Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ca/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166, zast. advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, 830 03 Bratislava 33, IČO: 30853290 proti žalovanému: G.L. HOTELY, a. s., Námestie SNP 64/2, 960 01 Zvolen, IČO: 36031241, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655, o zaplatenie 1 924,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 924,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 15. 12.2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 12. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 924,-- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15. 12. 2017 až do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia získaného na strane žalovaného za obdobie kalendárneho roka 2016.

2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oprávnením vydaným Ministerstvom kultúry SR dňa 18. 08. 2014 č. MK-1587/2016-232/10421, informáciami z webovej stránky žalovaného, z webového sídla Ministerstva kultúry SR, zoznamom nositeľov práv SR zastupovaných žalobcom na CD nosiči, zoznamom zahraničných organizácii na CD nosiči, zoznamom vysielaných diel na CD nosiči za žalované obdobie, sadzobníkom licenčných odmien žalobcu za rok 2016, listom komisie Európskeho spoločenstva zo dňa 18. 10. 2005 adresovaným zastupiteľstvu ČR pri EÚ, zmluvami o vytvorení audiovizuálneho diela a udelení licencie na jeho použitie s RTVS s autormi prekladu a úpravy dialógov - Miroslavom Ogurčákom, Alexandrou Rupertovou, Rudolfom Lesniakom, Jasnou Navrátilovou, Andrejom Valkom, Romanom Tomečkom a Máriom Kyseľom, štatistikou vyplácania licenčných odmien na rok 2016, zoznamom nositeľov práv SR zastupovaných žalobcom, zoznamom zahraničných organizácií, ktoré žalobca zastupuje, zmluvami o zastupovaní slovenských nositeľov práv, recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom, zoznamom vysielaných diel, korešpondenciou strán, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Poľana Business Hotel vo Zvolene zaradeného do kategórie hotel 3 hviezdičky. V roku 2016 v tomto zariadení realizoval verejný prenos prostredníctvom 74 ks zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách tohto zariadenia. Týmto došlo zo strany žalovaného k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu bez súhlasu autorov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky súdneho dvora EÚ zo dňa 12. 03. 2012 sp. zn. C-162/2010 a zo dňa 18. 03. 2010 sp. zn. C-136/2009, tiež zo dňa 07. 12. 2006 sp. zn. C-306/2005, ktoré definujú verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice rady 2001/29/ES z 22. 05. 2001. Žalobca ďalej uviedol, že je organizáciou kolektívnej správy oprávnenou uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy na použitie diel, konkrétne na verejný prenos diela, v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia. Je na používateľovi, aby požiadal autora na udelenie súhlasu pre použitie jeho diela v zmysle § 19 AZ č. 185/2015 Z. z. Z dôvodu faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom použití diel, čo je prípad použitia diel verejným prenosom, je v právnej úprave zavedený inštitút kolektívnej správy práv a najmä inštitút hromadných rozšírených hromadných a kolektívnych licenčných zmlúv. Poukázal v tomto smere na ustanovenie § 79 AZ ako aj na dôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym a iným dielam. Ako dôkaz pripojil oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy podľa AZ zo dňa 11. 05. 2010 a 18. 08. 2016. V roku 2016 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 3 370 nositeľov práv. Žalovaný bez súhlasu autorov diel s týmito nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami, čím sa dopustil neoprávneného používania diel, s ktorou skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ. Tohto nároku sa môže domáhať žalobca ako organizácia kolektívnej správy podľa § 63 ods. 2 písm. d) AZ.

5. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, poukázal na ustanovenie § 458a O. z., ktoré odkazuje na § 442a ods. 2 O. z. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od zvyčajnej odmeny, ktorá môže byť len taká, za akú v rozhodnom období boli skutočne poskytované licencie iným používateľom

6. Požadované bezdôvodné obohatenie za rok 2016 v zmysle sadzobníka licenčných odmien predstavovalo za 3 hviezdičkový hotel 26,-- Eur ročne za izbu, pričom žalovaný v Poľana Business Hoteli mal 74 izieb s týmto zariadením. Spolu požadoval od žalovaného sumu 1 924,-- Eur.

7. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V tomto uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Mal za to, že žalobca neuniesol ohľadom svojich tvrdení dôkazné bremeno. Namietal nepreukázanie jeho vecnej aktívnej legitimácie, keď nepreukázal, ktorých nositeľov majetkových práv zastupuje, vo vzťahu ku ktorým predmetom ochrany a či tieto boli práve tie, ktoré žalovaný v roku 2016 skutočne použil. Nepreukázal potom, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu a či boli splnené podmienky pre jeho vznik, t. j. že bol vykonaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým nepochybne a preukázateľne vykonáva správu žalobca. Ďalej uviedol, že k audiovizuálnym dielam nevykonávajú majetkové práva samotní autori ale producenti, ktorým autori čiastkové diela vyhotovili do audiovizuálneho diela ako celku na základe nimi uzatvorených zmlúv, za ktoré im bola riadne vyplatená odmena. V tomto smere poukázal na znenie § 86 ods. 1, 2 a § 84 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. Ako dôkaz o tom pripojil relevantnú časť štatistiky vysielania v roku 2016 na programoch RTVS 1 a 2 a zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a o udelení licencie na jeho použitie s autormi prekladu a úpravy dialógov seriálov.

8. Namietol požadovanú sumu ako obvyklú odmenu, keď sadzobník vzhľadom na súkromnoprávny charakter strán nie je pre neho záväzný. Podľa jeho názoru obvyklá odmena je taká, ktorú ostatné organizácie kolektívnej správy účtujú v danom čase a mieste za diela, ktoré sú predmetom ich ochrany. V tomto smere poukázal na znenie ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Požadovaná výška licenčných odmien žalobcom je jedna z najvyšších v Európe. Ako dôkaz predložil list predsedu Protimonopolného úradu ministrovi kultúry SR zo dňa 14. 07. 2015 a analýzu KPMG.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu museli byť nevyhnutne audiovizuálne diela, v ktorých boli zastúpené tvorivé zložky, najmä réžia, scenár, literárna predloha a dialóg. V zmysle oprávnenia Ministerstva kultúry SR vykonáva správu takýchto druhov predmetov ochrany, o čom predložil ako dôkaz zoznam použitých audiovizuálnych diel v roku 2016 na základných slovenských televíznych staniciach a štatistiku výplaty za použitie predmetov ochrany verejným prenosom zariadeniami nositeľom práv licenčnej odmeny za 147 536 použití diel. Licencia znamená udelenie práva na používanie predmetov ochrany. Licenčná odmena je odmena za získanie práva používať predmety ochrany a nie za reálne používanie predmetov ochrany, preto sa stanovuje paušálnou sumou, kedy iný spôsob určenia výšky odmeny ani objektívne nie je možný. Takýto postup je celosvetovo používaný a akceptovaný.

10. Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích zariadeniach žalovaného znamená, že na izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby mohli ubytovaní hostia ich používať na účely, na ktoré sú určené. Žalovaný porušoval výhradné autorské práva, keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami a z týchto dôvodov žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške.

11. Vychádzajúc z inštitútu kolektívnej správy a ustálenej judikatúry pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie na strane používateľa existenciu uzatvorenej hromadnej alebo rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a na strane organizácie kolektívnej správy preukázanie aspoň druhovo, akých nositeľov práv zastupuje a že dochádzalo aspoň s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k produkcii diel autorov ňou zastupovaných . Túto skutočnosť preukázal Požiadavka na predloženie zoznamov tisícov nositeľov práv a tisícok zmlúv je v rozpore s princípom kolektívnej správy a je šikanózna. V tejto súvislosti odkázal na nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2186/2014, jeho bod 32.

12. Ďalej uviedol, že v žalovanom období uzatvoril 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv v zmysle sadzobníka, čo robí takúto odmenu zvyčajnou. V tomto smere poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 101/2011 ako aj pripojené rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach.

13. Pokiaľ žalovaný predložil súdu zmluvy, z ktorých vyplýva, že sa autori zaviazali pre RTVS vyhotoviť pre už existujúce audiovizuálne dielo preklad, prípadne úpravu dabingov, uviedol, že samotný dabing nie je audiovizuálne dielo a RTVS nie je výrobcom prvého originálu audiovizuálneho diela. RTVS môže mať iba postavenie výrobcu zvukového záznamu a tomu zodpovedajúce práva. Nie je producentom, navyše nositelia práv v uvedených predmetných zmluvách písomne neoznámili žalobcovi vylúčenie daných predmetov ochrany z kolektívnej správy.

