Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/230/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: Regionálne poradenské a informačné centrum Prešov Regional Advisory and Information Centre Prešov, so sídlom Raymanova 9, 080 01 Prešov, IČO: 31 950 507, právne zastúpeného JUDr. Michalom Murinom, advokátom so sídlom Nová Doba 497, 027 43 Nižná, proti žalovanému: TRANSTECH, a.s., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 481 459, právne zastúpenému Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu voči žalovanému sa z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.4.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu príslušenstvo pohľadávky titulom úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 25 534,32 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. V podanej žalobe tvrdil, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo. Obsahom tejto zmluvy bolo vypracovanie dokumentácie v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Cena za dielo bola uvedená vo forme paušálnej sumy vo výške 3 000 eur bez DPH. V prípade schválenia finančného príspevku mal žalobca právo požadovať ďalšiu odmenu vo výške 1,5% zo schválenej výšky finančného príspevku. Žalovaný odmenu vo výške 1,5% schválenej výšky finančného príspevku neuhradil ani napriek výzvam žalobcu.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil vyjadrenie žalovaného, faktúru č. XXXXXX, vrátenie faktúry, zmluvu o dielo, pokus o zmier, upomienku č. 1, zmluvu o poskytnutí finančného príspevku.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.7.2018 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 11Up/243/2018, ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

4. Žalovaný podal voči tomuto platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí a navrhuje ho zrušiť v celom rozsahu. Potvrdil, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a za toto dielo zaplatil žalobcovi odmenu vo výške 3 000 eur bez DPH. Avšak pokiaľ ide o odmenu vo výške 1,5% zo sumy finančného príspevku, ustanovenie zmluvy týkajúce sa vzniku nároku na túto odmenu pripúšťa rôzny výklad a podľa žalovaného nenastali skutočnosti zakladajúce nárok žalobcu na túto sumu. Uviedol, že celý projekt je pozastavený, ako aj vyplácanie dotácií zo strany štátu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia príslušenstva bez toho, aby žiadal istinu.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že odpor považuje za účelový a tvrdenia žalovaného za tendenčné. Podľa jeho názoru sa v danej zmluve jasne nachádza spôsob určenia okamihu splatnosti a taktiež je jasné, že iný subjekt priznal dotácie žalovanému. V zmluve sa nič nepíše o tom, že splatnosť nastáva až reálnou úhradou dotácie. Údajným neuhradením dotácie zo strany štátu nemôže dôjsť k rozporu s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Práve obštrukcie a odmietanie úhrady zo strany žalovaného by bolo možné klasifikovať ako porušenie obchodných zvyklostí. Splatnosť plnenia zmluvných strán (žalovaného) bola určená k odsúhlaseniu dotácie, nie k jej vyplateniu zo strany štátu.

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu podal žalovaný dňa 13.12.2018 stanovisko, v ktorom uviedol, že nárok na zaplatenie ďalšej odmeny žalobcovi nevznikol, keďže k schváleniu finančného príspevku v zmysle článku II, bodu 4 zmluvy o dielo nikdy nedošlo. Výzva, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vypracoval dokumentáciu bola zrušená s účinnosťou od 18.5.2016, z dôvodu podstatnej zmeny podmienok poskytnutia príspevku - zmena kritérií pre výber projektov. Navyše žalobca nepostupoval pri zhotovovaní diela s náležitou starostlivosťou, keďže objednávateľa diela neupozornil na podstatnú zmenu okolností, na zrušenie výzvy, v rámci ktorej bol predmet zmluvy vypracovaný. Žalobca pri vynaložení primeranej odbornej starostlivosti mohol a mal vedieť, že výzva bola zrušená a plnenie predmetu zmluvy v rámci tejto výzvy sa stalo nemožné.

7. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil informáciu pre žiadateľov o zrušení výzvy, výsluch žalobcu a žalovaného.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.3.2019 a prejednal vec v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, žalovaný spochybnil platnosť celej zmluvy o dielo pre jej rozor s dobrými mravmi. Žalovaný upustil od návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu po záverečných rečiach navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu. K tomuto návrhu sa žalovaný vyjadril tak, že vzhľadom na procesný stav veci by bolo v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, aby bol vykonaný výsluch žalobcu. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložený žalobcom v súlade so zásadou koncentrácie konania aj vzhľadom na skutočnosť, že vec je možné objektívne rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov, právne posúdenie veci je vždy úlohou súdu. Nebolo zistené ani tvrdené, aké skutočnosti, by bolo potrebné ozrejmiť výsluchom žalobcu, taktiež súd nepovažoval za potrebné žalobcu vypočuť.

9. Z predložených listinných dôkazov, v spojitosti s nespornými a všeobecne známymi skutočnosťami súd zistil, že žalobca je záujmovým združením právnických osôb, inštitucionálny sektor neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, druh vlastníctva: vlastníctvo združení, politických strán a cirkví. Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom činnosti je okrem iného výskum a vývoj v oblasti spoločenských, humanitných, prírodných a technických vied.

Dňa 5.4.2016 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie dokumentácie v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej v texte aj ako „NFP“), kód výzvy: OPVal-VA/ DP/2016/1.2.1-01. Cena za dielo bola dohodnutá v zmysle článku II, bod 1 zmluvy vo výške 3 000 eur bez DPH s tým, že zhotoviteľ má právo požadovať zálohovú platbu vo výške 1 500 eur pri podpise tejto zmluvy. Podľa článku II, bod 4 zmluvy, v prípade schválenia finančného príspevku objednávateľovi na základe predloženého projektu, má právo zhotoviteľ požadovať ďalšiu odmenu vo výške 1,5% zo schválenej výšky finančného príspevku. O schválení finančného príspevku a jeho výške je objednávateľ povinný bezodkladne informovať zhotoviteľa. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za služby uvedené v predmete zmluvy, a to najneskôr do 14 dní od doručenia faktúry. Podľa článku III, bod 1, zhotoviteľa sa zaväzuje zhotoviť predmet zmluvy najneskôr do 31.5.2016, 12:00 hod. a odovzdať ho na adrese zhotoviteľa objednávateľovi. Text zmluvy o dielo bol pripravený zhotoviteľom, teda žalobcom.

Dňa 7.6.2017 vystavil žalobca žalovanému faktúru titulom odmeny vo výške 1,5% výšky schváleného príspevku na sumu 25 534,32 eur s DPH, s dátumom splatnosti do 21.6.2017.

Dňa 3.7.2017 bola na webovom sídle Centrálneho registra zmlúv zverejnená Zmluva o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu projektu: „Technológie pre inteligentný manažment spotreby energií a ich vplyv na vývoj IKT služieb pre zvýšenie bezpečnosti a kvality života občanov SR“, celkové plnenie bolo dohodnuté vo výške 1 418 573,87 eur, zmluva bola uzatvorená dňa 28.6.2017.

Listom zo dňa 3.7.2017 vrátil žalobca žalovanému vrátenú faktúru, v ktorej uviedol, že bola vystavená plne v kontexte zmluvy o dielo zo dňa 5.4.2016, článok II, bod 4, kde sa jasne uvádza, že vyplatenie odmeny je podmienené schválením finančného príspevku, nie jeho vyplatením alebo refundáciou. V prípade, že by bola zmluva koncipovaná a viazaná na vyplatenie alebo refundáciu finančných prostriedkov, boli by zmluvne dohodnuté patrične iné podmienky, t.j. výška doplatku minimálne 7-10% a samozrejme iný obsah zmluvy o dielo. Zároveň uviedol, že jeho cieľom je podporovať podnikateľské subjekty s potenciálom rozvojových aktivít, avšak aj napriek tomu musí zabezpečovať chod finančných tokov na svojej strane. Upozornil žalobcu, že vstupom do súdneho sporu porušuje podmienky oprávnenosti žiadateľa, ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku. Navrhol úpravu výšky doplatku z 1,5% na 2,5% s tým, že umožní žalovanému zaplatiť túto sumu v šiestich mesačných splátkach. Žalovaný túto sumu neuhradil.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu s športu ako riadiaci orgán pre Operačný program Výskum a Inovácie listom zo dňa 8.8.2017 požiadal Výskumnú agentúru ako sprostredkovateľský orgán o pozastavenie procesu zazmluvňovania a implementácie v rámci výzvy kód: OPVal-VA/ DP/2016/1.2.1-01.

