alebo zníženie prémií, či si pamätá, či som dostala na výber?“, svedok odpovedá: „O znížení prémií tam nebola reč, na výber ohľadom vytýkacieho, to si nepamätám, tam išlo o to, že pani riaditeľka to prezentovala ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.“ Na otázku PZ žalovaného: „Keď sa tu hovorí o výpovedi zo strany žalobkyne alebo svedka, má sa na mysli výpoveď alebo...?“, svedok odpovedá: „Dohodou.“ Na otázku PZ žalovaného: „Hovorilo sa pri dávaní skončenia pracovného pomeru dohodou o nejakom trestnom čine?“, svedok odpovedá: „Nepamätám si, že by tam bolo nejaké o trestnom čine.“ Na otázku súdu: „Ako vám pani riaditeľka zdôvodňovala to hrubé porušenie, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť?“, svedok odpovedá: „Vysvetlila mi to tak, že bol vybratý tovar určený na precenenie, tento bol precenený až posledný deň predaja a to na likvidačné ceny a že ho tam mala pani D. odložený, že si to chcela kúpiť.“

Na otázku súdu: „Aj vám zdôvodnila, prečo si myslí, že tieto jej tvrdenia sú pravdivé?“, svedok odpovedá: „Zdôvodňovala to tým, že kolegyňa pani U. našla v sklade v mliečnom oddelení pod debničkami schovaný a precenený tovar a keď si zavolali žalobkyňu, tá povedala, že to je jej.“ Na otázku súdu: „Pri predkladaní dohody žalobkyni nebol spomínaný nejaký trestný čin, ktorého sa mala dopustiť týmto svojim konaním?“, svedok odpovedá: „Nepamätám si, ale ani to nevylučujem, ani nepotvrdzujem.“ Na otázku žalobkyne: „Čo pani riaditeľku presvedčilo o tom, že ten tovar, ktorý našla bol môj?“, svedok odpovedá: „Asi to, že keď si ju tam (žalobkyňu) zavolali deň predtým, tak povedala, že je jej.“ Na otázku súdu: „Pamätáte si, že by sa takáto situácia stala s iným zamestnancom?“, svedok odpovedá: „Nepamätám si, že by takáto situácia tam bola vznikla.“

12. Na nariadenom pojednávaní svedkyňa J. U.Q., F.. XX.XX.XXXX na otázku žalobkyne: „Schvaľovali ste niekedy zľavy?“, odpovedá: „Keď som zodpovedná za oddelenie a som ako vedúca dňa, tak v našej kompetencii je aj schvaľovanie zliav. Túto právomoc majú aj VST, ktorí sú pod nami.“ Na otázku žalobkyne: „Máte v kompetencii takú zľavu, ktorá sa vám nepáči zastaviť alebo zmeniť?“, svedok odpovedá: „Áno, máme.“