14. 11. Podľa § 27 ods. 1 AZ zák. č. 185/2015 Z. z. (ďalej AZ) verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.

15. Podľa § 19 ods. 1 AZ autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. (2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) písm. f) bod 3 použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela.

16. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia

17. Podľa § 63 ods. 2 písm. AZ nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať a) aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov, b) namiesto autora iný nositeľ práv, d) vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

18. Podľa § 141 ods. 1 AZ správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany"). (2) Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

19. Podľa § 144 ods. 1 AZ právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie"). (3) Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

20. Podľa § 79 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. (2) Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

23. Podľa § 83 ods. 2 AZ za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou. (3) Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15. (4) Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú zachované.

24. Podľa § 86 ods. 1 AZ, ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3. (2) Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 1, platí, že

a) má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálneho diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,

b) je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálneho diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autorov audiovizuálneho diela, a

c) právo autorov audiovizuálneho diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 z titulu neuzatvorenia licenčnej zmluvy.

26. V konaní bolo preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy s udeleným oprávnením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 11. 05. 2010 a 18. 08. 2016, okrem iného aj na výkon kolektívnej správy práv na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom (písm. o/ oprávnenia).

27. Nebolo tiež sporné, že za žalované obdobie kalendárneho roka 2016 bol žalovaný prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Poľana Business Hotel, ktorý patrí do kategórie 3 hviezdičkových hotelov, v ktorom uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom 74 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách svojho zariadenia bez toho, že by uzatvoril so žalobcom licenčnú zmluvu. Obrana žalovaného spočívala v argumentácii vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu a neprimeranej požadovanej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia.

28. Vo vzťahu k otázke vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako už bolo uvedené, žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 AZ najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je oprávnená uzatvárať rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a to aj tých, ktorí sú zastúpení na základe dohody v zmysle § 164 AZ alebo aj tých, ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k týmto dielam v zmysle § 79 ods. 2 AZ. Túto skutočnosť žalobca preukázal niektorými uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými zmluvami o použití diel ich verejným prenosom na rok 2016 ako aj prílohou č. 1 štatistikou vyplácaných licenčných odmien za rok 2016, pričom v rozšírených hromadných licenčných zmluvách bola predmetom zmluvy úprava autorskoprávnych vzťahov vznikajúcich pri použití, okrem iného, audiovizuálnych diel a diel použitých pre vytvorenie audiovizuálnych diel.

29. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by uzatvoril licenčnú zmluvu s konkrétnymi autormi, prípadne inými subjektmi správy autorských práv ohľadom používania audiovizuálnych diel verejným prenosom za žalované obdobie.

30. Pokiaľ tvrdil, že niektorí autori prekladov alebo autori úpravy dialógov u zahraničných audiovizuálnych diel uzatvorili licenčné zmluvy s RTVS, táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca nemá nárok domáhať sa odmeny, prípadne bezdôvodného obohatenia za používanie diela vo vzťahu k ostatným autorom diela, prípadne autorom ostatných diel vrátane zahraničných, vysielaných v danom období (napr. vo vzťahu k režisérom, scenáristom, autorom literárnej predlohy a pod.). Keďže doložené licenčné zmluvy sa týkali výhradne autorov prekladu, je zrejmé, že RTVS nie je výrobcom originálu audiovizuálneho diela, ani jeho producentom (týmto je zahraničný subjekt). Nejedná sa potom o výrobcu originálu audiovizuálneho diela v zmysle § 86 ods. 1 AZ.

31. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie je organizáciou, ktorá by správu autorských práv vykonávala za účelom dosahovania zisku (§ 144 ods. 2 písm. b/ AZ). Zastupuje nositeľov autorských práv vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na ich účet (§ 144 ods. 3 AZ) a to aj vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď ustanovenie § 63 ods. 2 písm. d/ AZ, ktorý odkazuje na znenie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. i/ AZ).

32. Úprava podľa § 146 AZ sa týka len povinne kolektívne spravovaných práv, zatiaľ čo úprava podľa § 79 a § 80 sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv, t. j. práv, u ktorých sa môže nositeľ práva rozhodnúť, či sa dá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy alebo naopak. Ak sa však nerozhodne uzavrieť dohodu o zastupovaní, ale ani nevylúči kolektívnu správu práv, rozširuje sa naňho účinok hromadnej licenčnej zmluvy.

