Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15Pc-3-2019.pdf
PDF · 90.72 KB
No categories available
15Pc/3/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. B. XXX/X, I. I., adresa pre doručovanie: I. XXX/XX, I. I., proti odporcovi - manželovi: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. B. XXX/X, I. I., o určenie výživného na manželku, tu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 05.02.2019 v znení jeho doplnenia doručeného súdu dňa 22.02.2019 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu ako na manželku sumou 250,- eur mesačne od 01.02.2019. Súčasne žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť prispievať jej na výživu sumou 250,- eur mesačne.
2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 25.09.1999, pričom v manželstve sa narodili dve dcéry Valéria, nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX.. Navrhovateľka je od 07.01.2019 pracovne neschopná a býva u rodičov aj s obomi deťmi. Je zamestnaná na Okresnom úrade v I. Teplej a jej mesačný zárobok je 407,- eur, prídavky na deti začne poberať od 01.01.2019, nakoľko ich doposiaľ poberal odporca. Obe deti sú školopovinné, má náklady na ich krúžky - bedminton 100,- eur ročne, divadelný a tanečný krúžok 100,- eur ročne, anglický jazyk obe dcéry po 9,- eur za hodinu, čo je 36,- eur mesačne, výtvarný krúžok 15,- eur mesačne, cestovné pre deti, ktoré dochádzajú do školy, u dcéry S. to činí 5, - eur mesačne a staršia dcéra navštevuje SUŠ Za mostami v Trenčíne, kde jej treba platiť materiály na jej práce. Odporca po nezhodách v manželstve sa chce rozviesť, vyhnal navrhovateľku z domu a vymenil zámky. Odporca, ktorý je vojakom z povolania, posiela z výplaty vo výške 1.300,- eur mesačne, sumu po 100,- eur mesačne na každú z dvoch dcér, navrhovateľke ako manželke neprispieva nič, naopak, chce aby ona prispievala na hypotéku domu. Navrhovateľka ja zdravotne postihnutá sluchovo a rečovo, poberá polovičný invalidný dôchodok v sume 128,89 eur od 01.01.2019. Odporca počas manželstva delil financie na moje a tvoje, nepovažoval ich za spoločné, všetky peniaze navrhovateľky (materská aj výplata) šli na jeho účet a on len z toho nadeľoval, navrhovateľka má len 5 rokov svoj účet a kartu. Navrhovateľka sa lieči ambulantne u psychologičky, prijali ju aj na psychiatrickej klinike dňa 30.12.2019 po skolabovaní po priznanej manželovej nevere. Navrhovateľka uviedla, že od detstva má sluchový a rečový hendikep, s poklesom pracovnej schopnosti 45%, preto poberá polovičný invalidný dôchodok. Napriek týmto obmedzeniam, aby zvládala zabezpečiť všetky potreby rodiny, sa zamestnala ako sociálna pracovníčka s priemernou mzdou 438,- eur mesačne, no vzhľadom na svoju už dva mesiace trvajúcu práceneschopnosť, poberá len nemocenské dávky a od 01.01.2019 prídavky na deti. Odporca je vojakom z povolania, pracuje v muničnom sklade ozbrojených síl Trenčín - Kubrá s priemerným platom 1.300,- eur mesačne. Odporca si našiel vážnu známosť, psychickým nátlakom, týraním a opakovanými neverami spôsobil navrhovateľke vážne zhoršenie zdravotného stavu. Po skolabovaní bola ošetrená na psychiatrickej klinike FN v Trenčíne, na odporúčanie lekárov sa nemá zdržiavať v prítomnosti odporcu, preto býva a lieči sa u rodičov. Celá starostlivosť spočíva len na navrhovateľke, zo svojich obmedzených príjmov (invalidný dôchodok a nemocenské dávky) musí pokryť stravu, ošatenie, hygienické potreby a aj všetky výdavky súvisiace so školskými a voľno časovými aktivitami dcér, odporca prispieva na dcéry sumou po 100,- eur mesačne na každú z nich. Vzhľadom na zhoršenie navrhovateľkinho zdravotného stavu došlo u nej k finančným problémom. Náklady na liečbu, terapie, návštevy u lekárov, zabezpečenie hygieny, ošatenia, stravy prevyšujú jej príjmy. Nemôže sa pritom spoliehať na nepretržitú finančnú pomoc od svojich rodičov, ktoré sú na starobnom dôchodku. Poukázala na to, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ich životná úroveň by mala byť v zásade rovnaká.
3. Súd mal lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 128,80 eur mesačne, čo vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2019. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2018 vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je 45%. Navrhovateľka je zamestnankyňou Obce Trenčianska Teplá, kde jej priemerná výška vymeriavacieho základu za obdobie od 09/2018 do 01/2019 je 485,83 eur. Z potvrdenia Obce Trenčianska Teplá bolo zistené, že priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľky za obdobie od 01/2018 do 12/2018 je 438,14 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 15.02.2019 bolo zistené, že navrhovateľka má pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské od 17.01.2019 v sume 9,58 eur denne. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka je liečená na psychiatrickej ambulancii. Zamestnávateľ odporcu lustráciou v Sociálnej poisťovni zistený nebol. Iné skutočnosti navrhovateľka ani na výzvu súdu neosvedčila.
