Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2921-2012.pdf
PDF · 66.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2921/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: Madres spol. s r.o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 049 983, na vymoženie pohľadávky vo výške 366,74 eura a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5335/12
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,79 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 11. 10. 2012 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 366,74 eura a trov exekúcie. Poverením č. 5601 * 093874 zo dňa 06. 11. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nedisponuje žiadnym nehnuteľným, hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. V podaní si uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,79 eura, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov 3,30 eura a 20 % DPH vo výške 7,30 eura. Zároveň súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce majetkové pomery povinného.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný mal v 2 peňažných ústavoch vedené účty so záporným zostatkom. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. V evidencii Sociálnej poisťovne povinný nie je evidovaný. Exekúcia prebieha už vyše 6 rokov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01. 04. 2017 považoval za postačujúce na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové obdobie, a to pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. Ak sa v tomto období nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, ide o dôvod zastavenia exekúcie.
5. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
6. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (poštovné za doručovanie 2 doporučených zásielok) vo výške 3,30 eura (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto mu súd priznal z odmeny a náhrad aj uplatnenú 20% DPH vo výške 7,30 eura. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v celkovej výške 43,79 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.