13. Na otázku žalobkyne: „Je pravidlom ak nájde VO zľavy, ktoré sa im nepáčia a s ktorými sama môže manipulovať, aby bola privolaná riaditeľka?“, svedok odpovedá: „Keďže zodpovedám ako vedúca oddelenia aj za straty tohto oddelenia, tak som povinná si tam kontrolovať, či sú to straty. Z dlhodobého hľadiska sme postrehli na tomto oddelení, že tam dochádza k veľkým stratám, na základe čoho som bola nútená aj robiť častejšie kontroly a vlastne na základe tejto kontroly, som našla v sklade tovar, ktorý nepodliehal dátumu spotreby v drahej hodnote, alebo vo vysokej hodnote precenený na jeden cent, posáčkovaný ako pobalený a poschovávaný na rôznych miestach. Pokiaľ ide o riadne precenený tovar, ktorý podlieha spotrebe, máme presne určené miesta a označené, kde tento tovar musí byť zákazníkovi prezentovaný. Nakoľko išlo o vysoké straty a vlastne, že bol poschovávaný, tak som povinná takéto informácie poskytnúť svojmu nadriadenému. Pretože on si tieto straty vlastne zdôvodňuje ako v konečnom dôsledku zodpovedá za ten obchod, za celkové straty obchodu.“ Na otázku súdu: „Keď ste zistila, že tam boli poschovávané tie tovary zlacnené, čo ste následne spravila?“, svedok odpovedá: „Keď som bola vedúca dňa, to už bolo poobede, vlastne mala som tam už len W., ktorá bola na tom oddelení a tieto zľavy podliehali jej oddeleniu. Išla som za pani riaditeľkou, ktorú som vlastne zavolala do skladu a zavolali sme si W.. Normálne sme sa jej spýtali, či vie o tom tovare a ona vtedy vlastne vôbec neprotestovala a povedala, že áno.“ Na otázku súdu: „Ako reagovala žalobkyňa, keď ste si ju zavolali s pani riaditeľkou a ukázali ste jej schovaný precenený tovar?“, svedok odpovedá: „Neviem, či to bolo jasne áno, nechcem klamať, ale neprotestovala, nekládla odpor. Ja som následne zistila, nakoľko každý zamestnanec má svoje číslo na skener pre stanovenie zliav a na základe toho čísla som následne zistila, že tieto zľavy spravila žalobkyňa. Zisťovala sa aj postupnosť zliav.“ Na otázku súdu: „Spomenul niekto pri tom rozhovore medzi vami, pani riaditeľkou a žalobkyňou spáchanie trestného činu krádeže?“, svedok odpovedá: „Toto si už nepamätám.“ Na otázku žalobkyne: „Máte dôkaz o tom, keďže som ani neprotestovala ani sa nebránila, že ten tovar bol môj, pretože ten sklad je otvorený pre všetkých a môže sa tam dostať ktokoľvek?“, svedok odpovedá: „Zistilo sa, že tie zľavy robila žalobkyňa a tiež keď bola zavolaná tak neprotestovala, riešilo sa to v pokojnej atmosfére. Preto som prekvapená, že k takémuto niečomu došlo, pretože ten priebeh bol pokojný, kľudný.“ Na otázku PZ žalovaného: „Došlo počas vášho pôsobenia na tejto pobočke k nejakému takémuto obdobnému incidentu?“, svedok odpovedá: „Nie.“

14. Na nariadenom pojednávaní svedkyňa L. T., F.. XX.XX.XXXX uviedla, že si na to obdobie spomína z toho dôvodu, že na jej filiálke v H., boli dlhodobo vykazované negatívne čísla na oddelení E.. Dostali opatrenia od ich nadriadených, viac sa venovať tomuto oddeleniu, to znamenalo denne kontrolovať odpisy a takisto aj zľavy, ktoré boli spracovávané na tomto oddelení, na oddelení E.. Takže vždy denne na dennej báze sa kontrolovali precenené alebo odpísané položky a následne sa riešili, to znamená buď sa nastavila menšia zásoba, aby tovaru bolo menej. V poobedňajších hodinách J. U., vedúca oddelenia pri kontrole skladu E., našla pochystaný tovar, ktorý bol precenený za odpisové ceny, tam boli centové položky. Tovar bol poschovávaný rôzny v debničkách, pod kartónmi, ak si dobre pamätá, boli tam asi štyri také veľké balenia v igelitových sáčkoch. Následne bola zavolaná W., pretože mala zmenu, no a bola samozrejme dotazovaná, či o tom vie, že čo to je vlastne za tovar. Povedala, že áno, že je to jej.

