Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobkyne: Z.. G.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., proti žalovanému: Z.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U., o zaplatenie 10.800 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 10.800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy:

- 12.800 € od 13.07.2016 do 12.08.2016

- 12.600 € od 13.08.2016 do 12.10.2016

- 12.400 € od 13.10.2016 do 14.11.2016

- 12.200 € od 15.11.2016 do 28.11.2016

- 12.000 € od 29.11.2016 do 17.01.2017

- 11.800 € od 18.01.2017 do 10.04.2017

- 11.600 € od 11.04.2017 do 19.05.2017

- 11.400 € od 20.05.2017 do 03.07.2017

- 11.200 € od 04.07.2017 do 04.10.2017

- 11.000 € od 05.10.2017 do 17.01.2018

- 10.800 € od 18.01.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,76%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 10.800 Eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žila od septembra 2012 do marca 2016 v jeho domácnosti na Y. I.. Keď si žalovaný v roku 2013 kupoval nový byt na N. I. Č.. XX žiadal ju o pôžičku 13.000 Eur, ktoré mu ako partnerovi požičala. Odvtedy ho viackrát žiadala o vrátenie pôžičky, doposiaľ jej ju však v plnej výške nevrátil. Žalovaný uznal dlh splatením jeho časti v rokoch 2016 - 2018, kedy jej po mnohých žiadostiach poslal 11 splátok po 200 Eur, spolu 2.200 Eur.

2. Dňa 27.06.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom potvrdil, že žalobkyňa s ním žila v jeho domácnosti v období od septembra 2012 do marca 2016, teda 43 mesiacov. Počas celého obdobia využívala všetky služby s užívaním bytu a zariadenia bytu bez akýchkoľvek úhrad. Prevod medzi účtami zo dňa 29.08.2013 nespochybnil, uviedol však, že išlo o úhradu podielu nákladov žalobkyne za stravu a nákladov spojených s užívaním bytu. Uviedol tiež, že prevod bol vykonaný slobodne a dobrovoľne, žalobkyňa nikdy nepožadovala ich vrátenie a ani to neuviedla do správy o prevode. Ak žalobkyňa žiada vrátenie vymyslenej pôžičky, nie je mu zrejmé, prečo až po takej dlhej dobe. Finančnú pomoc od navrhovateľky na kúpu bytu nepotreboval, peniaze dostal od rodičov. Žalobkyňa nikdy nepožadovala ani si neuplatňovala spoluvlastnícky podiel k bytu na N. XX, ak by v tej dobe žiadala zmluvu o pôžičke, prípadne svoj podiel na LV bytu, určite by to zrealizoval v zmluve o kúpe bytu alebo by podpísal zmluvu o pôžičke. Žalovaný na svoju obranu predložil svoje náklad s užívaním bytu, kde počas 43 mesiacov žila v spoločnej domácnosti, užívala zariadenie bytu. Uviedol, že začal vykonávať prevody na účet žalobkyne a v dobrej viere od nej očakával odpočet podielu nákladov, čo sa však nestalo. Žalovaný sa domáha uznania a určenia výšky pomernej časti nákladov za užívanie bytu, zariadenia bytu a tiež pomernej časti nákladov na spoločnú domácnosť a stravu zo strany žalobkyne, ktorých výpočet je súčasťou jeho vyjadrenia. Aj keď má za to, že nikdy nešlo o pôžičku, je ochotný po započítaní súdom pomernej časti nákladov zo strany žalobkyne splatiť rozdiel do 12 mesiacov v štyroch splátkach.

3. Dňa 26.07.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že nie je pravda, že užívala byt bez akýchkoľvek úhrad. Do bytu na Y. bola pozvaná žalovaným na základe toho, že chcel byť s ňou, mali sa radi a žili spolu ako partneri. Nebola nájomcom, ale životnou partnerkou. Prispievala nákupmi, platbou za benzín, domácimi potravinami od rodičov, upratovala a varila. Žalovaný jej počas trvania vzťahu nikdy nevyčítal, že neplatí uvedené účty. Pri prevode 13.000 € dňa 29.08.2013 nemohlo ísť o úhradu podielu nákladov za stravu a užívanie bytu, pretože od septembra 2012 po august 2013je to iba 12 mesiacov, z čoho by vyplývalo, že jej polovica nákladov na jednoizbový byt je 1.038 €, pričom toľko v tom čase ani nezarábala a teda také drahé bývanie by si určite nevybrala, určite by neplatila 3 roky dopredu. Uviedla tiež, že žalovaný prijal pôžičku bez zmluvy a overenia notárom, podiel na byte nežiadala, keďže išlo o pôžičku. Nie je pravda, že peniaze nežiadala skôr, žiadala ich ústne, písomne až od roku 2016.