Výskumná agentúra s účinnosťou od 24.11.2017 pozastavila poskytovanie nenávratných finančných príspevkov v rámci výzvy kód: OPVal-VA/DP/2016/1.2.1-01. Celá výzva bola s účinnosťou od 18.5.2016 zrušená s tým, že žiadosti o nenávratné finančné príspevky predložené do dátumu zrušenia výzvy budú vrátené späť žiadateľom.

V odpovedi na pokus o zmier dňa 27.11.2017 žalovaný uviedol, že zmluva o dielo exaktne nehovorí o čase vystavenia faktúry za ďalšiu odmenu. Zmyslom dodaného projektu je získanie podpory z výzvy kód: OPVal-VA/DP/2016/1.2.1-01. Predpokladal, že táto časť odmeny bude hradená až po prijatí prvých refundácií z projektu. Je predsa nelogické vyplácať odmenu za niečo, čo nedostal. Aktuálne je výzva pozastavená oznámením Výskumnej agentúry a žalovaný nedostal žiadnu refundáciu. Výzvu súčasne preveruje Národná kriminálna agentúra, ktorá si v súvislosti s pozastavením tohto projektu vyžiadala všetky zmluvy o poskytovaní poradenstva, resp. iné zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytnutie poradenstva, resp. inej služby uzavreté medzi žalovaným a inou fyzickou alebo právnickou osobou, týkajúce sa výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3 SK, kód výzvy: OPVal-VA/DP/2016/1.2.1-01. Paralelne bola dňa 24.11.2017 zo strany Výskumnej agentúry vykonaná u žalovaného finančná kontrola, pri ktorej neboli zistené žiadne nedostatky.

Ako listinný dôkaz bola predložená aj nedatovaná a nepodpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy: 014/2017/1.2.1/OPVal/DP medzi poskytovateľom Ministerstvo školstva, vedy a, výskumu a športu Slovenskej republiky, v zastúpení Výskumnou agentúrou, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, a prijímateľom žalobcom Podľa bodu 3.1 formulára zmluvy Poskytovateľ poskytne Prijímateľovi NFP maximálne do výšky 1 418 573,87 eur z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu „Technológie pre inteligentný manažment spotreby energií a ich vplyv na vývoj IKT služieb pre zvýšenie bezpečnosti a kvality života občanov SR“. Použitý systém financovania podľa formulára mal byť formou refundácie. Samotný projekt ako predmet diela v rámci listinných dôkazov predložený nebol.

10. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 263 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. , strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901> a § 262 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 263 až 272 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 273 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 276 až 289 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 301 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 303 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 304 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 306 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 308 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 311 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 312, 313 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 321 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 324 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 340a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 340b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 341 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 365 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 369 až 369d <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 370, 371 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 376 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 382 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 384 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 386 až 408 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 408a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 444 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 458, 459 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 477, 478 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 479 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 480, 481 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 483 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, § 488 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 493 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 499 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 509 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 592 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 597 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 655 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 655a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 660 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 668 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 668a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 669, 669a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 675 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 676 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, § 711 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 720 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>, 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 729 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, 743 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901> a 771c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20180901>. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. 13. Podľa § 536 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa § 536 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

15. Podľa § 536 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

16. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 34 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 37 odsek 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 37 odsek 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. 20. Podľa § 39 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 266 odsek 4 zákona č. 513/1991 Zb. , prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

22. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).

24. Úlohou súdu prvej inštancie bolo nájsť ideál spravodlivosti v konkrétnom obchodnoprávnom vzťahu s tým, že právo má privodiť rozumné riešenie sporu, aj ak sa nenájde adekvátne normatívne riešenie, to všetko v záujme zachovania dôvery v súdnu moc Slovenskej republiky.