33. Inštitút kolektívnej správy ako aj úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v Autorskom zákone bola zavedená s cieľom urýchliť a zjednodušiť poskytovanie súhlasov na vybrané spôsoby použitia diela, okrem iného aj na verejný prenos diela prostredníctvom technického zariadenia (§ 80 písm. a/ AZ). Rozšírená hromadná licencia je niekde uprostred medzi dobrovoľnou a povinnou kolektívnou správou. Tento inštitút vychádza z princípu preferencie individuálneho výkonu práv a zároveň má prvky povinnej kolektívnej správy, keďže sa týka nielen zastupovaných ale aj nezastupovaných autorov (pokiaľ ju títo nevylúčia). Jej zavádzanie je v kompetencii členských štátov EÚ, čo možno vyvodiť z recitálu 18, smernice 2001/29/ES, podľa ktorého smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia členských štátov, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochrany spoločností, obdobne tiež recitál smernice 2014/26/EÚ (porovnaj komentár k Autorskému zákonu vydaný v edícii C. H. Beck autor Adamová/Hazucha, rok vydania 2018 str. 578).

34. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku žalovaného ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu za bezdôvodnú.

35. Súd sa ďalej zaoberal otázkou základu nároku ako aj jeho výšky vo vzťahu k požadovanému bezdôvodnému obohateniu.

36. Tento nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej úpravy Autorského zákona, ktorý však jeho výšku v ustanovení § 58 ods. 1 písm. i) AZ nerieši. Je preto potrebné vychádzať z právnej úpravy v v ustanoveniach § 451 a nasledujúcich., najmä § 442a O. z.

37. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká, ak sa niekto bezdôvodne obohatí na úkor iného. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas na použitie diela, t. j. licenciu, za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. Požadovaná výška primeranej odmeny vychádzala zo sadzobníka žalobcu Jej výška zo strany žalovaného nebola spochybňovaná. Tento poukazoval na zneužívanie monopolného postavenia žalobcom. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných zmluvných vzťahoch v čase neoprávneného zásahu do práva autora a jeho mieste t.j. na území SR. Žalobca ju preukázal predložením hromadných licenčných zmlúv na rovnaké predmety ochrany v danom období. Takto dojednaná odmena je minimálnou vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by došlo k zvýhodneniu pôvodcu zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili licenčné zmluvy. V prípade nesúhlasu s požadovanou výškou odmeny pri jednaní o uzatvorení licenčnej zmluvy mal žalovaný možnosť sa domáhať, aby takúto výšku stanovil súd v zmysle ustanovenia § 165 ods.8 AZ, čo neurobil. Oprávnenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv v zmysle Autorského zákona domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. d) AZ v súvislosti so znením § 58 ods. 1 písm. i) AZ.

38. K analýze licenčných platieb hotelových a reštauračných zariadení kolektívnym správcom vo vybraných krajinách Európy vypracovanou KPMG pripojenou žalovaným vo vzťahu k námietkam ohľadom výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že predmetom sporu v prejednávanej veci bolo zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaným a nie určovanie výšky odmeny v sadzobníku. Súd nemal povinnosť ani prejudiciálne rozhodovať o jej výške, aj keď sa od nej odvíjal nárok na bezdôvodné obohatenie. Aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy aplikovateľná aj v slovenskom právnom prostredí, sadzobníku organizácie kolektívnej správy sa v zásade prisudzuje hodnota meradla výšky obvyklej autorskej odmeny (rozsudky sp. zn. 30Cdo/1759/2011, 30Cdo/2715/2015). Obvyklou odmenou je taká odmena, za akú boli v rozhodnom období skutočne poskytované licencie iným používateľom. Žalobca preukázal, že v rozhodnom období uzatvoril licenčné zmluvy za odmenu dohodnutú podľa sadzobníka, čo ju robí obvyklou. Aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/101/2011 sa obvyklosť odmeny posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv žalobcu obvykle poskytoval licenciu iným užívateľom.

39. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 O. z. vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 563 O. z. Moment doručenia výzvy na plnenie nebol sporný.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).