Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-91-2018.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/91/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej V. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 2.448,07 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.9.2017 č.k. 12Csp/81/2017-54 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.732,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy za čas od 17.3.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 34%.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.448,07 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že žalovanej na základe zmluvy zo dňa 10.7.2015 poskytol úver vo výške 3.000,00 eur. Žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti a prestala uhrádzať dohodnuté splátky úveru a preto žalobca dňa 16.3.2017 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. V žalobe uviedol, že si z tohto titulu uplatňuje nesplatenú istinu vo výške 2.448,07 eur, ako aj kapitalizované zmluvné úroky vo výške 140,58 eur, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 1,86 eur, ako aj poplatky za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,74 eur. Rovnako žiadal uhradiť aj úrok z omeškania z nesplatenej istiny, ako aj zmluvného úroku za obdobie od predčasného zosplatnenia až do zaplatenia.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000226589 - Pôžička zo dňa 10.07.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,- eur žalovanej. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá Zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. V Zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,45 %. Prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN je v súlade s prepočtom len s minimálnym rozdielom (výpočet podľa kalkulačky predstavoval 21,48 %), rovnako aj suma, ktorá mala byť splatená, zodpovedala sume, ktorá bola uvedená v Zmluve. Ročnú úrokovú sadzbu vo výške 17,90 % súd vyhodnotil za primeranú, keďže nepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2015, platných aj pre spotrebiteľské úvery (10,29 %).
4. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie taktiež uviedol, že skúmal, či dojednanie v splátkach úveru bolo vykonané v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch a v tomto smere dospel k záveru, že v časti úpravy splátok je síce zo zmluvy zrejmé, v akej výške mala žalovaná zaplatiť splátku aj v akom počte, v akom čase splatnosti, avšak zo zmluvy nie je možné zistiť skladbu týchto splátok tak, aby bola žalovaná riadne informovaná, z čoho splátka pozostáva a v prípade úhrady splátky, aká časť je pripočítaná na istinu, aká na úrok, prípadne nejaké poplatky. Z toho vyvodil, že úprava zmluvy v bode 2.8, podľa ktorej žalovaná bola informovaná o splátkach, nákladoch tým, že prevzala Formulár so štandardnými európskymi informáciami, sadzobník, poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky a že sa oboznámila pred uzavretím zmluvy s jej súčasťami, považoval iba za formálny záznam v zmluve bez relevantného dôkazu, že sa tak skutočne stalo. Z toho vyvodil, že v zmluve chýba jedna z jej podstatných náležitostí vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. l/ a čiastočne písm. k/. Z toho vyvodil záver, že úver je bezúročný a bezodplatný. V súlade s tým priznal žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.000,00 eur a zaplatenou sumou žalovanou vo výške 1.267,28 eur, teda sumu 1.732,72 eur, spolu s úrokom z omeškania od 17.3.2017. Ďalej v dôvodoch uviedol, že do úhrady istiny započítal aj žalovanou vykonanú úhradu vo výške 29,92 eur, ktorú táto uhradila splátkami ako poistné a to z dôvodu, že podľa jeho názoru poistné tak, ako bolo zahrnuté do úverovej zmluvy nie je možné považovať za dojednanie poistnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu pomeru jeho úspešnosti v konaní.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a žalobe žalobcu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a písm. f/ CSP, teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K záveru súdu o tom, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ žaloba uviedol, že tento výpočet vykonal podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnosti ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého sa RPMN vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Má za to, že z odôvodnenia, v ktorom je uvedený iba názor internetovej stránky, nie je zrejmé, či súd použil výpočet stanovený zákonom a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna. Žalobca zotrváva na tom, že ním vykonaný výpočet RPMN v zmluve bol vykonaný v súlade so zákonom. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že v zmluve chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré náležitosti, ktoré v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú uvedené práve v OP a VOP. Poukázal na to, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, kde je uvedená výška anuitnej splátky 76,51 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 10.8.2015 a počet anuitných splátok 60 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne 10. deň kalendárneho mesiaca. S poukazom na čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Má za to, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. V tomto smere odkázal na dôsledky rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-48/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej, z obsahu ktorého vyplýva, že podľa Smernice 2008/48 nemožno v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej splátke, istine, úroku, poplatkov v zmluve o spotrebiteľskej úvere žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov, je treba vykladať tak, že týmto sa nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahŕňa istinu a úroky a iné poplatky.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie vyvodil záver o bezplatnosti a bezúročnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sčasti na základe nesprávneho právneho názoru a sčasti sú jeho závery v tejto otázke nepreskúmateľné pre vzájomnú rozpornosť a nedostatočné odôvodnenie.
7. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento vyvodil záver o bezodplatnosti a bezúročnosti úveru z dôvodu chýbajúcej podstatnej náležitosti tejto zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úroku na účely jeho splatenia. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namieta nesprávne právne posúdenie uvedenej náležitosti zmluvy súdom prvej inštancie. Súdna prax sa touto otázkou už zaoberala a zaujala v nej názor, podľa ktorého zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, ako aj 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018).
8. Odvolací súd zhodujúc sa s uvedenými právnymi závermi považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ s poukazom na nedostatočnú špecifikáciu splátok úveru vyvodil záver o jeho bezúročnosti a bezodplatnosti.
9. Za nepreskúmateľný pre rozpornosť dôvodov a nedostatočné odôvodnenie považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, či záver o bezúročnosti a bezodplatnosti je vyvodený aj s poukazom na nedostatok zmluvy uvedený v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rozpornosť v dôvodoch v tejto otázke vyplýva z toho, že v bode 33 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,45% a súd vlastným prepočtom za pomoci kalkulačky vytvorenej na tento účel na stránke Národnej banky Slovenska zistil, že RPMN je v súlade s prepočtom len s minimálnym rozdielom (výpočet počet kalkulačky predstavovať 21,48% a v zmluve bola táto uvedená vo výške 21,45%) a ďalej konštatoval, že rovnako aj suma, ktorá mala byť splatená zodpovedala sume, ktorá bola uvedená v Zmluve. Z takejto formulácie vyplýva logický záver o tom, že súd prvej inštancie považoval takto vyšpecifikovanú náležitosť zmluvy vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k/ za dostatočnú, na druhej strane však pri právnom odôvodnení bezúročnosti a bezodplatnosti úveru citoval v bode 38 odôvodnenia aj nesplnenie náležitostí zmluvy podľa tohto ust. písm. k/. Za takejto situácie nemal odvolací súd možnosť vyhodnotiť, či sú jeho závery v tejto otázke založené na správnom právnom posúdení. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku zrušiť v spojení s výrokom o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. l/ a písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a pri svojich záveroch bude jeho povinnosťou spravovať sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.