4. Zákonné ustanovenia: Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 71 Zákona o rodine, (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
5. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 CMP. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej v konaní o výživné na manžela. 7. Prihliadajúc na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s odporcom, ktorý je jej manželom a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľka viac nežije v spoločnej domácnosti s odporcom a o tom, že sa osobne stará dve školopovinné dcéry. Ako vyplynulo z predložených listín, navrhovateľka je osobou zo zdravotným hendikepom, pre ktorý je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, v dôsledku čoho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 128,80 eur mesačne a okrem toho jej priemerný mesačný príjem zo zamestnania činí 438,- eur. Toho času od 17.01.2019 poberá okrem invalidného dôchodku len nemocenskú dávku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 9,58 eur denne. Súčet čiastočného invalidného dôchodku a nemocenskej dávky, ako jediný príjem navrhovateľky v období od 17.01.2019, je objektívne príjmom, z ktorého nemôže byť schopná v plnej miere uhradiť svoje základné životné potreby na stravu, lieky, ošatenie či bývanie. Tento príjem môže postačovať len na čiastočnú úhradu nevyhnutných potrieb navrhovateľky. Aj keď si súd uvedomuje, že zhoršený zdravotný stav a zdravotný hendikep navrhovateľky si vyžaduje zakupovanie liekov, zdravotníckych a hygienických pomôcok, náklady na zakúpenie ktorých nepochybne zaťažujú v nemalej miere rozpočet rodiny, treba vziať objektívne do úvahy fakt, že navrhovateľka dôsledne neosvedčila, výšku týchto nákladov, keď neuviedla ani na výzvu súdu údaje o svojich základných výdavkoch v tomto smere vynakladaných a tieto ani nezdokladovala, nešpecifikovala ich, ani len ako mesačný odhad. V tejto súvislosti súd udáva, že náklady na krúžky, školské a mimoškolské aktivity dcér, sú osobnými výdavkami dcér, tieto sa hradia z iného typu výživného (výživného rodiča na deti), a preto pri určení výšky výživného na manželku možno vziať do úvahy iba osobné výdavky manželky, nie výdavky na zabezpečenie starostlivosti o deti. Rovnako tak v konaní nebolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by čistý príjem odporcu bol vo výške 1.300,- eur mesačne, keď z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako už bolo vyššie uvedené, nebol príjem v tejto výške zistený. Vzhľadom na uvedené tvrdenia navrhovateľky, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, a teda aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej. Napriek tejto skutočnosti však treba uzavrieť, že navrhovateľ ako vojak z povolania bez deklarovaných zdravotných obmedzení však nepochybne disponuje podstatne vyšším príjmom, než je príjem navrhovateľky pozostávajúci v rozhodnom období od podania návrhu na súd len z čiastočného invalidného dôchodku a nemocenskej dávky. Už len samotný nepomer v príjmoch jedného a druhého manžela podčiarknutý tým, že navrhovateľka sa osobne stará o dve spoločné dcéry a tiež hlavne tým, že sama je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesom miery pracovnej schopnosti o 45%, t.č. navyše s pridruženými inými zdravotnými komplikáciami, spôsobuje v životnej úrovni manželov rozdielnosť v neprospech manželky. Zdravotný hendikep navrhovateľky ju (na rozdiel od odporcu) limituje v pracovných príležitostiach a možnosti nájsť si lepšie platené zamestnanie. Toto všetko vyznieva v neprospech navrhovateľky, ktorej aktuálny príjem nie je adekvátny plnohodnotnému príjmu zo zamestnania, aký dosahuje odporca.
8. Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Súd konštatuje, že aktuálny zistený príjem navrhovateľky celkom zrejme nemôže pokryť všetky základné bežné výdavky. Okrem toho treba do úvahy vziať fakt, že najpodstatnejšia časť starostlivosti o dcéry je na pleciach navrhovateľky a tiež to, že zdravotné postihnutie navrhovateľky je objektívnym obmedzením na strane navrhovateľky, ktoré obmedzenie naopak nijako nedolieha na odporcu.
9. Navrhovateľka ani na výzvu súdu dôsledne neosvedčila všetky svoje výdavky, ani bližšie nekonkretizovala pomery odporcu, ktorá okolnosť nepochybne musí ísť na jej vrub (pokiaľ by bola navrhovateľka na výzvu reagovala a zdokladovala podrobnejšie to, na čo bola vyzvaná, nie je vylúčené, že by bolo možné neodkladným opatrením určiť i vyššie výživné). S prihliadnutím však na rozsah navrhovateľkou osvedčených skutočností, na zdravotné postihnutie a aktuálne naviac aj na zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, s prihliadnutím na to, koho zaťažuje vo väčšej miere starostlivosť o spoločné deti, súd považuje za adekvátne určiť neodkladným opatrením výživné v sume 100,- eur mesačne. Uvedené výživné na jednej strane predstavuje nevyhnutnú mieru výživného pre navrhovateľku a na druhej strane nepredstavuje neadekvátne obmedzenie na strane odporcu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia navrhovateľky ohľadom ňou uvádzanej výšky príjmu odporcu, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, ale aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné presne ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej, avšak z pravidelného príjmu odporcu zo služobného pomeru musí byť odporca schopný platiť výživné na manželku vo výške 100,- eur mesačne. Ako už súd konštatoval, účelom neodkladného opatrenia nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň oboch manželov (tento cieľ sleduje až rozhodnutie vo veci samej), ale zabezpečenie toho, aby sa jeden z manželov nedostal do situácie, keď nebude mať z čoho uhrádzať vôbec ani svoje základné potreby.
10. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti súd považoval výživné požadované neodkladným opatrením vo výške 250,- eur za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného.
11. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia súd bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s cit. ustanovením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.