4. Dňa 04.09.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, aké náklady mala počas celého obdobia spolužitia. Uviedol tiež, že prevod čiastky 13.000 Eur nikdy nespochybňoval, aj keď nebol založený na zmluvnom vzťahu. Od dátumu prevodu do roku 2016 žalobkyňa nepožadovala ústne vrátenie peňazí. Dobrovoľný prevod sa odchodom zo spoločnej domácnosti zmenil na pôžičku, pričom uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu dospela žalobkyňa práve k čiastke 13.000 Eur. Nikdy takúto čiastku nepotreboval, finančnú pomoc dostal od svojich rodičov. Prvá splátka vykonaná dňa 11.07.2016 bola jeho ústretovosť na riešenie sporu. Uviedol, že nikdy nešlo o pôžičku a ani o žiadny zmluvný vzťah v danej veci.

5. Na pojednávaní dňa 14.12.2018 žalobkyňa uviedla, že v roku 2013 žalovanému požičala 13.000 € lebo ju žiadal o pomoc pri kúpe bytu. Bola dohoda, keďže žili v jednej domácnosti, že ich bude splácať podľa svojich možností. Keď sa odsťahovala napísala 3 výzvy, prvá nebola doručená, na základe druhej jej vyplatil 200 €, potom jej vyplatil ďalšie peniaze. Nespláca podľa svojich možností, platby boli na jej apel. Chce naspäť len svoje úspory. Zmluva nebola spísaná z toho dôvodu, že mesiac vopred jej žalovaný požičal peniaze na kúpu záhradky, ale tieto mu vrátila. Vzájomne si dôverovali, bol to vzťah. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvedený prevod nespochybňoval, bol zrealizovaný na jeho účet. Nikdy to však nebola pôžička, ale bola to úhrada nákladov spojených s bývaním a stravou, všetkými nákladmi osobnými, ktoré vznikali pri spolunažívaní so strany žalobkyne. Prevod peňazí bol dobrovoľný, nebol založený na žiadnom zmluvnom základe či už písomnom alebo ústnom. Počas celej doby vznikali náklady jemu, všetko uhrádzal, ona si šporila. Kúpa bytu na N. nebola vôbec závislá na čiastke 13.000 €. Nemusel vôbec kúpiť garážové státie a nebytový priestor a vôbec nepotreboval riešiť svoje bývanie. To, že všetko uhrádzal a vznikali mu s tým spojené náklady, všetky náklady na návštevy žalobkyne išli z jeho účtu, čo sa týka stravy a občerstvenia. Všetky náklady na návštevy sestry žalobkyne s manželom, deťmi išli na jeho náklady

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a ktoré sú súčasťou spisu.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobkyňa so žalovaným žili v období od septembra 2012 do marca 2016 v spoločnej domácnosti, a to v byte žalovaného na Y. I. Č.. XX T. U.. Z potvrdenia uskutočnenia prevodu vyplýva, že žalobkyňa previedla na účet žalobcu dňa 29.08.2013 sumu vo výške 13.000 Eur. Žalobkyňa listom zo dňa 28.06.2016 označeným ako "Druhá výzva na vrátenie požičaných peňazí, bicykla a osobných vecí" vyzvala žalovaného na vrátenie požičaných finančných prostriedkov vo výške 13.000 Eur na jej účet v lehote do 12.07.2016. Z exportu pohybov na účte žalobkyne je zrejmé, že žalovaný vykonal úhrady vo výške 200 Eur na jej účet s poznámkou "Splatka dlhu", a to dňa 11.07.2016, 12.08.2016, 12.10.2016, 14.11.2016, 28.11.2016, 17.01.2017, 10.04.2017, 19.05.2017, 03.07.2017, 04.10.2017, 17.01.2018, spolu vo výške 2.200 Eur.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

13. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v podstatnej časti vyhovel. Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, zmluva môže byť uzavretá aj ústne, resp. konkludentne. Jej podstatnou náležitosťou je však určenie predmetu (peňazí), pričom k jej uzavretiu sa vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, čo v konaní preukázané bolo, resp. bolo medzi stranami nesporné. Súd mal z listinných dôkazov preukázané, že žalobkyňa dňa 29.08.2013 previedla na účet žalovaného sumu 13.000 Eur. Žalovaný, aj napriek tomu, že pri svojej obrane tvrdil, že uvedenú sumu (na kúpu nového bytu) nepotreboval, sumu 13.000 Eur žalobkyni bezprostredne po vykonaní prevodu (ani neskôr) nevrátil. Peniaze si na svojom účte ponechal, čím súhlasil s ich pripísaním na jeho účet (uzavretie zmluvy o pôžičke konkludentne). Bez ohľadu na to, či žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky v období 2013 - 2016 ústne, má súd preukázané, že listom zo dňa 28.06.2016 ho vyzvala písomne. Žalovaného vyzvala, aby jej v lehote do 12.07.2016 vrátil požičanú sumu 13.000 Eur zo dňa 29.08.2013. Z výpisu z účtu žalovanej je potom zrejmé, že žalovaný na túto výzvu reagoval úhradou sumy 200 Eur dňa 11.07.2016 s poznámkou "Splatka dlhu". Následne boli žalovaným v období od 11.07.2016 do 17.01.2018 vykonané ďalšie platby vo výške 200 Eur, spolu vo výške 2.200 Eur. Z uvedeného vyplýva, že aj sám žalovaný sumu 13.000 Eur pokladal za svoj dlh voči žalobkyni, ktorý sa na základe výzvy rozhodol splácať v splátkach. Obrana žalovaného, že v prípade sumy 13.000 Eur išlo zo strany žalobkyne o úhradu jej časti nákladov na chod spoločnej domácnosti, nemá oporu ani v samotnom konaní žalovaného.

17. K obrane žalovaného, ktorý žiadal, aby súd započítal pomernú časť nákladov na spoločnú domácnosť a stravu zo strany žalobkyne súd uvádza, že o započítaní položiek a súm tak, ako to navrhuje žalovaný, súd rozhodnúť nemôže. Žalovaný totiž nepreukázal, ani netvrdil, že medzi ním a žalobkyňou existovala v čase, keď žili v spoločnej domácnosti zmluva, alebo akákoľvek aj ústna dohoda o úhrade časti spoločných nákladov žalobkyňou. Je tiež nepravdepodobné, žalobkyňa to aj vyvrátila, že by v prípade prevodu sumy 13.000 Eur na účet žalovaného išlo o predplatenie si časti spoločných nákladov žalobkyňou. V čase predmetného prevodu strany žili v spoločnej domácnosti približne jeden rok, žalovaný však predložil výpočty s prepočtom na 43 mesiacov (celá doba spolužitia), pričom neuviedol ani konkrétnu sumu, ktorú navrhuje započítať. Nie je preto možné konštatovať, že ide o vzájomné pohľadávky medzi stranami, nie je zrejmá výška pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorá ani nie je splatná.

18. K úroku z omeškania, ktorý si žalovaná uplatnila vo výške 5 % ročne od 01.03.2014, súd uvádza, že žaloba v tejto časti dôvodná nie je, a preto ju v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.000 Eur od 01.03.2014 do 12.07.2016 zamietol. Súd má za to, že k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu voči žalobkyni mohlo dôjsť až po tom, ako ho na splnenie žalobkyňa vyzvala a žalovanému uplynula lehota na plnenie. Z listu žalobkyne zo dňa 28.06.2016 "Druhá výzva na vrátenie požičaných peňazí..." vyplýva, že žalovaného vyzvala, aby jej v lehote do 12.07.2016 vrátil požičanú sumu 13.000 Eur zo dňa 29.08.2013. Na túto výzvu žalovaný reagoval úhradou sumy 200 Eur na účet žalobkyne dňa 11.07.2016. Vo zvyšnej časti (12.800 Eur) sa žalovaný dostal do omeškania, avšak až od 13.07.2016, pričom súd v rozsudku zohľadnil aj ostatné čiastočné úhrady žalovaného na účet žalobkyne vo výške 200 Eur.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Celkový uplatnený nárok žalobkyne spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.000 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia predstavoval sumu 13.840,69 Eur. Časť, v ktorej súd žalobu zamietol, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.000 Eur od 01.03.2014 do 12.07.2016 predstavuje sumu vo výške 1.540,41 Eur (11,12 %). V tejto časti bola žalobkyňa neúspešná. Vo zvyšku (88,88 %) bola úspešná. Celkový úspech žalobkyne tak predstavuje 77,76 % (88,88 - 11,12). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa § 365 (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.