25. Súd preskúmal spor v troch rovinách - či možno uvažovať o platne uzavretej zmluve o dielo, či je ustanovenie zmluvy o dielo týkajúce sa ďalšej odmeny platné a ako je potrebné ho vykladať pre prípad záveru o jeho platnosti, a či je výkon práva žalobcu s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu v súlade zo zásadou poctivého obchodného styku.

26. Súd prvej inštancie mal v prvom rade pochybnosti o platnosti samotnej zmluvy o dielo, teda či žalovaný uzatvoril túto zmluvu dobrovoľne, keďže mal možnosť uzatvoriť len zmluvu s ustanovením o tzv. ďalšej odmene vo výške 1,5%, resp. 7-10% z výšky vyplateného NFP. Následkom absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo by boli strany povinné vrátiť si navzájom všetko, čo na základe nej plnili, v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

27. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa 3.7.2008 uvádza: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“

28. Preto súd posudzoval najmä ustanovenie o platnosti časti zmluvy, článok II, bod 4, ktoré sa týka tzv. ďalšej odmeny a dospel k záveru, že toto ustanovenie je absolútne neplatné. Žalovaný nemal možnosť uzatvoriť zmluvu o dielo bez tzv. ďalšej odmeny. vo svojich základných ustanoveniach ustanovuje, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu za vykonanie diela. Žalovaný ako objednávateľ zaplatil cenu diela vo výške 3 000 eur bez DPH, čo medzi stranami nebolo sporné, teda svoje zmluvné povinnosti si splnil. Tým, že sa žalobca domáha zaplatenia tzv. ďalšej odmeny, nárokuje si voči žalovanému zaplatenie ceny za niečo, za čo neposkytol žalovanému žiadne protiplnenie a čo vyžaduje právny úkon zo strany tretej osoby. O ďalšej odmene by bolo možné uvažovať, ak by bol dohodnutý aj ďalší predmet diela. Dňom riadneho a včasného odovzdania diela a zaplatenia ceny za jeho vykonanie boli záväzky zmluvných strán vysporiadané.

29. Jednou zo základných zásad vyjadrujúcich požiadavku dobrých mravov, z ktorých vychádza právna úprava obchodných záväzkových vzťahov je, že odplatné plnenie sa poskytuje za odplatu. Dojednanie účastníkov právneho vzťahu, ktoré by túto zásadu popieralo (napríklad tým, že by pripúšťalo možnosť prijať odplatné plnenia bez poskytnutia odplaty, bez toho aby bol na to daný právom akceptovateľný dôvod), by sa priečilo dobrým mravom a bolo by preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Tak tomu bolo aj v tejto veci. Ak mala byť podľa článku VI. zmluvy splatnosť ceny diela viazaná na skutočnosť, až tretia osoba v rámci iného záväzkového vzťahu poskytne objednávateľovi (žalovanému) platbu, môže dôjsť k situácii (a v danej veci k nej aj došlo), že tretia osoba objednávateľovi nezaplatí a pohľadávka zhotoviteľa diela (žalobkyne) na zaplatenie ceny diela sa tak nikdy nestane splatnou a teda vymáhateľnou. V dôsledku toho nastane stav, že napriek tomu, že objednávateľ (žalovaný) prijal od zhotoviteľa (žalobkyne) odplatné plnenie, nebude povinný za neho poskytnúť odplatu. Preto zmluvné dojednanie účastníkov, ktoré taký stav pripúšťa, sa prieči dobrým mravom a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo/2999/2008)