Ešte sa pýtali, či to nemá ešte pre niekoho, pretože toho bolo veľa, ale nikoho nemenovala. No a myslí, že to bolo na druhý deň, už si to presne nepamätá, si ju zavolali s E. P., s tým, že ako budú riešiť túto situáciu. Vzhľadom na to, že porušila dva interné predpisy, odkladanie tovaru zamestnancom, a takisto preceňovanie tovaru vo svoj prospech, tak jej boli ponúknuté dve možnosti: výpoveď dohodou, alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Súhlasila s výpoveďou dohodou. To bolo celé. Na otázku žalobkyne: „Výber bol buď to podpíšeš, alebo to budeme kvalifikovať ako krádež?“, svedok odpovedá: „Lebo to mohlo byť kvalifikované ako krádež, z pohľadu našich interných predpisov.“ Na otázku súdu: „Povedali ste žalobkyni vetu, že „pokiaľ to nebude dohodou, budete konanie žalobkyne kvalifikovať ako krádež“?“, svedok odpovedá: „Nie, neviem, takto to ja neformulujem vety.“ Na otázku súdu: „Spomínali ste v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou možné trestné oznámenie na žalobkyňu, resp. že by ste mohli na ňu podať trestné oznámenie pre krádež?“, svedok odpovedá: „Nie, takto to určite nebolo formulované.“ Na otázku súdu: „Čiže vôbec ste sa nezmienila o krádeži vo vzťahu ku konaniu žalobkyni?“, svedok odpovedá: „Bolo to formulované tak, že takéto konanie môže byť kvalifikované ako krádež, ale nehovorila som, že to ukradla.“ Na otázku súdu: „Čiže ste nepovedali, že by ste boli oprávnená podať trestné oznámenie na žalobkyňu?“, svedok odpovedá: „Nie.“ Na otázku súdu: „Bol kladený na žalobkyňu nátlak, aby podpísala dohodu?“, svedok odpovedá: „Nie, nebol.“ Na otázku súdu: „Je pravda, že ste mali žalobkyni povedať, že ak pracovný pomer neukončia dohodou, bude to musieť kvalifikovať ako krádež?“, svedok odpovedá: „Takto to formulované nebolo, boli jej dané na výber dve možnosti, buď podpísanie dohody, alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny.“ Na otázku žalobkyne: „Ak sa toto stalo 27.07.2017 ako je možné, že ma prepustili až 30.07.2017, keď je to tak závažný priestupok?“, svedok odpovedá: „Vzhľadom na to, že nemám k dispozícii personalistku každý deň, tak som si to musela dať personalistkou vypracovať.“ Na otázku súdu: „Vyzvali ste žalobkyňu, aby sa vyjadrila, prečo je tovar oblepený vysokou zľavou a čo vám na to odpovedala?“, svedok odpovedá: „Neodpovedala nič. Aj pri výpovedi dostala priestor, aby sa vyjadrila prečo to urobila, neodpovedala nič.“ Na otázku žalobkyne: „Prečo si pani riaditeľka stále myslí, že ten tovar je môj, keď ja som sa k tomu nepriznala?“, svedok odpovedá: „Priznala sa, keby dačo nebolo moje, tak sa bránim.“ Na otázku PZ žalovaného: „Aká bola atmosféra pri podpisovaní dohody, boli tam nejaké emócie, nejaké napätie?“, svedok odpovedá: „Za seba hovorím, že som bola sklamaná, ale nejaké napätie, to nie.“ Na otázku súdu: „Vyhrážali ste sa žalobkyni pri podpisovaní dohody trestným stíhaním voči jej osobe, ak dohodu nepodpíše?“, svedok odpovedá: „Nie.“ Na otázku žalobkyne: „Prečo mi pani riaditeľka v kancelárii nedala na výber?“, svedok odpovedá: „Ako som už povedala išlo o dve zásadné porušenia a z toho vyplývajúca strata dôvery, pokiaľ by išlo o nového zamestnanca, ktorý si ešte nie je až tak vedomý svojej zodpovednosti, bolo by to iné, ale žalobkyňa pracovala u nás dlhodobo, tak si bola vedomá svojej zodpovednosti.“ Na otázku žalobkyne: „Ako ste mali na mysli preceňovanie vo svoj prospech?“, svedok odpovedá: „Mala som to tak na mysli, že bol precenený a odložený v sklade, nebol vyložený na obchode.“

15. Žalobkyňa záverom uviedla, že k tomu čo bolo na pojednávaní povedané, že sa s veľa veci nestotožňuje a prídu jej nepravdivé, nakoľko si na väčšinu situácií ľudia nepamätali, alebo svedkovia nepamätali. Necíti sa byť nijako vinná, ani sa nedopustila žiadneho priestupku tak, ako to tu bolo povedané. Ten tovar v sklade nebol jej, k tomu sa vôbec nepriznala, kto ho tam dal nevie, pretože sklad je otvorený pre všetkých zamestnancov. Čo sa týka zliav, boli jej potvrdené osobou, ktorá má na to právomoc. A takisto bola pri výpovedi dohodou citovo urazená. Nemá čo dodať, necíti sa dobre. Necíti sa byť vinná a nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru dohodou.

16. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedol, že podľa ich názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná pod nátlakom alebo proti jej vôli. Ani jeden svedok takúto skutočnosť ani len nenaznačil. Považujú za irelevantné to, ako sa dáva zľava na tovar, komu patril tovar v sklade a ďalšie okolnosti. Toto by malo význam iba vtedy, ak by došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer skončil dohodou, dvojstranným právnym úkonom, nebol vyvíjaný žiaden nátlak a nie je dôvod, aby takáto dohoda bola vyhlásená za neplatnú. Skutočnosť, že žalobkyňa svoje rozhodnutie dohodu podpísať oľutovala, nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť. Preto žiadajú žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

17. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

18. Podľa § 59 odsek 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

19. Podľa § 60 odsek 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

20. Podľa § 60 odsek 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

21. Podľa § 60 odsek 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

22. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

23. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Ide o jediný dvojstranný právny úkon, na základe ktorého možno platne skončiť pracovný pomer. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky náležitosti platného právneho úkonu, absencia ktorých má za následok neplatnosť dohody. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru je deň skončenia pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru môže obsahovať všetko, na čom sa účastníci pracovného pomeru dohodnú a čo je pre nich dôležité. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na skončení pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov. Tieto dôvody sa môžu, ale aj nemusia uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa podľa súčasného právneho stavu nevyžaduje ingerencia zástupcov zamestnancov vo forme prerokovania, resp. súhlasu. Určité problémy v súvislosti so skončením pracovného pomeru na základe dohody môžu vzniknúť v prípadoch, keď obaja účastníci pracovného pomeru alebo len jeden z nich má pochybnosti, či došlo k platnému uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru v súlade s technikou uzatvárania zmlúv podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a či boli dodržané všetky náležitosti platného právneho úkonu. V poslednom období sa totiž možno stretnúť s tým, že zamestnanci namietajú neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že ju museli uzatvoriť pod nátlakom, v tiesni. V tejto súvislosti je potrebné skúmať otázku náležitosti právneho úkonu - konkrétne slobody vôle. Právny úkon je totiž vôľovým konaním a vôľa je vnútorným psychickým vzťahom, ktorý smeruje k spôsobeniu právneho následku. Vôľa nie je navonok zrejmá sama osebe, výrazom vôle, jej objektivizácie, je jej prejav. Vôľa konajúceho subjektu musí byť skutočne daná, vážna, bez omylu. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy nátlaku, a to priame, fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením, a aby spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť protiprávna (bezprávna) a musí sa ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať, a musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje (môže sa však týkať aj inej osoby, napr. rodinného príslušníka toho, koho právny úkon sa vynucuje). Nie neobvyklé sú situácie, keď pred samotným doručením výpovede (alebo aj okamžitého skončenia pracovného pomeru) dá zamestnávateľ zamestnancovi návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou. Zamestnanci, ktorí skončenie pracovného pomeru vnímajú ako existenčné ohrozenie, často takýto postup zamestnávateľa vnímajú ako nezákonný postup spojený s nátlakom na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru. Zamestnanci obvykle uzatvoria dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak následne na súde v spore o neplatné skončenie pracovného pomeru argumentujú, že táto dohoda je neplatná, keďže ju uzatvorili pod nátlakom. Ak zamestnávateľ dodržal zákonné postupy pri skončení pracovného pomeru a len navrhol dohodu o skončení pracovného pomeru a zamestnanec tento návrh akceptoval, takýto postup možno považovať za súladný so zákonom. Aj v zmysle rozhodnutí Českých súdov (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1332/2001) nejde o bezprávnu vyhrážku a nemožno ani považovať za zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca okolnosť, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru (ofertu) odôvodní tým, že podľa jeho názoru existujú dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovného pomeru skončiť okamžite; oznámením svojej pohnútky, ktorá ho vedie ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, totiž hrozí tým, čo je za účelom skončenia pracovného pomeru oprávnený zamestnávateľ urobiť (skončiť pracovný pomer okamžite). K otázke nátlaku a zneužitia výkonu práva pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (Uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 281/2011-10). Podľa jeho rozhodnutia „nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca (§ 13 ods. 5 , ak zamestnávateľ po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu príslušným orgánom dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú, preňho vhodnú prácu, alebo s ním bude pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov.“ Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže uňho vyvolávať stres (ako to bolo aj v posudzovanej veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku nejde ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním žiadosti o uzavretie takejto dohody) upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď, ktorej písomné znenie má už pripravené. Podľa ustálenej súdnej praxe o bezprávnu vyhrážku ide jedine vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba ublíženia na zdraví, hrozba značnej škody a pod.), alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže (napr. sa vyhráža tým, že ak konajúca osoba určitú zmluvu neuzavrie, bude oznámená ako páchateľ trestného činu, ktorého sa dopustila).

27. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Žalobkyňa ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017 podľa § 60 Zákonníka práce je neplatné a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie odo dňa 04.08.2017 do dňa umožnenia žalobkyni zo strany žalovaného pokračovať v práci alebo do dňa právoplatnosti rozsudku súdu o skončení pracovného pomeru, nakoľko nesúhlasí s dôvodmi, ktoré jej pri podpísaní dohody o skončené pracovného pomeru riaditeľka L. T. uviedla, a dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala pod vplyvom tohto nátlaku. Má za to, že dôvody, ktoré k tomu viedli, neboli k takémuto úkonu žalovaného ako jej zamestnávateľa dostačujúce. Uviedla, že svoju prácu si vždy plnila svedomito. Do skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného nemala ani žiadne kárne napomenutie. Z uvedeného dôvodu vníma celú kauzu ako šikanóznu voči jej osobe, pretože v prípade obdobného postupu iných zamestnancov sa vec neriešila skončením pracovného pomeru ako u nej.

28. Súd dospel k názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by preukázala svoje tvrdenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná pod nátlakom alebo proti jej vôli. Ani jeden z troch svedkov, ktorých výsluch bol nariadený na návrh žalobkyne, takúto skutočnosť nepotvrdil. Kľúčovými výpoveďami boli pritom výpoveď pána P. a pani T., ktorí boli priamo pri samotnom uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru a túto dohodu spolu so žalobkyňou podpísali. Taktiež sa nepreukázalo, že by pani riaditeľka T. pred podpísaním predmetnej dohody uviedla, že ak nebude ukončený pracovný pomer dohodou, bude musieť klasifikovať konanie žalobkyne ako krádež, resp. podá na ňu trestné oznámenie. Z výpovede pani T. vyplynulo, že žalobkyni boli dané na výber dve možnosti, buď podpísanie dohody, alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Pri skúmaní neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou sa súd obmedzuje na skúmanie toho, či dohoda o skončení pracovného pomeru vykazuje všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu, absencia ktorých má za následok neplatnosť dohody. Podľa § 60 odsek 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017 neboli uvedené dôvody, pre ktoré bola táto dohoda podpísaná, nakoľko sa nejedná ani o jeden prípad ustanovený v predmetnom zákonnom ustanovení a žalobkyňa nepožadovala, aby v dohode tieto dôvody boli uvedené. Súd preto pri rozhodovaní, resp. posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru neskúmal dôvody, ktoré účastníkov tohto dvojstranného právneho aktu (dohody o skončení pracovného pomeru dohodou) viedli k jeho uzatvoreniu, aj keď dokazovanie na súde sa viedlo aj k tým skutočnostiam, ktoré bezprostredne predchádzali ukončeniu pracovného pomeru, nakoľko žalobkyňa toto namietala. Súd sa tak stotožnil so žalovaným a považuje za irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci to, ako sa dáva zľava na tovar, komu patril tovar v sklade. Toto by malo význam pre rozhodnutie súdu iba vtedy, ak by došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, prípadne okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Žalobkyňa namietala podpísanie dohody v tiesni a pod nátlakom. Ako bolo už vyššie uvedené, vôľa konajúceho subjektu musí byť skutočne daná, vážna, bez omylu. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy nátlaku, a to priame, fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením, a aby spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť protiprávna (bezprávna) a musí sa ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať, a musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Z výpovede ani jedného zo svedkov nevyplynulo, žeby bol na žalobkyňu vyvíjaný tlak, či už fyzické donútenie alebo protiprávna vyhrážka. Žalobkyňa mohla síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak, ktorý mohol u nej vyvolať stres, však súd je toho názoru, že nešlo o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle žalobkyne. Pracovný pomer medzi stranami sporu skončil dohodou, dvojstranným právnym úkonom, boli naplnené všetky zákonné predpoklady na uzavretie tohto právneho úkonu, súd nemal za preukázané, že by bol na žalobkyňu ako zamestnanca vyvíjaný nátlak alebo bezprávna vyhrážka, a preto súd podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platnú.

29. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi v tomto dôsledku ani nepriznal žiadnu náhradu mzdy v zmysle ustanovení Zákonníka práce.

30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.