30. Dokonca je sporný aj výklad ustanovenia článku II, odsek 4 ohľadom splatnosti tejto ďalšej odmeny. Z doslovného znenia zmluvy vyplýva, že v prípade schválenia finančného príspevku objednávateľovi na základe predloženého projektu, má právo zhotoviteľ požadovať ďalšiu odmenu vo výške 1,5% zo schválenej výšky NFP, teda nie je jasné, že žalobca má na túto odmenu nárok momentom podpísania zmluvy o poskytnutí NFP alebo dňom zaslania (či pripísania) finančných prostriedkov na účet žalovaného ako prijímateľa NFP zo strany poskytovateľa. S ohľadom na stav listinných dôkazov je sporné, ako sa má chápať slovné spojenie „schválenie finančného príspevku“. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že suma NFP mala byť poskytovaná formou refundácie, nie preddavkovo. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné automaticky stotožňovať slovné spojenie schválenie finančného príspevku a poskytnutie finančného príspevku, najmä s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, kedy sa poskytovateľ NFP zaviazal do budúcna, za splnenia určitých podmienok postupne poskytnúť nenávratný finančný príspevok prijímateľovi. Pri formulácii nároku na tzv. ďalšiu odmenu mal žalobca na mysli zrejme skutočnosť, že k nevyplateniu NFP by mohlo dôjsť práve zavinením žalovaného, ktorý by prípadne porušil zmluvu poskytnutí NFP a žalobca by tak ostal ukrátený o svoju tzv. ďalšiu odmenu. Žalovaný však svoje povinnosti neporušil, k zrušeniu výzvy a tým aj k poskytnutiu nenávratného finančného príspevku došlo bez jeho zavinenia.

31. Je všeobecne známou skutočnosť, že prijímatelia NFP dňom podpisu zmluvy nezískavajú automaticky celú sumu NFP na svoj účet, ale NFP im je vyplácaný postupne, na základe žiadosti o platbu s prílohami, ktorá je následne kontrolovaná poskytovateľom, a tento na základe predloženej žiadosti o platbu vyšle na miesto vykonávania projektu kontrolu, ktorá preverí oprávnenosť výdavkov a dôvodnosť žiadosti o platbu. Až následne sú tieto prostriedky pripísané na účet prijímateľa v pomernej sume, určenej ako pomer celkových výdavkov projektu a sumy NFP. To všetko za situácie, že prijímateľ je povinný ešte minimálne 5 rokov po ukončení projektu strpieť finančné kontroly zo strany poskytovateľa a raz ročne mu zasielať monitorovacie správy projektu, v ktorých musí preukazovať napĺňanie cieľov projektu, inak musí byť suma NFP vrátená poskytovateľovi. Porušenie týchto povinností je dôvodom na vrátenie NFP. Z uvedených dôvodov nie je jasné, kedy mal vniknúť nárok žalobcu na zaplatenie tzv. ďalšej odmeny. Žalobca je zmluvná strana, ktorá túto formuláciu pripúšťajúcu rôzny výklad prvá použila, preto súd vykladal toto ustanovenie na ťarchu žalobcu tak, že nárok na zaplatenie tejto sumy by mu teoreticky vznikol najskôr dňom zaslania poslednej čiastky z celej sumy NFP na účet žalovaného zo strany tretej osoby - poskytovateľa NFP.

32. K tomuto je potrebné v neposlednom rade uviesť, že celá výzva kód: OPVal-VA/DP/2016/1.2.1-01 bola pre vážne nezrovnalosti zrušená a jej pozadie je vyšetrované Národnou kriminálnou agentúrou, ktorá si v súvislosti s pozastavením tohto projektu vyžiadala všetky zmluvy o poskytovaní poradenstva, resp. iné zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytnutie poradenstva. Žalobca žiadnym preukázateľným spôsobom nezavinil nevyplatenie NFP na svoj účet. Tým, že sa žalobca domáha zaplatenia tzv. ďalšej odmeny, resp. jej príslušenstva, hoci žalovaný na základe vypracovaného projektu neobdržal žiadnu finančnú pomoc, uplatňuje svoje práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a tento výkon práva nepožíva právnu ochranu.

33. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

34. V spojitosti s výsledkami vykonaného dokazovania a zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v presvedčení, že nie je daný žiaden právom akceptovateľný dôvod na zaplatenie príslušenstva neexistujúcej pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalovaný v spore plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 6. marca 2019